Jozef M. Rydlo

Text prednášky na medzinárodnej konferencii Biskup Pavol M. Hnilica SJ: osobnosť a dielo, ktorá sa konala na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave 29. marca 2019.Vychádza na pamiatku stého výročia narodenia riadneho člena Slovenského ústavu P. Pavla M. Hnilicu SJ (30. 3. 1921 – 8. 10. 2006).

Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč v edícii Linea recta brevissima predkladajú záujemcom stručnou, ale vedecky dokumentovanou formou menej známe, kontroverzné, zamlčované a neraz falšované historické témy a ich účelovo podmienené interpretácie, ktoré sa odrážajú na súčasnom myslení mnohých a podmieňujú spoločenské dianie v našom národe a štáte.Naším zámerom je priblížiť sa k historickej pravde. Lebo len pravda naozaj oslobodzuje.

54. Prvá ústava Slovenskej republiky.

53. Vznik Svetového kongresu Slovákov a jeho hlavné aktivity.

Text prednášky na vedeckej konferencii Henrich Bartek v slovenskej jazykovede a kultúre, ktorá sa konala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave 22. marca 2017.

Zborník o živote a diele k básnikovej storočnici. Kniha, ktorá doteraz najkomplexnejším spôsobom zhŕňa poznatky o živote a diele významného slovenského básnika, príslušníka tzv. katolíckej moderny i predstaviteľa exilovej literatúry.Františkán Rudolf Dilong dostal od literárnych kritikov mnoho prívlastkov – básnik búrlivák, básnik, ktorý držal v jednej ruke pero a v druhej meč, aby rúbal perom a písal mečom, básnik stratenej slovenskej slobody, básnik uštipnutý slobodou, Boží básnik, knieža básnikov, utajený mních, pričom každý z nich vystihuje a približuje jeho povahu a tvorbu. Vydaním vyše stovky titulov kníh pôvodnej poézie, prozaických a dramatických textov, náboženských, reflexívnych i lyrických meditácií a spomienok, patrí medzi najplodnejších i najpozoruhodnejších a najvšestrannejších slovenských spisovateľov uplynulého dvadsiateho storočia.Zborník, ktorý zostavil Jozef M. Rydlo obsahuje príspevky z dvoch konferencií, ktoré sa konali na Katolíckej univerzite v Ružomberku (7. – 9. septembra 2005) a v Univerzitnej knižnici v Bratislave (27. októbra 2005). Zostavovateľ ich rozšíril o niekoľko dokumentárnych, spomienkových a faktografických príspevkov, o bibliografiu básnika a ikonografickú prílohu.

Katolík a história. Monografia predstavuje priekopnícke vedecké dielo, pretože v slovenskej historiografii, či filozofickej a teologickej spisbe problematika zmyslu dejín, tobôž z kresťanského pohľadu na svet, nie je dostatočne pertraktovaná. Autor načrtáva najprv rámce kresťanskej filozofie a analyzuje dôvody, prečo sa zaoberať históriou, aký je jej význam pre spoločnosť. Poukazuje na tradičnú kresťanskú koncepciu dejín Jacquesa Benigne Bossueta, ktorú narušilo sprvu osvietenstvo (Voltaire) a potom materialistický svetonázor a utópia Marxa a Engelsa. Kresťanská filozofia dejín a Katolícka cirkev po Druhom vatikánskom koncile sú predmetom osobitnej autorovej pozornosti. Metódou postupného objasňovania doterajších prístupov a prehĺbením pojmu dejín ako sveta ľudského jestvovania autor dospieva k definícii pojmu filozofie dejín ako kritického skúmania dejín, pričom zisťuje ich súčasti. Podľa autora úlohou „kresťanskej filozofie dejín“ je hájiť jednotnú, integrálnu súčasť človeka v rámci celého historického diania vrátane ustavičného technického a vedeckého pokroku. Monografiu uvádza cirkevný historik Viliam Judák, sídelný biskup nitriansky, uzatvára ju preklad eseje nemeckého teológa Huga Rahnera SJ Zmysel dejín: osobnosť a dejiny a Poznámky o zmysle našich dejín z pera slovenského kardinála Jozefa Tomku. Samozrejmosťou je obsažný výber špecializovanej literatúry zameranej na kresťanskú filozofiu a na kresťanskú filozofiu dejín.

Jubilejník k 75. narodeninám veľkodušného človeka Jána Hnilicu, člena Slovenského ústavu. Jubilejný zborník (ďalší z dielne zostavovateľa Jozefa M. Rydlu) obsahuje pestrú paletu odborných štúdií i umeleckých príspevkov od prominentných autorov, medzi ktorými sú najmä cirkevní hodnostári, historici, teológovia a reprezentanti ďalších vedeckých a kultúrnych oblastí z domova i z diaspory, napr. kardinál Ján Ch. Korec SJ, arcibiskup Ján Babjak SJ, politik Vladimír Palko, bibliograf Jozef M. Rydlo, historik Milan S. Ďurica, či básnici Viliam Turčány, Teofil Klas, Teodor Križka a Michal Chuda. Čitateľ sa dozvie aj o životných osudoch jubilanta Dr. Jána Hnilicu, rodáka z Uňatína (okres Krupina), pedagóga, ktorý žil od roku 1968 v Ríme.Vkladom J. Hnilicu do slovenského písomníctva sú najmä práce o odkaze vierozvestov sv. Cyrila a Metoda, o živote jeho brata biskupa Pavla M. Hnilicu SJ a o literárnom a gramatickom diele Jozefa K. Viktorina.