Ústav pamäti národa

Bratislava - zakázané mesto. Svedectvá obetí sú vo všeobecnosti cenným historickým prameňom pre štúdium fenoménu násilného vysťahovania a perzekúcií. V Československu boli po uchopení moci komunistickou stranou vo februári 1948 tzv. „triedni nepriatelia“ tvoriaci jadro dobových mestských elít – advokáti, bankári, podnikatelia, súkromní úradníci, živnostníci a ich rodinní príslušníci – zbavení majetku, dovtedajšieho sociálneho postavenia a na generácie vylučovaní zo spoločnosti. Vo vyprázdnených bytoch ich mali nahradiť, doslova aj fyzicky, nové komunistické elity. Perzekvované rodiny boli násilne odsunuté na manuálne práce vo vzdialenom rurálnom prostredí, čím akcelerovalo úsilie moci o ich dehumanizáciu.V pokračovaní úspešnej publikácie Akcia B sa Marianna Oravcová v 4 kapitolách zamerala práve na dokumentovanie fenoménu násilného vysťahovávania na Slovensku spojeného s núteným zaradením na manuálnu prácu, a to prostredníctvom takmer troch tuctov príbehov. Výpovede pamätníkov dopĺňajú fotografie i kópie dobových dokumentov a monografiu uzatvára bohatý menný register.Rozsiahle úvodné časti majú široké interdisciplinárne presahy do oblastí antropológie, sociológie a psychológie. Osobné výpovede obetí napriek útržkovitosti, limitom detskej pamäti a značnému časovému odstupu potvrdzujú potenciál kombinácie oral history s údajmi z rodinných archívov a poctivým archívnym výskumom. Sú fascinujúce opismi individuálnych stratégií prežitia – súdržnosťou, spiritualitou a morálnym kódexom perzekvovaných – a drobnokresbou absurdnosti (ne)fungovania rozličných súčiastok totalitného režimu.

Kauza prenášačov náboženskej literatúry Branislava Borovského, Alojza Gabaja a Tomáša Konca. Publikácia Jozefa Haľka s názvom Traja na hranici sa snaží vyskladať príbeh troch mladých slovenských katolíkov, ktorí boli v roku 1985 odsúdení za pašovanie duchovnej literatúry. Okrem literárneho sledu udalostí máme možnosť nahliadnuť do osobného, motivačného a spoločenského pozadia danej situácie. Monografia vystihuje aj prežívanie a pohnútky zaangažovaných osôb vrátane ich viery v Boha a zmysluplnosť ich obety. Udalosti sú zasadené do širšieho politického kontextu. Kniha čitateľovi odkrýva úlohu tajných služieb, konkrétne akú rolu v tejto kauze zohrala Štátna bezpečnosť a sovietska tajná služba KGB v situácii revolučných udalostí v Poľsku. Text sa začína témou cenzúry a obmedzovania náboženskej spisby, následne opisuje kompenzačnú reakciu podzemnej cirkvi formou samizdatu a tajného importu kníh zo zahraničia. Kapitoly o samotnej kauze Konca, Gabaja a Borovského obsahujú podrobné informácie zo všetkých dostupných zdrojov. Nechýba rešerš reakcií v medzinárodnej a domácej tlači a vo vysielaniach. Záver ponúka aktualizovanú reflexiu trojice rehabilitovaných politických väzňov a veteránov protikomunistického odboja.

Nová publikácia ÚPN Popraviť! Politické procesy s príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti pozýva čitateľov k nahliadnutiu do sveta politicky motivovaných procesov s príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti. Dramatickými príbehmi minulosti čitateľa sprevádza historik Ústavu pamäti národa Vladimír Palko ml.Po „víťaznom“ februári 1948 sa komunistická štátna moc potrebovala zbaviť nepohodlných príslušníkov ZNB spôsobom, ktorý zastraší ostatných členov bezpečnostných zložiek. Osem procesov, deväť popravených príslušníkov, desiatky osôb odsúdených na stovky rokov väzenia a tisíce životov poznamenaných krutými rozsudkami justičnej mašinérie za vlády Klementa Gottwalda – všetko pod prísnym dohľadom sovietskych poradcov – taký bol výsledok besnenia nástupu komunistickej moci v jej prvých rokoch.Rôzne skutky a osudy policajtov z rôznych súčastí zboru, vrátane Štátnej bezpečnosti, nakoniec našli spoločné miesto, kde komunisti potrestali ich domnelú či skutočnú zradu – popravisko. Ich príbehy sa stávajú archiváliami a svedectvami podporenými sondami do takmer osemdesiat rokov vzdialenej totalitnej histórie Československa. Sú tiež príkladmi, ako sa dalo komunistickému režimu statočne odporovať, ale aj mu verne slúžiť, a napriek tomu sa – paradoxne – v mene vyššieho záujmu stať odstrašujúcim príkladom.

