Ústav pamäti národa

štúdie, spomienky a svedectvá. „Program verejného zhromaždenia bude tichá manifestácia občanov za menovanie katolíckych biskupov pre uprázdnené diecézy na Slovensku podlá rozhodnutia Svätého Otca, za úplnú náboženskú slobodu v Československu a za úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu. “ (František Mikloško, 10. marca 1988)„My v Rakúsku nikdy nezabudneme, že vy na Slovensku ste to začali!“ (Barbara Coudenhove-Kalergi, rakúska novinárka, zatknutá počas manifestácie)„Sviečková manifestácia svojim nenásilným, charakterom ovplyvnila aj nasledujúce udalosti v Československu a výrazne prispela k tomu, akú podobu a priebeh mal November 1989 u nás: že bol pokojný a nenásilný.“ (Július Brocka, účastník manifestácie)

Osobnosti známe - neznáme. Zborník z vedeckej konferencie v Banskej Bystrici 22. - 23. mája 2012.

Denník Rudolfa Komanderu (1921 – 1953) je významným dokumentom o ideovom a politickom zápase mladej slovenskej generácie v povojnovej Európe. Zároveň je kronikou Slovenského revolučného odboja, predstavuje autentické svedectvo o počiatkoch formovania slovenskej politickej emigrácie v Rakúsku a Nemecku, vývoji názorov mladej generácie nielen na otázky exilu, ale aj na aktuálny vnútropolitický vývoj na Slovensku. Približuje aj jej predstavy o budúcom demokratickom usporiadaní Slovenskej republiky.Jedinečnosť výpovednej hodnoty denníka podčiarkuje fakt, že je jedným z mála autentických dokumentov o činnosti Slovenského revolučného odboja. Mladá slovenská generácia, ktorá sa bezprostredne po skončení vojny v ňom organizačne zjednotila, predstavuje začiatky formovania moderného kresťansko-sociálneho hnutia, ktoré sa v západnej Európe postavilo na obranu demokratických hodnôt a pričinilo sa o zastavenie nástupu svetového komunizmu.Dvadsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky je príležitosťou, aby sme sa s viac ako polstoročným odstupom pozreli na našu nedávnu minulosť a uvedomili si, kde sú skutočné začiatky zápasov nášho národa o demokraciu, slobodu a štátnu nezávislosť.

Spomienky generála Antona Petráka. Generálmajor vo výslužbe Ing. Anton Petrák (1912-2009) ktorý bol od roku 1935 dôstojníkom čs. armády a na jar 1940 vstúpil do zahraničného odboja. Po nástupe komunistického režimu vo februári 1948 sa stal obeťou dvoch vykonštruovaných súdnych procesov.Úplnej morálnej, spoločenskej a vojenskej rehabilitácie sa dočkal až po novembri 1989.

Politický systém prvej Slovenskej republiky zasiahol do výchovy celej generácie mládeže. Pre jej formovanie a výchovu nového človeka, vytvoreného na obraz zodpovedajúci ideológii Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, bola založená jedna z najvýznamnejších masových organizácií v republike – Hlinkova mládež (HM). Kniha prináša veľké množstvo nových, doteraz nepublikovaných informácií o jej organizácii – od jej vzniku zo základov Slovenského katolíckeho skautingu až po zánik spolu s politickým a štátnym aparátom Slovenskej republiky. Jej genézu, domácu aj medzinárodnú činnosť autor plasticky vykresľuje na základe rozsiahleho archívneho výskumu a dobovej tlače, ktoré dop?ňa o poznatky zo súčasných publikovaných prác. Súčasťou knihy je bohatý obrazový a textový materiál s profilmi hlavných predstaviteľov Hlinkovej mládeže, časovou chronológiou organizácie, jej organizačnou štruktúrou, publikáciami a výchovným a vzdelávacím systémom HM. 

Redemptorista Ján Ivan Mastiliak. Monografia približuje proces s desiatimi rehoľnými kňazmi, po ktorom o niekoľko dní nasledovala likvidácia mužských kláštorov, dobre známa ako „akcia K”. Štátna prokuratúra pôvodne navrhovala štyri tresty smrti, ale nakoniec bolo najvyšším trestom doživotie. Iba jeden z desiatich súdených rehoľníkov pochádzal zo Slovenska, no práve on, gréckokatolícky redemptorista Ján Ivan Mastiliak, dostal z celej skupiny najvyšší trest. To bol aj dôvod, prečo sa monsterproces konal v dňoch 31. marca – 5. apríla 1950, a v predkladanej monografii je spracovaný práve z pohľadu jeho osoby. Jednotlivé kapitolky približujú zákulisie príprav procesu, jeho priebeh, realizáciu, hodnotenie, ale aj ohlas vo verejnosti. Posledná kapitola sa venuje úsiliu J. Mastiliaka dosiahnuť súdnu rehabilitáciu, čo sa mu však za života nepodarilo. Zhromaždené archívne dokumenty jasne dokazujú, že monsterproces bol nielen vykonštruovaný, ale že pri jeho príprave i realizácii štátne a stranícke orgány, vrátane vysokých funkcionárov, postupovali nezákonne. Aj tu sa ukázala všemocnosť komunistickej strany a jej prisluhovačov, ktorá vyrobila obludný mechanizmus, dovoľujúci odsúdiť nevinných ľudí, na vysoké tresty odňatia slobody. Súčasťou publikácie je menný register, fotografická a dokumentárna príloha. 

