Spoznajte svätú Brigitu, spolupatrónku Európy

Počuli ste už o svätej Brigite Švédskej? Pri hľadaní informácií o tejto svätici sa z rôznych zdrojov dozvedáme, že túto ženu titulujeme ako manželku, matku, rehoľníčku a zakladateľku rádu a mystičku. Neskôr bola vyhlásená za svätú a dostala aj ďalší titul – spolupatrónka Európy. Určite vám napadne, že obyčajný smrteľník takéto uznanie nikdy dosiahnúť nemôže. Avšak aj Brigita sa narodila ako obyčajné dieťa. Horela veľkou láskou k Bohu, k Cirkvi a k blížnym, vďaka čomu dosiahla svätosť. Bola povýšená na oltár ako svätá a pápež Ján Pavol II. jej spolu so svätou Katarínou Sienskou a svätou Teréziou Benediktou z Kríža zveril na starosť Európu ako spolupatrónke.

Ale pekne poporiadku. Brigitino narodenie sa datuje okolo roku 1303. Švédska rodina, do ktorej sa narodila, bola nábožná a veľmi vzdelaná. Od útleho detstva jej vštepovali lásku k Bohu. Je to na dnešnú dobu neuveriteľné, ale už od siedmich rokov mávala vízie. Zjavila sa jej Panna Mária a bolo jej umožnené vidieť aj ukrižovaného Krista. To ovplyvnilo celý jej život.

Ako bolo v tých časoch zvykom, veľmi mladú Brigitu vydali za rovnako mladého a nábožného člena kráľovskej rady Ulfa Gudmarssona. Je obdivuhodné, že prvé dva roky manželstva žili v čistote a zdržanlivosti podľa vzoru starozákonného páru Tobiáša a Sáry. Vychovali spolu osem detí, ktoré viedli vo viere a láske k Bohu. Najznámejšou z ich detí je dcéra Katarína, ktorú môžme poznať aj ako svätú Katarínu Švédsku. Manželia vynikali svojou dobrotou, navštevovali chorých, väčšinu majetku rozdali chudobným a všade vôkol seba šírili lásku. Radi chodievali aj na púte, a tak sa niekedy v rokoch 1341 – 1343 vydali na púť do Santiaga de Compostela k hrobu svätého Jakuba. Žiaľ, na spiatočnej ceste Brigitin manžel Ulf ochorel a krátko nato zomiera v kláštore v Alvastre vo Švédsku.

Po smrti svojho manžela sa Brigita rozhodla splniť si svoju túžbu, nevydala sa a žila iba pre Boha. Veľmi veľa sa modlila a zapisovala si svoje úvahy. Mystické zjavenia, ktoré mala už ako malé dieťa, pokračovali. Vzniká tak kniha s názvom Zjavenia svätej Brigity Švédskej, v ktorej opisuje svoje zážitky zo zjavení Panny Márie aj Pána Ježiša. Neskôr vznikli aj ďalšie diela, v ktorých zapisovala svoje zjavenia a mystické vízie.

Brigita využila hrad, ktorý dostala od svojho príbuzného, švédskeho kráľa Magna v južnom Švédsku, pre kláštor a zakladá rád Najsvätejšieho Spasiteľa. Kláštor bol zvláštny tým, že mal predstavenú ženu ako predstaviteľku Panny Márie. Rehoľníkov bolo osemdesiatpäť. Nebolo to náhodné číslo. Sedemdesiatdva učeníkov a trinásť apoštolov (počítajúc aj svätého Pavla). Kláštor mal mužskú aj ženskú časť. Muži záviseli od predstavenej vo veciach materiálnych a predstavená a ostatné rehoľníčky zas záviseli od mužov vo veciach duchovných. Riadili sa regulou svätého Augustína. Tento nový rád potvrdil až pápež Urban V., ktorý sa v r. 1367 vracia z Avignonu do Ríma. Do tohto kláštora neskôr vstúpili aj dve Brigitine dcéry. Žiaľ, do dnešných čias sa zachovalo už len niekoľko ženských kláštorov.

Vďaka nástupu príbuzného Magna na švédsky trón sa Brigita dostala na kráľovský dvor. Tu citeľnejšie vníma bludárstvo a mravný úpadok, ktorý zasahoval celú Európu a snaží sa v celom svojom okolí uplatňovať svoj vplyv. Postí sa, koná skutky lásky a snaží sa tak vyprosovať potrebné milosti pre Cirkev. Napomína a neváha upozorňovať, píše veľa listov svetským hodnostárom, ale aj tým cirkevným, aby zmenili svoj život a obrátili sa k Bohu. Osobne navštívi aj kráľovský dvor a vyzýva na ukončenie vojny medzi francúzskou a anglickou stranou. Stále vykonáva púte, vybrala sa aj do Ríma, kde ostala bývať niekoľko rokov. Najviac ju trápila skazenosť Večného mesta, hlavne to, že pápeži boli presídlení do Avignonu. Veľmi veľa sa modlila, napomínala a robila pokánie. Preto mala veľkú radosť z návratu pápeža Urbana V. do Ríma. Založila útulok pre švédskych študentov, starala sa o chorých, navštevovala nemocnice. Pred svojou smrťou stihla ešte spolu s dcérou Katarínou navštíviť aj Svätú zem. Po návrate do Ríma ako sedemdesiatročná zomiera 23. júla 1367 tak, ako jej to Boh zjavil. Rok po Brigitinej smrti dala dcéra Katarína matkine ostatky previesť do materského kláštora vo Vadstene.

Keďže sa na Brigitin príhovor udialo veľa zázrakov, a takisto aj pre jej mimoriadny život, pápež Bonifác IX. ju už v roku 1391 vyhlásil za svätú. Táto svätá žena a mystička, pre nás Európanov aj naša patrónka, je nám vzorom, aby sme nikdy nepoľavili v snahe o dobro, v pomoci druhým, ale aby sme sa nebáli stáť pevne na Božích základoch, nepoľaviť a napomínať, kde je to potrebné, zvlášť v dnešných ťažkých časoch. Tento rok si pripomíname 630. výročie jej vyzdvihnutia na oltár ako svätej. Nech je to dôvodom, aby sme siahli po tých pokladoch, ktoré nám v podobe svojich spisov zanechala, a tak ešte viac prehĺbili svoju lásku ku Kristovi, jeho Cirkvi a k blížnym.

Mária Šajgalíková

Odporúčame Vám brožúrku Sme zachránení, ktorá obsahuje modlitby k nášmu Pánovi vyjavené svätej Brigite.

Foto: Reddit