Cesta najsvätejšej Márie z Nazareta do Betlehema v spoločnosti jej svätého snúbenca Jozefa

Najčistejšia Mária a slávny svätý Jozef sa vydali na cestu z Nazareta do Betlehema sami, chudobní a nepatrní v očiach sveta. Nikto zo smrteľníkov ich nepovažoval za nič viac než za to, čo dosvedčovala ich chudoba a skromnosť. Ó, obdivuhodné tajomstvá Najvyššieho, skryté pred pyšnými a nepreniknuteľné pre múdrosť tela!

Naši pocestní nešli sami, chudobní alebo opovrhnutí, ale prosperujúci, bohatí a so slávou. V očiach večného Otca boli hodní nesmiernej lásky a boli mu nesmierne drahí. Niesli so sebou Poklad nebies, samotné božstvo. Ctil si ich celý dvor nebeských vyslancov. Všetky neživé bytosti poznávali pravú a živú Archu zákona (Joz 3,16) ľahšie, než vody Jordánu poznali jej predobraz a tieň, keď úctivo odkryli a uvoľnili cestu pre prechod jej a tým, ktorí išli za ňou. Boli sprevádzaní desiatimi tisíckami anjelov, ako som sa zmienila v č. 450, ktorí boli vybratí samým Bohom pre službu vznešenej Kráľovnej počas celej tejto cesty. Tieto nebeské oddiely pochodovali vedľa nich ako ich družina v ľudských podobách, ktoré nebeská Pani videla žiariť viac než mnoho sĺnc. Ona sama išla v ich strede strážená a chránená lepšie než Šalamúnovo lôžko obklopené šesťdesiatimi udatnými Izraelitmi opásanými mečmi (Pies 3,7). Okrem týchto desaťtisíc anjelov tam bolo mnoho ďalších, ktorí zostupovali z neba ako poslovia večného Otca k jeho Jednorodenému, učinenému človekom v jeho najsvätejšej Matke, a  tých, ktorí vystupovali zo zeme ako ich vyslanci so správami a dohodami k nebeskému Otcovi.

Uprostred tohto kráľovského sprievodu, skrytého zraku ľudí, pokračovali najsvätejšia Mária a svätý Jozef vo svojej ceste s istotou, že ich kroky nenarazia na kameň protivenstva (Ž 91,12), pretože Pán svojim anjelom prikázal, aby ich chránili a dohliadali na dostatok všetkého potrebného. Najvernejší služobníci a poddaní svojej veľkej Kráľovnej plnili tento príkaz s obdivom a  radosťou, keď videli, ako sú v  obyčajnom stvorení sústredené také veľké tajomstvá, taká dokonalosť a nesmierne poklady božstva, a keď v nej videli všetky tieto prednosti zjednotené s dôstojnosťou a milosťou ďaleko presahujúce ich anjelské schopnosti. Skladali nové piesne na poctu Pána, pretože ho videli spočívať ako najvyššieho Kráľa slávy (Ž 24,10) na svojom zlatom tróne (Pies 3,10) a na poctu jeho nebeskej Matky, ktorá bola jeho živým, neporušiteľným a nádherným vozom, úrodným kukuričným klasom zo zasľúbenej zeme, obsahujúcim živé zrno (Lv 23,10), alebo obchodnou loďou (Prís 31,14), ktorá priváža obilie do domu chleba, aby zrno zomrelo v zemi a mohlo byť rozmnožené pre nebo (Jn 12,24). Ich cesta trvala päť dní, pretože kvôli tehotenstvu svojej snúbenice svätý Jozef skracoval každý deň čas putovania. Najvyššia Kráľovná na tejto ceste netrpela nočnou tmou, pretože keď niekoľkokrát putovali až do zotmenia, svätí anjeli šírili okolo seba taký jas, že by ho nevydalo ani slnko napoludnie za najjasnejšieho dňa. V týchto chvíľach i svätý Jozef videl anjelov, ktorí potom utvorili nebeské chóry a striedavo s našimi dvomi pocestnými spievali obdivuhodné hymny a chválospevy, čím premenili pole na nové nebo. Počas celej tejto cesty sa naša Kráľovná tešila pohľadom na svojich skvelých vyslancov a služobníkov i pôvabnými rozhovormi s nimi.

S týmito obdivuhodnými láskavosťami a pôžitkami spojil Pán aj určité ťažkosti a ťarchy, ktoré božská Matka cestou zakúšala. Davy ľudí v hostincoch, tvoriace sa v dôsledku cisárskeho rozkazu, boli veľmi nepríjemné a obťažujúce pre skromnú a  v  ústraní žijúcu panenskú Matku i jej snúbenca. Kvôli svojej chudobe a nesmelej zdržanlivosti sa stretávali s menšou pohostinnosťou a pozornosťou než iní, zvlášť dobre situovaní, pretože svet zvyčajne súdi a  preukazuje priazeň podľa vonkajšieho vzhľadu a  osobného vplyvu. Naši svätí pútnici boli opakovane nútení počúvať ostré výčitky v hostincoch, do ktorých prišli unavení po ceste, a v niektorých im bolo, ako bezvýznamným a nežiaducim ľuďom, odopreté ubytovanie. Niekde bol pre Paniu nebies a  zeme vyhradený len nejaký kút na chodbe, zatiaľ čo inde nedopadli ani tak dobre a boli nútení odísť s manželom na miesta podľa úsudku sveta ešte skromnejšie a nevhodnejšie. Ale kdekoľvek sa zdržiavali, hoci to bolo miesto považované za akokoľvek opovrhnutiahodné, utvorili nebeskí dvorania vždy okolo svojho najvyššieho Kráľa a najvyššej Kráľovnej čestnú stráž. Okamžite ju obstúpili a uzavreli akoby nepreniknuteľnou stenou, zaisťujúcou snubnú Šalamúnovu komoru proti nočným hrôzam. Keď jej verný snúbenec videl, ako je Pani nebies dobre chránená anjelskými zástupmi, odišiel odpočívať a mohol pokojne spať. K tomu ho vyzývala i Kráľovná nebies, pretože videla, že to po ťažkostiach cesty potrebuje. Ona však pokračovala v nebeských rozhovoroch s desaťtisícami anjelov svojho sprievodu.

