Úbohé duše z očistca

Prečítajte si prvú biografiu mystičky Emmerichovej v slovenskom jazyku: Anna Katarína Emmerichová - životopis.

Videnia bl. Anny Kataríny Emmerichovej v knihe Úbohé duše z očistca sa týkajú očistca ako stavu duší, ktoré patria k spaseným, no musia podstúpiť očistenie za hriechy a nedokonalosti, ktoré si ešte nesú. Vo videniach sa duchovný svet prelína so svetom fyzickým a z rozmerov fyzického sveta prestupuje do duchovného. Preto neraz používa aj označenie svetových strán alebo smeru pohybu nahor a nadol podľa ľudského vnímania a predstavy, hoci očistec (a rovnako aj nebo a peklo) nie sú geograficky určenými miestami, ale predovšetkým stavom duše po smrti. (Jozef Soška, cenzor)

"Videla som očistec, čiže trpiacu Cirkev. Vyzeral rozľahlo ako pochmúrny priestor, kam vchádzali duše vypustené zo svojho väzenia..."

Bezradnosť a opustenosť duší z očistca prebúdzali v tejto mystičke súcit a túžbu pomáhať im ako len bude môcť. A tieto duše vedeli o jej pripravenosti pomôcť im, preto sa jej zjavovali a apelovali na jej srdce. Z knihy sa dozvedáme, aké konkrétne činy potrebujú duše v očistci k tomu, aby čím skôr dosiahli večnú blaženosť.

„Keď dostávam takéto videnia na cirkevných cintorínoch, mám presný obraz kresťanskej horlivosti a lásky daného cirkevného spoločenstva –, takisto ako nám stav polí a záhrad môže poskytnúť obraz pracovitosti a starostlivosti obyvateľov daného okolia. V mojom živote mi Boh často dával milosť videnia, ako početné duše s neslýchanou radosťou opúšťali očistec a vstupovali do neba.

Avšak žiadna práca či pomáhanie trpiacim núdzou sa nekoná bez boja a námahy. Preto keď som bola ešte malým zdravým dieťaťom, a neskôr urasteným dievčaťom, a modlila som sa pri hroboch na cirkevných cintorínoch, vtedy mi zlí duchovia, a dokonca sám Nepriateľ často prekážali, strašili ma a týrali. Okolo som počula vreskot, obklopovali ma strašidelné zjavy, často som bola zvalená na hroby, strkali do mňa a hádzali na všetky strany, skúšali ma násilím odstrániť z cintorína. Boh mi však dal tú milosť, že som sa nedala zastrašiť a nikdy – ani na jeden vlas – som neustúpila Nepriateľovi a tam, kde mi prekážal, zdvojnásobovala som modlitby. Ach, koľko poďakovaní som dostala od mojich duší v očistci! Ach, keby tak všetci ľudia chceli so mnou zdieľať túto radosť! Všetko, čo pre ne robíme, je prameňom nekonečnej radosti.“