Blažej Štrba

Ročenka zameraná na skúmanie Svätého písma Starého a Nového zákona predovšetkým zo stránky filologickej, historickej, exegetickej a teologickej. "Aj dnes, takmer šesťdesiat rokov po založení moderného štátu Izrael, pri vyslovení otázky: „Komu patrí krajina?" sa ihneď roznieti spor medzi židovskými a palestínskymi národovcami. Zvláštnosťou takejto konfrontácie, na rozdiel od všetkých zdanlivo podobných problémov, je fakt, že Biblia, predovšetkým hebrejská Tanach, resp. Starý zákon, hrá v konflikte Izrael-Palestína dôležitú úlohu. To platí pre obe strany. Pre dnešných Izraelčanov je to jasné, či už čítajú Tanach, hebrejskú Bibliu, sprostredkovane cez talmudsko-rabínsku tradíciu, alebo ju jednoducho pokladajú za sekulárnu národnú literatúru. Často však zabúdame na to, že na druhej strane stoja nielen moslimovia, ale aj početní arabskí kresťania, a že Starý zákon je pre nich tiež Sväté písmo. Jeho významom pre moslimskú väčšinu Arabov sa v tejto prednáške nebudem zaoberať. Obe skupiny, teda Izraelčania a kresťanskí Arabi, sa stretávajú navzájom na ťažiskovom poli Starého zákona. Témou zabratia krajiny do vlastníctva sa v Biblii zaoberajú predovšetkým Knihy Deuteronómium a Jozue. Deuteronómium vyvíja pre dobyvačnú vojnu podmanenia krajiny, opísaného v Knihe Jozue, vlastnú teológiu vojnovej kliatby zničenia. Kniha Jozue v nadväznosti na to následne podáva podrobnú správu, ako dobytie krajiny s vykorenením jej obyvateľov postupne prebehlo, a to na Boží príkaz. Izraelské obyvateľstvo, ktoré i dnes číta v Biblii o prísľube krajiny pre jeho ľud, chápe prinajmenšom čiastočne rozprávanie o boji Jozueho a jeho dvánásťkmeňového ľudu ako výzvu takisto bojovať o krajinu. Lebo usídliť sa v nej je nielen právo, ale podľa Tóry dokonca aj povinnosť."