Nebeská Pani vnímala a poznala tajomstvá rôznych duší tých, s ktorými sa stretla, prenikala do samotných myšlienok a  stavu každého, nech už boli v akýchkoľvek stupňoch milosti alebo viny. O  mnohých dušiach vedela, či budú spasené alebo zavrhnuté, či vytrvajú, klesnú alebo znovu povstanú. Všetky tie pohľady do vnútra ju vyzývali k praktizovaniu hrdinských cností ako vo vzťahu k jedným, tak aj k druhým. Pre mnohých z nich získala milosť zotrvania, pre iných účinnú pomoc, aby povstali zo svojich hriechov a dosiahli milosti. Za ostatných sa modlila k Pánovi so slzami ľútosti a s pocitmi najhlbšieho zármutku nad ich zavrhnutím, i keď tieto jej modlitby nemali vzhľadom na duše taký veľký účinok. Mnohokrát bola touto bolesťou vysilená oveľa viac než útrapami cesty, takže ju opúšťali telesné sily. V takýchto chvíľach ju svätí anjeli, plní žiariaceho svetla a krásy, vzali do svojho náručia, aby si mohla odpočinúť a  zotaviť sa. Chorých, sužovaných a  chudobných, ktorých cestou stretla, utešovala a pomáhala im tým, že pre nich u svojho najsvätejšieho Syna vyprosovala pomoc v ich potrebách a protivenstvách. Držala sa v tichosti a stranou zástupov, zamestnaná Plodom svojho tehotenstva, ktoré už bolo pre všetkých zjavné. Takáto bola splátka Matky milosrdenstva za nevľúdnosť smrteľníkov.

Pre väčšie zahanbenie ľudského nevďaku sa tiež stalo, že počas týchto chladných dní naši pocestní pri jednej zastávke za búrlivého dažďa so snehom (pretože ich Pán neušetril tejto nepohody) boli nútení prijať ako útočisko chliev dobytka, pretože im majiteľ nechcel poskytnúť lepšie ubytovanie. Nerozumné zvieratá voči nim prejavili viac zdvorilosti a  láskavosti než ľudia, ktorí im odopreli ľudský príbytok, pretože hneď ako ich Stvoriteľ a jeho Matka, ktorá ho niesla vo svojom lone, vkročili do chlieva, úctivo ustúpili. Je pravda, že Kráľovná tvorstva mohla prikázať vetru, mrazu a snehu, aby ju neobťažovali, ona však takýto príkaz nechcela vydať, pretože sa nechcela pripraviť o utrpenie, ktorým svojho najsvätejšieho Syna napodobňovala ešte predtým, než prišiel na svet. Nepriaznivé počasie na ňu preto do istej miery pôsobilo. Verný svätý Jozef ju aj tak podľa možnosti chránil a ešte viac svätí anjeli, zvlášť sväté knieža Michael, ktorý jej bol stále po pravici a ani na okamih ju neopúšťal. Niekoľkokrát, keď bola veľmi unavená, viedol ju po ceste za ruku. Kedykoľvek to Pán dovolil, tiež ju chránil proti zlému počasiu a vykonával pre Kráľovnú nebies a požehnaný Plod jej života, Ježiša, mnoho iných služieb.

Takto rôznorodo a obdivuhodne podporovaní, prišli naši pocestní do mestečka Betlehem na piaty deň o štvrtej hodine popoludní, v sobotu. Pretože to bolo v dobe zimného slnovratu, slnko už zapadlo a hneď sa stmievalo. Keď vošli do mesta, prešli mnoho ulíc a hľadali dom alebo hostinec na prenocovanie. Klopali na dvere svojich známych a bližších rodinných príbuzných, ale nikde neboli prijatí a na mnohých miestach sa stretli s krutými slovami a urážkami. Umiernená Kráľovná nasledovala svojho snúbenca, keď medzi zástupmi ľudí chodil od domu k domu a od dverí k dverám. Aj keď vedela, že ľudské srdcia i príbytky zostanú pre nich zatvorené a že bude musieť ukazovať svoj stav v jej veku pohľadom verejnosti, čo bolo pre ňu pri jej umiernenosti viac bolestivé než ich neúspech pri zaobstarávaní miesta na prenocovanie, chcela poslúchnuť svätého Jozefa a trpieť týmto ponížením a nezaslúženou hanbou. Keď prechádzali ulicami, došli k úradu, kde sa konal zápis, zapísali svoje mená a zaplatili povinnú daň, aby splnili cisárske nariadenie a nemuseli sem ísť po druhý raz. I napriek tomu, že žiadali o nocľah už na viac než päťdesiatich miestach, všade boli odmietaní a poslaní preč. Nebeskí duchovia boli naplnení úžasom nad týmito vznešenými tajomstvami Najvyššieho, ktoré zjavovali trpezlivosť a tichosť jeho panenskej Matky a bezcitnú tvrdosť ľudí. Súčasne velebili Všemohúceho za jeho skutky a skryté tajomstvá, pretože od toho dňa začal medzi ľuďmi vyvyšovať a ctiť chudobu a pokoru.

Úryvok pochádza z knihy Mystické mesto Božie II – Vtelenie od ctihodnej mystičky Márie od Ježiša z Agredy. Túto knihu nájdete na Zachej.sk.