Malé kresťanské spoločenstvá 1969 – 1989. Jedným z nosných prvkov tajnej cirkvi v období 1969 - 1989 boli malé kresťanské spoločenstvá, nazývané stretká. Autor sa v knihe zaoberá ich vznikom, náplňou, získavaním členov, ako aj ich prínosom v zápase za slobodu v totalitnej komunistickej spoločnosti. Naznačuje záujem Štátnej bezpečnosti o malé spoločenstvá, opisuje ochranu proti ŠtB v podobe informácií o metódach odpočúvania, ako aj právnej pomoci vypočúvaným. V knihe sa nachádzajú krátke svedectvá účastníkov, ktoré sú zaradené skoro v každej kapitole a snažia sa podporiť obraz o malých spoločenstvách zvnútra. Časť knihy tvoria prílohy, ktoré obsahujú dobové dokumenty. Samizdatové texty opisujú metodiku malých spoločenstiev, ako aj poučenia, ako sa správať na výsluchoch ŠtB. Ich historickosf a zameranie hlbšie dokresľujú skúsenosť malých spoločenstiev a sú neoddeliteľnou súčasťou ich histórie.

Riešenie tzv. židovskej otázky na Slovensku v období rokov 1938 – 1945 je predmetom výskumu viacerých vedných disciplín. Hoci ide o problematiku, ktorá je z daného obdobia spracovaná azda najlepšie, nové a detailné pohľady na túto tragickú súčasť našej nedávnej minulosti prinášajú regionálne aspekty. Tým sa venuje aj predkladaná publikácia historika ÚPN Martina Gareka.Kniha zachytáva osudy židovskej komunity v okrese Trstená v rokoch 1938 – 1945, postupné perzekúcie voči jej príslušníkom od označenia za „nepriateľov národa" cez vylúčenie zo spoločnosti, arizácie až po deportácie do koncentračných a vyhladzovacích táborov mimo Slovenska.Špecifiká tohto okresu predstavovala na jednej strane blízkosť nacistického Generálneho gouvernementu na území okupovaného Poľska, odkiaľ do regiónu prichádzali utečenci, a na strane druhej snaha štátnych úradov podporiť rozvoj kultúry, hospodárstva a zvýšiť životnú úroveň obyvateľov inkorporovaného územia hornej Oravy. Tento fakt ovplyvnil ambivalentné správanie miestnej majority voči židovským susedom.Osudy židovských obyvateľov okresu Trstená sa v tragických dôsledkoch zhodujú s osudmi židovskej komunity v celej krajine a poukazujú na perzekučný charakter opatrení slovenskej vlády voči vlastným občanom.

Krížová cesta dona Titusa Zemana, mučeníka za záchranu kňazských povolaní. PhDr. Františka Čechová, PhD.(*31.10.1948, Bratislava, 15.1.2016, Pezinok)Vyštudovala študijný odbor história - filozofia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde jej bol v roku 1985 udelený akademický titul PhDr. Vedeckú hodnosť PhD. v odbore slovenské dejiny získala na Historickom ústave SAV v roku 2007. Do roku 2002 pracovala ako stredoškolský pedagóg na Gymnáziu Pezinok a následne pôsobila ako odborná asistentka na Katedre historických vied a stredoeurópskych štúdií Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vo svojej vedeckej činnosti sa zameriavala na slovenské dejiny 20. storočia, predovšetkým sa venovala problematike cirkevných dejín, religionistike, metodológii dejín a regionálnym dejinám. Bola autorkou niekoľkých monografií, vedeckých štúdií a odborných článkov publikovaných doma aj v zahraničí. V roku 2010 bola menovaná arcibiskupom Stanislavom Zvolenským do diecéznej komisie znalcov vo veciach historických a archivistických.

Spoločenstvo Fatima a samizdat v rokoch 1974 – 1989. Autor v publikácii Éra samizdatu zaznamenáva samizdatovú aktivitu skupiny občanov združených v náboženskom zoskupení s názvom Spoločenstvo Fatima. V roku 1982 začalo spoločenstvo vydávať celoslovenský samizdat Náboženstvo a súčasnosť, ktorý vychádzal až do Nežnej revolúcie v roku 1989. Jeho redaktori založili v druhej polovici 80. rokov ďalších päť samostatných samizdatov, ktoré boli už špecificky profilované: politika, história, informácie... Spoločenstvo Fatima vydávalo takmer pätinu všetkých občiansko-náboženských periodických samizdatov na Slovensku. Ak k tomu pripočítame aj samizdaty vydávané jeho spolupracovníkmi, celkovo do jeho priameho okruhu patrilo viac ako 40 percent týchto samizdatov. Spoločenstvo sa podieľalo na vytlačení a distribúcii viac ako 3 000 000 strán samizdatu a spolu so svojimi spolupracovníkmi to bolo od šesť do sedem miliónov strán. Kniha podrobne opisuje vznik periodických samizdatov: Jubilejný rok, Náboženstvo a súčasnosť, Katolícky mesačník, Príloha mladých a Zrno, ich tlač, obsah, ako aj distribúciu.

