Roztratených zhromažďovať

Memoáre arcibiskupa Dominika Hrušovského sú výsledkom spoločného päťdňového pobytu v kláštornom zátiší u otcov Rehole sv. Michala v malebnom talianskom mestečku Castel SanťElia v provincii Viterbo, asi 50 kilometrov severne od Ríma. Iniciátorom celého podujatia bol náš spoločný priateľ Janko Košiar, ktorý v lete 2003 arcibiskupa prehovoril, aby sa na niekoľko dní uvoľnil a poskytol možnosť v rozhovoroch nazrieť do minulosti svojho pestrého a bohatého života.

Z tých rozhovorov sa potom mala vypracovať prehľadná autobiografia.

Boli to uvoľnené priateľské posedenia, pri ktorých som arcibiskupovi kládol otázky týkajúce sa kľúčových udalostí v jeho živote a ktoré som mu asi dva týždne pred stretnutím poslal. Hovoril tak pútavo a presvedčivo, že bolo radosťou ho počúvať. Arcibiskup odpovedal na otázky iba spamäti. Jeho pamäť bola vynikajúca. Vedel veľmi živo vyrozprávať jednotlivé fázy života, spomenúť si na mená osôb, ktoré by mne už dávno boli vymizli z pamäti. Iba pri dátumoch a niektorých technických podrobnostiach sa kde-tu zastavil a zaváhal. Vtedy obyčajne povedal: „Daj tam otáznik, Ferko, a keď sa vrátime do Ríma, nazriem do svojho denníka, potom si to spresníme a doplníme.“

V júni 2004 boli prípravné práce dokončené a koncept životopisu bol predložený arcibiskupovi na kontrolu a schválenie. Po prečítaní tejto „osobnej spovede“ sa však arcibiskup rozhodol, že je ešte „príliš skoro“ vyjsť na verejnosť s históriou jeho života.

Keď v roku 2013 priatelia Jožko Rydlo a Janko Košiar navštívili arcibiskupa v Nitre, kde prežíval posledné dni svojho života, vynorila sa aj téma nepublikovaného rukopisu biografie a na prekvapenie oboch návštevníkov sa arcibiskup opýtal, vraj, ako to, že kniha ešte nie je publikovaná.

To bol impulz vrátiť sa k pôvodnému projektu a pripraviť rukopis na vydanie.