Post Scriptum

Prečo ľudia (ne)odchádzajú zo svojej vlasti. Problematike emigrácie sa autor − lekár žijúci od roku 1968 vo Švajčiarsku – z vlastného záujmu venoval celé roky. Do knižky zozbieral desiatky svedectiev a výpovedí umelcov, vedcov, verejných činiteľov, či kňazov, ktoré tvoria pestrú mozaiku ľudských postojov a dramatických životných príbehov a každý z nich nejakým spôsobom odpovedá na otázku o motívoch odchodu, resp. úteku z vlasti. Kniha môže byť zaujímavým a poučným čítaním pre každého aj v dnešnom globalizujúcom sa svete, veď (e)migrácia je opäť aktuálna.

Súborné vydanie esejistickej tvorby od roku 1978. Jej inšpiráciou je silná vnútorná potreba vyjadriť sa k dianiu, reagovať na spoločenský vývin i bežné ľudské stretnutia. Autor (1958) prešiel krutou školou totality, jeho literárne a disidentské aktivity upútali pozornosť bezpečnostných orgánov. Popri radosti z nadobudnutej slobody, nezastieral si oči pred novodobými ujarmeniami najrôznejšieho druhu. A neustal ani vo svojom životnom nasmerovaní – naďalej rieši základné otázky morálneho realizmu, zmyslu života, medziľudských vzťahov, či pozdvihovania človeka, polemizuje, skúma, hľadá... Vychádza, z hlbokého kresťanského i historického poznania, pričom jeho štýl je konkrétny, zrozumiteľný a zaujímavé myšlienky podčiarkuje humorom. Preto, i pre pozoruhodný časový oblúk, môže by jeho tvorba zaujímavým čítaním, ozajstným „svedectvom času“.

Kniha prináša 108 spomienkových textov od pamätníkov – kolegov, priateľov a žiakov – na profesora slovenčiny a francúzštiny a známeho slovenského jazykovedca Bela Letza (1902 – 1971), ktorý pôsobil na žilinskej reálke, neskôr gymnáziu, v rokoch 1931 – 1938 a 1945 – 1955. Profesor Letz zanechal i pozoruhodné vedecké dielo, popri iných publikáciách je autorom rozsiahlej novátorskej Gramatiky slovenského jazyka.Spomienky podávajú presvedčivý a konkrétny obraz o pôsobení vtedajšieho gymnaziálneho profesora, o vzťahoch jeho študentov a kolegov k nemu, o veľkej vážnosti a náročnosti vtedajšej výučby, úcte žiakov k profesorovi, o jeho autorite a prísnosti, ale aj o jeho prívetivosti, srdečnosti a ochote pomáhať. Zo Spomienok vyžaruje atmosféra vtedajšieho gymnázia na Slovensku, pričom neopakovateľným spôsobom vystihujú genius loci žilinského gymnázia, z ktorého vyšli desiatky významných osobností.

Autorova piata zbierka básní prináša prierez tvorbou z posledných rokov, ale i návraty k starším básňam, čo možno vnímať ako prejav konzistentnosti jeho literárnej tvorby a kontinuity hodnotových východísk. V knižke nachádzame vyvážený celok lyrických reflexií vnútorných zážitkov a vnímania okolitého sveta so silným meditatívnym akcentom i poukazom na transcendentné polohy bytia. Tradičné poetické formy autor oživuje drobnými útvarmi, sčasti inšpirovanými východným umením tvorby miniatúrnych krajiniek – saikei, a troma rozsiahlejšími kompozíciami. Dielo uzatvára krátkym esejistickým textom Božský rez, ktorý poukazuje na autorove inšpiračné zdroje i básnické smerovanie.

