Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde

„Kto poctivo hľadá pravdu a sa o nej presvedčí, musí mať aj odvahu plávať proti prúdu.“ V tomto duchu nám v poradí 22. knižočka profesora Ďuricu poskytuje vzácne myšlienky a fakty o slovenskej historiografii a otázke vzniku slovenského národa.

Dr. Jozef Tiso bol katolíckym kňazom, predsedom Slovenskej ľudovej strany (po roku 1925 Hlinkovej slovenskej ľudovej strany) a prezidentom Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. Bol považovaný za nezištného politika, ktorý mal vždy na srdci národné záujmy a usiloval sa zabezpečiť pre národ jeho miesto na slnku. Sám si bol vedomý dôvery a svojho postavenia v národe. Považoval sa za mučeníka obrany kresťanstva proti boľševizmu, ktorého sa musí národ v duchu svojho kresťanského charakteru, a tiež v záujme svojej ďalšej budúcnosti, všemožne chrániť. Jozef Tiso bol popravený obesením 18. apríla 1947 sa v Bratislave.

Z obsahu:Slovensko na križovatke dejínSvätá stolica, Slovensko a nový medzinárodný poriadokMicarov príchod do Prahy a vymenovanie troch slovenských biskupovVymenovanie trnavského apoštolského administrátoraSlovensko medzi Prahou a Vatikánom a cesta ku kríze 1925Svätá stolica, politické aktivity slovenských katolíkov a vstup HSĽS do vlády

Osobné svedectvo účastníka dejov. Láskavosťou Ing. Stanislava Stanu a PhDr. Eleny Šebovej dostal som do rúk časť spomienok jeho otca Ing. Júliusa Stanu (1900 – 1971), jedného z hlavných politických osobností zúčastnených na udalostiach historických dní marcovej krízy v roku 1939.Hneď po vyhlásení samostatnosti Slovenského štátu 14. marca 1939 Július Stano sa stal ministrom dopravy a verejných prác a túto funkciu úspešne zastával napriek pokusom pronemeckej opozície až do povstania v roku 1944.

Skutočnosť, že vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi sú odlišné od zvyčajných vzťahov medzi dvoma blízkymi slovanskými národmi, je zjavná. V tomto príspevku chce autor poukázať na niektoré z hlavných historických uzlov, ktoré možno považovať za podmieňovatele daného vývinu, ktoré sa odrážajú aj v súčasnosti. O autorovi: Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

Kultúrno-historický náčrt. Osobitnú úctu voči panne Márii prejavovali naši dávni predkovia už od prvopočiatkov slovenského národného bytia, ktorého vznik a vývin bol podstatne podmienený práve prijatím kresťanstva. Knižočka vám prináša cenné informácie o šírení tejto úcty na našom území, oboznamuje nás s miestami, svätyňami a výtvarnými či sochárskymi pamiatkami, ktoré podnes svedčia o láske nášho národa voči Sedembolestnej.Osobitné miesto autor venuje histórii šaštínskej baziliky a činnosti saleziánov pri jej sprístupňovaní verejnosti. Z historického i náboženského hľadiska je nepochybne dôležité spomenutie dekrétov, ktorými pápeži vždy opätovne schválili prastarý kult Sedembolestnej a povzbudili tak národ k jej uctievaniu.

Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč v edícii LINEA RECTA BREVISSIMA predkladajú záujemcom stručnou, ale vedecky dokumentovanou formou menej známe, kontroverzné, zamlčované a neraz falšované historické témy a ich účelovo podmienené interpretácie, ktoré sa odrážajú na súčasnom myslení mnohých a podmieňujú spoločenské dianie v našom národe a štáte.Naším zámerom je priblížiť sa k historickej pravde. Lebo len pravda naozaj oslobodzuje.

Podstatu slovenského nacionalizmu možno správnejšie definovať ako národné povedomie, lebo agresívnosť, aká charakterizuje mnoho iných nacionalizmov, bola slovenskému nacionalizmu vždy cudzia. Vyplývali z neho spravodlivé požiadavky kultúrneho, politického, ekonomického charakteru najprv vo forme autonómie a konečne vo forme vlastnej štátnosti.

