Špecifické stigmy svätej sestry Faustíny

Najpopulárnejším stigmatikom 20. storočia je nepochybne svätý Páter Pio, ale aj svätá sestra Faustína prežívala utrpenia na miestach Kristových rán, hoci boli iné ako v prípade kapucína zo San Giovanni Rotondo.

Sestra Faustína na viacerých miestach svojho Denníčka spomína pocit bolesti a utrpenia na miestach Ježišových rán – teda na nohách, rukách, boku, ale aj na hlave (od tŕňovej koruny).

Prvýkrát dostala stigmy po dočasných sľuboch v roku 1928. Vtedy mala len 23 rokov a v Denníčku (759) to opisuje takto: Keď som prvý raz dostala tieto utrpenia, bolo to takto: po ročných sľuboch jedného dňa počas modlitby som uvidela veľké svetlo. Z toho svetla vyšli lúče, ktoré ma obklopili. Vtom som pocítila strašnú bolesť v rukách, nohách aj v boku, aj tŕne tŕňovej koruny.

Sestra Faustína pocítila tieto utrpenia počas piatkovej svätej omše. Takáto bolesť sa potom opakovala niekoľkokrát, ako sa dozvedáme zo zápisu: Pociťovala som tieto bolesti počas svätej omše v piatky, ale trvalo to len krátku chvíľu. Počas niekoľkých piatkov sa to opakovalo.

Stigmy neskôr na niekoľko rokov zmizli, aby sa znovu objavili v roku 1936 – dva roky pred smrťou mystičky, keď už bola chorá. Sestra Faustína píše: Neskôr som už necítila žiadne bolesti, až doteraz, teda do konca septembra tohto roku. Teraz, keď som chorá, počas svätej omše v piatok som pocítila, ako ma prenikli tie isté bolesti. Opakuje sa to každý piatok a niekedy pri stretnutí s dušou, ktorá nie je v stave milosti. Hoci to býva zriedkavo a bolesť trvá veľmi krátko, predsa je strašná a bez zvláštnej Božej milosti by som ju nezniesla. Tieto utrpenia navonok nie je vidieť. Čo bude ďalej, neviem. Všetko pre duše…

O tom, že je bolesť krátkodobá, ale veľmi intenzívna, sa dozvedáme z ďalšieho zápisu v Denníčku (942): Je to krátka chvíľa, ale bolesť je veľká. Netrpím viac ako niekoľko minút, ale dojem z toho je veľmi živý a zostáva ešte dlho.

Keď sestra Faustína pocítila rany tŕňovej koruny, stalo sa, že si musela oprieť hlavu (1399): Večer, keď som vošla do kaplnky, pocítila som v hlave strašný tŕň. Trvalo to len chvíľu, ale bodnutie bolo také bolestné, že v okamihu mi hlava klesla na balustrádu. Mala som pocit, že tŕň mi prenikol až do mozgu. Inokedy si zasa kvôli bolesti ani nemohla položiť hlavu na vankúš (1619): Celý deň som cítila bolesti tŕňovej koruny. Keď som si ľahla, nemohla som položiť hlavu na podušku.

Takto sa dozvedáme, že Pán Ježiš dovolil sestre Faustíne zúčastniť sa jeho umučenia cez stigmy.

Tipy na knihy:

• Denníček
• Rok so Svätým písmom a s Denníčkom svätej Faustíny
• 7 tajomstiev Božieho milosrdenstva

Sestra Faustína sa na tomto Ježišovom umučení zúčastňovala prostredníctvom videní – najčastejšie ukrižovania, ale videla Pána Ježiša aj zbičovaného alebo korunovaného tŕním. Svätá sestra sa však na umučení nezúčastňovala len videniami, ale aj fyzickým utrpením – nesením stôp Ježišovho umučenia, ako o tom napísala (46): Často som na svojom tele pociťovala umučenie Pána Ježiša. Aj keď bolo neviditeľné, tešila som sa z toho, lebo Ježiš to takto chce.

Stigmatizácia v prípade sestry Faustíny sa objavila počas piatkovej svätej omše, keď sa osobitne spomína umučenie Ježiša, ale aj v iných prípadoch, keď sa mníška stretla s ľuďmi v stave ťažkého hriechu alebo s úmyslom takýto hriech spáchať. V apríli 1937 si zapísala (1079): Dnes, keď vošla do kaplnky istá osoba, náhle som pocítila strašnú bolesť v rukách, nohách aj v boku, tak ako Ježiš pri umučení. Trvá to len chvíľu. Takto poznávam dušu, ktorá nemá Božiu milosť.  

Sestra Faustína v takýchto chvíľach nielen rozoznáva stav duše, ale aj druh hriechu, ktorý človek spáchal (1247): Poznala som stav istej duše aj to, čo sa Bohu na nej nepáči. Poznávam to takto: náhle pocítim bolesť v rukách, nohách i v boku, na miestach, kde boli prebodnuté Spasiteľove ruky, nohy a bok. V tom okamihu poznávam stav duše a druh hriechu. Sestra Faustína vidí aj hriešnikov, ktorým pomohla priblížiť sa k Pánovi (1468): Dlhšiu chvíľu som cítila bolesti na rukách, nohách a v boku. Vtom som videla istého hriešnika, ktorému moje bolesti pomohli, a priblížil sa k Pánovi.

Možno si teraz poniektorí položia otázku, prečo nemá sestra Faustína na tele krvavé rany, ako mal svätý Páter Pio? Pre pokoru. Otvorené stigmy okamžite upútajú pozornosť, ale keď sú stigmy skryté, pričom nie sú o nič menej bolestivejšie ako viditeľné, utrpenie je rovnaké, vie však o tom len Pán Ježiš.

Svätá sestra Faustína obetovala celý svoj život za záchranu duší a utrpenie na miestach Ježišových rán bolo len jedným z mnohých nástrojov, ktorými tieto milosti získavala, ako sama poznamenala (46): Tieto bolesti zapaľovali moju dušu ohňom lásky k Bohu a nesmrteľným dušiam. Láska vydrží všetko, láska pretrvá smrť, láska sa nebojí ničoho.

Masima