Don Bosco

Cisárovo cisárovi, božie Bohu…Rozumieme týmto Ježišovým slovám?Mal by Cirkev na Slovensku financovať štát?Ako to funguje v iných krajinách?Aké dôsledky by mala odluka cirkví od štátu?

Poznáte duchovné cvičenia? Chcete vedieť, komu sú určené, ako prebiehajú čo je ich cieľom? V knižke z edície Viera do vrecka vám ich predstaví salezián Viliam Riško.„Duchovnými cvičeniami akoby vystupujeme na horu Premenenia, aby sme sa zjednotili s naším Pánom. Tí, ktorí sa vydávajú na duchovné cvičenia a chcú sa naučiť rozpoznať Božie pôsobenie vo svojom živote, sa takto podobajú na apoštolov, ktorí sa vrátili z hory tiež duchovne premenení a občerstvení.“

Skutočné priateľstvo nás mení, pretvára, obohacuje. Sme stvorení tak, že sa navzájom potrebujeme.. Praktická brožúrka o kráse, sile, hĺbke, ale i úskaliach priateľstva od obľúbenej autorky Dominiky Hajkovskej. Objavte spolu s nami tento malý zázrak.Z knihy: „Možností, aby vznikol vzťah, je veľmi veľa. Máloktorý však prerastie do naozaj silného a vrúcneho priateľstva. Sú ľudia, ktorým nadväzovanie vzťahov a aj ich udržiavanie ide úplne prirodzene. A potom sú tu iní, ktorí si potrebujú častejšie uvedomiť hodnotu vzťahu i človeka samotného a vynaložiť cielene nejakú snahu na to, aby si svoje vzťahy udržali a užívali. Možno to bude znieť neuveriteľne, ale dá sa to naučiť. Väčšinou to ovládame, avšak často pre lenivosť, nedostatok času či zle usporiadané priority odsúvame „pestovanie“ vzťahov na neskôr. A negatívna zmena prichádza pomaly a nenápadne. Vzťah začne chradnúť, až sa dostane do bodu, v ktorom ho už len veľmi ťažko preberieme k životu. Možno až po rokoch (keď sme nemali čas) zistíme, že okruh našich priateľov sa rapídne zúžil a to, čo sme brali ako samozrejmosť, dnes už neexistuje.Ako teda priateľstvo pestovať? Na čo si dať pozor, na čo sa zamerať? Čo potrebuje priateľstvo, aby napĺňalo všetky zúčastnené strany?“

Aj ty máš povolanie a poslanie svedčiť o Kristovi, stávať sa mostom, aby si boli Boh a človek bližšie.. Nezdá sa vám, že prežívame súmrak kresťanstva?Aspoň v Európe. Možno sa niekedy v duchu pýtame, či má kresťanstvo ešte svoju silu. Áno, sme na pomyselnom zozname ohrozených druhov a neraz sa nás chce zmocniť smútok. Radšej sa však zo šoku silnejúceho liberalizmu a sekularizmu preberme a prijmime zdravé protiopatrenia. Pre novú nádej. A ak nás mätie pokles počtu veriacich v našich kostoloch či nedostatok pravých hodnôt v bežnom živote, spomeňme si, že je to vždy kvalita, z ktorej sa rodí kvantita.Stávanie sa učeníkmi neznamená dožívať pasívne zo zvyškov kresťanskej kultúry, ale naopak – rásť, kvitnúť, prinášať ovocie z plnosti evanjelia. Pýtajme sa priateľov Ježišovej blahozvesti, ktorí sa do nej po celé stáročia nebáli namočiť, ako do nej vstúpili, ako sa v nej našli a už ju nikdy neopustili. Navyše každému, kto mal záujem, odovzdávali svoju skúsenosť.Všetci ozajstní priatelia evanjelia chcú učiť aj nás, že ho treba držať celou rukou, teda piatimi prstami – počúvať ho, čítať, modliť sa z neho a učiť sa ho žiť. A to všetko s cieľom, aby sa evanjelium stalo aj tvojím príbehom a ohlasoval si jeho posolstvo každou chvíľou života. Toto umenie sa dá zhrnúť do jediného slova: učeníctvo. Pretože učeník je kresťan, ktorý má korene i krídla. Aj keď sme ho v našej slovenskej cirkvi poriadne neobjavili, patrí mu budúcnosť.