Denník Rudolfa Komanderu (1921 – 1953) je významným dokumentom o ideovom a politickom zápase mladej slovenskej generácie v povojnovej Európe. Zároveň je kronikou Slovenského revolučného odboja, predstavuje autentické svedectvo o počiatkoch formovania slovenskej politickej emigrácie v Rakúsku a Nemecku, vývoji názorov mladej generácie nielen na otázky exilu, ale aj na aktuálny vnútropolitický vývoj na Slovensku. Približuje aj jej predstavy o budúcom demokratickom usporiadaní Slovenskej republiky.Jedinečnosť výpovednej hodnoty denníka podčiarkuje fakt, že je jedným z mála autentických dokumentov o činnosti Slovenského revolučného odboja. Mladá slovenská generácia, ktorá sa bezprostredne po skončení vojny v ňom organizačne zjednotila, predstavuje začiatky formovania moderného kresťansko-sociálneho hnutia, ktoré sa v západnej Európe postavilo na obranu demokratických hodnôt a pričinilo sa o zastavenie nástupu svetového komunizmu.Dvadsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky je príležitosťou, aby sme sa s viac ako polstoročným odstupom pozreli na našu nedávnu minulosť a uvedomili si, kde sú skutočné začiatky zápasov nášho národa o demokraciu, slobodu a štátnu nezávislosť.

Korešpondencia Martina Kvetka a Viléma Prečana (1976 – 1989). Po komunistickom prevrate v roku 1948 emigrovali na Západ tisícky demokraticky orientovaných Slovákov vytvárajúcich spolu s Čechmi v poradí už tretí – tentoraz protikomunistický – československý zahraničný odboj. Zo slovenskej strany ho v 70. a 80. rokoch 20. storočia viedol niekdajší politik Demokratickej strany Martin Kvetko.Po auguste 1968 utiekli z dôvodu okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy ďalšie desaťtisíce Čechov a Slovákov, často už aj reformných komunistov. Na Západe vytvorili nové štruktúry odporu voči domácej konzervatívnej prosovietskej komunistickej totalite. Významné miesto v nich zastával historik Vilém Prečan, ktorý organizoval distribúciu informačných materiálov medzi domácim disentom a československým exilom, resp. demokratickými médiami na Západe. Stal sa známy najmä ako exilový „dvorný archivár“ aktivít Charty 77, resp. disidentských iniciatív z Československa.Prečanove neutíchajúce aktivity na poli historiografie, upozorňujúce demokratický Západ na represie komunistického režimu voči kriticky uvažujúcim historikom v Československu, prirodzene upútali pozornosť Martina Kvetka. Témami korešpondencie Prečana a Kvetka boli spočiatku osud proskribovaného historika odboja Jozefa Jablonického a viaceré otázky slovenských dejín 20. storočia. Tie Kvetko vnímal ako ich priamy účastník a aktívny tvorca (odbojový činiteľ, povojnový povereník), zatiaľ čo Prečan patril medzi najvýznamnejších spracovateľov týchto tém (jeho dva zväzky dokumentov o Slovenskom národnom povstaní sú dodnes neprekonané). Listová komunikácia exulantov taktiež poodhaľuje zákulisie mnohých aspektov života protikomunistickej emigrácie i domáceho disentu. Dotýka sa nielen komplikovaných osobných vzťahov v exile či problematiky slovensko-českého súžitia, ale aj tém kontroverznej nemeckej či maďarskej otázky, o ktorých sa viedli ostré polemiky. Publikácia ponúka aj nahliadnutie do „kuchyne“ príprav exilových vydaní diel najvýznamnejších disidentov zo Slovenska – Milana Šimečku, Miroslava Kusého, Hany Ponickej a najmä Jablonického samizdatových štúdií.