Moc prelátov a jej prejavy v stredoveku. Kniha prináša výsledky najnovšieho bádania popredných historikov venujúcich sa výskumu našich stredovekých dejín. Autori sa zamerali na rôznorodé témy súvisiace s pôsobením najvyšších cirkevných autorít – arcibiskupov a biskupov – v prostredí našich predkov v celom kontexte ich právomocí a povinností. Spájajúcim aspektom knihy je pohľad na ich vplyv na spoločenské dianie, keďže v stredovekom Uhorskom kráľovstve prakticky neexistovala žiadna oblasť života jednotlivca i spoločnosti, do ktorej by Cirkev aktívne nezasahovala alebo v nej aspoň nebola prítomná prostredníctvom svojich predstaviteľov. Každá z kapitol prináša originálny pohľad na konkrétnu čiastkovú tému a odpovede na mnohé otázky, no zaiste sa stane aj zdrojom nových podnetov pre ďalší výskum. Poznanie a pochopenie slovenských (uhorských) dejín bez dôkladného skúmania tohto ich rozmeru by bolo neúplné, až deformované.Kniha obsahuje nasledovné príspevky: Úvod – Arcibiskupi a biskupi v stredovekom Uhorsku - Miroslav GlejtekPostavenie biskupa na prelome antiky a stredoveku - Emanuel JirkalChristianizácia územia Moravy a Slovenska – od misií k arcibiskupstvu - Peter Ivanič„Regium solium ornat ordo pontificum.“ Biskupi a rex christiannissimus v obraze najstarších uhorských písomných prameňov - Miroslav LysýObraz biskupa v románskej dobe (pol. 11. – pol. 13. storočia) - Peter ZubkoPráva a povinnosti stredovekých uhorských arcibiskupov a biskupov pri správe arcidiecéz a diecéz z pohľadu kánonického práva - Miroslav Glejtek

Kniha prináša vzrušujúce putovanie slovenskými dejinami, je príbehom nášho národa od dnešných čias až po obdobia, v ktorých sa síce hmlisto, avšak čoraz zreteľnejšie, črtajú naši dávni predkovia, naše korene. Autor tento príbeh prerozprával svojím – slovenským – uhlom pohľadu. Kniha je určite podnetná, veď je neoddiskutovateľným faktom, že mnohé obdobia našich dejín sú faktograficky zmapované, avšak interpretácia faktov bola (a čiastočne stále je) poplatná minulým mocenským a štátoprávnym pomerom, keď slúžila záujmom iných. Zmyslom knihy nie je dať jediný a definitívny výklad dejinných udalostí odohrávajúcich sa v priestore obývanom Slovákmi, ale najmä poctivo a zodpovedne hľadať „slovenskú pravdu“, zamýšľať sa stále nanovo, a to pod vplyvom nových výsledkov vedeckého bádania, či mnohé nemohlo byť aj inak, ako sme si doteraz mysleli...

Výber z kultúrnej publicistiky. Autor ponúka náročnejšiemu kultúrnemu čitateľovi výber zo svojich textov, ktoré sú plne konzistentné s duchom jeho básnickej tvorby, ktorej ambíciou bolo a je scitlivovať dušu človeka pre vnímanie a šírenie krásna, povznášať ju nad nihilizmus všedného dňa. V súbore statí (publikovaných i nepublikovaných) skúseného žurnalistu a redaktora sú zastúpené rozličné žánre, od eseje cez novinársky komentár, literárnu úvahu, spomienkový článok a rozhovor, poetický rozbor až po posudky literárnych diel, či recenzie. Ich usporiadanie do niekoľkých skupín sa podriaďuje vecným súvislostiam, vnútornej previazanosti, postupujúc predovšetkým od všeobecnejších tém k témam špecifickejším, a v závere aj osobnejším, neberúc pritom do úvahy obvyklé hľadisko chronológie. Časové hľadisko – dobové okolnosti – sú významným atribútom tejto knihy: ak potreba vysloviť sa k aktuálnym kultúrnym témam z kresťanského a národného hľadiska doviedla autora k publikovaniu samizdatovom priestore, nepoznaný pocit slobody, podnietil ho ešte intenzívnejšie vydávať svedectvo o dobe a poukazovať na hodnoty, ktoré boli dlhodobo a programovo potláčané a zanedbávané. Aj z tohto aspektu má kniha potenciál zaujať tých, čo žijú pravej kráse, vnímajú náčrty ušľachtilých pohľadov na svet a na poslanie človečenstva v ňom.