Das „Drittte Reich“ und die Entstehung des Slowakischen Staates – Dokumente I. Produkcia komentovaných prameňov patrí medzi jedny z najdôležitejších úloh každej historiografie. Slovensko je, žiaľ, v porovnaní so susednými štátmi vo všetkých kultúrno-historických ukazovateľoch pozadu. Hoci problematike vzniku Slovenského štátu a politike nacistického Nemecka boli venované viaceré práce, nejestvuje k tomuto relatívne krátkemu, zato však veľmi dynamickému obdobiu najnovších slovenských dejín žiadna edícia dokumentov, ktorá by sa zaoberala všeobecným vývojom na Slovensku od októbra 1938 do marca 1939. Predložená edícia dokumentov si kladie za cieľ túto doposiaľ jestvujúcu medzeru zaplniť. Nie je však postavená na prameňoch slovenskej, ale nemeckej proveniencie. Hlavnú kostru edície „Tretia ríša” a vznik Slovenského štátu. Dokumenty I. tvoria diplomatické dokumenty, ktoré sú organicky doplnené spisovým materiálom nacistickej Bezpečnostnej služby (Sicherheitsdienst – SD), viedenského ríšskeho miestodržiteľstva (A. Seyss-Inquart) a Deutsche Partei na Slovensku. Rôznorodosť prameňov umožňuje poukázať na variabilitu nemeckých plánov a koncepcií v súvislosti nielen so Slovenskom, ale aj ďalšou autonómnou časťou vtedajšej ČSR – Zakarpatskou Ukrajinou. Pritom všetky reflektujú aj vnútorný vývoj na Slovensku. Publikácia je dvojjazyčná – v slovenskom a nemeckom jazyku, doplnená o menný a miestny register.

Listy politického väzňa Juraja Hurného z jáchymovského pekla manželke Eliške. Mgr. Silvia Haladová, PhD. (1975)Vyštudovala históriu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, titul PhD. jej bol udelený v roku 2008 na Univerzite Komenského v Bratislave v odbore archívnictvo a pomocné vedy historické. Do roku 2018 pôsobila ako odborná asistentka na Katedre historických vied a stredoeurópskych štúdií Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V súčasnosti je pracovníčkou Centra výskumu obdobia neslobody Ústavu pamäti národa. Vo svojej vedeckej činnosti sa zameriava na slovenské dejiny 20. storočia, predovšetkým sa venuje dejinám každodennosti a regionálnym dejinám. Je autorkou troch monografií, vysokoškolskej učebnice, niekoľkých desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov publikovaných doma aj v zahraničí.Ing. Stanislav Labjak, ThLic. (1955)Vyštudoval elektronické počítače na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave. Tajne študoval filozofiu a teológiu. Spolu s kardinálom J. Ch. Korcom je zostavovateľom zbierky autentických dokumentov Sviečkovej manifestácie v roku 1988, ktorá vyšla pod názvom Bratislavský Velký piatok. Po roku 1989 si štúdiá doplnil v Ríme a vo Varšave ukončil obhajobou licenciátnej práce. Od roku 2004 pracoval v Ústave pamäti národa na projektoch spracovávania evidencií a projekte Svedkovia doby totality. V súčasnosti sa venuje agende protikomunistického odboja.

Po februári 1948 mal komunistický režim v Československu na poli cirkevnej politiky jediný cieľ – podriadiť si úplne všetky cirkvi. V prípade Katolíckej cirkvi sa komunisti snažili vytvoriť z nej nezávislú národnú cirkev, ktorá by nebola pod vplyvom Vatikánu, ale bola kontrolovaná a riadená štátnou mocou. Jedným z nástrojov, ako to dosiahnuť, bol aj politický súdny proces, v ktorom mohli byť nielen skompromitovaní, ale odsúdení odporcovia – aj tí potenciálni – komunistického režimu. V monsterprocese proti A. A. Machalkovi a spoločníkom v plnosti fungoval systém kabinetnej justície, keď ešte pred vynesením rozsudku bolo rozhodnuté o vine a treste obvinených rehoľníkov. Keďže bola odstránená kontrola justičných orgánov nad vyšetrovaním, otvorila sa tým možnosť používať nezákonné vyšetrovacie metódy a rehoľníci nemali možnosť skutočnej obhajoby. Boli obvinení zo zločinov proti republike, zo špionáže pre Vatikán a imperialistické mocnosti, z prípravy protištátneho sprisahania atď. Desiati nevinní rehoľníci boli v tomto procese odsúdení celkom na 132 rokov väzenia a jeden doživotný trest, ktorý dostal slovenský redemptorista Ján Ivan Mastiliak. 

Publikácia prostredníctvom úradných záznamov, hlásení bezpečnostných orgánov, zápisníc z výsluchov, výpovedí pred súdom a ďalších dobových dokumentov približuje jeden z najväčších vykonštruovaných politických procesov na Slovensku i v celej ČSR, ktorý sa konal v dňoch 18. – 21. októbra 1950 v Bratislave. Viliam Žingor, popredný partizánsky veliteľ z obdobia druhej svetovej vojny, bol na základe falošného obvinenia, že je vodcom „reakčných živlov“ na Slovensku, odsúdený na trest smrti. Proces súčasne zapadal do politickej línie boja proti „slovenskému buržoáznemu nacionalizmu“, „separatizmu“ a „titoizmu“. Súčasťou publikácie sú aj dokumenty o rehabilitačnom súdnom konaní z roku 1968.

