Artforum

Vianočné mystérium je nádherná ilustrovaná kniha, ktorá prevedie nielen deti, ale aj celú rodinu adventným obdobím, tak trochu inak. Ide o paralelný príbeh dvoch detských hrdinov Joachima, ktorý nájde v kníhkupectve zázračný adventný kalendár a Elizabety, ktorej príbeh je napísaný na tajomných lístočkoch v okienkach kalendára.A tak si aj vy môžete otvoriť každý deň knihu a ponoriť sa do tohto nezvyčajného príbehu, kde hrdina knihy Joachim otvára okienko za okienkom a číta príbeh Elizabety, ktorá sa stratila mame v obchodnom dome pred Vianocami. Tá sa vydáva na cestu priestorom i časom, z domova a súčasnosti do Betlehema, kde sa narodil malý Ježiš. Celý príbeh sa vyjasní v poslednom okienku 24. decembra na Vianoce.Jostein Gaarder je nórsky intelektuál, ktorý sa preslávil najmä knihou Sofiin svet s podtitulom Román o dejinách filozófie.

Súbor desiatich esejí o desiatich prikázaniach, inšpirovaný cyklom filmov poľského režiséra Kieslowského. Daniel Pastirčák je teológ, mysliteľ, ilustrátor a publicista.Jeho tvorba nie je určená len ľuďom hľadajúcim náboženské odpovede - vo svojej tvorbe Pastirčák oslovuje témy univerzálne, blízke všetkým ľuďom dneška. Autor filozoficky hľadá a pomenováva miesto desiatich božích prikázaní v našom dnešnom živote.

Každý z nás má svoju horu, na ktorú musí počas života vystúpiť. Hora chlapca Pontyho je obrovská, dovysoka čnie uprostred dvoch protipólov – sveta vydezinfikovanej efektívnosti a sveta plného prírodnej emocionality.Vo vnútri chlapcovho srdca sa tie vesmíry spájajú; vonku sú však na život a na smrť znepriatelené. Ponty sa krôčik po krôčiku snaží vyšliapať až na vrchol; no prekážok je čoraz viac. Láske a vzájomnosti kladie do cesty pasce zloba, strach a sebectvo. Daniel Pastirčák sa v najnovšej rozprávke pre väčších aj celkom dospelých čitateľov so sebe vlastnou bravúrou dotýka boľavých miest našich súčasných dní a prostredníctvom mnohých metaforických obrazov a podobenstiev kreslí cestu, po ktorej by sme sa mohli vybrať, aby sme na vrcholoch hôr svojich životov mohli zapichnúť víťaznú a múdru vlajku.

Región Podlasia je dodnes opradený legendami a hmlami, v ktorých žijú na prvý pohľad zvláštni ľudia - majú svoju vieru, biedu aj šeptuchy - ženy, ktoré vedia liečiť. Krajiny dospievania a ich obyvatelia nás zväčša určujú na celý ďalší život.Podlasie – rustikálny lesnatý región medzi Poľskom a Bieloruskom, je tak trochu zabudnutá zem. O to väčšie, nie celkom poznané čaro má, neopakovateľnú atmosféru zahalenú do hmiel vystupujúcich nad močiarmi. Dorota, dcéra miestneho hrobára, a jej najlepšia priateľka nasávajú všetok okolitý svet – aj s jeho zložitými medziľudskými vzťahmi, religiozitou, zanedbanosťou, krásou, šeptuchami a nadprirodzenom i tvrdou skutočnosťou.Alena Sabuchová si pre svoje jemné, no zároveň i drsné rozprávanie zvolila krásny priestor a zabývala ho výnimočnými postavami, stojacimi na hranici nielen dvoch susediacich štátov.Nahrávka vznikla podľa knihy Aleny Sabuchovej " Šeptuchy" vydanej vo Vydavateľstve Artforum v roku 2019.

Región Podlasia je dodnes opradený legendami a hmlami, v ktorých žijú na prvý pohľad zvláštni ľudia - majú svoju vieru, biedu aj šeptuchy - ženy, ktoré vedia liečiť. Krajiny dospievania a ich obyvatelia nás zväčša určujú na celý ďalší život. Podlasie – rustikálny lesnatý región medzi Poľskom a Bieloruskom, je tak trochu zabudnutá zem. O to väčšie, nie celkom poznané čaro má, neopakovateľnú atmosféru zahalenú do hmiel vystupujúcich nad močiarmi. Dorota, dcéra miestneho hrobára, a jej najlepšia priateľka nasávajú všetok okolitý svet – aj s jeho zložitými medziľudskými vzťahmi, religiozitou, zanedbanosťou, krásou, šeptuchami a nadprirodzenom i tvrdou skutočnosťou. Alena Sabuchová si pre svoje jemné, no zároveň i drsné rozprávanie zvolila krásny priestor a zabývala ho výnimočnými postavami, stojacimi na hranici nielen dvoch susediacich štátov.

