Ako sa brániť pred diablom

V prípade démonického pôsobenia je vždy dobré posilniť svoje modlitby orodovaním – či už za seba, alebo za postihnutú osobu. Spomedzi všetkých orodovníkov by som upriamil pozornosť na troch, ktorých môžeme označiť za nevyhnutných. Sú nimi Duch Svätý, Najsvätejšie meno Ježiš a Preblahoslavená Panna Mária.

Pokiaľ ide o Pannu Máriu, je dobré zdôrazniť jeden dôležitý aspekt. Ak bolo všetko stvorené vzhľadom na Krista, ako sme si to vysvetlili v predchádzajúcich kapitolách, potom už v Božom pláne existovalo vtelenie Slova (možno nie ako Spasiteľa, ktorý mal najskôr trpieť, ale ako Víťaza a stred vesmíru). Druhým bytím, ktoré Boh zamýšľal hneď po vtelení Slova, nemohol byť nikto iný ako tá, v ktorej sa Božie Slovo, druhá osoba Najsvätejšej Trojice, malo vteliť. Keďže po hriechu Adama nadobudlo Kristovo vtelenie osobitnú podobu, v ktorej prišiel ako Spasiteľ a Vykupiteľ, aj jeho matka Mária bola spojená s touto úlohou, a to tak, že bola uchránená od dedičného hriechu práve na základe Kristových zásluh. Mária je totiž ľudská bytosť, patriaca k Adamovmu potomstvu. Preto by mala byť podriadená dedičnému hriechu, no bola od neho vopred uchránená kvôli Kristovmu vykúpeniu. Mária však nie je len Matkou Vykupiteľa, ale aj spolupracovníčkou v jeho diele vykúpenia. Nie je náhoda, že maliari a sochári zobrazujú Nepoškvrnenú, ako šliape po hlave hada, ktorý je symbolom diabla. O to viac je mocnou orodovníčkou.

Ďalej sú v nebeskom poriadku nepochybne účinnými orodovníkmi archanjeli a anjeli, ktorí so svojimi légiami neustále zasahujú do boja proti Zlému. Stačí si spomenúť na Zjavenie apoštola Jána, kde sa píše o boji na nebi medzi Michalom, vodcom nebeských zástupov, a satanom s jeho vzbúrenými anjelmi. Archanjel zvíťazil a nepriatelia boli zvrhnutí do pekla.

„Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi. A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli“ (Zjv 12, 7 – 9).

Preto je zvykom vzývať archanjela Michala ako vodcu anjelských zástupov. Popri ňom vždy vzývam aj anjelov strážcov všetkých prítomných, medzi ktorými samozrejme nikdy nechýba svätý archanjel Gabriel, môj patrón.

Za patróna exorcistov sa často považuje svätý Benedikt, hoci historicky nie je dokázané, že by ho pápež Honorius III. zaňho vyhlásil. Keďže však ofi ciálny patrón neexistuje, vzývame jeho, pretože je určite mimoriadne silný v boji proti diablovi. Svätý Benedikt bol mních, možno ani nie kňaz, a určite nebol exorcista. Dôvodom tejto asociácie je skutočnosť, že sa stal veľkým svätcom a preukázal veľkú moc proti diablovi, ktorého často zaháňal. Jeho medaila je obzvlášť účinná, lebo obsahuje mnohé nápisy namierené proti Zlému.

Pokiaľ ide o svätých, každý exorcista vzýva tých, ku ktorým má osobitnú úctu, alebo tých, ktorým je najviac oddaná exorcizovaná osoba. Pre lepšie pochopenie uvediem praktický príklad. Môj drahý kolega exorcista, páter Cipriano de Meo, dekan talianskych exorcistov, ktorý vykonáva túto službu už 46 rokov, je vicepostulátorom v  procese blahorečenia svojho spolubrata kapucína, pátra Mattea. Keď ho vzýva, má to veľký účinok, pretože je mu hlboko oddaný. Keď sa však na neho obraciam ja, účinok nie je rovnaký, lebo nemám voči tomuto Božiemu služobníkovi takú oddanosť ako páter Cipriano. Môžeme teda povedať, že neexistujú svätí, ktorí by mali osobitnú moc proti diablovi. Samozrejme, všetci svätí ju majú, no vzývame predovšetkým tých, ku ktorým prechovávame najväčšiu úctu.

Napokon, existuje mnoho prípadov svätých, ktorí boli sužovaní démonom. Medzi najvýznamnejšie a zároveň pomerne nedávne patrí prípad karmelitánskej sestry Márie od Ukrižovaného Ježiša, nazývanej Malá Arabka. Počas svojho života viackrát prežila skutočnú diabolskú posadnutosť a potrebovala exorcizmus, aby dosiahla oslobodenie. Na druhej strane existuje množstvo svätých, ako svätý Ján Bosco, svätý farár z Arsu, svätý Páter Pio, svätá Gemma Galgani, svätá Angela z Foligna, svätý Giovanni Calabria a mnohí ďalší, ktorí prežívali diabolské útoky, no oslobodili sa z nich sami vďaka modlitbe a sviatostiam.

Základná skutočnosť, ktorú treba zdôrazniť, je, že Biblia nám nikdy nehovorí, aby sme sa báli diabla. Uisťuje nás, že mu môžeme a máme odolávať, pevní vo viere. Sväté písmo nás učí, že je to skôr hriech, pred čím by sme mali mať strach. Všetci svätí bojovali proti hriechu. A zápasiť s ním znamená bojovať proti diablovi. Pavol VI. sa vo svojom slávnom prejave z 15. novembra 1972 zamýšľal nad tým, ako sa brániť Zlému: „Všetko, čo nás chráni pred hriechom, chráni nás pred satanom.“ Jediné, čoho sa máme báť, je to, že nebudeme v stave Božej milosti. To znamená, že je potrebné pravidelne sa spovedať, zúčastňovať sa na svätej omši, prijímať Eucharistiu, vykonávať eucharistickú adoráciu a modliť sa, najmä žalmy a ruženec. Všetky tieto prostriedky sú zároveň aj najlepšími spôsobmi, ako sa brániť proti mimoriadnej činnosti diabla. Ak zostávame v Božej milosti, sme chránení. Diablovi totiž omnoho viac záleží na tom, aby získal duše, teda aby nás priviedol k hriechu, než na tom, aby spôsoboval rôzne fyzické či psychické trápenia. Ako sme videli na príkladoch svätých, takéto utrpenia nakoniec vedú k ich posväteniu, pretože ich obetujú Bohu. Veľký svätec Ján Zlatoústy povedal, že hoci to diabol nechce, je „posvätiteľom duší“. Je totiž porazený. Utrpenie spôsobené ľuďom, ktorí ho vedia obetovať Pánovi, sa tak premieňa na prostriedok ich posvätenia.

Tento úryvok pochádza z knihy Odíď, satan!, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.