Dokumenty spravodajstva slovenskej armády (1940 – 1941). Publikácia predstavuje menej známu kapitolu dejín 20. storočia – osudy ukrajinských utečencov pred boľševickým režimom, pričom sa venuje aj otázke poznatkov o tomto režime počas druhej svetovej vojny na Slovensku. V lete 1941 sa na území východnej Haliče (bývalé východné Poľsko, dnes západná Ukrajina), nachádzalo až 50 tisíc slovenských vojakov. Títo sa na viacerých miestach stretali s dôkazmi otrasnej sociálno-ekonomickej situácie a proticirkevnej politiky sovietskeho režimu, ale najmä s následkami masového zabíjania politických väzňov (dovedna až 30 tisíc obetí) príslušníkmi NKVD.Tieto šokujúce informácie vzápätí poslúžili ako základ pre dobovú propagandu ľudáckeho režimu. Práve na základe osobných svedectiev tisícok Slovákov sa však informácie – najprv o boľševických a onedlho aj o nacistických zločinoch (či protižidovských pogromoch v Haliči) – rýchle šírili do spoločnosti aj neoficiálnou cestou.Z dokumentov tiež vyplýva, že Ukrajinci, ktorí od jesene 1940 utekali pred sovietskymi perzekúciami do strednej Európy, informovali nielen o skutočných pomeroch na územiach bývalého Poľska pričlenených v auguste 1939 k ZSSR, ale tiež o prípravách Červenej armády na útočnú vojnu proti Nemecku a jeho spojencom. Predkladané dobové dokumenty, verifikované údajmi z novšej zahraničnej literatúry, a viacero posiaľ nepublikovaných fotografií o excesoch stalinského režimu súčasne môžu prispieť k objektivizácii pohľadu na zločinné režimy 20. st. – boľševizmus a nacizmus. 

Politický vývoj na Slovensku po februári 1948. Tomáš Černák (1984) - historik. Absolvoval odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2008 - Mgr., 2009 - PhDr.) a interné doktorandské štúdium na Historickom ústave SAV (2014 - PhD.). Od roku 2018 pracuje ako odborný asistent na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednáša slovenské dejiny po roku 1945.Vo svojom výskume sa predovšetkým zaoberá dejinami KSS a KSČ, jej vedúcimi predstaviteľmi, osobnosťou Gustáva Husáka, cirkevnými i kultúrnymi dejinami. Zaoberá sa tiež históriou slovenského, česko-slovenského i svetového futbalu a najmä vplyvom politiky na futbal a fenoménom futbalového chuligánstva. Je autorom alebo spoluautorom viacerých kníh, ako napríklad Husák: Mladé roky Gustáva Husáka 1913 - 1938, Husák: V odboji a SNP 1938 -1945, Husák. Vrcholy a pády 1945-1951. Je tiež autorom alebo spoluautorom viacerých kníh z dejín slovenského a česko-slovenského futbalu, a tiež je zakladateľom Edície Belasé legendy o najvýznamnejších už nežijúcich hráčoch a tréneroch Slovana Bratislava, v ktorej doteraz napísal sedem publikácií. Publikoval tiež desiatky vedeckých štúdií a popularizačných článkov na rôzne témy zo slovenských i svetových dejín.

Prípad Albert Púčik a spol.. Tragický osud Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, ktorých popravili z politických dôvodov 20. februára 1951, je pomerne frekventovanou témou v spisbe, zaoberajúcej sa obdobím komunistického režimu. Všeobecne sa vie, že politický proces, ktorého sa stali obeťou, patril k najznámejším.Celý prípad usmerňovali z najvyšších straníckych miest, kde sa v konečnom dôsledku rozhodlo o živote troch hlavných protagonistov prípadu. Proces A. Púčik a spol. mal zasadiť rozhodujúcu ranu tým, ktorí by sa odhodlali pomýšľať na zmenu politických pomerov. Hoci nebol prístupný verejnosti a dobová propaganda ho nevyužila tak, ako to urobila v prípade iných zinscenovaných procesov, možno ho zaradiť medzi najvýznamnejšie vykonštruované politické procesy, aké sa odohrali v bývalom Československu a v ňom na Slovensku.Obete vykonštruovaného procesu A. Púčik a spol. patrili medzi tú časť mladej slovenskej generácie, ktorá sa hlásila ku kresťanským a národným ideálom.  

Od samizdatov a VPN k dokumentom ŠtB a ÚPN. Monografia Ján Langoš. Od samizdatov a VPN k dokumentom ŠtB a ÚPN, ktorú napísal historik Patrik Dubovský, prináša mozaiku aktivít Jána Langoša od 80. rokov minulého storočia, keď sa angažoval v nonkonformných skupinách najmä pri tvorbe kultúrno-občianskych samizdatov a v Hnutí za občiansku slobodu. Autor predstavuje Jána Langoša ako neľahostajného človeka a občana s vyhraneným kritickým postojom k pálčivým spoločenským a morálnym témam, ako boli devastácia životného prostredia, antisemitizmus, chartistické hnutie či aktivity neoficiálnej cirkvi. Nad týmito, ale aj nad ďalšími témami sa Ján Langoš veľmi otvorene zamýšľal v samizdatovej tvorbe, ako i v neformálnych diskusiách.Občianske aktivity a myšlienky Jána Langoša kontinuálne našli uplatnenie v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN) a po zmene režimu najmä pri vyrovnávaní sa s reprezentantmi komunistickej moci, nomenklatúrou KSČ a jej represívnou zložkou ako Štátna bezpečnosť a jej tajní spolupracovníci. Langošova ochota zapojiť sa do reforiem spoločnosti sa prejavila jeho prácou vo Federálnom zhromaždení, vo VPN ako politickej strane a tiež po voľbách v roku 1990 v náročnej funkcii federálneho ministra vnútra. Na poste federálneho ministra sa Ján Langoš podstatne zaslúžil o očistu ministerstva vnútra od príslušníkov ŠtB a komunistických kádrov a presadil lustračný zákon.Po rozdelení ČSFR Ján Langoš s priateľmi založil Stálu konferenciu občianskeho inštitútu, stál sa poslancom Národnej rady SR a podieľal sa najmä na presadení zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zároveň sa stál predsedom Demokratickej strany (DS), ktorá v rámci Slovenskej demokratickej koalície (SDK) v roku 1998 vytvorila novú politickú garnitúru.Vyvrcholením aktivít Jána Langoša bola inštitucionalizovanie jeho dlhoročného plánu – vytvoriť právny a spoločenský základ na vyrovnanie sa s oboma totalitami našich dejín. V tomto duchu kniha zaznamenáva dramatický čas, keď sa Jánovi Langošovi v lete 2002 podarilo v NR SR presadiť zákon o pamäti národa a o zriadení Ústavu pamäti národa (ÚPN).Po prvých rokov fungovania ÚPN sa táto pamäťová inštitúcia stabilizovala a rozvinula svoje poslanie, no Ján Langoš v júni 2006 tragicky zomiera.Uzatvoril sa tak oblúk od zápasu s režimom ŠtB a KSČ až po etablovanie ÚPN a sprístupnenie dokumentov obávanej ŠtB verejnosti.Patrik Dubovský, PhD. od roku 2004 pracuje v Ústavu pamäti národa. Venuje sa témam prenasledovania cirkví na Slovensku po roku 1948, činnosti Štátnej bezpečnosti a nezávislým opozičným iniciatívam v Československu počas tzv. normalizácie.