Vincent prichádza na sibírsku výskumnú stanicu Belyj krot. Jeho úlohou je priblížiť vedu bežným ľuďom. V izbe hlboko pod zemou nachádza čas a pokoj na písanie novej knihy, do ktorej sa mu postupne vlievajú miestni vedci, ich objavy z permafrostu, sprievodkyňa Jelena i krajanka, ktorá uviazla na svojich cestách a nedokáže sa vrátiť domov. A kto vie, čo ukrýva starosta neďaleko za mestom...Druhá kniha Lukáša Cabalu, ktorý bol so svojím debutom Satori v Trenčíne (Artforum, 2020) nominovaný do desiatky ceny Anasoft litera.

Vincent prichádza na sibírsku výskumnú stanicu Belyj krot. Jeho úlohou je priblížiť vedu bežným ľuďom. V izbe hlboko pod zemou nachádza čas a pokoj na písanie novej knihy, do ktorej sa mu postupne vlievajú miestni vedci, ich objavy z permafrostu, sprievodkyňa Jelena i krajanka, ktorá uviazla na svojich cestách a nedokáže sa vrátiť domov. A kto vie, čo ukrýva starosta neďaleko za mestom...Druhá kniha Lukáša Cabalu, ktorý bol so svojím debutom Satori v Trenčíne (Artforum, 2020) nominovaný do desiatky ceny Anasoft litera.

Kto sa skrýva za písmenom L., ktoré vo svojich denníkoch často spomínal Sándor Márai? Kto viac ako šesťdesiat rokov sprevádzal spisovateľa, mysliteľa a človeka s komplikovanou povahou a bol prvým čitateľom jeho textov? Osobnosť Loly - Ilony Matzner, manželky Sándora Máraia, je pre čitateľov a milovníkov literatúry dodnes veľká neznáma. Spisovateľ si úzkostlivo strážil súkromný život. Košická historička Anna Ötvös však našla a doslova zachránila množstvo dokumentov, ktoré tvoria mozaiku ich spoločného života: rozhovory, spomienky, fotografie, výpisy z matriky, vysvedčenia, listy, denníky, zvukové a obrazové záznamy. Tie boli zdrojom pátrania po Lole, autonómnej osobnosti, žene z významnej košickej lekárskej rodiny, o ktorej Márai napísal: Moja matka, dcéra, priateľka, milenka, moje dieťa..

Čo spája a čo rozdeľuje tri monoteistické náboženstvá na Slovensku? Pri spoločnom stole sa stretli rabín Miša Kapustin, evanjelický farár Ondrej Prostredník a riaditeľ Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Hasna, aby predebatovali každodenné situácie a témy, ktoré každý z nich prežíva podobne a predsa po svojom. Stretnutia inicioval Mário Nicolini z Fóra náboženstiev a zorganizoval ich v podobe debát pre školy aj verejnosť. Rozhovory v tejto knihe vychádzajú z najzaujímavejších momentov a tém tohto originálneho projektu. Kapitoly kopírujú tematické celky ako:O ateistoch a agnostikoch, O Bohu, O rozpore kresťanstva s vedou, O homosexualite, O spravodlivej spoločnosti, O dialógu a ďalšie. Z predslovu Tomáša Halíka: "Nebezpečí fundamentalismu a fanatismu nejsou uchráněna žádná náboženství, ani ateismus, záleží nikoliv na názorových systémech, nýbrž na duchovní hloubce a morální kvalitě lidí. Kniha rozhovorů farářů, rabína a imáma představuje v našich podmínkách dnes významný krok na cestě, na níž je nutné pokračovat.”

Kniha Posledné impérium – Texty o agónii Ruska hovorí o rizikách, ktoré pre nás, Slovákov a Európanov, predstavuje a aj v blízkej budúcnosti bude predstavovať Rusko, ale predovšetkým naša vlastná hlúposť, naivita a historické (bez)vedomie. Práve preto je kniha venovaná učiteľkám a učiteľom, ktorí učia naše deti kriticky myslieť - ale pozor, nie je to žiadna učebnica.

