Pápež František

Dôležitosť rozlišovania pre život v našej dobe. Rozlišovanie je umenie. Umenie, ktoré bolo možno príliš dlho zabudnuté alebo vnímané viac ako nepríjemnosť než ako niečo esenciálne pre náš život. Ale nad toto umenie niet lepšieho, ak chceme skutočne čeliť našej ľudskej podstate, našej potrebe stať sa pravými mužmi a ženami, ktorí sa naplno realizujú, a hlavne, ktorí sú si plne vedomí toho, čím sú a čím by chceli byť.Rozlišovanie však nie je umením, ktoré vykonávame sami. Uskutočňujeme ho spolu s tými, ktorí nás na našej ceste sprevádzajú. Ocitáme sa na púti. To nie je len cesta našich dnešných súčasníkov, ale aj ľudu, ktorý prichádza z diaľky a do ktorého patríme, či už z ľudského hľadiska, či po stránke viery.Táto knižka nie je len zbierkou katechéz pápeža Františka na túto tému, ale aj prechádzaním iných jeho textov. Každý z nás tak dostáva možnosť uvedomiť si svoje osobné smerovanie i putovanie celého ľudu vo svetle Slova. Nakoniec, ako zdôrazňuje vo svojom úvode editor Giacomo Costa, kniha sa končí svedectvom: pápež František sám hovorí, ako objavil rozlišovanie a začal kráčať touto cestou bez toho, aby sa už vrátil späť.Praktizovanie rozlišovania sa má stať životným príbehom a pápež František nás vyzýva, aby sme sa nezastavili len pri počúvaní jeho skúsenosti, ale aby sme sa sami vybrali na cestu a získali vlastnú skúsenosť.“Giacomo Costa SJ sa narodil v roku 1967 v Janove. V roku 1992 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Od roku 2005 bol členom redakcie časopisu Aggiornamenti Sociali, kde sa stal šéfredaktorom a neskôr riaditeľom (2010). Je predsedom Kultúrneho fondu San Fedele v Miláne a v roku 2021 ho pápež František menoval poradcom Sekretariátu pre synodu a členom Výboru usmernenia pre synodu 2021 ‒ 2023.

o bratstve a sociálnom priateľstve. Byť blížnymi a blízkymi v dnešnom globalizovanom svete, rozvíjať skutočné vzťahy a sociálne priateľstvo, ktoré nikoho nevylučuje, bratstvo, ktoré je otvorené pre všetkých – to sú hlavné témy, ktoré Svätý Otec rozvíja v svojej encyklike. Toto bratstvo vyplýva zo skutočnosti, že sme všetci deťmi jedného Otca, a to bez ohľadu na jazyk, kultúru či náboženstvo. Pápež mimoriadne výstižne pomenúva najvypuklejšie aspekty dnešnej doby a povzbudzuje, aby sme sa zapájali do budovania spoločného dobra ako jednotlivci, národ či celá spoločnosť. Pobáda, aby sme si osvojili skutočne kresťanský spôsob myslenia. Jednotlivé témy odvíja od podobenstva o milosrdnom Samaritánovi, ktoré aplikuje na súčasnú situáciu. Hovorí otvorene, kriticky, ale vyvážene. Opakovane zdôrazňuje, že každý človek má rovnakú neodňateľnú ľudskú dôstojnosť, na základe ktorej majú mať všetci rovnaké šance. Encyklika pozostáva z úvodu a ôsmich kapitol, uzatvára ju Modlitba k Stvoriteľovi a Ekumenická kresťanská modlitba.Kapitoly encykliky Fratelli tutti: Tiene uzavretého sveta Cudzinec na cestePredstavovať si a tvoriť otvorený svetSrdce otvorené pre celý svet Najlepšia politika Dialóg a sociálne priateľstvoCesty k novému stretnutiuNáboženstvá v službe bratstvu vo svete

Otče náš je modlitba, ktorú sám Ježiš naučil svojich učeníkov, keď ho prosili: „Pane, nauč nás modliť sa.“ V knihe Otče náš pápež František verš za veršom vysvetľuje Pánovu modlitbu na základe otázok, ktoré mu kladie Marco Pozza, katolícky teológ a väzenský kaplán v Padove. Modlitba Otče náš zahŕňa všetky aspekty ľudského života, a preto sú aj otázky Marca Pozzu a odpovede pápeža Františka pretkané starosťami a nádejami mužov a žien dnešných čias. Pápež František však neostáva na rovine teórie alebo konštatovania. Jeho odpovede sú plné viery, životných skúseností a optimizmu. Prinášajú jasné smernice pre život, aby sme mu vedeli dať zmysel a cieľ. Kniha vznikla na základe rozhovorov medzi pápežom Františkom a Marcom Pozzom v Dome svätej Marty pre taliansku televíziu TV2000.

Posynodálna apoštolská exhortácia Svätého Otca Františka mladým a celému Božiemu ľudu. "Kristus žije. On je našou nádejou i tou najkrajšou mladosťou tohto sveta.“ Týmito slovami začína pápež František svoju posynodálnu apoštolskú exhortáciu Christus vivit, podpísanú v pondelok 25. marca v Lorete a adresovanú „mladým a celému Božiemu ľudu“. Text inšpirovaný minuloročnou synodou o „mladých, viere a rozlišovaní povolania“ publikovali v utorok 2. apríla vo vatikánskom Tlačovom stredisku. Exhortácia pozostáva z 9 kapitol a obsahuje 299 článkov. V mimoriadne srdečne ladenej exhortácii, ktorú by si mal prečítať každý mladý človek, sa pápež zaoberá nasledovnými tematickými okruhmi: Čo hovorí o mladých Božie slovo; Ježiš Kristus, stále mladý; Mladí sú Božie „teraz“; Úžasná správa pre všetkých mladých; Cesty mladých;Mladí s koreňmi; Pastorácia mladých; Povolanie a Rozlišovanie