Pamätnica 150. výročia narodenia Andreja Hlinku. Informačne bohatá reprezentatívna publikácia dokumentuje sériu podujatí konaných v septembri 2014 pri príležitosti 150. výročia narodenia Andreja Hlinku, kňaza a politika, jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín.Jej obsah tvoria: 1. príhovory prednesené na slávnostnom zhromaždení v historickej budove NR SR v Bratislave (J. Figeľ, V. Judák, R. Letz, J. Pavlík), 2. príspevky deviatich historikov, ktoré odzneli na vedeckom seminári v Ružomberku, a 3. rozsiahla fotografická príloha zachytávajúca väčšinu spomienkových podujatí usporiadaných v Marianke, Bratislave, Nitre, Terchovej a Ružomberku. Odborná i širšia čitateľská verejnosť takto dostáva k dispozícii ďalší pohľad na impozantnú postavu Andreja Hlinku, najmä na jeho osobnosť a nezlomného ducha, ktorý sa naplno a obdivuhodne oddal práci v prospech práva a spravodlivosti, v záujme obyčajného človeka i národného spoločenstva.

Zbierka Andante je slovesnou paralelou veršovo zväčša voľne plynúcich a melodicky vyrovnaných (na spôsob hudobného andante) exkurzií do závažných tém, ktorými žije spoločnosť aj jednotlivec na Slovensku. Jednotlivé básne chcú prostredníctvom objektívneho poznania a primeraného pátosu sprostredkovať pravdivý pohľad na život dnešného človeka a vystihnúť jeho perspektívu.Epicky formované útvary a skratky typických udalostí umožňujú dosahovať lyrický aj ideologický zisk: báseň vierohodne potvrdzuje, ako sa v historicky známych udalostiach prejavuje a zároveň stráca tvár dnešného slovenského človeka. Neskrývané vlastenectvo a politický pátos ‒ to sú rozhodujúce znaky zbierky, ktorá ako celok chce byť teda skúšobným laboratóriom protirečivého procesu poľudšťovania i odľudšťovania nášho súčasníka.

Básne plné dobroty. Spoločná kniha otca a syna Gregorovcov prináša hĺbavé i znepokojené filozofické zamyslenia toho mladšieho a verše z mladých rokov toho staršieho.Vlado Gregor (1958) vnímavý pozorovateľ a neúnavný glosátor spoločenského diania v druhom zväzku svojich úvah a esejí dáva odpočet svojej tvorby za posledných päť rokov. I keď sú jeho texty inšpirované časnými otázkami, predsa majú rozmer nadčasovosti - autor totiž svoju životnú filozofiu necháva silne preniknúť zdravými postojmi a hodnotami, čo stavia jeho „svedectvo času“ do dnes nie úplne bežných intelektuálnych polôh tradičného ukotvenia.Vladimír Gregor (1927 - 2013) ako jazykovedec pracoval v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV a neskôr v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV, pričom patril medzi prvých, zakladateľských pracovníkov tohto ústavu a venoval mu všetky svoje tvorivé sily a schopnosti. Významne sa pričinil o faksimilné vydanie rukopisu Kamaldulskej Biblie. Svojimi intímnymi básňami reagoval na osobné skúsenosti, rodinné udalosti i dianie okolo seba. Doteraz neboli publikované.

Básne a preklady. „Keby nebol, museli by sme ho vymyslieť...”O Gregorovi Papučkovi (iba napoly) žartovne sa neraz týmito slovami zmieňujú nielen jeho priaznivci či priatelia, ale aj tí, ktorí by ho radi neuznávali, ktorí s ním v mnohých zásadných otázkach nesúhlasia, ktorým svojou vraj „prehnanou zanietenosťou za slovenskú vec” neraz takpovediac lezie na nervy či pľuje do polievočky. Netreba byť prorokom k tomu, aby človek predpovedal, že ak sa raz napíšu najnovšie (kultúrne) dejiny Slovákov v Maďarsku, z konca 20. storočia nijako nebude možné vynechať všestrannú osobnosť, život a dielo G. Papučka. Na tomto mieste nám, pravda, ide v prvom rade o popredného básnika, z hľadiska súčasných potrieb Slovákov v Maďarsku je však aspoň tak dôležitá jeho - pre mnohých tak nebezpečná - publicistická tvorba, a to sme ešte ani nenaznačili, že táto vedúca osobnosť literárneho života a zároveň známy verejný činiteľ našej Slovače je i významným prekladateľom, redaktorom, zberateľom ľudových piesní a bádateľom histórie (najmä pilíšskych Slovákov). Imrich Fuhl