Útla kniha je Fedorova posledná. Ako sa vyjadril v jej úvode, písanie už pociťuje ako drinu. Základom Kréda sú aforizmy, ktoré písal od leta do konca roku 2017. K nim Fedor Gál pridal zopár glos, ktoré sám označil ako jeho osobné posolstvo vo finále života. K tejto zmesi stručných a výstižných textov štekliacich myseľ dal Miro Švolík dohromady pár fotografických koláží, o grafiku sa postaral talentovaný Milan Nedvěd. A vznikla táto kniha.

Mária Janšáková mala z ľudáckeho hľadiska priam vzorový životopis. Bola Slovenka, katolíčka, starostlivá matka a svoje nadpriemerné vzdelanie využívala na podporu manželovej kariéry a pri sociálnej a osvetovej činnosti.Na jeseň roku 1939 sa však ocitla na samotke v Ilave ako politická väzenkyňa. Na slamníku priamo na hlinenej dlážke, bez liekov, bez súdu, bez možnosti obhajoby, zbavená svojich práv. Dôvod jej zaistenia nepoznal ani policajný vyšetrovateľ. Odporučil jej len „niečo priznať“, aby mala nižší trest. Po prepustení sa rozhodla z traumatizujúceho pobytu vo väzení „vypísať“. Tak vznikol vyše osemdesiatstranový text, ktorý v predkladanej knihe doplnila o poučený komentár historička Marína Zavacká, ktorá sa venuje dejinám propagandy a kontextu budovania totalitných režimov v 20. storočí.

Súbor desiatich esejí o desiatich prikázaniach, inšpirovaný cyklom filmov poľského režiséra Kieslowského. Daniel Pastirčák je teológ, mysliteľ, ilustrátor a publicista. Jeho tvorba nie je určená len ľuďom hľadajúcim náboženské odpovede - vo svojej tvorbe Pastirčák oslovuje témy univerzálne, blízke všetkým ľuďom dneška. Autor filozoficky hľadá a pomenováva miesto desiatich božích prikázaní v našom dnešnom živote.

Príbehy štyroch žien, ktoré žili v rôznej dobe naprieč tisícročiami. Výpovede štyroch hrdiniek, ktoré neboli len dcérami, či manželkami, i keď sa to tak na prvý pohľad môže zdať. Všetky majú jedno spoločné - túžbu pravdivo a dôstojne prežiť svoj život. Všetky sú obvinené zo zločinov, ktoré nespáchali, alebo bojujú proti nepriateľskej a nespravodlivej štátnej mašinérii. Ocitajú sa osamelé vo svojom boji, ale nevzdávajú sa. A svojím statočným životom do poslednej chvíle zanechávajú v čitateľoch optimizmus, že predsa len sa raz nastolí pravda a spravodlivosť. Jednotlivé príbehy sú napísané ako beletrizovaná história, podložená zachovanými faktami i na základe bájí. V knihe svoj iný príbeh predstaví antická kráľovná Klytaimnéstra, neter Gustava Mahlera Alma Rosé, slávna Báthoryčka a dcéra bratislavského antikvariátnika Lýdia Piovarcsyová - Steinerová.

Listy Deža Ursinyho Eve Rosenbaumovej Jabloň v zime prichádzajú zďaleka, a predsa zblízka. Zďaleka: od ich vzniku uplynulo štyridsaťpäť rokov, od Dežovej smrti dvadsať. A predsa zblízka: uzatvárajú, akoby račím chodom, vedno s listami Zdenke Krejčovej Moja milá pani (2007) a so vzájomnými listami so synom Jakubom Ahoj tato – milý Kubo (2015) akýsi voľný triptych, trojdielny obraz Dežovho života a doby, v ktorej sa odohrával. S trochou nadsádzky a ľahko parafrázujúc možno hovoriť aj o Dežovej ceste pedagógiou, praktickou životnou skúsenosťou od prvej do poslednej lásky.V Jabloni v zime sa prelínajú a zmiešavajú tri prúdy. Jeden tvorí čas Dežovej lásky k Eve, v ktorom sa rozhoduje o jej trvaní, bytí a nebytí, druhý hraničný, liminálny čas ritualizovaného prechodu medzi svetom slobody a neslobody, tretí čas obnovenia poriadku a vzniku toho, čo sa nazývalo dobovo príznačným pojmom reálny socializmus, ktorý mal v každodennej podobe biedermeierovskú tvár, ale v spoločenskej oblasti znamenal revíziu starých a potvrdenie inovovaných foriem totalitného režimu. Tieto tri prúdy sa v listoch navzájom prepájajú a vytvárajú v momentkách spoločného toku punktuálnu Dežovu správu Eve o stave seba a sveta. Je to správa o intímnom milostnom vzťahu, plnom vnútornej neistoty, ktorá je zároveň svedectvom osobného tápania a dokumentom dobovej perverzie.