(2. vydanie). Po skúsenosti s duchovným dialógom pápeža Františka s donom Marcom Pozzom o Otčenáši sa pápežovi Františkovi javilo ako žiaduce prebrať ďalšiu modlitbu. Tentoraz sa obaja autori podujali na dialóg o modlitbe Zdravas, ktorá nás sprevádza od detstva. Postup zvolili rovnaký ako v prípade knihy o Otčenáši. Na jednotlivých stranách publikácie sa nachádza rukopis Zdravasu s podčiarknutou invokáciou, za ktorým nasleduje rozhovor Marca Pozzu s pápežom a krátka meditácia na uvedenú invokáciu od pápeža Františka. Na stránkach tejto knihy pápež odhaľuje svoj vzťah k Márii, o ktorej hovorí, že nás učí žiť s materinským srdcom, milovať, odpúšťať, posilňovať, vštepovať vieru a nádej do sŕdc ľudí. Neobchádza ani svoj postoj k žene vo všeobecnosti, ako aj k ženám, ktoré zohrali významnú úlohu v jeho živote. Napriek svojej hlbokej úcte k Panne Márii neváha však poopraviť náš pohľad na prehnané prejavy úcty k Márii, o ktorej hovorí, že Mária nikdy nechcela byť protagonistkou, ale každým svojím slovom a postojom upriamovala pozornosť na Ježiša. Kniha vznikla na základe rozhovorov medzi pápežom Františkom a Marcom Pozzom, pričom čerpá aj k príhovorov pápeža na Anjel Pána a zo stredajších katechéz.

O povolaní k svätosti v súčasnom svete. Apoštolská exhortácia Svätého Otca Františka Gaudete et exsultate O povolaní k svätosti v súčasnom sveteExhortácia Gaudete et exsultate – Radujte sa a jasajte bola zverejnená na slávnosť Zvestovania Pána 9. apríla 2018 a Svätý Otec v nej predstavuje svätosť ako jedinečné osobné povolanie od Boha pre každého človeka v akomkoľvek stave a povolaní. Je nanajvýš aktuálna aj v Roku rodiny Amoris laetitia, preto ju Spolok svätého Vojtecha prináša opäť aj v roku 2022.Pápež František vo svojej tretej apoštolskej exhortácii reflektuje povolanie k svätosti a upozorňuje na spôsoby, ako môžeme na túto výzvu odpovedať v dnešnom modernom svete. „Mojím skromným cieľom je, aby znovu, ešte raz zaznelo povolanie k svätosti,“ píše v úvode Svätý Otec.Jadrom dokumentu, ktorý je svojím rozsahom polovičný oproti prvej Františkovej exhortácii Evangelii gaudium, sú Ježišove blahoslavenstvá a jeho kritériá, podľa ktorých budeme súdení. Svätý Otec rad radom predstavuje charakteristiky svätosti u kresťana súčasnosti, medzi ktorými nechýba napr. odvaha, radosť, zmysel pre humor, trpezlivosť, stála modlitba a spojenie so spoločenstvom. O svätosti hovorí v zmysle „logiky daru a logiky kríža“ ako o duchovnom zápase, ktorý si vyžaduje bdelosť a rozlišovanie za pomoci Ducha Svätého.Pápež sa bohato odvoláva na Druhý vatikánsky koncil a upozorňuje aj na niektoré pomýlené tendencie súčasnej doby, ktoré namiesto pravej svätosti vytvárajú ideológiu a v skutočnosti odďaľujú od Boha. Konkrétne pomenúva pelagianizmus a gnosticizmus v ich súčasných prejavoch.Exhortácia Gaudete et exsultate je rozdelená do piatich kapitol. Prvá kapitola ponúka meditáciu nad výzvou k svätosti, v druhej kapitole Svätý Otec upozorňuje na dvoch subtílnych nepriateľov svätosti, za ktorých považuje súčasný gnosticizmus a pelagianizmus. V tretej kapitole sa pápež František zamýšľa nad tým, čo musí človek urobiť, aby bol dobrým kresťanom, a odpoveď musí podľa neho každý nájsť v tom, čo nám hovorí Ježiš v reči na vrchu. Štvrtá kapitola je venovaná niektorým aspektom povolania k svätosti v dnešnom svete. Za mimoriadne dôležité považuje pápež František húževnatosť, trpezlivosť a pokoru, radosť a zmysel pre humor, odvahu a nadšenie či ustavičnú modlitbu. V poslednej kapitole hovorí Svätý Otec o dôležitosti zápasu a bdelosti. Vyzýva nás, aby sme využívali dar rozlišovania, lebo „bez múdrosti rozlišovania sa môžeme ľahko zmeniť na bábky vydané napospas momentálnym tendenciám“.Ukážka z knihy:Nemyslime len na tých, ktorí sú už blahoslavení alebo svätorečení. Duch Svätý svätosť rozlieva všade, na svätý ľud verný Bohu, pretože „Bohu sa zapáčilo posväcovať a spasiť ľudí nie každého osve, bez akéhokoľvek vzájomného spojenia, ale vytvoriť z nich ľud, ktorý by ho pravdivo poznal a sväto mu slúžil“. Pán v dejinách spásy zachránil jeden ľud. Plná identita nejestvuje bez prináležitosti k ľudu. Preto sa nik nespasí sám ako izolovaný jednotlivec, ale Boh nás povoláva s tým, že berie do úvahy zložitú spleť medziosobných vzťahov, ktoré sa vytvárajú v ľudskom spoločenstve: Boh chcel vstúpiť do ľudovej dynamiky, do dynamiky ľudu.Páči sa mi vidieť svätosť v ľude trpezlivého Boha: v rodičoch, ktorí s veľkou láskou vychovávajú svoje deti; v mužoch a ženách, ktorí pracujú, aby domov priniesli chlieb; v chorých, v staručkých rehoľníčkach, ktoré sa stále usmievajú. V tejto stálosti kráčania vpred, v každodennom nasledovaní, vidím svätosť zápasiacej Cirkvi. Je to mnoho ráz svätosť „vedľajších dverí“, tých, ktorí žijú medzi nami a sú odrazom Božej prítomnosti, alebo – aby som použil iný výraz – „strednej triedy svätosti“.Dajme sa povzbudiť znakmi svätosti, ktoré nám Pán predstavuje prostredníctvom najpokornejších členov tohto ľudu, ktorý „má účasť aj na Kristovom prorockom úrade tým, že o ňom vydáva živé svedectvo, najmä životom podľa viery a lásky“.Svätosť je najkrajšou tvárou Cirkvi. Ale aj mimo Katolíckej cirkvi a v rozličných prostrediach Duch vzbudzuje „znaky svojej prítomnosti, ktoré pomáhajú Kristovým učeníkom“. Okrem toho sv. Ján Pavol II. nám pripomenul, že „svedectvo vydané Kristovi až po vyliatie krvi sa stalo spoločným dedičstvom katolíkov, pravoslávnych, anglikánov a protestantov“. V krásnej ekumenickej spomienke, ktorú slávil v Koloseu počas Jubilea 2000, pripomenul, že mučeníci sú „dedičstvom, ktoré hovorí silnejším hlasom, než je hlas rozdeľujúcich faktorov“.

