Mieczysław Maliński

Nie nato žijeme, aby sme chodili do kostola, ale preto chodíme do kostola, aby sme žili ako ľudia. Zatiaľ nás od iných rozoznávajú podľa toho, že v nedeľu chodíme do kostola. Má to však byť inak: "Podľa toho poznajú, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať."Kniha je koncipovaná ako denné zamyslenia na základe citátov z Písma. Poslúži aj ako pekný a hodnotný darček.

Mnoho mladých ľudí si myslí, že vie, čo je to láska, ako s ňou zaobchádzať a čo pri tom robiť. Chodenie, randenie, citové vzplanutia a vzápätí príde na rad, často aj nečakane či neplánovane, manželstvo. Obrovský skok od nežných citov k realite života a spolunažívania dvoch rozdielnych ľudí niekedy prináša mnohé problémy. Čo s nimi? Vzdať sa a ukončiť vzťah rozvodom alebo bojovať? Neraz padne dobre, keď človek dostane radu v takejto situácii. Kňaz, teológ, profesor a spisovateľ, spolužiak a dôverný priateľ Jána Pavla II. a najmä charizmatický rozprávač v tejto knihe oslovuje svojho čitateľa – chlapca aj dievča – priamo, v druhej osobe a sprevádza ho svetom dospievania a dospelosti. Veľmi živo a súčasne citlivo, na príkladoch konkrétnych ľudí, ktorých mal možnosť dobre spoznať, a v krátkych dialógoch s nimi či medzi nimi mu odkrýva rýdzu skutočnosť, no nie poznačujúc ju slepou skepsou a cynizmom, ale zrelou vierou v to, že hľadať cestu k sebe a k Bohu sa oplatí. Prechádza jednotlivými témami a podáva nielen pohľad do problémov, ktoré sa vo vzťahu vyskytnú, ale snaží sa nachádzať ich riešenie. Nejde o žiadne nudné náučné dielo, ale o živú výpoveď, ktorá zasiahne nejedného čitateľa.

Na svete nie sme sami. Okrem ľudí sú tu duchovné bytosti, ktoré s nami spolupracujú. Veľa sa o nich píše v Písme svätom ako Starého tak aj Nového zákona. Sprevádzajú aj Ježiša. Zvlášť v čase jeho príchodu na svet. O tom je táto knižka, venovaná deťom od dvoch do sto dvoch rokov. Píše o tom o. Miecyslaw Maliński, teológ, publicista i rozprávač, ktorý vie vyložiť aj najťažšie otázky veľmi jednoduchým spôsobom.

Mieczysław Maliński, kňaz, profesor a charizmatický spisovateľ, je spolužiak a dôverný priateľ pápeža Jána Pavla II., Karola Wojtyłu. Jeho smrť a pohreb v Ríme sa ho hlboko dotkli a podnietili ho, že po návrate do Krakova začal postupne uverejňovať spoločné zážitky s Karolom v Poľskom denníku. Séria článkov celá dýcha úctou a oddanosťou voči vzácnemu priateľovi, no každý článok obsahuje veľa objavných poznatkov o Cirkvi, najmä o Cirkvi v Poľsku, o Cirkvi umlčanej, no práve preto príťažlivej; o univerzálnej Cirkvi, ktorá sa všemožne stará podať svetu časnú i večnú spásu, o Koncile, o ekumenizme, o pápežovi, ktorého ťaží starosť o všetky miestne cirkvi i o každú dušu... Zaujímavé a nevšedné čítanie, ktoré v čitateľovi budí zdravé sebavedomie, vďačnosť, že patrí do Kristovej Cirkvi, že ju tvorí, a mimovoľne ho to ťahá k Wojtyłovi, ktorý vždy chcel, a aj teraz chce byť priateľom každého človeka.. 

Mierou našej viery sú nenápadné skutky, za ktoré nám nikto neplatí: ani peniazmi, ani pozornosťami, ani vďačnosťou. Mierou našej viery sú nenápadné dobré skutky, o ktorých nikto nevie. Mierou viery a ľudskosti. A o tom je táto knižka.