Nacizmus a komunizmus vo svojej epoche. Helmut Zilk a štátna bezpečnosťLikvidácia Kongregácie Dcér Božskej Lásky na SlovenskuOsobnosť Imricha Karvaša vo fondoch múzea SNP

Nacizmus a komunizmus vo svojej epoche. Evakuácia a ničenie závodov pri ústupe nemeckej armádyŠtátna katolícka akcia a vzbura v DrahovciachDaniel Kováč, príbeh o záchrane Židov počas holokaustu

2. časť: Helsinský proces a ľudské práva. Predkladaná pramenná edícia je druhým dielom dokumentov z prostredia Svetového kongresu Slovákov. Nadväzuje na edíciu dokumentov, ktoré vzišli z generálnych zhromaždení v rokoch 1970 až 1990 a boli publikované Ústavom pamäti národa v roku 2021. Predmetná edícia sa zameriava na dokumenty, ktoré súviseli s Helsinským mierovým procesom a z neho vyplývajúcou agendou porušovania ľudských práv komunistickými režimami. Poukazovanie na porušovanie základných práv československým komunistickým režimom patrilo k programovému vybaveniu kongresu, ktorý sa problematikou ľudských, národných a náboženských práv od svojho založenia zaoberal. Pramennú edíciu tvoria memorandá Svetového kongresu Slovákov určené pre kontrolné zasadnutia Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Belehrade, Madride, Ottawě a vo Viedni. Okrem nich sú do edície zaradené aj ďalšie dokumenty, ktoré obsahovo súvisia s agendou ľudských práv či základným programovým smerovaním Svetového kongresu Slovákov. Publikácia posúva poznanie o existencii a činnosti Svetového kongresu Slovákov o krok vpred.

Nacizmus a komunizmus vo svojej epoche. Slovenský katolícky exil v Taliansku a Štátna bezpečnosťAparát Ústredného výboru Komunistickej strany SlovenskaAkcia "August"

Nacizmus a komunizmus vo svojej epoche. Študentské hnutie na vysokých školách a univerzitáchPochod Ahoj, EurópanOd štúdia medicíny k pohraničnej stráži

Nacizmus a komunizmus vo svojej epoche. Vzostup a pád Teodora BalážaNajprv federalizácia, potom demokratizácia?Štátna katolícka akcia v Levoči

Jednou z úloh Ústavu pamäti národa je oboznamovať odbornú i laickú verejnosť s výsledkami výskumu, ktorý sa zaoberá dobou neslobody tak, ako ju definuje zákon č. 553/2002 Z. z. Ústav preto vydáva časopis Pamäť národa, ktorého úvodné číslo vyšlo v októbri 2004. Od roku 2005 vychádza štvrťročne.Jeho zámerom je rozširovať historické poznanie našej minulosti a v prvom rade prispieť k poznaniu činnosti bezpečnostných a represívnych zložiek v dobe neslobody na Slovensku i v širšom medzinárodnom kontexte. Obsahuje aj informácie o postihoch, ktorými štát trestal z jeho pohľadu nepohodlných jednotlivcov alebo skupiny, a tiež výsledky výskumu historikov, prípadne odborníkov z príbuzných vedných odvetví, ktoré sa zaoberajú dobou neslobody.

Zborník z vedeckej konferencie, Bratislava 14. máj 201910. mája 2019 sme si pripomenuli 30. výročie úmrtia Jĺ J. Dominika Tatarku, významnej osobnosti slovenského kultúrneho prostredia. Pri tejto príležitosti zorganizoval Ústav pamäti národa v spolupráci s Katedrou slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitnou knižnicou v Bratislave dňa 14. mája 2019 interdisciplinárnu vedeckú konferenciu, ktorej výstupom je tento zborník. Zámerom príspevkov bolo poukázať na šírku Tatarkovej literárnej tvorby a jeho pôsobenie na spoločensko-politickom poli na pozadí rozmanitých historických míľnikov, v kontexte nepretržitej aktuálnosti jeho osobnosti ako jedinečného fenoménu.Osobnosť a dielo Dominika Tatarku proti noci dvadsiateho storočia - Ornamenty a deformity v algoritme ikonického rozprávania. Spisovateľ Tatarka v desaťročí 1959 - 1969 - Dominik Tatarka - publicista (Cesta spisovateľa od šéfredaktora Hlasu ľudu k šéfredaktorovi Kultúrneho života) - Tvorba Dominika Tatarku v poľských prekladoch - Dominik Tatarka a politické procesy v rokoch 1948 - 1954 - Dominik Tatarka - slovenský ľavicový intelektuál v 50. rokoch 20. storočia - Dominik Tatarka a katolícka cirkev

Život, verejné pôsobenie, kontroverzie. Publikácia je zborníkom z vedeckého seminára, ktorý sa uskutočnil v roku 1911 v Ružomberku. Zborník je venovaný kežmarskému rodákovi, ružomberskému farárovi a poslancovi Jánovi Ferenčíkovi, ktorý sa po druhej svetovej vojne stal obeťou komunistických perzekúcií. Ústav pamäti národa bude na besede prezentovať svoju publikáciu o tejto osobnosti. Zostavil Anton Hruboň.