V poradí štvrtý rozhovor pápeža Františka a talianskeho kňaza Marca Pozzu je inšpirovaný nástennými maľbami Giotta di Bondone v Kaplnke Scrovegniovcov v Padove. Umelec zo 14. storočia znázornil nielen štyri ľudské a tri božské čnosti, ale aj ich protipóly – neresti. Pápež a kňaz novinár sa teda zhovárajú o spravodlivosti, mravnej sile, miernosti, rozvážnosti, viere, nádeji a láske v kontraste s nespravodlivosťou, nestálosťou, hnevom, hlúposťou, neverou, zúfalstvom a žiarlivosťou. Krátke dialógy sú vždy obohatené textom pápeža Františka a príbehom Marca Pozzu, zrodeným zo skúsenosti väzenského kaplána. Textom sa vinú myšlienky francúzskeho básnika a mysliteľa Charla Péguyho o nevyhnutnom zápase Božej milosti s ľudskou pochabosťou.

12. – 15. septembra 2021. Spolok svätého Vojtecha prináša príhovory pápeža Františka, ktoré zazneli počas jeho štvordňovej pastoračnej návštevy Slovenskej republiky (12. ‒ 15. septembra 2021). Publikácia obsahuje aj harmonogram jednotlivých dní počas návštevy. Prvá časť je v slovenskom, druhá v talianskom jazyku.Kniha obsahuje príhovory:Príhovor pred členmi Ekumenickej rady cirkvíPríhovor na stretnutí s predstaviteľmi štátu, občianskej spoločnosti a diplomatického zboruPríhovor na stretnutí s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, seminaristami a katechétmiPríhovor počas súkromnej návštevy s Misionárkami láskyPríhovor pri stretnutí so židovskou komunitouHomília na Božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho v PrešovePríhovor na stretnutí s rómskou komunitou na Luníku IXPríhovor na stretnutí s mladými v KošiciachModlitba s biskupmiHomília na svätej omši pri národnej svätyniZáverečný príhovor na konci svätej omše v ŠaštíneTlačová konferencia počas letu z Bratislavy do RímaPri generálnej audiencii sa Svätý Otec podelil so zážitkami zo Slovenska

rozhovor pápeža Františka s Thomasom Leoncinim. V odvážnom, takmer osobnom rozhovore s Thomasom Leoncinim sa František obracia nielen na mladých na celom svete, v cirkvi i mimo nej, ale aj na všetkých dospelých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na výchove v rodinách, vo farnostiach a v diecézach, v školách, vo svete práce, v rozličných asociáciách a inštitúciách. Múdro a s nadšením uvažuje o závažných aktuálnych témach, pričom nechýbajú osobné spomienky, teologické postoje i prorocké úvahy, nevyhýbajúc sa žiadnym problémom súčasnosti.

Doteraz nezverejnená reflexia o koreňoch našej viery. Ďalší titul z dielne pápeža Františka, ktorý v rozhovoroch s Marcom Pozzom po častiach rozoberá modlitbu Verím v Boha, je koncipovaný podobne ako predchádzajúce tituly Otče náš a Zdravas´, Mária. Na jednotlivých stranách nájdeme rukopis modlitby Verím v Boha vždy s predmetnou podčiarknutou invokáciou, za ktorým potom nasleduje rozhovor Marca Pozzu so Svätým Otcom a krátka meditácia na konkrétnu invokáciu.Publikácia Verím v Boha vďaka analýze jednotlivých veršov ponúka úžasný náhľad do tajov tejto hlbokej modlitby. Odpovede pápeža Františka vlejú do duše nové poznanie, nádej, prehĺbia vieru a povzbudia na ceste života. Okrem toho prezradia aj zaujímavý pohľad na často diskutované témy, akými sú nebo, peklo, očistec či vzkriesenie tela.Marco Pozza (Calvene 1979) je katolícky teológ, novinár, televízny moderátor a väzenský kaplán v Padove. Píše pre rôzne časopisy a je autorom trilógie o osobe Ježiša Krista. Tento vášnivý športovec a maratónsky bežec je známy predovšetkým svojou zanietenosťou pre prácu s mládežou a novými formami apoštolátu nielen medzi študentmi v univerzitnom meste Padova.