Portrét saleziánskeho misionára J. D. Pravdu. Stál na chodbe a čakal nás. Malá postava, trošku prihrbený, s paličkou v ruke. V tvári únava, ale aj radosť, že nás vidí. Nepredstieraná radosť, že opäť stretáva tých svojich. Jozef Daniel Pravda, salezián a celým životom misionár. Opakovane sme ho prichádzali navštíviť vždy, keď sa vracal z miest svojich misijných pôsobení. Občas návrat podmieňovala nutnosť zmeniť podnebie alebo prostredie, ale čoraz častejšie aspoň čiastočné prinavrátenie poškodeného zdravia. Zdravia zničeného v službe, o ktorej bol presvedčený, že ho do nej povolal Pán. Postupne sme si zvykli na jeho úspornú tichú reč, pod ktorou bublala neutíchajúca cieľavedomosť, s akou nasledoval Božie volanie. Ale spolupracovať s ním či nasledovať ho nebolo jednoduché. Z vysokých požiadaviek, ktoré kládol na seba, často mnohé padali aj na plecia spolupracovníkov či spolubratov. A tak jeho plameň misijnej služby nezriedka pálil tak veľmi, že sa premenil na príjemné teplo silnej viery a starostlivej láskavosti až po dosiahnutí dostatočného časového odstupu. To nás priviedlo k rozhodnutiu zachytiť Božie dobrodružstvo života dona Daniela v tejto knihe. Veď kto to vie spraviť lepšie ako my, jeho priatelia, voľakedy chlapci, ktorým sa Daniel ako prvým začal venovať v dávnych dobách vzniku a rozvoja tajnej Cirkvi na Slovensku. Prečítajte si rozprávanie o jeho životnej púti. Možno budete ohromení. Náš Daniel je dôkazom, že aj malý človek vie svojím životom napísať veľký príbeh. Jeho rozprávanie je fascinujúce, priame, poučné a pre nás v mnohom znepokojujúce. A jednako – podľa jeho vlastného vyznania – ide o život obyčajného veriaceho človeka.

Keď si chce niekto rypnúť do veriacich alebo ospravedlniť, prečo sám neverí, tak použije argument: „Veriaci sú ovce a ja ovcou byť nechcem.“ Je to skutočne tak? Obľúbený autor Jozef Vadkerti vás pozýva hlbšie sa nad tým zamyslieť.

Médiá ovplyvňujú naše myšlienky aj názory. Rozhodujúci vplyv však máme vo svojich rukách.

Otvoriť brány kostolov znamená otvoriť ich aj digitálnemu prostrediu, povedal by Benedikt XVI.A pápež František ho nasleduje.Aké sú pozitíva a riziká internetu?Ako efektívne komunikovať na webe?A ako to vysvetliť deťom?Viac sa dozviete v tejto knihe.

Píše sa rok 2016. Mladá nigérijská žena Joy sníva svoj sen o krásnej budúcnosti. Realita, v ktorej žije, jej ho však nedovolí dosnívať. Na jednej strane vidí chudobu krajiny a biedu rodiny, na druhej strane jej zhoda udalostí dáva nádej na dobrý zárobok v Európe. Odísť alebo neodísť? Sen je silnejší. Rozhodne sa.A tu sa začína skutočný a dramatický príbeh, ktorý vás priam vtláča do kresla – ako pri štarte lietadla. Joy je náhle vtiahnutá do siete organizovaného zločinu obchodovania s ľuďmi. Nie je to ľahké a lacné čítanie, ale pravdivé. Presne tak ako sám život.„Keď som sa ráno zobudila, nevedela som si hneď spomenúť na to, kde som. Nebola som v izbe v Castel Volturne, kde boli špinavobiele steny posiate vlhkými škvrnami, zatuchnutý vzduch nevetraného priestoru, kam som chodievala spať na niekoľko hodín v noci… Otvorila som okno dokorán a uvidela som nové slnko. Bola som slobodným človekom, ktorý sa naň môže dívať, koľko sa mu zachce. Bol máj, mesiac mojich narodenín, a slnko na oblohe jasne žiarilo.“O autorke: Mariapia Bonanateová (1940) je talianska žurnalistka a spisovateľka. Je vydatá, má tri deti a žije v Turíne. Po niekoľkých rokoch práce v školstve pôsobila v redakcii týždenníka Il Nostro Tempo. Realizovala významné prieskumy o marginalizácii žien, o duševných chorobách a alkoholizme. Dôkazom jej autorských schopností je aj brilantne a citlivo zachytený príbeh mladej nigérijskej emigrantky, ktorý vyšiel pod názvom Io sono Joy.