Najnovšia kniha Moniky Kompaníkovej, v ktorej príbehy plynú smerom k sútoku.Sú dni, z ktorých sa o sebe nič nedozviete, ale sú aj dni nezabudnuteľné, tie na sútoku. Ich koniec je začiatkom čohosi nového. Monika Kompaníková, jedna z najvýraznejších autoriek súčasnej slovenskej beletrie vo svojom novom románe Na sútoku rozpráva príbeh jedného takého dňa a dvoch žien.Hana je už dospelá. Dokáže rozprávať o svojom živote, čo zažíva, čo cíti. Sama vychováva malého syna, takmer bez slov odprevádza chorého otca a rastliny zo susedovej zdevastovanej záhrady starostlivo presádza do svojej záhrady. Anička chodí do základnej školy, žije sama s mlčanlivým otcom v dome na okraji mesta. Ešte nedokáže skutočnosti a emócie svojich chvíľ pochopiť, uchopiť za zmysluplný koniec, no je schopná vydať sa strastiplnú cestu za uznaním. Obidve cítia ťažobu veľkých zlomov a premien prichádzajúcich v nepatrných detailoch, v momentoch, keď sa hladina roztvorí a na povrch sa vyderie strach, hnev, či čistá radosť a vášeň.V knihe Moniky Kompaníkovej opäť nenájdete žiadne dejinné zvraty ani veľké tragédie - iba tie drobné osobné tragédie, ktoré vznikajú zo zdanlivo banálnych nedorozumení, strachu a neschopnosti a ktoré sa generačne reťazia. Laureátka našej najprestížnejšej literárnej Ceny Anasoft litera, opäť raz bravúrne potvrdzuje svoj talent, rozprávačské umenie i schopnosť pozrieť sa svet prenikavými, všímavými očami. Monika Kompaníková (1979) je autorkou zbierky poviedok Miesto pre samotu, novely Biele miesta a románu Piata loď, ktorý v roku 2011 získal cenu Anasoft litera a bol preložený do siedmych jazykov. Film She is a harbour, natočený na motívy tejto knihy, bude mať premiéru na jeseň roku 2016. Pre deti napísala knihu Hlbokomorské rozprávky.

Autorka v knihe poskladala drobné úlomky reality (niektoré vážne, iné smiešne či absurdné) a ozdobila ich vlastnými ilustráciami. Štyridsať krátkych poviedok o roku života tohto sveta.Zuzana Mojžišová ostrým perom zrkadlí súčasnosť, niekedy plytkú, inokedy zvnútornenú a hlbokú. Na malom priestore a úspornými vetami rozpráva príbehy o tom, ako šiel Alzáčik prvý raz do roboty; o Ignácovi, ktorého dojal kúsok toaletného papiera pohodený na ulici; o smutnom Kristovi a vojne; o Zlatuši, čo má kozu Rózu; o anketároch, trampotách s domácim robotom; zázračnom botanickom graffiti; o srdci v gatiach.

Psychologická dráma izraelskej autorky citlivo vykresľuje strasti materinskej lásky. Ukazuje dilemy materstva, každodennosti, ale aj omylov a klamstiev rodinného života. Zdanlivo nevysvetliteľné odcudzenie medzi matkou a dcérou otvára znepokojivé otázky a kladie tenkú hranicu medzi ochranárstvom a vlastníctvom vo vzťahoch. Rozpletanie spomienok vyvoláva potlačené emócie a autorka s ľahkosťou vytvára napätie, pri ktorom sa čitateľ snaží zistiť, čo sa pokazilo.Izraelská autorka Hila Blum (1969) je dlhoročnou redaktorkou spisovateľov ako Etgar Keret, Amir Gutfreund, Eškol Nevo či Jigal Schwartz. Za román Ako milovať svoju dcéru získala v roku 2021 prestížnu izraelskú národnú literárnu cenu Sapir.