Priateľské rozhovory pápeža Františka s talianskym kňazom Luigim Mariom Epicocom, spisovateľom a docentom filozofie na Lateránskej univerzite v Ríme, sa uskutočnili v mesiacoch jún 2019 až január 2020 v rámci prípravy na 100. výročie narodenia svätého Jána Pavla II. Hlavnou témou ich rozhovorov bola postava tohto veľkého pápeža, ktorému ľud zhromaždený na Námestí svätého Petra už v deň jeho pohrebu privolával: „Santo subito!“ Nech je ihneď svätý! Spomienky Svätého Otca Františka na svojho predchodcu sú mimoriadne živé, intenzívne a hlboké. Siahajú od správy o jeho voľbe v rozhlase, ktorú si vtedajší provinciál jezuitov vypočul počas šoférovania z teologickej fakulty do noviciátu v San Migueli, až po správu o jeho smrti cestou autobusom, keď už ako buenosaireský arcibiskup išiel navštíviť ľudí v slumoch na periférii Buenos Aires.Aj keď majú otázky talianskeho kňaza širší horizont, odpovede Svätého Otca sú k veci, úprimné a pôsobivé. Svedčia o jeho prekvapujúcej vnútornej slobode, spojenej s odzbrojujúcou odvahou a autentickou františkánskou jednoduchosťou. Zo štylistického hľadiska si jeho odpovede zachovávajú sviežosť dialógu a príchuť hovoreného jazyka. Ako autor hovorí, aby „nič nevyšlo nazmar“, pozbieral „zvyšné odrobiny“ (Jn 6, 12) z veľkého pecňa chleba, ktorý pre všetkých rozmnožilo magistérium pápeža Františka, ktoré umožnilo preniknúť do srdca i mysle oboch veľkých pápežov a zozbierať vzácne autobiografické útržky spomienok pápeža Františka.

Rozhovor s Domenicom Agassom. „Keď sa cítime opustení a trochu aj skľúčení a zdá sa nám, že táto tma nikdy nepominie, mať a šíriť nádej znamená byť ohlasovateľmi pravej radosti a dôvery v svet, ktorý príde: toto sú skutočne životne dôležité potreby.“ - Pápež František

Posynodálna apoštolská exhortácia Svätého Otca Františka Božiemu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle. Apoštolská exhortácia sa zrodila zo špeciálnej biskupskej synody o Amazónii, ktorá sa konala v Ríme od 6. do 27. októbra 2019. Pápež František v texte príťažlivým spôsobom ponúka rámec na uvažovanie o amazonskej realite a ľudským spôsobom ju približuje. Používa pritom doslova poetický jazyk, cituje amazonských básnikov a hovorí o svojich snoch pre Amazóniu. Ide o ďalší z pápežských dokumentov zameraných na ekológiu a ochranu stvorenia.

Brožúrka nám predstavuje duchovný svet Svätého Otca Františka.

Jedného dňa dostal pápež František pri modlitbe vnuknutie poukázať na dôležité poslanie starých rodičov a ľudí v pokročilom veku celkovo pri odovzdávaní život premieňajúcej múdrosti, ktorú vlastnia. Kniha Podeľme sa s múdrosťou je vyvrcholením tejto jeho vízie.Starí ľudia z viac ako 30 krajín sa delia o svoju múdrosť, ktorú načerpali počas dlhého života a z mnohých skúseností.Či ide o príbeh slepého košikára z Kene, alebo storočnej pôrodnej asistentky z Guatemaly, ktorá pomohla priviesť na svet viac ako 10 000 detí, každé svedectvo je odkazom o sile viery, o vytrvalosti, ľudskej nezlomnosti a láske. Pápež František na mnohé svedectvá priamo reaguje a zdôrazňuje, že zápasy, ktoré starí ľudia vybojovali, majú byť povzbudením a nádejou pre mladých ľudí. Okrem textov presiaknutých stareckou múdrosťou a láskavosťou kniha osloví čitateľa vynikajúcim grafickým spracovaním a nádhernými portrétmi ľudí, ktorých ozdobou sú vrásky.

Posynodálna apoštolská exhortácia Svätého Otca Františka mladým a celému Božiemu ľudu. "Kristus žije. On je našou nádejou i tou najkrajšou mladosťou tohto sveta.“Týmito slovami začína pápež František svoju posynodálnu apoštolskú exhortáciu Christus vivit, podpísanú v pondelok 25. marca v Lorete a adresovanú „mladým a celému Božiemu ľudu“. Text inšpirovaný minuloročnou synodou o „mladých, viere a rozlišovaní povolania“ publikovali v utorok 2. apríla vo vatikánskom Tlačovom stredisku. Exhortácia pozostáva z 9 kapitol a obsahuje 299 článkov. V mimoriadne srdečne ladenej exhortácii, ktorú by si mal prečítať každý mladý človek, sa pápež zaoberá nasledovnými tematickými okruhmi: Čo hovorí o mladých Božie slovo;Ježiš Kristus, stále mladý;Mladí sú Božie „teraz“;Úžasná správa pre všetkých mladých; Cesty mladých;Mladí s koreňmi;Pastorácia mladých;Povolanie a Rozlišovanie

Apoštolská exhortace o hlásání evangelia v současném světě. Apoštolská exhortace papeže Františka, při níž vycházel ze závěrečných propozicí loňského synodu o nové evangelizaci. Exhortace se vyznačuje velmi přístupnou a čtivou formou a nese se v téměř důvěrném tónu.Exhortácia vyšla aj v slovenčine: Evangelii gaudium.

Rozhovory. Predstavte si, že vo vašej obývačke sa usadia traja muži. Jedným z nich je kardinál Jorge Mario Bergoglio, terajší pápež, druhým je jeho blízky priateľ židovský rabín Abraham Skorka a tretím protestantský pastor Marcelo Figueroa. Títo traja páni sa začnú rozprávať o veciach, ktoré sú mnohým veriacim veľmi blízke, o ktorých často uvažujú, ktoré ich trápia. O viere, o modlitbe, o ľudskej dôstojnosti a o solidarite medzi ľuďmi.Tieto rozhovory sa skutočne odohrali v televíznom štúdiu v Buenos Aires. Na stránkach tejto knihy je ich prepis. Bezprostrednosť, aktuálnosť a jednoduchosť, s akou o témach hovoria, vo vás určite vzbudia dojem, akoby títo veľmi múdri páni sedeli u vás doma a vy máte možnosť zúčastniť sa na ich objavnom dialógu.Dialóg viedli: Svätý Otec František; Abraham Skorka; Marcelo Figueroa

Kompletné príhovory pápeža Františka počas apoštolskej cesty na Slovensku v dňoch 12. až 15. septembra 2021 nahovoril renomovaný herec Ján Gallovič.