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislava 21.-22. septembra 2010. Ústav pamäti národa v spolupráci s občianskym združením Pamäť národa, Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou, Európskou sieťou Pamäť a Solidarita a Nordost-Institut pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislavy Andreja Ďurkovského zorganizoval v septembri 2010 medzinárodnú vedeckú konferenciu s názvom Fenomén Bratislava. Cieľom konferencie bolo popísať udalosti, ktoré ovplyvňovali charakter mesta v minulom storočí. Jedinečnosť mesta, ktoré sa vyznačovalo multikultúrnym a multietnickým charakterom poskytuje dobré možnosti na výskum nielen historických udalostí a súvislostí, ale aj sociálnych a demografických štruktúr, náboženskej a kultúrnej rôznorodosti, dopadov represií totalitných režimov voči rôznym skupinám obyvateľstva či ďalších socio-historických fenoménov. Výstupom z podujatia je zborník príspevkov, ktoré odzneli na konferencii a ktoré čitateľom priblížujú roky 1939 – 1989 aj z pozície regionálnych dejín. Publikácia vyšla ako 3. zväzok Spisov Európskej siete Pamäť a Solidarita. 

Generál Samuel Karol Korbel (1909 – 1997) bol prvým Slovákom v justičnej službe predvojnovej česko-slovenskej armády (1932 – 1939) a po vzniku Slovenskej republiky šéfom vojenskej justície slovenskej armády (1939 – 1944). V roku 1944 sa zapojil do povstania, kde bol vojenským prokurátorom povstaleckej armády. Po vojne bol šéfom justičnej služby česko-slovenskej armády. Po februári 1948 bol z armádnej služby prepustený. V roku 1949 utiekol do Nemecka, odkiaľ v roku 1951 emigroval do Austrálie. Jeho pamäti sú cenným svedectvom o fungovaní vojenskej justičnej služby v slovenskej i česko-slovenskej armáde. Hodnotné sú aj jeho postrehy a pozorovania postupného a dômyselného uchvacovania politickej moci komunistami v obnovenom Česko-Slovensku, jeho názory na prezidenta Jozefa Tisu, generála Ferdinanda Čatloša, ako aj na prezidenta Edvarda Beneša a mnohých ďalších predstaviteľov povojnového politického života u nás. Svoje bohaté osobné skúsenosti i prežité udalosti podáva triezvo a nezaujatým pohľadom. 

Zborník z vedeckej konferencie Bratislava 16. novembra 2010. Ústav pamäti národa v spolupráci s Fakultou práva Paneurópskej univerzity a Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov zorganizoval v roku 2010 vedeckú konferenciu s názvom Interpretácia dokumentov Štátnej bezpečnosti. Predkladaný zborník obsahuje všetky príspevky, ktoré na konferencii odzneli a ktoré na vedeckej úrovni analyzujú otázky spojené s právnymi aspektmi agendy ŠtB, vzniku a interpretácie operatívnych, agentúrnych a vyšetrovacích zväzkov či spôsob a pravidlá evidencií Štátnej bezpečnosti a pozmeňovania záznamov v registračných protokoloch. Zborník obsahuje príspevky tak domácich, ako aj zahraničných odborníkov z bývalých komunistických štátov, ktorí sa systematicky venujú tejto téme. Zostavil Peter Jašek.

Monografia Jedno storočie v Prievidzi (Dejiny Židovstva na hornej Nitre) autorov Ješajahu A. Jelínka, Otta Gubiča a Erika Kližana mapuje dejiny židovských komunít v regióne hornej Nitry, konkrétne v meste Prievidza a okolitom kraji. Popisuje vývoj židovského osídlenia, doloženého už od 16. storočia. Analyzuje nielen formovanie a fungovanie tradičných židovských ustanovizní (náboženská obec, synagóga, škola a cintorín) ale aj ich podnikateľské a spoločenské aktivity. Šíriaci sa antisemitizmuz v Európe v 30. rokoch 20. storočia najskôr ovplyvňoval región iba prílivom utečencov, no vzápätí dovtedy viac-menej tolerantná existencia aj s miestnou nemeckou komunitou začala byť problémová.Proces arizácie židovského podnikateľského i osobného majetku dokladajú konkrétne početné príklady, v ktorých však veľkú úlohu hral aj ľudský faktor. Nie všetci obyvatelia s takýmto spôsobom zaobchádzania so Židmi súhlasili. Špecifickou bola existencia najskôr koncentračného, neskôr pracovného tábora na pomedzí obcí Laskár a Koš. Práve tento tábor bol, paradoxne, strojcom záchrany mnohých Židov z Prievidze a okolia. Tragédiu hornonitrianskeho Židovstva dokladá unikátny pokus o zostavenie menoslovu obetí holokaustu. Poslednou kapitolou je záznam o čiastočnom obnovení života židovskej komunity v Prievidzi, ktorá však zanikla v roku 1949. 

