Kerygma - V barakoch s chudobnými

Predslov kardinála Antonia Canizaresa a komentár kardinála Christopha Schönborna.

Francisco José Gomez-Argüello sa narodil 9. januára 1939 v Leone (Španielsko). Vyštudoval výtvarné umenie na Akadémii sv. Fernanda v Madride, ktoré ukončil s titulom profesor maľby a grafiky. V roku 1959 dostal Mimoriadnu národnú cenu za maľbu.

Po prežití hlbokej existenciálnej krízy sa v jeho vnútri udeje hlboké obrátenie, ktoré ho privedie k tomu, aby svoj život venoval Ježišovi Kristovi a Cirkvi. V roku 1960, spolu so sochárom Coomontesom a „vitrážistom“ Munozom De Pablos zakladá skupinu výskumu a rozvoja sakrálneho umenia „Gremium 62“, s ktorou robí v Madride rozličné výstavy (Národná bibliotéka).

Túto skupinu vybralo Ministerstvo kultúry, aby reprezentovala Španielsko na Svetovej výstave sakrálneho umenia v Royan (Francúzsko) v roku 1960. V tom istom období vystavuje Kiko niektoré svoje diela v Holandsku (galéria „Nouvelles Images“). V presvedčení, že Kristus je prítomný v utrpení nevinných, v roku 1964 odchádza žiť medzi najchudobnejších, žijúcich v barakoch Palomeras Altas na periférii Madridu.

Kiko sa neskôr spozná s Carmen Hernandézovou. Obaja, poháňaní prostredím chudobných, v ktorom sa pohybujú, sú nútení nachádzať takú formu kázania, kerygmaticko-katechetickú syntézu, ktorá by sa mohla uplatniť pri formovaní malého kresťanského spoločenstva. Tak sa neskôr medzi najbiednejšími zrodilo prvé neokatechumenátne spoločenstvo, v ktorom bola viditeľná láska ukrižovaného Krista a ktorá sa stala „semiačkom“, čo bolo vďaka vtedajšiemu arcibiskupovi Madridu Mons. Casimirovi Morcillovi, zasadené do madridských a neskôr rímskych farností a do iných miest celého sveta. Pozvoľna sa formuje Cesta kresťanskej iniciácie pre dospelých, ktorá znovu objavuje a znovu nadobúda bohatstvo krstu.

Kiko Argűello, Carmen Hernándezová a taliansky kňaz Mario Pezzi sú dodnes zodpovednými na svetovej úrovni za Neokatechumenátnu cestu, ktorá je prítomná vo viac ako sto krajinách na piatich kontinentoch.