Nové Direktórium pre katechézu nadväzuje na dve predchádzajúce direktóriá z rokov 1971 a 1997, pričom sa najnovšie zameriava aj na dva fenomény, ktoré sú príznačné pre súčasnú dobu: prvým je proces inkulturácie, teda vzájomný prienik pôvodných kultúrnych hodnôt s kresťanskými hodnotami, druhým fenoménom je digitalizácia doby, ktorá priamo súvisí s globalizáciou. Direktórium je určené všetkým, ktorí sa svojím nezištným úsilím podieľajú na šírení katechézy v rôznych komunitách i prostrediach, a popri samotnej katechetickej činnosti sa venuje aj rôznym ďalším špecifickým oblastiam, ako je formácia katechétov, jazyk katechézy, dôležitosť rodiny či prijímanie zdravotne znevýhodnených osôb.

V této publikaci předkládáme cyklus veřejných katechezí papeže Františka na téma modlitby Otčenáš. Jde o dílko útlé, ale obsahem velmi hutné. Z textu je zřejmé, že papeži Františkovi na tématu záleží a byl by rád, aby zasáhlo srdce posluchačů; snaží se proto komunikovat jazykem, jemuž lze rozumět i bez teologického vzdělání. Prostý a místy i velmi osobní styl však nic neubírá hloubce sdělení. Papež František se neustále vrací k zásadní skutečnosti, že jsme v Kristu synové a dcery Otce, který nás nesmírně miluje; odtud pramení i synovská důvěra a smělost, s níž se obracíme k našemu Otci na nebesích. A právě ve světle této víry, která je především vztahem, se nám modlitba Páně rozzáří všemi barvami.

Encyklika o bratrství a sociálním přátelství. Hlavním tématem encykliky Fratelli tutti je „sociální přátelství, které nikoho nevylučuje“ a „bratrství otevřené pro všechny“. Papež František nejprve přesně a v souvislostech reflektuje nezdravé tendence v současné globalizované společnosti, politice, hospodářství a médiích. Na jedné straně vidí bezbřehý individualismus, ztrátu smyslu pro společné dobro a vylučování starých, nemocných či nenarozených z našeho obzoru, na straně druhé bezmezný konzum, magickou víru v to, že trh vyřeší sociální a ekonomické problémy, nebo sílící nacionalismus a populismus v politice. Papež ovšem nezůstává jen u kritiky. Jako muž naděje povzbuzuje křesťany i všechny lidi dobré vůle ke vzájemnému setkávání a rozvíjení vztahů uvnitř menších i větších společenství. Nově promýšlena jsou i velká témata, jako je digitální propojenost současného světa, vlastní kulturní a náboženská identita otevřená druhým, nepřípustnost trestu smrti nebo role OSN. Na závěr vyzdvihuje papež základní lidské právo – svobodu náboženského vyznání pro všechny – i potřebu dialogu mezi náboženstvími.

Cesta za lepší bodoucností v pocovidové době. „Náš svět potřebuje vizi,“ řekl Františkovi jeden diplomat. „Tady je…,“ řekl papež a dal mu svou knížku Nebojme se snít – bratrské povzbuzení k převzetí odpovědnosti za naše sousedy, společnost i život na naší planetě. Papež František zde volá po spravedlivěji spravovaném světě, který je ukotvený v Kristově evangeliu a odolný vůči různým krátkozrakým ideologiím. Co je krize a jak ji zvládat? Papež se nám nejprve svěřuje se svými třemi osobními krizemi. Tvrdí, že máme-li odvahu změnit se, můžeme z krize vyjít lepší než před ní. Poté si bere na mušku jevy, které současnou situaci světa jen zhoršují. Honbu za ziskem, která nebere ohled na důstojné podmínky k životu. Nenasytnost a pohrdání druhými. Politiky šířící strach, jen aby posílili svou vlastní moc. Jaké je podle papeže Františka poslání křesťanů na tomto světě? Aby v síle víry sloužili lidem, zejména těm na okraji společnosti. Proto nakonec nabízí inspirace, jak směřovat k poměrům, ve kterých by svůj potenciál mohl naplnit každý člověk.

Sám Duch Svätý je najdokonalejší Boží dar, je darom Boha a tomu, kto ho prijme, odovzdáva rozličné duchovné dary. Cirkev ich uvádza sedem - počet, ktorý symbolicky naznačuje plnosť, celistvosť. Sú to tieto: dar múdrosti, dar rozumu, dar rady, dar sily, dar poznania, dar nábožnosti a dar bázne voči Bohu.Predkladáme texty siedmich podnetných katechéz pápeža Františka, ktoré zazneli postupne pri generálnych audienciách roku 2014 v Ríme. Jeho podanie môže byť na úžitok nielen novým birmovancom, ale všetkým, ktorí chcú hlbšie spoznať Ducha Svätého a otvoriť sa jeho životodárnému pôsobeniu.

Posynodálna exhortácia Svätého Otca Františka o láske v rodine. Dokument Amoris laetitia – Radosť lásky, ktorý vznikol iba štyri mesiace po skončení biskupskej synody o rodine, je venovaný rodine a manželstvu. Pápež sa v ňom zaoberá stavom súčasnej rodiny a manželského života, pričom poukazuje na krásu vzájomného manželského spolužitia i jeho hodnoty, no nevyhýba sa ani ťažkostiam, ktoré sa týkajú dnešnej rodiny.

Brožúrka nám predstavuje duchovný svet Svätého Otca Františka: je to malá pomôcka, ktorá nám pomôže spomenúť si, za čo sa máme modliť. Toto pozvanie k modlitbe napísal Svätý Otec František pred 15 rokmi, keď bol biskupom v Buenos Aires.

