Teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy

V stredu 13. apríla si pripomíname Deň nespravodlivo stíhaných – pamätný deň všetkých „malých Kristov“, postavených pred novodobých Pilátov. Toto memento každoročne pripadá na tento dátum. Ide totiž o výročný deň násilnej likvidácie mužských reholí uskutočnenej v roku 1950 – na začiatku obdobia, na ktoré mnohí nostalgicky spomínajú ako na „zlaté komunistické časy“, pričom akosi prehliadajú, že nie všetko, čo sa blyští, je zlato. Dnes máme príležitosť pripomenúť si  skutočné zlato  – naše mimoriadne vzácne historické a duchovné  dedičstvo, ktorého sa mimoriadne ľahkovážne vzdávame, napriek tomu, že nepodlieha znehodnocovaniu, ale sa naopak s postupom času vysoko zúročuje. Prečo teda nezainvestovať do neporušiteľného zlata, zapadnutého prachom v najspodnejších regáloch našej kolektívnej pamäte?

Stretli ste už niekedy človeka, ktorého by ste charakterizovali slovom „nezmar“? Zopár takých ľudí osobne poznám a s ďalšími som sa zoznámil nepriamo, na základe svedectiev iných osôb. Jedným z najkrajších príkladov nezdolnej sily, s akým som sa kedy stretol, bolo rozprávanie jedného jezuitského pátra, ktorý práve zhromažďoval písomné a ústne svedectvá za účelom napísania knihy o tajnom pôsobení jezuitov na Slovensku v časoch komunistickej diktatúry. Okrem iného mi hovoril o tom, že mnohí jezuiti, odsúdení na dlhoročné tresty odňatia slobody – v tých najtvrdších podmienkach – boli pre vedenie väzníc skutočnou nočnou morou. Najprv ich väznili tak, že sa ich snažili izolovať od ostatných odsúdených, no neosvedčilo sa to. Väznení jezuiti hneď začali vytvárať improvizované študijné krúžky, navzájom sa povzbudzovali, jeden druhého učili cudzie jazyky, spoločne sa modlili, jedným slovom naplno využívali možnosti, ktoré mali k dispozícii. Na základe tohto, pre kompetentné osoby nanajvýš neuspokojivého výsledku, padlo rozhodnutie, že ich zlomia inak – roztrúsia ich medzi ostatných väzňov, tak, aby boli v kontakte s tými najťažšími kriminálnikmi, no opäť sa prerátali. Milí jezuiti začali spoluväzňom tajne vysluhovať sviatosti, počas prechádzok na väzenskom dvore im v skrytosti poskytovali duchovné sprevádzanie, prostredníctvom rafinovaného systému komunikácie cez správy na cigaretových papierikoch im dávali individuálne vedené duchovné cvičenia a rôznymi inými spôsobmi ich privádzali k Bohu, hoci dobre vedeli, že im za to hrozí mnoho dní strávených na samotke s drasticky zredukovaným prídelom stravy. A mnohí z nich si to aj skutočne „odkrútili“, a nie raz. No ani tak sa nepoddali. Nelamentovali nad svojou situáciou, ale bojovali, čo im sily stačili.

Nebola to ľahká doba. Ani naša doba nie je prechádzka ružovou alejou. No bola vôbec niekedy ľahká doba? Johann Wolfgang Goethe raz napísal: „Pretože ľudia nevedia doceniť prítomnosť, velebia minulosť a čakajú na lepšiu budúcnosť.“ A tak ostávame nehybne zakliesnení medzi minulosťou a budúcnosťou, pričom si maľujeme do vzduchu iluzórne obrazy legendárneho zlatého veku. Rozpačito prešľapujeme na mieste a nečinne čakáme, kým prehrmí ťaživá prítomnosť, dúfajúc, že naše fatamográny sa jedného dňa šibnutím čarovného prútika premenia na realitu. Pravda je taká, že naša doba je tým najkrajším a najlepším zo všetkých dejinných období, lebo iné jednoducho nemáme k dispozícii.

To, k čomu sa odhodlali väznení slovenskí jezuiti a mnohí ďalší slovenskí kresťania prenasledovaní v časoch komunizmu pre vieru, to, k čomu sa odhodlal Maximilián Kolbe, Damián de Veuster, Matka Tereza, Oscar Romero a mnohí ďalší kanonizovaní i nekanonizovaní svätci, sa môže javiť ako fakty z iného sveta, heroické výkony nadľudských bytostí. V skutočnosti boli práve takí slabí ako ktorýkoľvek iný človek, no naplno sa otvorili pôsobeniu nadľudskej sily Božej milosti. Každý z nás má teda možnosť, a tým pádom aj povinnosť vykročiť na svoju vlastnú cestu hrdinstva lásky. Nemáme dôvod ľakať sa svojej krehkosti, veď Božia sila sa dokonale prejavuje v našej slabosti. Inak povedané, Boh nepovoláva schopných, ale uschopňuje povolaných.

Pane, ty nám skrze slová Apoštola hovoríš:

Teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!

Pomôž nám pochopiť hodnotu prítomnej chvíle

a daj nám milosť naplno ju prežívať,

lebo to je jediný spôsob, ako sa zbaviť obáv o budúcnosť

a vyhnúť sa výčitkám svedomia z premárnenej minulosti. 

Pomáhaj nám žiť, bojovať a milovať tu a teraz,

lebo tu a teraz sa začína naša večnosť. Amen.

Martin Csontos

Produkty súvisiace s týmto článkom