Morálna teológia sa viac priblížila dnešnému človeku. Vedie ho k tvorivosti v láske, aby v dare slobody dozrel.. Možno tento názov prekvapí. Možno by väčšina očakávala skôr tvrdenie, že morálka „je prekážkou“ slobody.V tejto brožúrke salezián Milan Urbančok približuje viaceré úvahy o slobode a morálke, s ktorými sa stretáva dnešný človek.

Spontánny potrat. Ako prijať bolestnú stratu?. Táto brožúrka má za cieľ previesť vás otázkami, emóciami, situáciami, vzťahmi, ktorým sú vystavení žena a muž po strate svojho nenarodeného dieťaťa. Ak ste tí, ktorí zažili spontánny potrat vo vlastnom živote, nech vám tento text prinesie nádej, že zmierenie sa s touto bolestnou skúsenosťou je možné. Znova raz budete môcť prežívať v živote pokoj, radosť a zmysel.

Salezián Jozef Luscoň sa vo svojej novej knihe zameral na to podstatné okolo médií a ich vplyvu na nás. Rozvíja v nej témy: Čo sú médiá. Čo spôsobujú v človekovi. Ako menia spoločnosť a kultúru. A potom príde to najdôležitejšie: Čo s nimi robiť. Vyústi to do mediálneho projektu pre rodinu, triedu či školu. Médiá teda predstavuje v kontexte komunikácie a výchovy:Máme problém, s ktorým si nevieme poradiť! O čo ide? O médiá a mladých ľudí.Médiá mladých hypnotizujú, fascinujú a tak objímajú, že ich niekedy až zahrdúsia! Totiž uzavrú ich do seba, takže mladí nemajú na nič iné čas. Nepočujú, odvrknú, neposlúchajú a iba ďobkajú do klávesnice a hodiny hádžu virtuálne tehličky do nejakej virtuálnej jamky. A keď skončia, pokračujú v inej ohlupujúcej aktivite. A nielen oni. I tých starších to už chytilo!A mediálne „harašenie“ sa len začína! Ak nepríde nejaká svetová kataklizma, médií a ich vplyvu sa nezbavíme! Takže čím skôr ich osedláme, tým lepšie. Zatiaľ však rodičia, pedagógovia a iní zodpovední stoja pred týmto fenoménom a často nevedia ako ďalej.Na druhej strane vidíme aj dobrá, ktoré médiá prinášajú, takže sme v dileme: „Máme problém alebo príležitosť?“ Berme to pozitívne: „Príležitosť!“

Boh je stvoriteľ, príroda stvorenie. Prečo je dôležité nezamieňať si to?Dnes sa čoraz častejšie stretávame s dvoma extrémnymi postojmi k matke prírode. Existuje veľká skupina ľudí, ktorá na prírodu kašle, nemá čas, má iba výhovorky, nevníma seba ako dôležitú súčasť ekológie. Na druhej strane vidíme tých, ktorých zmätie akýsi moderný prúd, chcú byť zrazu in, prírodu začnú zbožňovať až zbožšťovať a možno ani sami nevedia prečo. Jedni v prírode Boha nevidia, ani nehľadajú. Druhí si z prírody spravili Boha, a to im stačí. K čomu sme však pozvaní?

Čo hovoria o živote a pôsobení Ježiša Krista texty z 1. a 2. storočia? Ako sa vo svetle týchto spisov môžeme dopracovať k pravde?

Nenápadná udalosť, ktorá zmenila dejiny. Čo sa stalo pred tridsiatimi rokmi na Slovensku?Svedectvá priamych účastníkov Sviečkovej manifestácie 25. marca 1988.