Neveľká dedina na západe Islandu, drsná príroda, miesto na hranici ľudskej obývateľnosti. Prevratné spoločenské zmeny konca 20. storočia akoby toto miesto obchádzali. Nič sa tu neutají: vzťahy, strasti, radosti živo zreťazené v príbehoch miestnych vidiečanov. Rozprávač (snáď kolektívne vedomie dediny) vie o všetkom, čo sa tu deje: presne popisuje, s múdrosťou a nadhľadom komentuje, kladie otázky. Jednu zvlášť naliehavo: odkiaľ a kam smerujeme? Túžba, samota či smrť, neľahké témy, ktoré sú tu však oslobodené od akéhokoľvek sentimentu alebo pátosu. Naopak: cez priamočiare a zároveň poetické príbehy pôsobí rozprávanie jednoducho, nenásilne, plynie s ľahkosťou, svoje samozrejmé miesto tu má irónia a humor. Stefánsson za román roku 2005 dostal najprestížnejšiu islandskú literárnu cenu a bol nominovaný na Cenu severskej rady.

Kniha Juraja Kušnierika Hudba Ostrova je veľkým vyznaním lásky - k Islandu, k jeho ľuďom a jeho muzike. Sčasti cestopis, sčasti osobný denník, sčasti hudobné dejiny - nesprostredkované, zažité na vlastnej koži. Stretnutia s umelcami, prechádzky po zaujímavých miestach a zoznámenie sa s niečím, čo v našich zemepisných šírkach celkom chýba - prajnosťou jedného človeka voči druhému. To je až fascinujúce. Kto sa chystá na Island, najmä do jeho metropoly, alebo fandí islandskej hudbe, určite by nemal Jurajovu knižku obísť. A kto ani náhodou nemal v pláne cestovať na Island, po Hudbe Ostrova po tom určite zatúži.

Rozprávky o svete fantastickom, priveľkom, zázračnom, nespravodlivom aj nezmyselnom. Tak ako by ich napísali deti. Rozprávky po telefóne nestratili za viac než štyridsať rokov nič zo svojho účinku na predstavivosť detí i dospelých. Rozprávky totiž nemusia byť dlhé ani poučné. Tieto sú, naopak, krátke. Prekvapivé. Zábavné. Zvláštne. Akoby vymodelované z detských myšlienok a podľa detských pravidiel. Sú o múdrych deťoch a smiešnych dospelých. Niekedy trochu preháňajú, len čo je pravda, no ale čo ak niekedy niekde predsa len existoval zmrzlinový palác a čo ak sa dá výťahom doletieť až na Venušu...

Zavrite oči a skúste sa ponoriť pod morskú hladinu. Plávajú tam všakovaké príšery, ryby, chobotnice, dračie ryby, morské panny, kôrovce, ulitníky, obrovské cicavce, občas tam zablúdi ponorka či batyskaf. Nejde to? Skúste sa teda ponoriť spolu s magickým hlasom Roberta Rotha a skvelou hudbou Vladislava Šarišského. Dovedú vás až do tej najtemnejšej hlbočiny, tam, kde žije škaredá, lenivá no dobrosrdečná ryba Biba, jej kamarát had Rado a ďalšie živočíchy, ktoré hlbokomorskú temnotu presvetľujú svojimi lampášmi a podnikajú dobrodružné výpravy.Nahrávka vznikla podľa knihy Moniky Kompaníkovej a ilustrátorky Veroniky Klímovej Holecovej, ktorá získala množstvo ocenení a bola zaradená aj medzi Najkrajšie knihy Slovenska.

Čo spája a čo rozdeľuje tri monoteistické náboženstvá na Slovensku? Pri spoločnom stole sa stretli rabín Miša Kapustin, evanjelický farár Ondrej Prostredník, katolícky kňaz Felix Mária a riaditeľ Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Hasna, aby predebatovali každodenné situácie a témy, ktoré každý z nich prežíva podobne a predsa po svojom.Stretnutia inicioval Mário Nicolini z Fóra náboženstiev a zorganizoval ich v podobe debát pre školy aj verejnosť. Rozhovory v tejto knihe vychádzajú z najzaujímavejších momentov a tém tohto originálneho projektu. Kapitoly kopírujú tematické celky ako: O ateistoch a agnostikoch, O Bohu, O rozpore kresťanstva s vedou, O homosexualite, O spravodlivej spoločnosti, O dialógu a ďalšie. Z predslovu Tomáša Halíka: "Nebezpečí fundamentalismu a fanatismu nejsou uchráněna žádná náboženství, ani ateismus, záleží nikoliv na názorových systémech, nýbrž na duchovní hloubce a morální kvalitě lidí. Kniha rozhovorů farářů, rabína a imáma představuje v našich podmínkách dnes významný krok na cestě, na níž je nutné pokračovat."