1. časť: Generálne zhromaždenia. Generálne zhromaždenia Svetového kongresu Slovákov sa konali podľa prvých platných stanov, ktoré boli schválené na zakladajúcom generálnom zhromaždení v Toronte 19. júna 1971. Dokumenty boli odrazom programového a ideového zamerania kongresu a reagovali na aktuálny politický vývoj na Slovensku aj v zahraničí.Do edície sú zaradené všetky dokumenty, ktoré vzišli z Generálnych zhromaždení SKS, a tvorí ju celkovo 44 dokumentov opatrených vedeckým aparátom. Zväčša išlo o rezolúcie, deklarácie, vyhlásenia, memorandá, ohlasy, príhovory alebo listy. Publikáciu zostavila historička ÚPN Beáta Katrebová Blehová.Pre lepšie oboznámenie sa čitateľa s dejinami SKS bola do úvodnej časti edície zaradená štúdia podrobne mapujúca históriu generálnych zhromaždení v kontexte studenej vojny a normalizačného režimu v Československu v 70. a 80. rokoch.

Štátna bezpečnosť a politické spravodajstvo na Slovensku v rokoch 1945-1948. Súčasný slovenský historik z radov mladšej generácie približuje prácu odboru Povereníctva vnútra, ktorý na Slovensku vykonával v rokoch 1945-1948 spravodajské a štátnobezpečnostné úlohy. Túto inštitúciu približuje ako činiteľa, ktorý do (česko)slovenských dejín zasiahol výrazným spôsobom, a taktiež skúma optiku nazerania jej zamestnancov na dobové dianie, motivácie ich konania a ďalšie relevantné faktory. Autor je absolventom doktorandského štúdia zo slovenských dejín a pracuje v Sekcii vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Zaoberá sa najnovšími slovenskými dejinami a pôsobením spravodajských služieb.

Rekonštrukčný portrét významného dirigenta Zdenka Bílka, ktorého život bol plný nielen veľkých úspechov, ale aj pádov. Zažil zaplnené koncertné sály v svetových metropolách, no i pobyt v československých komunistických väzniciach. Ani ten však nemohol zmeniť jeho neoblomné ľudské postoje a narušiť hlbokú vieru v Boha. Účinkujú / Cast: Zdeněk Bílek, Lukrécia Bílková, Mária Bílková, Jana Bílková, Veronika BílkováNámet / Story written by: Igor SivákOdborná spolupráca / Professional cooperation: Jerguš Sivoš, Branislav Kinčok, Sylvia UrdováPreklad / Translation: Jana Otočková, Viera LinderováVedúci výroby / Production director: Ondrej KrajňákZvuk/Sound: Štefan BaduraHudba / Mušie: Pavol MalovecStrih / Editing: Alan BezákKamera / Camera: Ondrej KrajňákDruhá kamera / Camera 2: Martin GazíkDramaturgia / Dramaturgy: Anna A. HlaváčováScenár a réžia / Script and direction: Igor Sivák Jazyk / Language: Slovenský / SlovákTitulky / Subtitles: Anglické / EnglishDÍžka / Length: 32 min.Obraz/Screen: 4:3Zvuk/Sound: 2.0

Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov VIII. Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 20. – 22. apríla 2009 v aule Pázmáneum Trnavskej univerzity, prezentuje 28 príspevkov mladých historikov venujúcich sa dejinám Slovenska v rokoch 1939 - 1945. Zborník zachytáva obdobie od salzburských rokovaní v lete 1940 až do vypuknutia povstania na jeseň 1944. Príspevky sú zoradené do štyroch tematických kapitol: Politika a spoločnosť, Zahraničnopolitické aspekty, Armáda a Hlinkova garda, Hospodárstvo, cirkev a šport. Jednotlivé štúdie prinášajú nový pohľad na doteraz nespracované biele miesta v slovenskej historiografii dejín 20. storočia. 

Druhá časť denníkových zápiskov K. Sidora z obdobia jeho pôsobenia ako vyslanca pri Svätej stolici od 12. júla 1940 do 31. decembra 1941. V denníkoch autor dôsledne a takmer každodenne zaznamenával svoje osobné zážitky, pozorovania, komentáre na súkromné i verejné udalosti v jeho bezprostrednom okolí. Denníky sú unikátnym dokumentom nielen o dianí v Svätej stolici, ale aj o politickom vývoji na Slovensku. 

v strednej a východnej Európe. Publikácia je zborníkom z medzinárodnej vedeckej konferencie, kde boli prezentované najnovšie výsledky výskumu o protikomunistickom odboji v krajinách strednej a východnej Európy. Čitateľ nájde v zborníku príspevky o protikomunistickej činnosti jednotlivcov – známych disidentov či verejne málo známych aktivistov odboja, skupín či dokonca pololegálnych organizácií. Osobitný blok príspevkov sa zaoberá otvorenými povstaniami proti komunistickým režimom. V zborníku čitateľ nájde štúdie v troch jazykoch – v slovenskom, českom a v anglickom podľa toho, v akom jazyku boli prezentované na konferencii. 

The State Security in Slovakia 1945-1989. The book Following the Footsteps of Iron Felix deals with the history of once nearly allmighty State Security in Slovakia. Its ambition is to focus on Slovak part of the State Security´s history and present it to the widest public in Slovakia and abroad. The book consist also of many fotographs and supplements.

