Sv. Alojz Gonzága

Jablko, ktoré padlo ďaleko od stromu. Patrón študentov a mládeže.Hoci sa Alojz Gonzága narodil do vznešenej talianskej rodiny, nezanechal po sebe slávu vladára, vojenského vodcu či umelca, ale čosi oveľa hodnotnejšie – príklad svojej vrúcnej lásky k Bohu, ku ktorému prilipol už od útleho detstva. Nič, čo vo svojom krátkom živote vykonal, neurobil bez pomyslenia na Pána, ktorý mu jeho lásku vrchovato odplatil. Tento chlapec mal priveľké srdce na to, aby sa uspokojil s radosťami tohto sveta. Riadil sa jedinou zásadou – dosiahnuť nebo. Žil najlepšie, ako vedel a sníval o večnosti. Hovorieval: „Boh mi stačí.“ Túžil úplne zabudnúť na seba a slúžiť Bohu vo svojich blížnych, zvlášť v tých najbiednejších. Zanechal svet, svoj vznešený rod i život na zámku a napriek mnohým prekážkam vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Tam kvet jeho života úplne rozkvitol a napokon i uvädol – na Božom oltári. Hoci zomrel v mladom veku, dosiahol takú svätosť, že ho Cirkev povýšila za patróna mládeže, študentov a orodovníka pri voľbe životného povolania. Boh je vo svojich svätých jednoducho úžasný.

Jablko, ktoré padlo ďaleko od stromu. Patrón študentov a mládeže.Hoci sa Alojz Gonzága narodil do vznešenej talianskej rodiny, nezanechal po sebe slávu vladára, vojenského vodcu či umelca, ale čosi oveľa hodnotnejšie – príklad svojej vrúcnej lásky k Bohu, ku ktorému prilipol už od útleho detstva. Nič, čo vo svojom krátkom živote vykonal, neurobil bez pomyslenia na Pána, ktorý mu jeho lásku vrchovato odplatil.Tento chlapec mal priveľké srdce na to, aby sa uspokojil s radosťami tohto sveta. Riadil sa jedinou zásadou – dosiahnuť nebo. Žil najlepšie, ako vedel a sníval o večnosti. Hovorieval: „Boh mi stačí.“ Túžil úplne zabudnúť na seba a slúžiť Bohu vo svojich blížnych, zvlášť v tých najbiednejších. Zanechal svet, svoj vznešený rod i život na zámku a napriek mnohým prekážkam vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Tam kvet jeho života úplne rozkvitol a napokon i uvädol – na Božom oltári.Hoci zomrel v mladom veku, dosiahol takú svätosť, že ho Cirkev povýšila za patróna mládeže, študentov a orodovníka pri voľbe životného povolania. Boh je vo svojich svätých jednoducho úžasný.

Svätý Alojz bol príslušníkom významného talianskeho šľachtického rodu, žil v 16. storočí. Vyrastal v prostredí, ktoré nebolo veľmi žičlivé jeho túžbe po čnostnom kresťanskom živote. Napriek nevôli otca dokázal nasledovať rehoľné povolanie a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Ako študent teológie sa zapojil do služby chorým počas ťažkej epidémie. Jeho bezhraničná túžba pomáhať trpiacim ho stála život. Zomrel počas epidémie, úplne vyčerpaný službou chorým, keď mal iba dvadsaťtri rokov.Texty modlitby deviatnika pripomínajú jeho horlivosť v nadobúdaní kresťanských čností a povzbudzujú nás vyprosovať si nezlomnosť, vytrvalosť a lásku k blížnemu.

Z mladosti veľkých svätcov. Wilhelm Hünermann predstavuje vo svojej knihe Deti svetla svätice a svätcov netradičným spôsobom: zameriava sa na ich detstvo a mladosť. Opisuje situácie, keď sa rozhodovali pre Boha, pre nezištnú službu blížnym. Nebolo to ľahké ani priamočiare, ako by sa nám mohlo zdať, keď už poznáme celý ich život. A práve preto môžu byť pre nás, hlavne mladých ľudí, navigátormi na ceste hľadania zmyslu života. Ich životy sú tiež dôkazom toho, že každý človek, ak chce a hľadá, nájde svoju cestu k Bohu. V knihe nájdete medailóny týchto svätcov: sv. Monika, sv. Benedikt z Nursie, sv. Otília, sv. Ansgar, sv. Hildegarda z Bingenu, sv. František z Assisi, sv. Alžbeta Durínska, sv. František Xaverský, sv. Filip Neri, sv. Kamil de Lellis, sv. Alojz Gonzaga, sv. Ján Bosco, sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša a Sv. Tváre, sv. Mária Goretti.