a odraz ich tradície v neskoršom období. Nie je to tak dávno, čo pozornosť upútali odvážne názory na datovanie vzniku Kostola sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch do čias Veľkej Moravy. Pochopiteľne, veď pokiaľ ide o pamiatky stavebného charakteru, doteraz sa pracovalo len s archeologickými nálezmi torzovitého charakteru a ich hypotetickými rekonštrukciami. Závery špeciálnych výskumov realizovaných v posledných rokoch však naznačujú, že dnes môžeme hovoriť nielen o zvyškoch základov, ale tiež o zachovaní niektorých z veľkomoravských sakrálnych architektúr – spravidla prekrytých neskoršími úpravami – až do dnešných čias.Autor (sám profesionálne činný v tejto oblasti, o. i. účastník výskumu kostola v Kopčanoch) sa podujal zmapovať súčasný stav poznania v tejto oblasti na Slovensku. Po vstupných kapitolách zhŕňajúcich historický kontext a všeobecné charakteristiky veľkomoravskej architektúry sa kniha podrobne venuje konkrétnym pamiatkam v lokalitách: Bratislavský hrad, Hrad Devín, Nitra, Ducové, Kopčany, Nitrianska Blatnica, Kostoľany pod Tribečom. Keďže práca zachytáva aj ďalší vývoj odrážajúci veľkomoravskú tradíciu v sakrálnej architektúre na príklade viacerých iných lokalít, odborná i širšia verejnosť dostáva do rúk pozoruhodne komplexnú, ba priekopnícku prácu k danej problematike.

Historické a kultúrne vzťahy. Najnovšia kniha profesora Matúša Kučeru Slováci a Chorváti patrí medzi tie diela, ktoré môžeme nazvať prelomovými v slovenskej historiografii, keďže na Slovensku doteraz nevznikla práca podobného charakteru a záberu. Široko koncipovaný pohľad na dejiny dvoch slovanských národov, spojených nadlho spoločným štátnym celkom, Uhorským kráľovstvom, ponúka objavné čítanie o paralelách i špecifikách historického vývoja oboch národných spoločenstiev a rozličných dimenziách ich vzájomných vzťahov cez stáročia. 

Eucharistická poéma. Autor, vlastným menom Jozef Zavarský (1940), redaktor a novinár, popredný katolícky básnik, knižne vydal 14 básnických zbierok a tri tituly ako prekladateľ. Knihu ilustroval Stano Dusík, renomovaný a medzinárodne uznávaný výtvarník a ilustrátor žijúci vo Florencii.Poéma inšpirovaná eucharistickým tajomstvom sláveným v Cirkvi po všetky časy na celom svete ponúka čitateľovi hlboký básnicko - filozofický pohľad na svet a na človeka cez prizmu Boha darúvajúceho sa v kúsku chleba. Autor vo svojich obrazoch vychádza z reflexie biblického podania i neskorších kresťanských legiend.Dielo, po formálnej stránke inšpirované štruktúrami hudobného umenia, je komponované v klasických formách sestíny a kancóny, a to tak, že autor medzi štyri „sonátové“ sestíny vložil po sedem kancón ako „spevov“, čo je v našej súčasnej poézii iste udivujúce. Jazyk opusu charakterizuje veršová virtuozita a prebohatý slovník, povýšený nejedným priezračným nenásilným novotvarom. Áno, je to sonáta!Je to vlnenie „hmlistojavného tajomstva“, prinášajúce už unavenej duši vzlet práve v dôležitom čase, „keď myseľ kvári zmysel sveta“ a ktoré opäť oživuje základnú pravdu o človeku umárajúcom sa túžbou preskúmať a fyzikálne pochopiť veci medzi nebom a zemou, ktoré sa však jeho osvietenskému rozumu a ním stanovenému trojrozmernému svetu vysmievajú: presahujú všetky vzorce, všetky výpočty a napovedajú nám, že nemožno ignorovať štvrtý rozmer ? duchovný.Všetky tajomstvá, napríklad zázračného „lámania chleba, chleba života“ netreba vysloviť, ale precítiť. (Eva Fordinálová)