Recenzia na úžasný životopis Anny Kataríny Emmerichovej od Thomasa Wegenera

Katarína Emmerichová sa narodila v druhej polovici osemnásteho storočia v malej dedinke v Nemecku. Pochádzala z chudobnej rodiny – bola dieťaťom roľníkov. Napriek svojej chudobe sa vyznačovala skutkami duchovného i telesného milosrdenstva, pomáhala núdznym, odkladala z toho mála, čo mala. Tak opisuje jej život Thomas Wegener v knihe Anna Katarína Emmericová – životopis.

Od mladého veku dostala túžbu zasvätiť svoj život Bohu v reholi. Narazila na odpor svojej rodiny voči jej túžbe ísť do kláštora. Pre jej chudobu ju nechceli prijať, ale po vstupe sa osvedčila svojou pracovitosťou a pokorou. Niekoľko rokov prežila v reholi augustiniánok, kde túžila byť poslednou zo všetkých.

Katarína bola znamením v dobe, keď Cirkev bola napádaná z mnohých strán, keď sa všade, i medzi duchovenstvom, rozmáhala vlažnosť vo viere. V Nemecku sa vzmáhal protestantizmus, biskupi boli dosadení proti vôli pápeža. Aj preto sa Katarína veľa obetovala za pápeža.

Jej najvnútorneším poslaním bolo utrpenie za Cirkev. Nosila na svojom tele stigmy, prežívala ukrutné bolesti, ale Ježiš ju posiľňoval. Neprijímala potravu, živila sa len z Eucharistie. Často sa zdalo, že už zomrie. Boh jej dal na výber či chce odísť do neba alebo ešte zostať trpieť. Vybrala si utrpenie, aby mohla pomôcť iným. Často brala na seba ich hriechy, aby oni mohli byť očistení. Veľa sa obetovala za zomierajúcich. Boh jej dával vidieť účinok jej obiet. V jej utrpení ju posiľňovali svätci, ku ktorým sa utiekala. Mala v úcte relikvie, vedela rozlíšiť posvätené veci. Osobitné utrpenie jej spôsobovali svetské i cirkevné vrchnosti v snahe preskúmať jej zdravotný stav. Katarína, ktorá chcela ticho trpieť sa dostávala do centra pozornosti.

Katarína mala tiež zjavenia z Ježišovho a Máriinho života. Zapisovateľom jej vízií bol istý Clemens Brentano, ktorý sa musel odvrátiť zo svojho svetského spôsobu života. Brentano, ktorý strávil niekoľko rokov pri Kataríne, sa o nej vyjadril: “Katarína je ako kríž stojaci na okraji cesty.”

Zomrela v roku 1824 v Dulmene. Pochovaná bola na cintoríne, ale jej telo bolo niekoľko krát exhumované na čom sa podieľala cirkevná i svetská vrchnosť. Očití svedkovia potvrdili, že jej telo ležiace vo vlhkom hrobe, bolo úplne neporušené. Na nohách sa nachádzali znaky po ranách. Ľud ju začal označovať za sväticu.

Kniha Anna Katarína Emmerichová – životopis nie je beletriou, skôr sa jedná o historický dokument zaznamenávajúci jej život v dejinných súvislostiach. Zachytáva boj Cirkvi za vieru nielen v jej rodnom Nemecku, odklon mnohých od pravej viery a obety Anny Kataríny za všetkých. Napriek tomu jej životopis je knihou, ktorá sa ľahko číta objavujúc a obdivujúc cnosti tejto svätice. Odporúčam prečítať si aj jej zjavenia o živote Ježiša a Márie.