Pier Giorgio Frassati: Muž ôsmich blahoslavenstiev

Dňa 4. júla si pripomíname sviatok blahoslaveného Piera Giorga Frassatiho, mladého člena Tretieho rádu svätého Dominika, ktorý bol známy predovšetkým svojou veselosťou. Začítajte sa do jeho životného príbehu a spoznajte tohto výnimočného blahoslaveného…

Blahoslavený Pier Giorgio Frassati sa narodil v Turíne 6. apríla 1901. Jeho rodičia boli vzdelaní ľudia z vyššej spoločenskej vrstvy. Otec bol právnik a riaditeľ novín, mama vynikajúca maliarka. Mal ešte sestru Lucianu. Už ako dieťa túžil pomáhať iným. Jeho dobrosrdečnosť a starostlivosť bola známa v celom okolí. Často daroval svoje vlastné topánky chudobným deťom, tiež im dával oblečenie a neustále im prinášal jedlo. V škole bol však priemerným študentom, čo prekážalo jeho rodičom, ktorí ho neskôr poslali študovať súkromne k jezuitom.

V staršom veku ako tínedžer bol Pier aj horlivým politickým aktivistom. Odmietal fašizmus a spolu s inými študentami zakladal skupiny, kde bojoval za sociálne reformy založené na myšlienkach pápeža Leva XIII. Jeho odhodlanie bojovať za slabých bolo výnimočné.

V roku 1918 začal študovať na baníckej vysokej škole. Aj keď jeho rodina bola finančne zabezpečená, on nikdy netúžil po takomto pozemskom luxuse. Pre baníctvo sa rozhodol preto, že vždy chcel tvrdo pracovať a popritom odovzdať učenie Ježiša Krista každému, koho stretne. Voči svojej rodine bol vždy lojálny. Miloval a počúval svojich rodičov. Keď sa zaľúbil do svojej kamarátky Laury, rodičia mu naznačili, že to nie je pre neho vhodné dievča, pretože pochádza z inej spoločenskej vrstvy. On sa pre pokoj rodičov a úprimnú lásku k priateľke radšej zriekol vzťahu, akoby si mali obidve strany ubližovať a nenávidieť sa. Aj keď ho to vnútorne bolelo, prijal to ako svoj kríž, ktorý mu Ježiš pomáhal niesť.

Pier sa snažil predovšetkým o Božie veci. Denne sa modlil a chodil na svätú omšu. Nikdy nezabudol, že patrí Bohu a že všetko, čo má, je od Boha. Miloval život a vedel ho využiť naplno. Bol vynikajúcim športovcom. Turistika do hôr, lyžovanie, horolezectvo a plávanie boli častou činnosťou jeho života. Vstával veľmi skoro, aby deň využil na naplnenie svojich snov. Žartom a vtipmi vnášal medzi priateľov smiech. Všade roznášal humor a zdôrazňoval, že úsmevom si staviame mosty k iným ľudom.

V roku 1925 sa začal sťažovať na bolesti svalov. V tomto období mu zomrela babička, preto svoje ochorenie zamlčal pred rodinou, aby neupriamil pozornosť na seba. Keďže rodina prežívala smútok za zomrelou, nechcel spôsobovať ďalšie problémy. Príbuzní si jeho stav uvedomili až niekoľko dní pred jeho smrťou. Bola mu diagnostikovaná detská obrna. Jeho stav sa rapídne zo dňa na deň zhoršoval. Po privolaní kňaza, ktorý mu udelil potrebné sviatosti, zomiera 4 júla 1925.

Jeho rodina bola prekvapená, koľko ľudí sa objavilo na jeho pohrebe. Plné ulice smútili za veselým mladým mužom, ktorý zasvätil svoj život Bohu a pomoci blížnym.

Mnohí veriaci z Turína túžili, aby bol Pier blahorečený, ale na to bol potrebný zázrak. Ten sa uskutočnil v roku 1933, keď bol z tuberkulózy vyliečený Dominik Sellan, ktorému kňaz doniesol relikviu Piera Giorgia Frassatiho. Tento zázrak sa začal postupne Cirkvou vyšetrovať. Konečné schválenie zázraku sa udialo v roku 1989. Udelil ho Ján Pavol II. Zároveň o niečo neskôr (20. mája 1990) blahorečil Piera Frassatiho na Námestí svätého Petra v Ríme.

Svätý Jan Pavol II. označil Piera ako muža ôsmich blahoslavenstiev. Ježišove blahoslavenstvá z evanjelia prežil Pier naplno a zároveň ich odovzdával aj iným, ktorí boli v jeho blízkosti. Pier bol svätým Jánom Pavolom II. vyzdvihnutý ako inšpiratívna osobnosť pre dnešnú mládež. Bol nielenže zábavný, temperamentný, priateľský, vynikajúci športovec, ale predovšetkým bol verný Bohu. Pod jeho patronát mu vložil katolícku mládež, študentov, horolezcov a mládežnícke skupiny. Pod duchovnou záštitou Piera Frassatiho boli vedené aj Svetové dni mládeže v roku 2008 v Sidney a 2016 v Krakowe.

Pier Giorgio Frassati v jednom zo svojich listov, ktorý adresoval svojmu kamarátovi, napísal: „Viera v Boha je jediné posvätné, mocné puto, jediný bezpečný základ, bez ktorého sa nedá nič podniknúť. Čistota a viera, ktoré sme dostali pri krste, nech nás sprevádzajú až do posledného dňa našej pozemskej cesty. Zapamätajte si, že budúcnosť každého jedného z nás je v rukách Božích, čiže v lepších rukách už nemôže byť.“

PhDr. Lenka Debnár

Foto: Wikipedia