Komunistický režim a katolícki kňazi na Slovensku v rokoch 1948 – 1968. Nová monografia približuje snahu komunistickej štátnej moci využiť katolícku cirkev na Slovensku prostredníctvom jej kňazov najmä v rokoch 1948 – 1968. V práci sú zachytené a analyzované ciele, ktoré štátna moc využitím katolíckych kňazov sledovala, ako aj najdôležitejšie metódy, ktoré orgány štátnej moci využívali. K hlavným cieľom patrila snaha primäť kňazov, aby sa stali akýmisi propagátormi komunistických ideí medzi katolíckym obyvateľstvom, prípadne, aby aspoň navonok podporovali budovanie „novej socialistickej spoločnosti“. Nemenej dôležitým i keď navonok skrytým cieľom bolo nenápadné zapojenie samotných kňazov do boja proti náboženstvu a cirkvi. Pozornosť je v práci venovaná najmä trom tematickým okruhom: pokusom komunistov využiť katolíckych kňazov prostredníctvom vytvorenia jednotnej kňazskej organizácie či združenia; usmerňovaniu a využívaniu kňazov pomocou siete štátnych úradníkov v okresoch a krajoch; činnosti Štátnej bezpečnosti, smerujúcej k získaniu kňazov na tajnú spoluprácu s cieľom boja proti aktivitám biskupov, kňazov i aktívnych laikov. Snaha o inštrumentalizáciu a využitie katolíckej cirkvi rozhodne nebola len špecifikom komunistov. Podobné pokusy a zámery boli vo väčšej či menšej miere prítomné aj v niektorých ďalších ideologických smeroch a režimoch. V prípade komunizmu však práve jeho totalitný charakter umožnil rozvinúť tieto snahy do takých rozmerov, ktoré v našom geopolitickom priestore nemali obdobu.

Zborník je výstupom z vedeckej konferencie „Trnava v rokoch 1939 – 1989“, ktorá sa uskutočnila pod záštitou primátora mesta Trnava Ing. Vladimíra Butka 25. – 26. apríla 2012. Konferencia organizovaná Ústavom pamäti národa v spolupráci s Trnavskou univerzitou v Trnave a mestom Trnava bola priamo venovaná bohatej histórii jedného z najvýznamnejších slovenských miest. Trnava ako centrum kultúrneho, spoločenského i cirkevného života, ktorým bola nielen v 20. storočí, si zaslúži, aby sa po viac ako dvadsať rokoch od pádu totalitného režimu a nástupu nových snáh o nové nazeranie na jej dejiny, pohľad na udalosti, osobnosti či fakty nedávnej minulosti, v minulosti často zahmlievaný a tendenčne spracovaný, zobjektivizoval. Viac ako štyridsať rokov trvania totalitného režimu nedovoľovalo nazrieť na dejiny, respektíve na mnohé rozhodujúce dejinné udalosti v mnohých prípadoch objektívne. Pravda bola tá, ktorú určovala vládnuca moc. Tá rozhodovala, akým spôsobom sa interpretovali dejiny, charakter predchádzajúceho, ale aj súčasného režimu. Aj z toho dôvodu sa autorský kolektív zborníka podujal vniesť nové impulzy do interpretácie slovenských regionálnych dejín. Jednotliví autori sa v zborníku snažia nielen nazerať na rozličné témy z nového uhla pohľadu, ale tiež priniesť nové témy, nové impulzy, o ktorých sa bolo v minulosti takmer nemožné otvorene vyjadrovať. Či je to inovatívne zhodnotenie významných medzníkov v regionálnych dejinách, pohľad na represívny aparát, snahy o vyrovnanie sa vládnej moci s politickými oponentmi či vplyv totality na bežný život ľudí v meste, mnohé z nich nájdu na jeho stranách svoje miesto. Ponúka odbornej i laickej verejnosti široké spektrum tém, ktoré pomôžu dotvoriť mozaiku o bohatej histórii mesta a tým aj Slovenska. Je samozrejmé, že na takomto krátkom mieste nemohol autorský kolektív vyčerpať všetky problematiky uvedeného obdobia. Ambíciou konferencie a rovnomenného zborníka nebolo komplexné zhodnotenie problematiky trnavských dejín 20. storočia. Bola ňou najmä hlbšia analýza vybraných aspektov, ktoré budú skôr doplnením či rozšírením obrazu o histórii mesta, o jeho živote a osobnostiach. Zostáva veriť, že tento významný počin budú nasledovať ďalšie, ktoré opäť posunú latku slovenskej historiografie venovanej dejinám Trnavy o niečo vyššie. 

Príručka pre školy. Po februári 1948 komunistický režim odštartoval hlbokú premenu slovenskej spoločnosti, do ktorej vnášal nové, často pochybné hodnoty, a naopak, domáce a stáročiami overené hodnoty zatracoval. Zmeny sprevádzali zásahy do každodenného života občana a ovplyvňovanie jeho myslenia a vedomia.To sa stretlo s odporom jednotlivcov i celých skupín občanov, z ktorých viacerí začali aktívne vystupovať proti novému režimu. Odpoveďou bola zvýšená perzekúcia a represia, pričom jej najvyššou formou boli politické procesy. Do roku 1954 bolo na Slovensku z politických dôvodov odsúdených približne 25 000 osôb (do roku 1989 celkovo 71 168 osôb), pričom na popravisku skončilo 45 odsúdených (do roku 1989 celkovo 50 osôb). Najväčšie množstvo osôb bolo odsúdených za trestné činy hospodárskej povahy a slúžili ako nástroj kolektivizácie slovenského poľnohospodárstva. V konečnom dôsledku však politické procesy postihli všetky sociálne vrstvy, profesijné a záujmové zoskupenia.

Zborník obsahuje príspevky z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorú v dňoch 5. až 6. mája 2010 zorganizoval Ústav pamäti národa pri príležitosti 60. výročia Akcií K a R – násilných zásahov voči reholiam v Československu. Na konferencii sa aktívne zúčastnili dve desiatky odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Talianska. V publikovaných príspevkoch sa ich autori pokúšajú objasniť príčiny brachiálnych opatrení totalitného komunistického režimu voči rehoľným spoločenstvám, približujú priebeh a okolnosti jednotlivých zásahov a poukazujú na úlohu, ktorú pri nich zohrali niektoré štátne orgány a inštitúcie. Taktiež sa venujú organizácii života a pôsobeniu rehoľníkov a rehoľníčok v podmienkach permanentného prenasledovania a šikanovania zo strany štátnej moci, pôsobeniu rehoľníkov a rehoľníčok v nútenom exile, ale aj osudom kláštorných budov, ktoré sa v rukách nových užívateľov dostali nezriedka do dezolátneho stavu. Pozornosť je venovaná aj širším okolnostiam postavenia reholí v súvislosti s tzv. Ostpolitk Svätej stolice a osudom reholí v okolitých štátoch Východného bloku.