Organizácia a aktivity 1938 - 1945. Monografia Antona Hruboňa prehlbuje doterajšie poznatky o organizácii, ktorej meno sa nerozlučne spája s najrozporuplnejšie vnímaným obdobím našich moderných dejín. Je vôbec prvou samostatnou publikáciou, hodnotiacou aktivity Hlinkovej gardy v regionálnom meradle, no pritom vsadené do celoslovenského kontextu. Práca rozhodne nepoteší tých čitateľov, ktorí považujú všetkých gardistov za fanatických protižidovských štváčov alebo naopak, hrdinských vlastencov s čistým morálnym štítom...„Ide o zaujímavý a prínosný príspevok na ceste k zaplneniu bielych miest v slovenskej historiografii. Anton Hruboň na širokom pramennom základe mapuje fenomén HG, pričom sa nevyhýba ani viacerým citlivým otázkam jej fungovania. Treba oceniť jeho „drzosť“, s akou sa chopil témy a ako ju podáva čitateľovi.“ (PhDr. Peter Sokolovič, PhD., Ústav pamäti národa, Bratislava)„K spracovaniu činnosti Hlinkovej gardy v Pohronskej župe pristúpil autor po dôkladnom výskume v domácich štátnych a špecializovaných archívoch... Za prínos práce považujem aj skutočnosť, že okrem politických a vojenských aktivít HG, sa dozvedáme zaujímavé informácie o športových či kultúrnych aktivitách a morálnych priestupkoch gardistov. V konečnom dôsledku práca vyznieva ako kvalitne spracované vedecké dielo, v ktorom jasne cítiť autorovu dlhoročnú zanietenosť pre bádateľskú činnosť a štúdium histórie.“ (Doc. PhDr. Peter Mičko, PhD., Katedra histórie FHV UMB, Banská Bystrica)

Publikácia sa venuje v slovenskej historiografii doteraz príliš nepovšimnutej problematike vysťahovania komunistickému režimu nepohodlných osôb z veľkých miest, osobitne z Bratislavy. Najznámejšia z akcií je v tomto smere Akcia B, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1952 a 1953, a ktorej obeťou sa stalo len v Bratislave takmer 700 rodín. Na základe straníckeho rozhodnutia sa museli neraz z večera na ráno vysťahovať na pre nich dovtedy neznáme miesta, kde boli nasadení na ťažké manuálne práce. Marianna Oravcová zasadzuje priebeh a dôsledky Akcie B do širšieho dobového kontextu, v rámci ktorého opisuje perzekučné mechanizmy komunistického režimu v bývalom Československu aj v širšom stredoeurópskom priestore, charakter legislatívy smerujúci k porušovaniu ľudských práv, mimosúdne perzekúcie predchádzajúce samotnej Akcii B, ako aj rehabilitácie obetí postihnutých vysťahovaním. Popri podrobnej historickej rekonštrukcii priebehu a dôsledkov Akcie B kniha tiež prináša pohľad na problematiku snahy a rehabilitáciu jej obetí, a to tak v roku 1968, ako aj po páde komunistického režimu v roku 1989.

Dejiny slovenského národa ovplyvňovalo mnoho ľudí, ktorí boli nespravodlivo odsúdení, týraní, väznení a ich jediným previnením voči štátnej moci bola ich viera v Krista. Niektorí sú známi súčasnej verejnosti, no mená mnohých upadli do zabudnutia. Historik Róbert Letz vďaka svojej knihe Biskup Štefaj Barnáš, chce oživiť a pripomenúť osobnosť tohto kňaza, biskupa, filozofa, publicistu, profesora teológie a filozofie – intelektuálnej elite slovenského národa v 30.-40. rokoch 20.storočia. Štefan Banáš (1900 – 1964) pochádzal z jednoduchej roľníckej rodiny. V roku 1925 bol vysvätený za kňaza. Po dosiahnutí doktorátu z teológie pôsobil ako profesor VŠ bohosloveckej v Spišskej Kapitule. Súčasne bol aj prefektom seminára, neskôr vicerektorom a od roku 1945 rektorom. V roku 1949 bol vymenovaný za biskupa. Keďže úrady nedali súhlas k tejto vysviacke, bola to prvá tajná biskupská vysviacka na Slovensku. V roku 1950 bol zaistený a internovaný do tábora v Močenku, rok na to odsúdený za údajnú velezradu a vyzvedačstvo na 15 rokov väzenia. Po amnestii v roku 1960 ho s podlomeným zdravím prepustili na slobodu. Nemohol však vykonávať kňazskú službu a naďalej bol pod policajným dozorom. 10 rokov krutého mučenia a ponižovania zničilo jeho zdravie, ale nie silu jeho osobnosti. Nech jeho biskupské heslo Ut intelligam corde (Aby som chápal srdcom) ostane navždy živé v mysliach ľudí.

