Slová Otcov púšte

„Istý brat prichádzal ku chyži ktoréhosi slávneho starca, vošiel dnu a kradol mu jedlo. Keď to videl starec, neoboril sa na neho, lež ešte viac pracoval a pomyslel si: „Možno, že ten brat je v biede." I znášal starec veľké útrapy pre nedostatok chleba. Keď však zomieral a bratia ho obklopili, uvidel brata, ktorý mu kradol chlieb, a povedal mu: „Pristúp ku mne, bratku!" A chytil ho za ruku, bozkal ju so slovami: „Ďakujem týmto rukám, bratia, lebo myslím, že vďaka nim vojdem do nebeského kráľovstva." Tento brat, pohnutý jeho slovami a pokorou, konal pokánie a stal sa prísnym mníchom. Istého brata urazil iný brat, a tak zašiel za starcom a oznámil mu to. Starec mu odvetil: „Zažeň svoju myšlienku, lebo brat nechcel uraziť teba, ale tvoje hriechy. Preto pri každom pokušení, ktoré na teba príde pre človeka, neobviňuj jeho, ale povedz: pre tvoje hriechy sa mi to stalo.„ Istého brata chválili iní bratia v prítomnosti opáta Antona; a keď ho opát skúšal, zbadal, že neznáša urážky. Starec mu povedal: „Ty si, bratku, podobný budove, ktorá má vchod ozdobný, ale cez vrátka ju napádajú zbojníci.“