Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde

Kultúrno-historický náčrt. Osobitnú úctu voči panne Márii prejavovali naši dávni predkovia už od prvopočiatkov slovenského národného bytia, ktorého vznik a vývin bol podstatne podmienený práve prijatím kresťanstva. Knižočka vám prináša cenné informácie o šírení tejto úcty na našom území, oboznamuje nás s miestami, svätyňami a výtvarnými či sochárskymi pamiatkami, ktoré podnes svedčia o láske nášho národa voči Sedembolestnej.Osobitné miesto autor venuje histórii šaštínskej baziliky a činnosti saleziánov pri jej sprístupňovaní verejnosti. Z historického i náboženského hľadiska je nepochybne dôležité spomenutie dekrétov, ktorými pápeži vždy opätovne schválili prastarý kult Sedembolestnej a povzbudili tak národ k jej uctievaniu.

"Už pred piatimi rokmi jeden z našich vysokých cirkevných predstaviteľov neváhal verejne upozorniť veriacich, ako aj prítomných najvyšších štátnych predstaviteľov, že v našej spoločnosti sa stále jasnejšie a útočivejšie prejavuje komplot nepriateľských síl proti kresťanstvu a najmä proti Katolíckej cirkvi: „Bez nadsádzky môžeme povedať, že kresťanské prostredie na Slovensku je ohrozené, pretože sú kresťanské hodnoty spochybňované, ba dokonca zosmiešňované.“ Musel mať na to svoje dôvody. Veď pre každého čo i len trocha uvažujúceho pozorovateľa je to evidentná skutočnosť. Stačí si vziať do rúk ktorýkoľvek z celonárodne, ale aj regionálne rozšírených denníkov, ešte viac hociktorý z ilustrovaných týždenníkov, ktorými vydavateľstvá zaplavujú novinové stánky, alebo aj množstvo ponúkaných kníh v pouličných stánkoch, mnohých kníhkupectvách, ba aj v nespočetných inzertných novinách, ktoré vychádzajú v státisícových nákladoch a periodicky ich nachádzame gratis v našich poštových skrinkách; stačí čo i len letmo otvoriť hocktorý domáci aj zahraničný televízny program v akomkoľvek čase, alebo sa trocha započúvať do rozhovorov najmä mladých, ale aj nielen mladých ľudí pri ich zábavách, na trhovisku, počas prestávok v škole, ba neraz aj v rodine, aby sme si túto skutočnosť overili. Musíme sa však priznať, že najčastejšie to vôbec nerobíme.

Podstatu slovenského nacionalizmu možno správnejšie definovať ako národné povedomie, lebo agresívnosť, aká charakterizuje mnoho iných nacionalizmov, bola slovenskému nacionalizmu vždy cudzia. Vyplývali z neho spravodlivé požiadavky kultúrneho, politického, ekonomického charakteru najprv vo forme autonómie a konečne vo forme vlastnej štátnosti.

Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč v edícii LINEA RECTA BREVISSIMA predkladajú záujemcom stručnou, ale vedecky dokumentovanou formou menej známe, kontroverzné, zamlčované a neraz falšované historické témy a ich účelovo podmienené interpretácie, ktoré sa odrážajú na súčasnom myslení mnohých a podmieňujú spoločenské dianie v našom národe a štáte.Naším zámerom je priblížiť sa k historickej pravde. Lebo len pravda naozaj oslobodzuje.

Problém identity osôb i spoločenských útvarov je jedným z pálčivo aktuálnych problémov našej súčasnosti tak na úrovni filozoficko - sociologických reflexií, ako aj v oblasti historického bádania. My Slováci sme na tomto poli ešte v ťažšej situácii, lebo nám chýba v porovnaní s „klasickými“ európskymi národmi takmer všetko to, čo ich historická veda už produkovala pre lepšie poznanie národnej minulosti tak v jej lokálnych a čiastkových aspektoch, ako aj v širších súvislostiach európskych rozmerov.V poradí 23. publikácia v edícii Priamo najbližšie k pravde je určitým pokusom v tomto smere. Možno ho považovať za úspešný, lebo prináša spresnenie základných pojmov tejto zložitej otázky a načrtáva aspoň v najhrubších rysoch to, čo považujeme za historický profil slovenskej národnej identity.