Komunistický režim v Československu v rokoch 1948 – 1989 neumožňoval občanom slobodný prístup k informáciám. Zavedená bola cenzúra, mnohí autori zakázaní, súkromné vydavateľstvá zrušené a náboženská literatúra takmer neexistovala.Ústredným motívom dokumentu Slavomíra Zrebného z Ústavu pamäti národa je príbeh troch kamarátov, ktorým sa stalo osudným prenášanie náboženskej literatúry. Alojz Gabaj, Branislav Borovský a Tomáš Konc boli 12. decembra 1983 na československej hranici s Poľskom zatknutí, väznení a odsúdení na trest odňatia slobody. Súdny proces vyvolal protest verejnosti a na medzinárodnom poli sa mladých chlapcov zastal aj americký prezident Ronald Reagan.Dokument Stopy v snehu mapuje nielen samotné pašovanie literatúry, ale aj tlačenie kníh, samizdatov a ich distribúciu. Súčasne objasňuje motivácie ľudí, ktorí nezištne riskovali vlastnú slobodu, aby napomohli k vnútornej slobode ostatných.

Kniha ponúka neobvyklý pohľad na dejiny Slovenska v 20. storočí cez prizmu životného príbehu príslušníka bezpečnostného aparátu. Ústredná postava diela, Gustáv Polčík, rodák z Veľkých Kostolian (1918), bol najprv príslušníkom Zboru žandárstva Slovenskej republiky (1941-1944), potom povstaleckým četníkom, neskôr žandárom za nemeckej okupácie a nakoniec partizánom. Po vojne sa stal príslušníkom Národnej bezpečnosti, v rokoch 1954-1966 bol pridelený k jej štátnobezpečnostnej zložke. Potom sa vrátil do verejnobezpečnostnej zložky, v ktorej prežil aj čistky po roku 1969.Kniha obsahuje aj 44 strán príloh.

Minulosť, dôsledky, východiská. Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986, v černobyľskej atómovej elektrárni na Ukrajine (vtedy časť Sovietskeho zväzu). Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v histórii jadrovej energetiky. V priebehu testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo k prehriatiu a následne explózii reaktora a do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, Východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí. Približne 70 % rádioaktívneho spadu skončilo v Bielorusku. Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu, spomalila na mnoho rokov jeho expanziu a zároveň nútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania. Nástupnícke štáty po rozpade Sovietskeho zväzu – Rusko, Ukrajina a Bielorusko dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou. Je ťažké presne zaznamenať počet úmrtí spôsobených udalosťami v Černobyle – odhady sa pohybujú od stoviek po stovky tisíc. Problém je stále široko diskutovaný a jeho dlhodobým dopadom sa stále celkom neporozumelo.

Osudy medzi Dyje a Moravou. Železná opona medzi Rakúskom a Československom patrila počas studenej vojny k najprísnejšie stráženým zakázaným pásmam. Pri Dyje a Morave zomrelo bezmála toľko utečencov ako pri Berlínskom múre. Smrteľné tragédie súviseli so špionážou, zradou, so zavlečením alebo s útekom. Za nitky v pozadí ťahali československé tajné služby - ponad svoju husto popretkávanú sieť v celom Rakúsku, centrály mali v Salzburgu a vo Viedni.Stefan Karner a jeho vedecký tím Inštitútu Ludwiga Boltzman-na získali pomocou archívov a inštitútov v Prahe, Brne a Bratislave prvý raz prístup k tajným spisom, dovtedy držaným pod zámkou. Početné prípady hovoria o tragédiách, ktoré sa udiali na rakúsko-československých hraniciach do polovice 50. rokov a ktoré chcel československý komunistický režim navždy zahaliť rúškom mlčania.