Problém identity osôb i spoločenských útvarov je jedným z pálčivo aktuálnych problémov našej súčasnosti tak na úrovni filozoficko - sociologických reflexií, ako aj v oblasti historického bádania. My Slováci sme na tomto poli ešte v ťažšej situácii, lebo nám chýba v porovnaní s „klasickými“ európskymi národmi takmer všetko to, čo ich historická veda už produkovala pre lepšie poznanie národnej minulosti tak v jej lokálnych a čiastkových aspektoch, ako aj v širších súvislostiach európskych rozmerov.V poradí 23. publikácia v edícii Priamo najbližšie k pravde je určitým pokusom v tomto smere. Možno ho považovať za úspešný, lebo prináša spresnenie základných pojmov tejto zložitej otázky a načrtáva aspoň v najhrubších rysoch to, čo považujeme za historický profil slovenskej národnej identity.

Pohľad známeho historika na fenomén osobnosti moderného svätca Jána Bosca.

Autor podáva polemický pohľad na dielo známeho teológa Hansa Künga Katolícka cirkev; Stručné dejiny. Knihe sa totiž dostávalo mimoriadne veľa pozornosti a publicity. Napriek tomu, že za posledných dvanásť rokov na Slovensku vyšlo niekoľko pôvodných prác, prekladov a reedícií s témou cirkevných dejín, ani jednu si sekulárna tlač nevšimla tak ako Küngovu monografiu. Stala sa stredom pozornosti denníkov, ktoré veľmi zriedka prejavujú úctu a pochopenie pre tradičné katolícke hodnoty.

V slovenskom dejepisectve je mnoho tzv. bielych miest. Máme tu množstvo neprebádaných tém, ktoré sa historikom priam núkajú. No mnohokrát ani ich atraktivita nenabáda slovenskú historickú obec k ich preskúmaniu. A tak aj na prahu 21. storočia ostáva kľúčová otázka slovenskej historiografie, teda jej podanie slovenských dejín z vlastného pohľadu, stále nezodpovedaná.Aj v knihe Milan Stanislav Ďurica - muž, ktorý vrátil Slovákom ich národné dejiny prináša Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč v edícii Linea recta brevissima stručne, ale vedecky dokumentované témy, ktoré sú možno aj menej známe, hádam aj kontroverzné a neraz zamlčované, či falšované. Jozef M. Rydlo je autorom početných štúdií, bibliografií a biografií, ktoré boli publikované v zborníkoch, kalendároch a periodikách doma, ale aj v zahraničí.

„Z historického hľadiska môžeme tvrdiť, že štátnosť bola – aspoň v našom kultúrnom a politickom prostredí – jedným z najdôležitejších podmieňujúcich faktorov etnogenézy, a teda i z nej vyplývajúcej národnej identity. Potvrdzujú to dejiny všetkých európskych národov. Vo viacerých svojich prácach som jasne poukázal na to, že Slováci ako prví medzi západnými Slovanmi dospeli k uvedomeniu si svojej etnickej individuality." Autor prechádza od Samovej ríše cez štátne zoskupenia Slovákov spoločné s Čechmi, ale i samostatné, až po súčasnú Slovenskú republiku a vyzýva každého jednotlivca, aby sa vzoprel akémukoľvek útlaku proti duchovnému dedičstvu slovenského národa, proti jeho kresťanskej tradícii a proti jeho národnej štátnosti, a to prostredníctvom nových iniciatív na športovom, finančnom, hospodárskom, kultúrnom, vedeckom i politickom poli.