Publikácia Karola Janasa čitateľov informuje o prenasledovaní Rómov v rokoch 1939 až 1945. Prvé obdobie perzekúcií (marec 1939 – august 1944) charakterizoval rozpačitý postup mocenského aparátu SR. Perzekúcie mali tri základné formy - prvou bola snaha o likvidáciu rómskeho kočovníctva a odstraňovanie rómskych obydlí z miest a obcí, druhou bola perzekúcia v armáde Slovenského štátu, treťou a najradikálnejšou formou bolo zriaďovanie pracovných útvarov pre Rómov a tzv. asociálne osoby. V druhom období (august 1944 – apríl 1945) sa po okupácii Slovenska nemeckou armádou perzekúcie zintenzívnili. V Dubnici nad Váhom bol zriadený zaisťovací tábor, v ktorom boli v neľudských podmienkach koncentrované celé Rómske rodiny. Autor sa taktiež venuje aj dokumentácii prípadov priamej fyzickej likvidácie osôb.

Zborník predstavuje výstup z medzinárodnej vedeckej konferencie s názvom Politický exil z krajín strednej a východnej Európy. Motívy, stratégie, aktivity a perspektívy na Východe a Západe, 1945 – 1989. Celkovo obsahuje 18 vedeckých štúdií a jednu krátku reflexiu pamätníka na obdobie pôsobenia v exile. Široký záber jednotlivých textov potvrdzuje skutočnosť, že autori pochádzajú z deviatich rôznych krajín naprieč Európou a zámorím.Primárnym cieľom publikácie je analyzovať politický exil z krajín bývalého sovietskeho bloku, ako aj význam činnosti exilových organizácií v zápase s komunistickými režimami v strednej a východnej Európe a zároveň ponúknuť komparatívny pohľad na exilové skupiny z rôznych krajín. Osobitnú časť publikácie predstavujú tetxy, ktoré sa venujú analýze aktivít tajných služieb komunistických štátov v ich zápase proti exilovým organizáciám v slobodnom svete. Viaceré štúdie sa tiež venujú úlohe, akú v exile zohrali médiá a exulanti-žurnalisti, ktorí nielen že spolupracovali s takými vplyvnými médiami, akými boli Rádio Slobodná Európa či BBC, ale aj sami zakladali a neúnavne vydávali časopisy a periodiká mobilizujúce svetovú verejnosť do zápasu proti komunistickému režimu.

Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 30. septembra až 2. októbra 2009 v Bratislave, prináša príspevky 41 odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Ruska, Poľska, Nemecka, Bulharska, Ukrajiny, Slovinska, Talianska, Maďarska a Francúzska. Zborník poskytuje zaujímavý a široký pohľad na politiku komunistických štátov voči cirkvám a náboženstvu vo všeobecnosti, ale informuje aj o špecifikách vývoja v jednotlivých krajinách. Príspevky sú rozdelené do kapitol: Bezpečnostné zložky štátu vo vzťahu k cirkvám, Totalitný režim vo vzťahu k reholiam a náboženským spoločnostiam, Legislatíva upravujúca vzťahy cirkví a štátu, Prostriedky a metódy proticirkevnej politiky komunistických štátov, Inštitúcie štátneho dozoru, Médiá a komunistická proticirkevná politika a Kolaborácia cirkví s komunistickým režimom.Príspevky sú publikované v slovenskom, českom a anglickom jazyku.Zborník vyšiel s finančnou podporou Medzinárodného vyšehradského fondu.

Publikácia autobiograficky zachytáva roky autorovho života strávené na nútených prácach v pracovných lágroch. Svoju táborovú skúsenosť, ktorá J. Bobalika priviedla až na ďalekú Kolymu, sám nazýva „zapolárnou akladémiou”. Kým sovietska propaganda sa podpísala pod opciu občianstva, ktorej sa autor zúčastnil ako jeden z mnohých tisícov občanov Slovenska, sovietska NKVD stála za jeho vykonštruovaným procesom so strastiplnými dôsledkami. Kniha rozprávača s fenomenálnou pamäťou je napísaná pútavým štýlom. Spôsob, akým vykresľuje sovietske pracovné tábory, vypovedá nielen o jeho skúsenosti, ale aj o skúsenosti občanov, zavlečených na nútené práce do Sovietskeho zväzu.

Spomienková kniha Ernesta Hausera je zaujímavým svedectvom osudu človeka, prenasledovaného komunistickým režimom. Je podobný mnohým iným, ktorí už takúto výpoveď o bezpráví nevypovedia. Poukazuje na rôzne formy postihov, ktoré boli bežné, keď sa niekto stal "nespoľahlivým" občanom. Kniha opisuje jeden zo zlomových bodov autorovho života - pokus o emigráciu koncom 40. rokov 20. storočia, následné zatknutie, vyšetrovanie, väznenie, zaradenie do PTP, a tiež vysťahovanie rodiny v rámci akcie B. Jeho putovanie je zároveň pohľadom na mikrohistóriu – život v meste a vplyv dejinných udalostí naň. Publikáciu v roku 2011 v rámci edície Memoáre vydali Ústav pamäti národa a Pamäť národa.

Organizácia ministerstiev vnútra a bezpečnostných zborov 1953 - 1990.