Pohľad známeho historika na fenomén osobnosti moderného svätca Jána Bosca.

Jednu z najchúlostivejších otázok vo vzťahu k osobnosti Jozefa Tisu tvorí bezpochyby otázka jeho osobného vzťahu k Židom a tomu, čo sa s nimi udialo počas trvania Slovenskej republiky 1939 – 1945. Ako každý dôležitý historický problém, aj táto otázka vyžaduje náležité situovanie do reálnych súradníc priestoru a času. O to sa snaží prof. Ďurica aj prostredníctvom tejto útlej knižočky.

O objektívny obraz prvej Slovenskej republiky sa v zahraničí pokúšali iba niekoľkí neslovenskí autori, ktorých diela však nikto nesprístupnil Slovákom v ich rodnom jazyku. Dva takéto texty, ktoré uverejňujeme v slovenských prekladoch, predstavujú fundované svedectvo zahraničného diplomata na základe jeho vlastných osobných pozorovaní a zážitkov. Práve pre svoj jedinečný charakter toto svedectvo môže prispieť na vytvorenie oveľa objektívnejšieho obrazu prvej Slovenskej republiky, než ako ju predstavuje značná časť bežnej slovenskej a zahraničnej historiografie, a tým sa priblížiť k historickej pravde.

Autor podáva polemický pohľad na dielo známeho teológa Hansa Künga Katolícka cirkev; Stručné dejiny. Knihe sa totiž dostávalo mimoriadne veľa pozornosti a publicity. Napriek tomu, že za posledných dvanásť rokov na Slovensku vyšlo niekoľko pôvodných prác, prekladov a reedícií s témou cirkevných dejín, ani jednu si sekulárna tlač nevšimla tak ako Küngovu monografiu. Stala sa stredom pozornosti denníkov, ktoré veľmi zriedka prejavujú úctu a pochopenie pre tradičné katolícke hodnoty.

V slovenskom dejepisectve je mnoho tzv. bielych miest. Máme tu množstvo neprebádaných tém, ktoré sa historikom priam núkajú. No mnohokrát ani ich atraktivita nenabáda slovenskú historickú obec k ich preskúmaniu. A tak aj na prahu 21. storočia ostáva kľúčová otázka slovenskej historiografie, teda jej podanie slovenských dejín z vlastného pohľadu, stále nezodpovedaná.Aj v knihe Milan Stanislav Ďurica - muž, ktorý vrátil Slovákom ich národné dejiny prináša Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč v edícii Linea recta brevissima stručne, ale vedecky dokumentované témy, ktoré sú možno aj menej známe, hádam aj kontroverzné a neraz zamlčované, či falšované. Jozef M. Rydlo je autorom početných štúdií, bibliografií a biografií, ktoré boli publikované v zborníkoch, kalendároch a periodikách doma, ale aj v zahraničí.

Táto publikácia je zameraná na tému démonizmu, ktorá je v súčasnosti ešte viac aktuálna než v minulosti. Pomáha nám ujasniť si základné idey Dobra a Zla a ich historické realizácie spolu s vybratými literárnymi obrazmi. To všetko totiž tvorí dôležitú zložku všeľudských, a teda aj našich slovenských dejín.Predmetom tejto eseje je tak jeden z najstarších sprievodných javov kultúrneho vývoja ľudskej spoločnosti, ktorého stopy nachádzame nielen vo Svätom písme, ale už aj v prvopočiatkoch gréckej filozofie. V našej intelektuálnej formácii sa tejto téme doteraz venovala, žiaľ, len veľmi malá pozornosť.

„Z historického hľadiska môžeme tvrdiť, že štátnosť bola – aspoň v našom kultúrnom a politickom prostredí – jedným z najdôležitejších podmieňujúcich faktorov etnogenézy, a teda i z nej vyplývajúcej národnej identity. Potvrdzujú to dejiny všetkých európskych národov. Vo viacerých svojich prácach som jasne poukázal na to, že Slováci ako prví medzi západnými Slovanmi dospeli k uvedomeniu si svojej etnickej individuality." Autor prechádza od Samovej ríše cez štátne zoskupenia Slovákov spoločné s Čechmi, ale i samostatné, až po súčasnú Slovenskú republiku a vyzýva každého jednotlivca, aby sa vzoprel akémukoľvek útlaku proti duchovnému dedičstvu slovenského národa, proti jeho kresťanskej tradícii a proti jeho národnej štátnosti, a to prostredníctvom nových iniciatív na športovom, finančnom, hospodárskom, kultúrnom, vedeckom i politickom poli.