Encyklika Svätého Otca Františka o starostlivosti o náš spoločný domov. Pápežský dokument sa venuje stavu a ochrane životného prostredia. Analyzuje najväčšie problémy dnešných čias, akými sú klimatické zmeny, prístup k pitnej vode či znečisťovanie ovzdušia, hovorí o ekologickom dlhu Severu proti Juhu.Stredobodom encykliky Laudato si’ je návrh integrálnej ekológie, ktorá poukazuje na špecifické miesto človeka v tomto svete a jeho vzťahy k realite, ktorá ho obklopuje. Integrálnu ekológiu pritom podľa pápeža nemožno oddeliť od pojmu spoločného dobra. Témy ekológie tiež úzko súvisia so sociálnou nespravodlivosťou, pretože ekologická harmónia nemôže existovať tam, kde je sociálna nespravodlivosť.Dokument upozorňuje na kultúru vyhadzovania a poukazuje na striedmy životný štýl, ktorý človeka oslobodzuje. Podotýka, že nemožno podceňovať ekologickú výchovu, ktorá sa začína každodennými gestami, počnúc šetrením vodou, triedením odpadkov až po zhasínanie zbytočne svietiacich svietidiel. Zdôrazňuje tiež našu zodpovednosť za planétu, ktorú zanecháme budúcim generáciám.

Apoštolská exhortácia pápeža Františka o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete.

Encyklika pápeža Františka o svetle viery. Odporúčame: Encyklika Laudato si' pápeža Františka.Prvú encykliku pápeža Františka robí osobitou fakt, že symbolicky prepája dva pontifikáty. Text z podstatnej časti vyšiel z pera Benedikta XVI., ktorý svoj prvý rukopis takmer stihol dokončiť. Vydaná encyklika však už nesie podpis jeho nástupcu. Pápež František v úvode encykliky priznáva autorstvo textu svojmu predchodcovi, keď píše: „Som mu za to hlboko vďačný. V Kristovom bratstve sa ujímam jeho vzácneho diela, pričom k textu pridávam niektoré ďalšie príspevky. Petrov nástupca, včera dnes i zajtra, je totiž stále povolávaný „upevňovať bratov“ v tom nesmiernom dare viery, ktorý Boh dáva ako svetlo na každodennú cestu“ (LF 7).Prvá encyklika pápeža Františka je venovaná téme viery, ako to vyjadruje jej názov Lumen fidei (Svetlo viery). Je adresovaná biskupom, kňazom, diakonom, zasväteným osobám a všetkým veriacim laikom. Svätý Otec ju podpísal na slávnosť sv. Petra a Pavla 29. júna 2013. Obsahom korešponduje s Rokom viery, ktorý vyhlásil Benedikt XVI. a ktorého slávenie pokračuje so súčasným Svätým Otcom Františkom. Vyše 80 - stranová encyklika je rozvrhnutá do štyroch kapitol. Názov každej z nich tvorí motto v podobe biblického citátu.Prvá časť nesie názov „Uverili sme v lásku“ (1 Jn 4,16). Hovorí o viere z pohľadu jednotlivca a z pohľadu dejín. Predstavuje vieru ako dlhú cestu, pričom sleduje Abraháma a ďalšie veľké postavy viery, zamýšľa sa aj nad pokušeniami neviery a idolatrie. Vieru vysvetľuje ako spoľahnutie sa na Boha, ktorý je vo svojom vzťahu k nám spoľahlivý, pričom najvyšším vyjadrením tejto spoľahlivosti je život Ježiša Krista.Mottom druhej časti encykliky sú slová proroka Izaiáša: „Ak neuveríte, neporozumiete“ (por. Iz 7,9). Encyklika vysvetľuje vzťah viery k pravde a osobitný charakter poznávania vierou, pri ktorom viera vystupuje v spojení s láskou. Človek sa prijatím Božieho daru lásky stáva schopným vnímať svet novými očami. Na základe Jánovho evanjelia encyklika vysvetľuje rozličné úlohy, ktoré pri poznávaní vierou zohráva zrak a sluch. Ďalej podrobnejšie hovorí o vzťahu viery a rozumu a o úlohe viery v teológii. Tretia časť je venovaná otázke odovzdávania viery. Nadpis „Odovzdávam vám to, čo som prijal“ je prevzatý z listu sv. Pavla Korinťanom (por. 1 Kor. 15, 3). Cirkev je tu charakterizovaná ako Matka, ktorá nás učí rozprávať jazykom viery, pričom vzťah jednotlivca „ja“ nadobúda aj rozmer spoločenstva „my“. „Kto verí, nikdy nie sám“, - hovorí encyklika (LF 39) a ďalej konkretizuje prostriedky, ktorými sa uskutočňuje odovzdávanie viery. Sú to najmä sviatosti, Vyznanie viery, Modlitba Pána a Desatoro. Tretiu kapitolu uzatvára téma jednoty a celistvosti viery.Posledná, štvrtá časť, nesie názov „Boh im pripravuje miesto“ (por. Hebr. 11,16). Zameraná je na sociálny rozmer viery, na jej úlohu v službe spravodlivosti, pokoja a spoločného dobra. Viera sa tu predstavuje ako základ pre jednotu ľudstva, ktorá sa rúca, ak je postavená iba na kritériách užitočnosti. Viera totiž umožňuje vzájomné odpustenie a potvrdzuje víťazstvo dobra nad zlom. Konkrétnejšie sa encyklika venuje úlohe viery ako základu pre rodinný a manželský život. Pri uvažovaní nad úlohou viery ako posily v utrpení sa encyklika dostáva k téme kresťanskej nádeje a radosti a vrcholí v poukaze na dynamizmus viery, nádeje a lásky vo vzájomnom prepojeníZáver štvrtej časti tvorí pohľad na Pannu Máriu, u ktorej putovanie viery Starého zákona dospieva až k pohľadu na samotného vteleného Božieho Syna. Bodkou za encyklikou Lumen fidei je modlitba k Panne Márii ako Matke Cirkvi a Matke našej viery.(zdroj: tkkbs.sk)