Previerky a vylučovanie študentov slovenských vysokých škôl v rokoch 1948 – 1960. Fungovanie vysokých škôl v rokoch 1948 až 1960 bolo v Československu výrazne ovplyvňované zásadnými a radikálnymi politickými zmenami. Podľa Vladimíra I. Lenina bol koncept "nepolitickej" výučby len buržoáznym pokrytectvom a k tejto predstave sa v roku 1949 prihlásili aj československí komunisti. Klement Gottwald na zjazde KSČ upozornil na nutnosť vytvorenia novej inteligencie, ktorá bude vychovaná v duchu marxizmu-leninizmu a dialektického a historického materializmu.Kniha Marty Glossovej opisuje a analyzuje proces preverovania a vylučovania politicky nespoľahlivých alebo triedne nevyhovujúcich študentov v rokoch 1948 až 1960 v kontexte procesu "sovietizácie" a následných post-stalinistických zmien vo vysokoškolskom školstve.Autorka sa nezameriava len na obete čistiek, ale aj na ich vykonávateľov z radov študentov a pedagógov. Venuje sa ich motiváciám, ktoré neboli len ideologické, aj keď presvedčenie o správnosti politiky KSČ nepochybne hralo dôležitú úlohu. Analýza jednotlivých previerok tiež ukazuje, akú významnú úlohu v opisovaných udalostiach zohrávali neformálne väzby, známosti aj rôzne formy protekcie a nepotizmu, ktoré boli v mnohých ohľadoch dôležitejšie ako formálne schválené pravidlá previerok. Zásadnú rolu však zohrával tiež strach, snaha chrániť si vlastnú pozíciu, oportunizmus, bezmyšlienkovité napĺňanie "zhora dodaných" smerných čísel, ale aj vybavovanie si osobných účtov.Kniha ukazuje aj najvýraznejšie rozdiely medzi vývojom v českej a slovenskej časti republiky. Hoci dôvody a spôsoby vylučovania študentov z vysokoškolského štúdia boli odrazom politického vývoja v celom Československu, samotné previerky a ich formálne zdôvodnenie sa v českej a slovenskej časti republiky často líšili.

Tajná cirkev v rokoch 1969 – 1989. Rozsiahlu aktivitu tajnej cirkvi počas obdobia 1969 – 1989 nemala ŠtB schopnosť ani možnosti obsiahnuť v celej šírke. Prispela k tomu atomizácia, utajenie, ako aj konšpirácia jej aktivít. Nedostatok agentov (tajných spolupracovníkov) ŠtB, ktorým by sa podarilo preniknúť do tohto prostredia a nepochopenie pohnútok aktivistov tajnej cirkvi má za následok, že veľké množstvo jej utajených aktivít nie je zachytených v archívoch ŠtB. Doteraz väčšina z nich zostáva neznáma aj pre historikov. Šesť svedectiev zachytených v knihe vytvára akúsi mozaiku aktivít tajnej cirkvi naprieč rôznym spektrom. Zaznamenané osudy majú jednu spoločnú líniu, ktorou je skúsenosť z prostredia tajnej cirkvi počas obdobia normalizácie. Dopĺňajú neznáme a nepoznané stránky novodobých slovenských dejín. S odstupom času sa nám zaznamenané skutočnosti zdajú až neuveriteľné. V skutočnosti iba opisujú reálny a zaujímavý život kresťanského podzemia, plný aktívnej a oddanej spolupatričnosti. Prvý diel knihy Svedectvá doby sa aspoň z malej časti snaží zaplniť medzeru, o ktorej sa archívy ŠtB nezmieňujú alebo len veľmi stroho.

Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953.. Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953.

Najväčšia podpisová akcia za náboženskú slobodu. Kniha Čas odvahy novými informáciami a pohľadmi ukazuje nielen prostredie cirkevných štruktúr v Československu, ale rovnako silu, násilie i váhanie komunistického režimu v tomto období. Ukazuje, že keď dozreje čas, na podnet „obyčajného“ veriaceho človeka dajú sa do pohybu udalosti, ktoré dnes tvoria už velké dejiny katolíckej cirkvi v Československu. Pokiaľ ide o účasť Slovenska na tejto podpisovej akcii, kniha potvrdzuje, že najväčším odporcom totalitného režimu na Slovensku boli práve kresťania - od oravských dedín, cez východné Slovensko až po Bratislavu. Po rokoch prenasledovania a utrpenia v 80. rokoch prichádza ich čas, čas ľudskej odvahy i vystúpenia na verejnosť. (František Mikloško, slovenský disident)

Vedecká monografia Smrť sa volala Schill je vôbec prvou publikáciou, ktorá sa venuje činnosti nemeckého okupačného útvaru na Slovensku v rokoch 1944 - 1945.Bojová skupina "Schill" vznikla na sklonku 1944 ako improvizovaná jednotka v Protektoráte Čechy a Morava. Po presune na Slovensko sa jej príslušníci zapojili do odzbrojenia bratislavskej posádky a v priebehu troch týždňov vytlačili povstalecké vojská z horného Ponitria.Následne útokom z južného smeru rozvrátili dovtedy úspešnú obranu Turca a po prielome do údolia rieky Hron dobyli Žarnovicu, Svätý Kríž nad Hronom, Banskú Štiavnicu a Krupinu. Ich ťaženie bolo zavŕšené v dňoch 26. - 27. októbra 1944, keď ako prví vstúpili do hlavných povstaleckých centier - Zvolena a Banskej Bystrice.Publikácia je určená nielen odborníkom, ale všetkým záujemcom o pohnuté obdobie Slovenského národného povstania.