Príprava na Vianoce v rodine môže vyzerať trochu inak, ako sme zvyknutí, keď si vezmeme na pomoc knihu Vianočné mystérium od Josteina Gaardera. Nielen chlapec Joachim s rodičmi, ale aj my s našimi deťmi si môžeme od 1. do 24. decembra otvárať okienka na ručne zhotovenom adventnom kalendári a dozvedať sa neuveriteľný príbeh nórskeho dievčatka, ktoré sa v predvianočnom ruchu stratí mame v obchodnom dome. Dievčatko Elisabet sa prekvapivo ocitá medzi tými, ktorí putujú späť v čase do roku „nula“, aby boli v Betleheme pri narodení Jezuliatka. Ako ubúdajú storočia, pútnikov pribúda a sú medzi nimi nielen pastieri a postavy z dejín vianočného príbehu, ale aj ovce a anjeli. Elisabet so sprievodom sa však nepohybuje iba v čase, putuje zároveň v priestore – z Nórska na juh a spoznáva nové krajiny a útržky z ich histórie. Akoby tých zvláštnych správ nebolo málo, Joachim sa dozvie, že pred mnohými rokmi sa pred Vianocami v obchodnom dome v ich meste skutočne stratilo dievčatko Elisabet... Kniha vychádza so skvelými ilustráciami – maľbami Vlada Krála.

Predstav si vodný svet pod morskou hladinou. Ako v hrnci plnom dobre posolenej planktónovej polievky tam plávajú ryby, chobotnice, medúzy, morské panny, kôrovce, ulitníky, obrovské cicavce, ponorky a jeden či dva batyskafy. A úplne dole, morské dno. Na dne tej najhlbšej priekopy, v hĺbke viac ako desaťtisíc metrov, na severnom okraji Tichého oceánu, tam, kde sa už nedostane slnečný lúč, potápač, ponorka a dokonca ani japonské lovkyne perál – tak tam už nie je vôbec nič. I keď - nie je to celkom tak. Aj v tej najtemnejšej a najstudenšej temnote sa dá nájsť nejaký život. Na dne tej najhlbšej priekopy totiž žije jedna ryba. Okrem lenivej ryby Biby s polámanými zubami obýva tento rozprávkový svet aj jej kamarát had Rado, ktorému sa stále kazí lampáš a ďalšie tajomné svetielkujúce živočíchy. Spolu hľadajú nový domov, či morské sklo, spolu poriadajú podmorské veselice, odháňajú ponorky. Cez ich veselé príhody môžme spolu s nimi spoznať aj ten skutočný hlbokomorský svet.

Daniel Pastirčák je kazateľ, esejista, prozaik, básnik, scenárista, dramatik, výtvarník, prekladateľ. Dvoma slovami: renesančný človek. Rozsahom záujmov a nadaní renesančný, spôsobom premýšľania celkom dnešný. Dnešný, ale nepoplatný plytkej dobe, smerujúci poctivo do hĺbky. Je trpezlivý pri hľadaní správneho okamihu, dôležitej emócie, výrazného zážitku, ovplyvňujúceho porozumenia. Je mu dané nahmatávať pulz doby.Meditatívne básne v zbierke s tým najkratším možným názvom V, dopĺňajú hudobné kompozície Pjoniho pre violončelo a fragmenty drone - ambientných plôch, ktoré plynule prechádzajú cez územia minimalizmu až k hmlám šumivej elektroniky.