Námetom edície je proces vzniku a etablovania sa Slovenského štátu v roku 1939 v slovenskej armáde, a to na pozadí dokumentov zachovaných vojenských kroník. 22 kroník armádnych útvarov – počnúc divíziou až po špecializované útvary typu Vojenského súdu – sa zachovali v spravodajských fondoch Vojenského historického archívu v Bratislave. Kniha prináša množstvo nových, posiaľ nepublikovaných informácií, ktoré môžu byť užitočné nielen pre záujemcov o armádnu problematiku, ale všetkých, ktorí sa zaujímajú o toto dynamické obdobie našich národných dejín, či už na celoslovenskej alebo regionálnej úrovni. Súčasne nepriamo nadväzuje na prácu „Proti Poľsku. Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády“ z roku 2007 a zároveň uzatvára túto tému.

Prešovský "Sobor". Zámer vybudovať v Československu po druhej svetovej vojne novú národnú cirkev na cyrilo-metodskej tradícii a poslušnosti sa vládnucej komunistickej strane nepodaril, preto sa sústredila na menšie ciele. Akciou „P“ sa malo dosiahnuť, aby gréckokatolíci sa stali pravoslávnymi, s tým, že by patrili pod jurisdikciu Moskovského patriarchátu a všetky práva, majetok a zariadenie tejto cirkvi by prevzala pravoslávna cirkev.S akciou „prechodu“ gréckokatolíkov na pravoslávie sa začalo tajne.Bola predovšetkým straníckou úlohou, a nie reálnym a spontánnym hnutím gréckokatolíckych veriacich. Plánovaná konferencia tzv. návratových výborov konaná 28. apríla 1950 v Prešove sa plánovane „prerodila“ na nekánonický a nezákonný „sobor“. Jeho výsledky nemohli byť gréckokatolíkmi uznané za právoplatné – nielenže sa na zasadaní nezúčastnili právoplatne vybraní zástupcovia, ale obaja gréckokatolícki biskupi boli násilne internovaní, teda oni sa na „sobore“ ani nemohli zúčastniť.Gréckokatolícka cirkev bola na 18 rokov administratívne zakázaná a jej členovia, duchovenstvo a laici, boli komunistickým režimom prenasledovaní.Súčasťou publikácie, ktorá obsahuje 206 dokumentov a 20 príloh, z ktorých veľká časť doteraz nebola publikovaná, je aj menný a miestny register.

od trestnoprávnej roviny po vedecký výskum. Zborník z vedeckej konferencie v Bratislave 21. - 23. septembra 2012

korešpondencia Alberta Púčika 1944 - 1951. Publikácia oboznamuje s korešpondenciou jednej z najvýznamnejších postáv protikomunistickej rezistencie na Slovensku – študenta medicíny Alberta Púčika (*7. október 1921 Dolné Motešice, okr. Trenčín, – †20. február 1951 Bratislava).A. Púčik svoj nesúhlas s politickými pomermi po roku 1945 prejavil tým, že sa zapojil do letákových akcií. Toto angažovanie mu vynieslo prvé zaistenie a proces 25. októbra 1946 s trestom 7 mesiacov väzenia, hoci vo vyšetrovacej väzbe strávil 11 mesiacov. Krátko po prepustení z väzby však nasledovalo zaradenie do pracovného tábora v Ústí nad Oravou na 6 mesiacov.Púčik po týchto skúsenostiach začal pochybovať o možnosti zaradiť sa do normálneho života a dokončiť si bratislavské štúdiá. Keď dostal ponuku emigrovať do Rakúska, využil túto možnosť a v novembri 1947 skutočne ilegálne prekročil štátne hranice. Zapojil sa do skupiny spravodajských aktivistov Jozef Vicen a Jozef Mikula, ktorá bola v kontakte s americkou CIC.Niekoľkokrát prekročil štátnu hranicu, aby získaval informácie a organizoval protikomunistický odboj. Jeho pohyb po Slovensku však zaregistrovalo vojenské obranné spravodajstvo a nasadilo naňho svojho agenta. Nasledovalo zaistenie A. Púčika 4. januára 1949, tvrdé vyšetrovanie a napokon súdny proces pred Štátnym súdom v Bratislave 21. mája 1949.Súdny senát ho odsúdil na doživotie a odvolací senát Najvyššieho súdu po zákulisných machináciách dňa 16. septembra 1950 zmenil rozsudok na trest smrti. Ten istý prípad postihol aj ďalších dvoch z Púčikovej skupiny – Antona Tunegu a Eduarda Tesára. Trest smrti bol vykonaný v Bratislave 20. februára 1951.Výber korešpondencie A. Púčika zachytáva obdobie od jeho vysokoškolských štúdií v Bratislave až po jeho násilnú smrť. Ide o časové rozpätie ohraničené rokmi 1944 – 1951.Dielo prináša kolekciu 84 listov, ktoré odzrkadľujú jeho zmýšľanie, odkrývajú jeho vnútorný svet, ale vovádzajú nás aj do rodinných pomerov, priateľských vzťahov a dobových spoločenských pomerov na Slovensku.

Publikácia českého historika Petra Kubíka sa zaoberá ťažiskovými oblasťami spolupráce dvoch štátov stojacich na jednej strane frontovej línie počas druhej svetovej vojny. Zahŕňa okrem politických, obchodných a vojenských vzťahov aj kultúrne a športové kontakty.Základom práce je autorova dizertácia, ktorú absolvoval na Karlovej Univerzite v Prahe (oponentmi práce boli prof. PhDr. Jan Rychlík, DrSc., doc. PhDr. Jan Němeček, DrSc. a prof. Dr. Milan Stanislav Ďurica, SDB). Autor, ktorý pri výskume čerpal z prameňov v slovenských českých i talianskych archívoch, venuje pozornosť aj obrazu oboch krajín v domácej tlači, či podmienkam a možnostiam cestovania medzi nimi.Publikáciu dopĺňajú prílohy obsahujúce napríklad ukážky diplomatických správ, či biografické medailóny vtedajších slovenských diplomatov.