Snem Slovenskej republiky a jeho legislatívna činnosť. Ondrej Podolec, PhD. (1975) Absolvent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história -slovenský jazyk a literatúra a Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium absolvoval v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde aj do roku 2007 pracoval. V súčasnosti je pracovníkom Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa a prednáša právne dejiny na Katedre právnych dejín a právnej kom-paratistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Zaoberá sa dejinami Slovenska v 20. storočí, najmä vývojom politického systému, dejinami verejnej správy i perzekúciami rôznych skupín obyvateľstva nedemokratickými režimami. Je autorom monografie Medzi kontinuitou a diskontinuitou (Politický systém Slovenskej republiky 1939 -1945), spoluautorom publikácií 14. marec 1939 (Vznik slovenského štátu) 1. a 2.i viacerých edícií dokumentov. Publikoval tiež niekoľko desiatok vedeckých štúdií na Slovensku i v zahraničí.

Hlinkova garda, pôsobiaca na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, bola fenoménom krátkeho, zato však na udalosti bohatého a protirečivého obdobia. Autor sa vo svojej práci venuje spoločenským podmienkam, ktoré viedli k vzniku HG, mapuje vývoj jej štruktúry ako aj jej personálne obsadenie, činnosť gardy v marci 1939, jej úlohy pri konsolidácii nového štátu, či vzťahy s ozbrojenými silami. Podrobne dokumentuje účasť HG na protižidovských akciách, mapuje činnosť Pohotovostných oddielov HG, ako aj súdne procesy s členmi gardy po roku 1945. Kniha má 86 strán prílohy.

Ústav pamäti národa (ÚPN) vydal pri príležitosti 40. výročia okupácie Československa vojskami piatich krajín Varšavskej zmluvy obrazovú monografiu August 1968. Okupácia a občiansky odpor na Slovensku v obrazových dokumentoch Archívu ústavu pamäti národa zameranú na prezentáciu doposiaľ neznámych autentických ikonografických dokumentov z fondu Archívu ÚPN, ktoré zachytávajú okamihy invázie. Jedným z dôvodov vydania publikácie je aj doterajší, pomerne zjednodušený vizuálny obraz okupácie. Tá je známa hlavne z bohatého a dramatického pražského, menej už z bratislavského materiálu, z ktorého je najznámejší súbor fotografií z centra Bratislavy neskôr komunistami perzekvovaného fotoreportéra Ladislava Bielika. Publikácia sa preto snaží ísť inou cestou a predstaviť augustové dni roku 1968 prierezovo, z pohľadu obyvateľov viacerých slovenských regiónov. Hlavnou „pridanou hodnotou“ publikovaného súboru fotografií a dokumentov je, okrem spomínanej originálnosti, ich pôvod.

Štátna bezpečnosť na Slovensku v rokoch 1945-1989. Popularizačná monografia V stopách železného Felixa je venovaná dejinám takmer všemocnej Štátnej bezpečnosti na Slovensku. Kniha má ambíciu priblížiť slovenskú časť dejín tejto inštitúcie všetkým vrstvám čitateľov na Slovensku i v zahraničí. Publikácia obsahuje aj veľa obrazových príloh.

Spoločenstvo Fatima a samizdat v rokoch 1974 - 1989. Autor v publikácii Éra samizdatu zaznamenáva samizdatovú aktivitu skupiny občanov združených v náboženskom zoskupení s názvom Spoločenstvo Fatima. V roku 1982 začalo spoločenstvo vydávať celoslovenský samizdat Náboženstvo a súčasnosť, ktorý vychádzal až do Nežnej revolúcie v roku 1989. Jeho redaktori založili v druhej polovici 80. rokov ďalších päť samostatných samizdatov, ktoré boli už špecificky profilované: politika, história, informácie... Spoločenstvo Fatima vydávalo takmer pätinu všetkých občiansko-náboženských periodických samizdatov na Slovensku. Ak k tomu pripočítame aj samizdaty vydávané jeho spolupracovníkmi, celkovo do jeho priameho okruhu patrilo viac ako 40 percent týchto samizdatov. Spoločenstvo sa podieľalo na vytlačení a distribúcii viac ako 3 000 000 strán samizdatu a spolu so svojimi spolupracovníkmi to bolo od šesť do sedem miliónov strán. Kniha podrobne opisuje vznik periodických samizdatov: Jubilejný rok, Náboženstvo a súčasnosť, Katolícky mesačník, Príloha mladých a Zrno, ich tlač, obsah, ako aj distribúciu.