Ako Pán Boh stvoril zvieratká. Rozprávky o zvieratkách, ktoré nájdete v tejto knižke, hovoria jedným dychom o radosti i bolesti, o láske i utrpení, o previnení i odpustení. Ponúkajú originálne a vtipné odpovede na večnú detskú otázku „prečo?“.Vzácnosťou je, že autorka pri hľadaní odpovedí nevychádza z poznatkov zoológie, ale z poznania srdca.

„Objavme obe tváre slobody – od niečoho i pre niečo.“. “Objavme obe tváre slobody – od niečoho i pre niečo.”

„Sotva som vedela chodiť, už som sa naučila vkĺznuť pod brucho ovčích matiek a piť priamo z ich vemien. Nikdy ma neodmietli a nikdy som neutŕžila ani najmenší štuchanec. Nahrádzali mi tú, ktorá mi tak veľmi chýbala, trochu neskoršie, keď som zistila, že som najdúch. Vždy som vedela, čo je šťastie: keď je človek spokojný s tým, čo má, a sám sa prijíma taký, aký je.“Dojímavé spomienky jednoduchej pastierky oviec Marie de Brebis už očarili nespočetné množstvo čitateľov. Dva roky pred svojou smrťou nadiktovala príbeh svojho dlhého života úspešnému francúzskemu autorovi Christianovi Signolovi – tak vznikol podmanivý portrét ženy, ktorá rozpráva o čare jednoduchých vecí.

Rómske ticho 2. Kniha, akých je málo, ponúka skutočný obraz o živote medzi Rómami.„S Rómami žijeme na spoločnom území už vyše šesťsto rokov. Za ten čas sa na oboch stranách nakopilo veľa zranení, nepochopenia a odcudzenia. Preto sa nazdávam, že kniha z pera dona Petra Bešeneyia, ktorá je voľným pokračovaním jeho prvotiny s názvom Rómske ticho, bude pre slovenskú verejnosť veľkým obohatením. Takýchto pokusov o vzájomné zblíženie založených na pravdivom hodnotení situácie je totiž málo. Kniha sa naozaj výborne číta, autor hovorí veľmi otvorene, zdravo vyrušuje a prináša nielen veľké množstvo svojich skúseností s Rómami, ale predovšetkým svoju veľkú lásku k nim. Vďaka!“Jozef Ižold SDB, provinciál Saleziánov dona Bosca na Slovensku

Európska únia sa ocitla na križovatke. Akú úlohu v nej máme my, kresťania na Slovensku?

V štvrtej knihe z edície Moje krásne rozprávky nájdete tieto tri rozprávky:Neboj sa,Dlhý, široký a bystrozraký,Kozliatka a vlk.Okrem toho na vás čakajú nové tri postavičky na vystrihnutie a nová spoločenská hra.

Táto knižka vznikla na základe osobných svedectiev saleziánov s Jorgem Bergogliom a poteší všetkých verných priateľov dona Bosca a zároveň je veľmi užitočná pri dotváraní si úplnejšieho obrazu o osobnosti a štýle Svätého Otca Františka.V Bazilike Panny Márie Pomocnice v Buenos Aires sa vedľa krstiteľnice nachádza jednoduchý rám, v ktorom je kópia krstného listu Jorgeho Maria Bergoglia, ktorý tu bol pokrstený na Vianoce 1936. Je to prvý znak spojenia medzi Svätým Otcom Františkom a donom Boscom. Baziliku Panny Márie Pomocnice postavili v roku 1910 saleziáni vo farnosti, ktorá im bola zverená od roku 1878.Každý rok 24. mája, na sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov, prišiel Jorge Bergoglio celebrovať svätú omšu do tejto baziliky. Súkromne si sem však zaskočil aj inokedy, aby s Pomocnicou „prehodil pár slov“. Podľa vtedajšieho správcu baziliky Bergoglio prichádzal v čase, keď tu veriaci neboli, vchádzal do kaplnky vo vyvýšenej časti impozantného chrámu, vošiel do lavice, ktorá bola takmer skrytá za stĺpom, a tam, pri päte sochy Pomocnice, ktorú požehnal ešte don Bosco, sa dlho modlil.

Dostupné aj v rámci kompletnej edície Viera do vrecka rok 2012.Rozhodnutie koho voliť v parlamentných voľbách, je čoraz ťažšie. Prečo sa politické strany nehlásia k tradičným hodnotám?Ako sa má v tejto situácii zachovať kresťan?Má Cirkev odpovede aj na tieto otázky?

