Michel Henry

Fenomenológia reči a zjavenia. Michel Henry sa vo svojej poslednej knihe, ktorá vyšla krátko po jeho smrti, pýta, akým spôsobom je Kristus ľudský i božský zároveň a ako sa prihovára človeku. Otázka, ktorú sa usiluje zodpovedať, „je principiálna. Je možné, aby človek začul v jazyku, ktorý je mu vlastný, slovo, ktoré by hovorilo inou rečou, jazykom Boha, či presnejšie jeho Slovom? A ak nie, ako si aspoň byť istý existenciou takéhoto slova?“ Ako možno prostredníctvom Kristových slov zakúsiť svoje i jeho človečenstvo a jeho božstvo? Čo svedčí o božskej povahe zachovaných Kristových slov a vďaka čomu im rozumieme? Tento Henryho systematický príspevok k štúdiu otázky Krista, ktorým zavŕšil svoju celoživotnú filozofickú cestu, vedie k nedozerným dôsledkom a má potenciál transformovať samotnú fenomenológiu či aj teológiu. Dielo „Paroles du Christ“ (Paris: Éditions du Seuil, 2002) preložil Ladislav Tkáčik.Michel Henry (1922 - 2002), profesor Univerzity Paula Valéryho v Montpellier, jeden z najväčších francúzskych filozofov, majster fenomenologickej školy.

"Východiskom pre túto knihu je jednoduché, hoci paradoxné zistenie, že naša éra sa vyznačuje bezprecedentným nárastom vedomostí a zároveň úpadkom kultúry. Pravdepodobne prvýkrát v dejinách ľudstva sa vedomosti a kultúra rozchádzajú až tak, že sa dostávajú do protikladu v mohutnej konfrontácii – v boji na život a na smrť, ak je pravdou, že triumf prvých vedie k zániku druhého“, píše Michel Henry v úvode k svojej filozofii kultúry. Tento text, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1987, vyvolal veľký záujem, ale aj ostrú kritiku. Dnes je, žiaľ, kruto aktuálny. Je svedectvom tragického pocitu bezmocnosti, ktorý dnes zažíva každý kultúrny človek tvárou v tvár faktom. Kvôli premysleniu našej doby je dôležité vrátiť sa k myšlienkam filozofa, ktorý analyzuje a zvažuje príčiny barbarstva nášho sveta.