Stíšenie sa v srdciach Svätej rodiny

Zatvor oči.

Predstav si malý domček na okraji Nazareta. Zvonka nie je ničím výnimočný ani odlišný od ostatných domov – kamenné múry, jednoduchá strecha, kúsok záhrady. A predsa cítiš, že tento je iný… Vo vnútri prebýva svätosť.

Vojdi dnu.

Je tam ticho a pokoj. Vzduch vonia drevom a čerstvo upečeným chlebom. Malým oknom dnu preniká svetlo, v ktorom vidíš tri postavy: Máriu, Jozefa a Ježiša. Mlčia, ale ich prítomnosť hovorí viac, než by vypovedali slová. Sadni si na lavicu. Cítiš, že si tam vítaný; ich srdcia ťa prijímajú – bez podmienok. Nikto sa ťa nič nepýta a ty si rád, že môžeš vnímať pokojnú rodinnú atmosféru.

Pozri na Máriu.

Jej srdce je ako more. Niekedy v ňom zahučí vietor bolesti, inokedy sa zrkadlí pokojná hladina. Vieš, že v tom srdci je miesto aj pre tvoje trápenia.

Mária, uč ma dôverovať, aj keď nerozumiem.

Pozri na Jozefa.

Jeho srdce je ako skala. Nie tvrdá, ale pevná. Mnohé veci si nosí v sebe, veľa sa nepýta, ale verí. Je plný pokoja, ktorý vychádza z vernosti.

Jozef, uč ma byť posilou pre tých, ktorých milujem.

Pozri na Ježiša.

Ešte je dieťaťom, no jeho srdce už nesie lásku k celému svetu. Vie o tebe. Jeho pohľad nie je detský. Vie, čím žiješ. A nič z toho ťa neoddeľuje od jeho lásky.

Ježišu, uč ma milovať tak, ako ty miluješ mňa.

Zostaň chvíľu.

Neponáhľaj sa. Ich rečou je ticho. Ich odpoveďou je láska. Keď budeš odchádzať, vezmi si so sebou niečo zo sŕdc Svätej rodiny – pokoj, prijatie, dôveru. Nielen ako dar, ale ako iskru, ktorá má silu zapáliť oheň.

Tento úryvok pochádza z knihy Tri srdcia, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.