+ bula Misericordiae vultus. Na rozdiel od iných kníh v tejto nenájdeme už v minulosti publikované rozhovory, ale dosiaľ nezverejnené slová a vyjadrenia pápeža Františka z rozhovoru uskutočneného ad hoc s vatikanistom Andreom Torniellim.Publikácia vyvolala veľký záujem vydavateľstiev na frankfurtskom knižnom veľtrhu v októbri, o čom svedčí aj to, že v januári vychádza súčasne v 86 krajinách.Na zadnej strane obálky všetkých vydaní je kópia podpisu pápeža Františka.V rozhovore pápež František prostredníctvom spomienok z mladosti a dojímavých skúseností zo svojho kňazského pôsobenia vysvetľuje dôvody, prečo si želal vyhlásiť mimoriadny Svätý rok. Nepodceňuje etické ani teologické otázky a zdôrazňuje, že Cirkev nemôže zatvoriť dvere pred nikým.Jednoduchým a priamym jazykom pozýva pápež František každého muža a každú ženu na zemi na prostý, dôverný, osobný dialóg. Každá stránka knihy vyjadruje vrúcnu túžbu priblížiť sa k všetkým dušiam v Cirkvi i mimo nej, ktoré hľadajú zmysel života, cestu pokoja a zmierenia, liek na svoje fyzické i duchovné zranenia. Predovšetkým sa chce priblížiť k všetkým nepokojným a uboleným, ktorí túžia byť prijatí, nie odmietnutí: k chudobným a vylúčeným, k väzňom a prostitútkam, ale aj k zmäteným a k tým, čo sa vzdialili od viery, k homosexuálom i k rozvedeným. V tomto úprimnom dialógu sa pápež František nevyhýba ani vzťahom medzi milosrdenstvom, spravodlivosťou a skazenosťou. Kresťanom, ktorí sa pripočítavajú k zástupu „spravodlivých“, pripomína: „Aj pápež je človek, ktorý potrebuje Božie milosrdenstvo.“

Svätý Otec odpovedá na listy detí z celého sveta. Deti z celého sveta mali možnosť napísať Svätému Otcovi list a spýtať sa ho na niečo. Rýchlo poslali listy a kresby, medzi ktorými sa našli vtipné i vážne, zvedavé i hlboké, Keď ich držal v ruke po prvýkrát, usmial sa a povedal: Ale to sú ťažké otázky!Listy prišli od259 detí • z 26 krajínzo 6 kontinentovnapísané 14 jazykmi.Pri ich triedení pomáhali mnohí ochotní dob­rovoľníci. Tieto listy nás niečo naučili: Deti sa pokúšajú dať zmy­sel svetu aj životu a čakajú, že dospelí im v tom pomôžu. Pápež František prejavil veľ­kú lásku a úctu voči deťom tým, že si našiel čas počúvať ich otázky, pozrieť si ich kresby a odpovedať zo srdca na každú z nich. Má srdce pastiera, ktorý sa nežne stará o stádočko mláďat.

Inšpiratívne myšlienky pápeža Františka o šťastí. Ak sa otvoríte najhlbším túžbam svojho srdca, uvedomíte si neuhasiteľnú túžbu po šťastí a vďaka nej odhalíte a odmietnete veľa lacných ponúk. Hľadanie šťastia je spoločné pre všetkých ľudí všetkých čias. Do srdca každého muža a každej ženy vložil Boh túžbu po naplnení. Nevšimli ste si, že vaše srdcia sú nepokojné a stále hľadajú dobro, ktoré by dokázalo uhasiť váš smäd po nekonečne?Každý človek hľadá zmysel života, chce uskutočniť svoje sny, plány a nádeje. Podľa pápeža Františka však tajomstvo šťastia spočíva v tom, že sa staneme slobodnými, oslobodenými ľuďmi. Len v slobode možno prežiť plnohodnotný život prežiarený vzťahmi s inými ľuďmi. Podľa evanjelia každý, kto pre evanjelium opustí všetko, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. Vychádzajúc z týchto slov Svätý Otec vyznačuje cestu vedúcu ku skutočnej sebarealizácii a k radosti, ktorá bolesť neobchádza, ale ju prekonáva. Podľa pápeža „kto sa modlí, prežíva pokojné dni, lebo modlitba dopĺňa ľudské úsilie“ a aj ten, kto neverí, sa môže usilovať o šťastie počúvaním, rozjímaním, veľkorysým vyjdením zo seba.

Bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva. Kompletný text Misericordiae vultus vyšiel ako súčasť knihy Meno Boha je Milosrdenstvo (2016).

Nájdime opäť radosť. „Úsmev je pohladenie, veľmi hodnotný dar.“Téma radosti zaujíma ústredné miesto v celom učení pápeža Františka a v „chorých časoch“ je ešte dôležitejšia. Boh je radostný, dosvedčuje pápež v úvahách, ktoré sú manifestom znovuzrodenia.Súčasťou knihy je aj rozhovor so Svätým Otcom: Úsmev v búrke.

Výklad Velepísně lásky ve 4. kapitole exhortace Amoris Laetitia. Čtvrtá kapitola exhortace Amoris laetitia je skutečnou perlou dokumentu papeže Františka, a jelikož si zaslouží pozornost co nejširšího okruhu čtenářů, vydáváme ji samostatně. Papež v ní interpretuje Velepíseň lásky z prvního listu Korinťanům (1 Kor 13,4–7). Pavlova slova vztahuje velice prakticky na život v manželství. Upozorňuje na řadu pastí a obtíží, které manželům na cestě životem hrozí. Hlavně však poukazuje na krásu manželství a na jeho neprobádané zdroje a možnosti. Radí, jak láskyplný vztah rozvíjet, očišťovat a posilovat. Knížečka bude užitečnou pomůckou pro ty, kdo se na manželství teprve připravují, ale osloví i ty, kdo v něm už léta žijí a nechtějí ustrnout na půli cesty. Může být námětem pro setkávání manželských společenství či duchovních obnov ve farnostech.O autorovi:Papež František, vlastním jménem Jorge Mario Bergoglio SJ (* 1936, Buenos Aires), byl zvolen 13. března 2013. Stal se prvním papežem původem z Ameriky, ale též z řad jezuitů. Dosud vydal encykliku Lumen fidei (2013), navazující na text Benedikta XVI., exhortaci Evangelii gaudium (2013) a encykliku Laudato si’ (2015), věnovanou „péči o společný dům“.