podľa Václava Hájeka z Libočan. Hájekova kniha bola dokončená v roku 1539. Odvtedy až do druhej polovice 18. storočia nielen v českej pôvodine, ale aj v troch nemeckých vydaniach, ktoré pripravil protestant Johann Sandel a vyšli v rokoch 1596, 1697 a 1718, v celej Európe obsah tohto diela tvoril jeden z hlavných prameňov o dejinách českého národa. Autor hľadal možnosť dostať do rúk aspoň jedno z pôvodných českých vydaní. Predbežne sa mu to podarilo iba čiastočne a v Prahe našiel jeden exemplár Hájekových Pověstí v prepise Jana Kočího z roku 1918. V ňom našiel niekoľko prekvapujúcich pasáží, ktoré tu reprodukuje a nad ktorými sa treba zamyslieť.

O osobe Ferdinanda Ďurčanského sa v súčasných médiách zjavuje toľko protirečivých, neraz až nezmyselných posudzovaní, že som venoval čas a námahu tomu, aby som opäť prelistoval svoj archív pozostávajúci z desaťtisíc nemeckých dokumentov a utvoril si fundovaný názor na túto bezpochyby zaujímavú osobnosť slovenských dejín 20. storočia. Výsledok tejto svojej práce tu predkladám slovenskej verejnosti. Pripomínam, že ide hlavne o fakty a posudzovania z nemeckej strany. No nechýbajú v tých dokumentoch ani stanoviská viacerých slovenských politických činiteľov tej doby.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

Zástoj Spolku svätého Vojtecha v cirkevnom, národnom a kultúrnom živote Slovákov 1920 - 1945 je 61. publikácia z edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.Spolok svätého Vojtecha vznikol v roku 1870 a dlhé desaťročia patril medzi najproduktívnejšie (čo sa týka vydavateľskej činnosti) a najmohutnejšie (počtom členov) slovenské ustanovizne. Vydával a šíril náboženskú, odbornú a poučno-zábavnú literatúru a usporadúval rôzne podujatia zamerané na šírenie katolíckej viery a pozdvihovanie mravnej a vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. V minulosti ale aj dnes prevládajú tendencie redukujúce činnosť SSV na vydávanie náboženských kníh pre "pospolitý ľud". Ku komplexnému pohľadu na zástoj Spolku v našich dejinách však možno dospieť len po vyhodnotení práce na všetkých poliach jeho pôsobenia – tak náboženskom a národnom, ako aj kultúrnom – ktoré sa navzájom prelínali. Publikácia Zástoj Spolku svätého Vojtecha v cirkevnom, národnom a kultúrnom živote Slovákov 1920 - 1945, ktorej autorom je František Skovajsa sa pokúša predstaviť tento celonárodný spolok ako organizátora duchovných, národných a kultúrnych podujatí v rokoch 1920 – 1945 na celoslovenskej, ako aj regionálnej úrovni.

Slovenské národné obrodenie bolo neoddeliteľne prepojené s kresťanským svetonázorom a katolícki i evanjelickí kňazi v celom 19. storočí predstavovali vedúcu a najiniciatívnejšiu vrstvu slovenského života. Aj v medzivojnovom období sa kňazi a biskupi oboch konfesií aktívne zapájali do vrcholovej politiky. Napriek tomu sa téme slovenského konfesionalizmu, jeho podobám a vplyvu na slovenskú politiku venuje malá pozornosť. Podobne je na Slovensku zabudnutá postava novinára, publicistu a historika Konštantína Čulena, ktorý bol najmä v období prvej Slovenskej republiky najpopulárnejšou osobnosťou verejného života. Predloženej problematike sa venuje Matúš Chrtiansky v publikácii Konfesionalizmus Konštantína Čulena počas prvej Č-SR 1918 - 1938, ktorá je 58. publikáciou edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

Kritický pohľad na Stanovisko Historického ústavu Slovenskej akadémie vied k mojej knihe Dejiny Slovenska a Slovákov.