Anthony Webster je šesťdesiatnik. Žije sám, je holohlavý, triedi odpad, udržiava byt v čistote a zveľaďuje ho, aby nestratil hodnotu. Anthony si neničí pneumatiky na aute neopatrnou jazdou a dobrovoľníči v nemocnici. Sám seba považuje za znášanlivého a vraví, že čas je na jeho strane. Už je vo veku, keď sa zvykne rekapitulovať. A spomínať viac ako predtým. Anthonymu sa pred očami odvíja príbeh o dávnom stredoškolskom priateľstve štvorice chlapcov, ktorého dôsledky postupne začínajú ovplyvňovať aj hrdinov dnešok. Mudrovali vtedy o zákonitostiach fungovania všehomíra i o všeličom inom. A najmä: túžili po láske mladých žien. Osud im prihral Veroniku z Chislehurstu. Meandre Anthonyho pamäti nadobúdajú nový tvar i hĺbku, voda v nich kalnie. Vynárajú sa staré zážitky. Nasvietené v súčasnosti prebiehajúcimi udalosťami získavajú inú farbu, inú chuť aj iný zápach. Svet je zvláštny. Život tiež. A ľudia najzvláštnejší. Víťazná kniha Man Booker Prize 2011.

Prázdno rodiny je zbierka deviatich poviedok významného írskeho spisovateľa Colma Tóibina. Sú ovplyvnené autorovými zážitkami a spomienkami z Írska, Španielska či Spojených štátov. Suverénne napísané príbehy, nežné, ale i kruté, neobyčajne citlivo vyrozprávané. Hovoria o skrytých túžbach ľudí, ktorí sa často nechtiac ocitli v cudzom, ďalekom svete. Tóibínov štýl je úsporný, no zároveň svojsky poetický. Poviedky z Prázdna rodiny sa líšia témou aj rozsahom, spája ich však málo vypovedaných slov medzi uzavretými a mlčanlivými postavami, ich zmeškané životné šance, neúspešné návraty, nenaplnené nádeje, sklamania a časté pohľady na sivomodré more z výbežku kamenistej pláže na jednom z mnohých koncov sveta.

Americká spisovateľka Nicole Krauss sa od posledného románu Dejiny lásky opäť posunula o kúsok ďalej. Kým dosiaľ "iba" písala - vymýšľala, hrala sa a zabávala, teraz akoby ju prikvačila aj tienistejšia stránka písania a v najnovšom románe Veľký dom ju podrobuje dôkladnému skúmaniu. Opisuje rôzne domy, ich rôznych majiteľov a ich rôzny nábytok - osobitne velikánsky písací stôl -, ale my pomaličky začíname tušiť, že ten Veľký dom, ktorý zavše pripomína bludisko, ten chrám, ktorý sa stále rúca a odznovu buduje, je náš svet, naše vlastné myslenie.

V príbehoch indiánskeho chlapca Malého stroma, jeho dedka a babičky objavíme nielen ich zaujímavý pohľad na svet, ich reálie a ich život, ale hlavne seba samých. Nesmierne dobrá kniha pre dospelých, ktorú môžu čítať ešte ako deti.

Textúra i atmosféra najnovšieho diela, ktoré autorka predstavila v januári tohto roka, vychádza z rovnomenného piesňového cyklu Franza Schuberta. Básne Wilhelma Müllera, ktoré sú zašifrovaným politickým pamfletom i súborom veľkých metafor pre neradostný osud vyhnanca v nehostinnej spoločnosti, Schubert použil ako substrát pre vlastnú precítenú a zároveň zaangažovanú výpoveď. V jeho cykle sa niekoľko silných základných motívov vracia od piesne k piesni v rôznych variáciách a v jasnej súvislosti so spievaným textom. Tak je to aj v Zimnej ceste Efriede Jelinek: V úvodnej kapitole virtuózne predstaví základné motívy diela, ktoré sa cyklicky vracajú s pre ňu typickou nástojčivosťou, dovedenou až na hranicu možného vnímania. Táto kniha je svojou rafinovanou hustotou, hravosťou, kombináciou banality a citu, rezultujúcich v stále prítomnej trpkej osobnej spovedi, výnimočná aj v kontexte tvorby tejto výnimočnej autorky.

V príbehoch indiánskeho chlapca Malého stroma, jeho dedka a babičky objavíme nielen ich zaujímavý pohľad na svet, ich reálie a ich život, ale hlavne seba samých. Nesmierne dobrá kniha pre dospelých, ktorú môžu čítať ešte ako deti.

„Všetky rozprávky patria do jednej rodiny. Autori a autorky sú ich otcovia a mamy - aj keď sú z rôznych kútov sveta, hovoria tým istým jazykom, tou istou láskavou rečou, v ktorej je vždy sila života proti sile smrti.“ Daniel Pastirčák