Sv. Františka

Sv. Františka Rímska sa narodila v roku 1384 v Ríme do bohatej šľachtickej rodiny. Od detstva túžila vstúpiť do kláštora a zasvätiť svoj život Bohu. Jej otec ju však prisľúbil za manželku Lorenzovi de Ponzianimu - mladému šľachticovi. Františka sa za Lorenza vydala z poslušnosti voči svojmu otcovi. Lorenzo bol dobrým mužom, Františku si vážil a bol k nej úctivý. Františka bola takisto vľúdna a milá k svojmu manželovi a zbožná a pevná vo viere voči Bohu. Napriek bohatstvu žila skromne. Bola pracovitá, zodpovedná a nezanedbávala svoje povinnosti. Jej spôsob života ovplyvnil aj iné ženy zo šľachtických rodín a začali ju nasledovať. Františka mala s Lorenzom tri deti - dvoch chlapcov a jedno dievča. Jeden z chlapcov a dievčatko však zomreli. Druhý syn sa ocitol ako rukojemník počas drancovania Ríma v roku 1413, ktorému velil neapolský kráľ. Lorenzo bol poslaný do vyhnanstva. Františka sa v tom čase starala o núdznych, ošetrovala a navštevovala chorých. Keď nastal v Ríme pokoj, Lorenzo sa so synom vrátili domov. Františka neskôr založila družinu nábožných paní a dievčat, ktoré žili vo svojich rodinách, ale dodržiavali benediktínske pravidlá. Ich biele rúcho zdobil biely škapuliar a na hlave nosili čierny závoj. Po Lorenzovej smrti sa Františka presťahovala do kláštora, kde sa táto družina sústreďovala. Zomrela mimo kláštora v roku 1440 po tom, čo sa starala o svojho chorého syna. Jej kanonizácia prebehla v roku 1608.