Skutočný obraz života medzi Rómami. Osobná výpoveď saleziána, ktorý prináša Boha ľuďom na okraji spoločnosti. Skutočný obraz života medzi Rómami.Osobná výpoveď saleziána, ktorý prináša Boha ľuďom na okraji spoločnosti.

Byť doma.Tu sa môžem vyzuť, odložiť všetky pracovné povinnosti, byť taký, aký skutočne som. Nechám sa občerstviť trochou pokoja, slobody, lásky. Po tomto túži každý človek. Mnohí sa však necítia doma, ani keď sú doma.Čo je to vlastne domov? Prečo ho potrebujeme? A čo presne znamená „byť doma“? Zacharias Heyes poukazuje na spôsoby, ako môže človek, vystavený zmenám dnešných čias, nájsť svoj domov – v sebe a v Bohu. Čitateľovi dáva podnety a pozýva ho, aby každý deň pomocou praktických cvičení preberal zodpovednosť za svoju dušu a staral sa o ňu.Zacharias Heyes je mníchom benediktínskeho opátstva v Münsterschwarzachu. Rodák z Porýnia sa rozhodol vstúpiť do kláštora po púti z Taize do Santiaga de Compostela. Podľa benediktínskeho princípu „modli sa a pracuj“ otec Zacharias popri písaní kníh pracuje v dielni a vedie kurzy remesla s duchovným sprevádzaním.

Či sa nám to páči, alebo nie, digitálne technológie zasahujú do nášho života. Ako sa v nich nestratiť?Brožúrka pre každého, kto chce spoznať a pochopiť tento kontinent, obsahuje aj krátky slovník digitálnych pojmov a skratiek.Ukážka z knihy:Digitálny kontinent nám zasahuje do výchovy, do života, do modlitby, do vzťahov. Prijmime to ako fakt a naučme sa s tým pracovať. Naše svedomie je naším najlepším kompasom – aj v digitálnom svete. Pápež František nás povzbudzuje: „Aj email, SMS správa, sociálne siete, chat môžu byť formami ľudskej komunikácie. Nie technológia určuje, či je komunikácia autentická alebo nie, ale srdce človeka a jeho schopnosť dobre používať prostriedky, ktoré má k dispozícii.“ Hľadajme správnu mieru, vzdelávajme sa, opierajme sa o evanjelium a prosme Boha o schopnosť rozlíšiť dobro od zla a pravdu od lži.

Objavme zázraky v každodennom živote. Naše šťastie sa živí žasnutím. Táto cesta je celkom jednoduchá, a predsa nesmierne obohacuje.Nech totiž robíme čokoľvek, či už jazdíme autom, čítame noviny, raňajkujeme, kosíme trávnik, alebo žehlíme, záleží na nás, ako k tomu pristupujeme. Uprostred života, uprostred všedného dňa môžeme vidieť zázraky. Musíme sa len naučiť hľadieť naň novými očami. Obyčajné veci skrývajú veľký význam. Stôl, chlieb, voda, víno, strom alebo kvet, to všetko nám odrazu môže ukázať svoj zmysel, stať sa symbolom a zažiariť novým leskom.

Farnosť je ako záhrada, v ktorej môžeme s nádejou rásť, dozrievať vo viere a prinášať dobrú úrodu.. Svätý Pavol používa pri opise Cirkvi krásny obraz tela. Telo, ktoré ma mnoho údov, kde má každý úd svoju úlohu, kde sú všetky údy potrebné a svoj zmysel nachádzajú iba vtedy, keď sú v službe celku. Tento obraz potrebujeme mať na mysli, keď chceme hovoriť o farnosti.Totiž my ľudia všeobecne nemáme radi štruktúry ani systémy, lebo v nich vidíme obmedzenie, a to nechceme. Máme skôr záľubu v spontánnosti, voľnosti. Preto aj farnosť zvykneme vnímať ako niečo obmedzujúce.Počúvam: „Veď ja chcem žiť svoj vzťah s Bohom slobodne, spontánne, prirodzene. Prečo na to potrebujem nejakú farnosť, ktorá odo mňa vyžaduje náuky, krstné listy, stabilitu a poriadok?“ Máme strach, že štruktúra bude hatiť slobodný rozvoj ducha.Lenže Boh si nikdy neprotirečí. A preto Boh nemôže žiadať niečo iné cez hierarchiu a niečo iné cez vanutie Ducha. Ak je medzi nimi roztržka, tak problém nie je v Bohu ani v jeho diele, ale v našom vnímaní. Omyl má vždy dva konce, a preto potrebujeme aj dva „protilieky“, aby sme sa chránili pred oboma. V duchovnom živote môžeme uletieť do dvoch extrémov. Buď skostnatenosť – meravosť vo svojich postojoch, alebo na druhej strane „rozpustilosť“ – bezbrehé blúdenie.Farnosť lieči oba…