“Radosť sa živí z kontemplácie Ježiša Krista: ako kráčal, ako učil, ako liečil, ako sa pozeral... Kňaz, zasvätený muž a zasvätená žena, si musia vo svojom živote vyjasniť základnú otázku, rozhodnúť sa pre priateľstvo s Ježišom, a budovať život v priateľstve s Ním. Priateľstvo sa rodí, rastie a posilňuje sa v spolunažívaní: z toho nakoniec vyplýva potreba kontemplácie Ježiša Krista.”Kniha je venovaná predovšetkým zasväteným kňazom a rehoľným sestrám.

Boh hovorí k srdcu človeka. Ak chcem naozaj porozumieť človeku, tomu, čím žije, dôvodom jeho konania, je dôležité s ním vstúpiť do osobného dialógu. Rozprávať s ním, ale ešte viac nechať ho rozprávať a sústredene počúvať. Počuť naozaj to, čo hovorí, a nie to, čo si myslím, že hovorí.Táto kniha nesie toto pozvanie vo vzťahu k pápežovi, ktorý je pre mnohých „iný“, možno niekedy až „kontroverzný“…Kniha však nie je vedeckou prácou o pápežovi, ani neponúka odbornú teologickú analýzu jeho vyjadrení a pontifikátu, ale odhaľuje obraz, ktorý v jeho službe Cirkvi a svetu „maľuje“ medzi nami sám Boh. Pontifikát Svätého Otca Františka uprostred krízy, ktorú dnes ako ľudstvo žijeme, je naozaj prorockým činom Ducha volajúcim k nám, je záchrannou akciou Spasiteľa, ktorý aj dnes hľadá tých, čo sa stratili. A my nie sme len diváci, sme v centre tohto diania.Kniha obsahuje pasáže z dokumentov a prejavov pápeža Františka, z ktorých vychádza teologická a antropologická myšlienka zameraná na spiritualitu srdca. Ak sa totiž nemení srdce, všetko zostáva po starom a je zbytočné meniť mnohé vonkajšie štruktúry. Čo konkrétne premena srdca znamená pre súčasného pápeža, že to nie je len teoretický termín, aké kroky sme Bohom pozvaní urobiť, aby sa naše srdce zmenilo, to môže nájsť na stránkach tejto knihy každý, kto ju vezme a bude pozorne čítať. Čítať tak, ako to radí on sám, že slovo prejde „od hlavy, cez srdce, po ruky“.Nie je to kniha typu „lacných receptov na šťastný život“, on sám nie je „lacným rečníkom,“ ktorý sa potrebuje zapáčiť svojmu publiku.

Duchovné cvičenia. Pápež František, citujúc svätého Ignáca Loyolského, hovorí, že iba v Ježišovi Kristovi je nádej. Nie sú to slová zatracujúce všetko ostatné okrem Krista. Sú to slová, ktoré každodenným starostiam dávajú nový rozmer, smer a cieľ.Text knihy, ktorú prinášame čitateľom, vznikol v roku 2006, keď vtedajší kardinál Bergoglio viedol duchovné cvičenia pre španielskych biskupov. S obdivuhodnou hĺbkou, nápaditosťou a trefnosťou sprevádzal svojich bratov bližšie k Pánovi, ktorý ich „karhá a napomína“, ktorý ich „formuje“, ktorý im „odpúšťa“, ktorý im „dáva poslanie“, ktorý ich „obnovuje“, ktorý ich im „dáva život“.Možnosť dostať sa bližšie k Pánovi máme teraz aj my. Povzbudenie, elán a nádej, ktoré tieto úvahy ponúkajú, si zaslúži každý z nás.

Inšpiratívne myšlienky pápeža Františka o šťastí. „Ak sa otvoríte najhlbším túžbam svojho srdca, uvedomíte si neuhasiteľnú túžbu po šťastí a vďaka nej odhalíte a odmietnete veľa lacných ponúk. Hľadanie šťastia je spoločné pre všetkých ľudí všetkých čias. Do srdca každého muža a každej ženy vložil Boh túžbu po naplnení. Nevšimli ste si, že vaše srdcia sú nepokojné a stále hľadajú dobro, ktoré by dokázalo uhasiť váš smäd po nekonečne?“Každý človek hľadá zmysel života, chce uskutočniť svoje sny, plány a nádeje. Podľa pápeža Františka však tajomstvo šťastia spočíva v tom, že sa staneme slobodnými, oslobodenými ľuďmi. Len v slobode možno prežiť plnohodnotný život prežiarený vzťahmi s inými ľuďmi. Podľa evanjelia každý, kto pre evanjelium opustí všetko, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. Vychádzajúc z týchto slov Svätý Otec vyznačuje cestu vedúcu ku skutočnej sebarealizácii a k radosti, ktorá bolesť neobchádza, ale ju prekonáva. Podľa pápeža „kto sa modlí, prežíva pokojné dni, lebo modlitba dopĺňa ľudské úsilie“ a aj ten, kto neverí, sa môže usilovať o šťastie počúvaním, rozjímaním, veľkorysým vyjdením zo seba.

Pápež František o viere, rodine a Cirkvi v 21. storočí. Kardinál Jorge Mario Bergoglio, od 13. marca 2013 pápež František, a rabín Abraham Skorka, rektor Latinskoamerického rabínskeho seminára, sú dvaja húževnatí podporovatelia medzináboženského dialógu, prostredníctvom ktorého sa snažia hľadať spoločné cesty bez toho, aby sa zriekli osobitostí, ktoré ich charakterizujú.Kniha O nebi a zemi je výsledkom série hlbokých rozhovorov, ktoré títo muži viedli striedavo v arcibiskupskom sídle a v židovskej komunite Benei Tikva. Počas svojich stretnutí prechádzali najrozličnejšími teologickými a svetskými otázkami. Boh, fundamentalizmus, ateisti, smrť, holokaust, homosexualita, kapitalizmus sú sotva zlomkom tém, v ktorých nám nová hlava Katolíckej cirkvi a uznávaný rabín dávajú možnosť spoznať svoje názory."Kresťanský život je tiež akýmsi športom, zápasom, pretekmi, kde sa človek musí vzdávať vecí, ktoré ho vzďaľujú od Boha."