Nikdy som nebol šťastnejší: Pedro Ballester Arenas

Recenzia z blogu

Život je beh. Boh nás povolal, aby sme bežali pre neho. Ale nepovedal nám, aká dlhá je trať. Niektorých z nás stvoril ako šprintérov, iných ako vytrvalostných bežcov. Boh presne vie, koľko dokážeme zabehnúť. Nikdy od nás nebude žiadať viac, než zvládnu naše nohy a srdce (str. 117).

Tento úryvok z knihy Nikdy som nebol šťastnejší o mladíkovi menom Pedro Ballester Arenas, ktorý žil iba dvadsaťjeden rokov, vystihuje náplň jeho krátkeho života.

Autor Jorge Boronat nevytvoril klasický životopisný román, ale zostavil súbor spomienok ľudí, ktorý Pedra poznali, prežili s ním dni i roky a vydali svedectvo o jeho živote. Je dodržaná chronologická postupnosť, to znamená, že čitateľ sa oboznámi s jeho detstvom, prejde cez roky štúdia, hľadaním životného povolania až na jeho kalváriu.

Práve postupné odkrývanie jednotlivých etáp Pedrovho života je možno označiť ako návod pre mladých ľudí, ktorý hľadajú vo svojom živote ten správny smer. Okrem spomienok blízkych tohto mladíka sú zverejnené aj zápisky z denníkov, ktoré si Pedro písal, i jeho krátke modlitby.

Jadrom knihy sú posledné tri roky života tohto mladého človeka, ktorý ochorel na rakovinu. Napriek tejto ťažkej chorobe dokázal evanjelizovať, pritiahol k sebe veľa ľudí, nielen z radu laikov, ale i kňazov, biskupov a stretol sa aj s pápežom Františkom. Nestrácal úsmev, humor a dar stíšenia sa. Vypočul každého, vedel poradiť, obetovať sa, modliť sa za všetkých. Zomrel v roku 2018 a jeho pohreb bol oslavou života viery, lásky k Bohu i lásky k blížnemu.

Napriek tomu, že žil v dobe internetu a sociálnych sietí, vedel aj tieto vymoženosti využívať na šírenie evanjelia. Hoci bol chorý a často v bolestiach ležal v nemocnici, bol apoštolom, ktorý oslovoval mnohých.

Pedro mal hlbokú vieru, svoj život zasvätil Bohu a okrem štúdia sa venoval formácii veriacich v Opus Dei. Svoju vážnu a bolestivú chorobu prijal ako Kristov kríž a vystupoval s ňou až na vrchol podľa vzoru Ježiša.

Už počas jeho posledného roku života sa diali veľké obrátenia ľudí, ktorí sa s ním stretli alebo ho cez priateľov prosili o modlitbu. Po jeho smrti ho viacerí prosili o pomoc v ťažkostiach svojho života a mnohé z týchto prosieb boli vypočuté. Tí, ktorí ho poznali, dnes nepochybujú, že jeho duša je v nebi, hoci proces blahorečenia sa iba začal.

Kniha je povzbudením pre tých, ktorí hľadajú cestu na zdokonalenie svojho života v duchovnej oblasti a chcú kráčať tým správnym smerom k Bohu. Ukazuje, že svätci žijú aj v dnešnej dobe, kráčajú medzi nami a riešia podobné problémy a situácie ako my.

Odporúčam knihu nielen mladým, ale i tým starším, aby videli, že každá doba má svojich svätcov.

Autorka recenzie: Ľubica Fibichová