Otázkou nie je to, či má zmysel pomáhať, ale ako máme pomáhať, aby to malo zmysel.Čo sú to vlastne misie? Čo k nim patrí a čo je ich protirečením? Máme misie podporovať a rozvíjať alebo je potrebné ich odstrániť ako prežitok či omyl? Môže byť nejaká forma misií aktuálna ešte aj dnes?Pápež František vyhlásil október 2019 za Mimoriadny misijný mesiac, spoznajte problematiku misií s aktuálnou Vierou do vrecka.

V druhej knihe z edície Moje krásne rozprávky nájdete tieto tri rozprávky: Ďuro-truľo,Lomidrevo,Mechúrik – Koščúrik.Okrem toho na vás čakajú nové tri postavičky na vystrihnutie a nová spoločenská hra.

Pôstne obdobie je čas prípravy na Veľkú noc. Prežívajme ho spoločne s deťmi v rodine, škole, v spoločenstve. Ponúkame interaktívny materiál – cestu od Popolcovej stredy až po Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania. Každý deň pôstu môžeme spolu s deťmi naplniť farbami radostnej pomoci.Materiál vo formáte A3 zložený na A4 je vytlačený na papieri vhodnom na kreslenie farbičkami.

Salezián Marián Peciar prináša širší pohľad na prístup pápeža Františka k ľuďom na okraji spoločnosti.Ukážka z knihy: „Sledujúc pápeža Františka, jeho gestá, postoje a mimiku, sa niekedy pýtam sám seba, či to s tou pozornosťou k chudobným tak trochu nepreháňa. Či je naozaj vždy potrebné tak akoby provokovať. Veľmi sa mi páči jeho vnútorná sloboda, nečakané výlety mimo protokolu. Keď odloží pripravený text, vždy sa dá očakávať príhovor, ktorý ešte dlho rezonuje. No František nezostáva iba pri slovách. Jeho gestá si nedokážu vysvetliť ani najlepší odborníci na marketing. Vraj sú ako z najnovších príručiek. František je však vynikajúci študent, ktorému prednáša najlepší Odborník na ľudskosť. Denne sa s ním stretáva a radí. Preto má ľudskosť a prístup Svätého Otca črty tých, ktorí kráčajú po ceste svätosti. Vidí totiž v človeku Ježiša. A chce, aby v človeku, najmä v tom chudobnom, opustenom, odvrhnutom, celá Cirkev videla Ježiša.“

„Sledujem u ľudí na Slovensku či na potulkách Európou veľa smútku, skepticizmu, osamotenosti. Bez ohľadu na to, či sú veriaci. Všetci však prichádzame z rodiny a chceme sa posunúť k radosti, optimizmu, k prežívaniu spoločenstva. Mám nádej, že prijatie, spoločenstvo, pomoc v problémoch a radosť zo života – je v rodine. V kútiku duše verím, že po prečítaní tejto malej brožúrky budete mať túto nádej aj vy.“– Monika Jucková, autorkaBrožúrka z edície Viera do vrecka 2022, ktorá je zameraná na posolstvá pápeža Františka pre Slovensko. Tentoraz sa zameriame na rodinu a vzťahy v nej.

Ak by sme chceli pontifikát pápeža Františka vyjadriť troma slovami, nebolo by to ťažké: život podľa evanjelia. Presne k tomu vedie František aj celú Cirkev.Je to pápežsky jednoduché – stačí si čím častejšie klásť elementárne otázky: Čo by teraz na mojom mieste a v tejto situácii robil Kristus?Pri kom by sa zastavil?Na čo by sa ho spýtal?Čo by si obliekol?Ako by cestoval?Kde by jedol?Tieto otázky nenechajú srdce na pokoji, jednoducho nás vyrušujú.Marián Gavenda (1963) je katolícky kňaz a publicista. Pôsobil ako hovorca Konferencie biskupov Slovenska a šéfredaktor Katolíckych novín. Napísal a preložil viacero kníh, niekoľko tém spracoval aj v rámci edície Viera do vrecka. V súčasnosti spravuje farnosť Bratislava-Devín. Aktívne spolupracuje s TV Lux a sprevádza slovenských pútnikov.

V tretej knihe z edície Moje krásne rozprávky nájdete tieto tri rozprávky: Černokňažník,Rovnopekný pár,Hádač,Strelec,Strúhač,Poprac.Okrem toho na vás čakajú nové tri postavičky na vystrihnutie a nová spoločenská hra.

Don Bosco medzi nami. Neobyčajným obsahom tejto knihy sú emotívne fotografie, svedectvá, modlitby a prosby tých, ktorí sa stretli s donom Boscom, a ktoré boli zapísané do kroniky, ktorá sprevádzala relikvie svätca na Slovensku.V roku 2013 sme na Slovensku v rámci príprav na 200 rokov od narodenia dona Bosca privítali jeho relikvie. Približne 80 000 ľudí prišlo, aby si ich uctilo a povedalo donovi Boscovi svoje „ďakujem“.A táto kniha je o tomto všetkom.

Cesta svetla je pobožnosť, ktorá nadväzuje na krížovú cestu. Ponúka ďalších 14 zastavení, ktoré vedú od prázdneho hrobu až k zoslaniu Ducha Svätého.Publikácia Cesta svetla pre deti ponúka námet, ako možno spolu s deťmi prežívať radosť zo vzkriesenia Pána počas celého veľkonočného obdobia. Pri jednotlivých zastaveniach deti môžu rozjímať o dôležitých udalostiach, ktoré nasledovali po Ježišovom zmŕtvychvstaní a krátkou modlitbou sa poďakovať za všetko, čo dostávajú od Ježiša.

Nebojme sa stratiť medzi ľuďmi. Robiť jednoduché veci s jednoduchými prostriedkami.. Don Bosco v spojení s Bohom, v modlitbe a otvorenosti svetu hľadal nové cesty, ktoré sa spočiatku nie každému páčili.Napokon si všetkých získal svojou sympatiou, vľúdnosťou a láskou, tým, že Boh potvrdzoval jeho kroky, požehnával jeho námahy. Nič však nebolo zadarmo a nič nebolo nakreslené priamou čiarou.Saleziánska charizma dona Bosca nám naznačuje, že kresťanský život je hľadanie, v ktorom sú isté len ciele a úmysly, cesta je často neznáma a prekvapivá.Saleziánske dielo je aj na Slovensku darom pre celú spoločnosť. Táto knižka je pozvaním objaviť vo Svätom písme aj v živote dona Bosca hlboké zdroje nádeje pre náš kresťanský život.

Dostupné aj v rámci kompletnej edície Viera do vrecka rok 2012.Rok viery je úzko spätý s 50. výročím otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu.Prinášame zaujímavosti zo zákulisia, ale tiež najdôležitejšie zmeny, ktoré táto udalosť priniesla.Prečo sa doteraz nenaplnilo posolstvo Koncilu?

Cirkev je stále na ceste, je potrebné ju trvalo reformovať, prehlbovať, aby sme ako jej členovia boli čoraz autentickejší v slovách aj činoch. Do tohto procesu obnovy Cirkvi nás všetkých Svätý Otec pozýva svojimi spismi, príhovormi, gestami a pastoračnými návštevami.Michal Zamkovský (1948) je katolícky kňaz a člen rehole redemptoristov. Počas komunizmu absolvoval tajné štúdiá teológie a aj po tajnej kňazskej vysviacke pracoval ešte desať rokov vo fabrike. Na Slovensku je známy ako ľudový misionár a misionár milosrdenstva. Svoje misijné poslanie uplatňuje aj prostredníctvom médií. Významnú úlohu v jeho misijnej práci zohráva spolupráca s laikmi a kreovanie nových kresťanských spoločenstiev.