Vyhlásenie štátnej zvrchovanosti Slovenska prišlo aj pre samých Slovákov tak nečakane, že sa mnohým zastavil dych. Ako to zvládneme? Čo na to povie svet? Dokážeme si úspešne vyriešiť všetky problémy, od ekonomických, cez vojenské, kultúrne, až po medzinárodné? Hitler síce sľúbil uznať, podporiť i zaručiť štátnu nezávislosť, ale... Brožúra Slovenská republika a jej vzťahy k Svätej stolici (1939 - 1940) historika Milana S. Ďuricu vychádza v edícii Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

podľa Václava Hájeka z Libočan. Hájekova kniha bola dokončená v roku 1539. Odvtedy až do druhej polovice 18. storočia nielen v českej pôvodine, ale aj v troch nemeckých vydaniach, ktoré pripravil protestant Johann Sandel a vyšli v rokoch 1596, 1697 a 1718, v celej Európe obsah tohto diela tvoril jeden z hlavných prameňov o dejinách českého národa. Autor hľadal možnosť dostať do rúk aspoň jedno z pôvodných českých vydaní. Predbežne sa mu to podarilo iba čiastočne a v Prahe našiel jeden exemplár Hájekových Pověstí v prepise Jana Kočího z roku 1918. V ňom našiel niekoľko prekvapujúcich pasáží, ktoré tu reprodukuje a nad ktorými sa treba zamyslieť.

K otázke budúceho pokojného spolunažívania. Židia na Slovensku v rokoch 1938 - 1948 je 38. publikácia z edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

Prof. Ľudovít Novák (1908 – 1992 ) je známy predovšetkým ako slovakista, slavista, odborník v oblasti všeobecnej a porovnávacej jazykovedy, riešil kultúrnopolitické otázky slovenského jazyka, starostlivosti o jeho normu a kodifikáciu. Publikácia podáva základný prierez jeho vedeckej činnosti. Bol hlavný iniciátorom založenia SAV - Bojovali sme hlavne za to, aby Bratislava mala silnú pozíciu voči Čechom, bola to otázka národnej prestíže. Podarilo sa nám to tým, že sme založili Akadémiu.Ľudovít Novák v zápasoch o slovenčinu je 57. publikácia z edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

O osobe Ferdinanda Ďurčanského sa v súčasných médiách zjavuje toľko protirečivých, neraz až nezmyselných posudzovaní, že som venoval čas a námahu tomu, aby som opäť prelistoval svoj archív pozostávajúci z desaťtisíc nemeckých dokumentov a utvoril si fundovaný názor na túto bezpochyby zaujímavú osobnosť slovenských dejín 20. storočia. Výsledok tejto svojej práce tu predkladám slovenskej verejnosti. Pripomínam, že ide hlavne o fakty a posudzovania z nemeckej strany. No nechýbajú v tých dokumentoch ani stanoviská viacerých slovenských politických činiteľov tej doby.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

Zástoj Spolku svätého Vojtecha v cirkevnom, národnom a kultúrnom živote Slovákov 1920 - 1945 je 61. publikácia z edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.Spolok svätého Vojtecha vznikol v roku 1870 a dlhé desaťročia patril medzi najproduktívnejšie (čo sa týka vydavateľskej činnosti) a najmohutnejšie (počtom členov) slovenské ustanovizne. Vydával a šíril náboženskú, odbornú a poučno-zábavnú literatúru a usporadúval rôzne podujatia zamerané na šírenie katolíckej viery a pozdvihovanie mravnej a vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. V minulosti ale aj dnes prevládajú tendencie redukujúce činnosť SSV na vydávanie náboženských kníh pre "pospolitý ľud". Ku komplexnému pohľadu na zástoj Spolku v našich dejinách však možno dospieť len po vyhodnotení práce na všetkých poliach jeho pôsobenia – tak náboženskom a národnom, ako aj kultúrnom – ktoré sa navzájom prelínali. Publikácia Zástoj Spolku svätého Vojtecha v cirkevnom, národnom a kultúrnom živote Slovákov 1920 - 1945, ktorej autorom je František Skovajsa sa pokúša predstaviť tento celonárodný spolok ako organizátora duchovných, národných a kultúrnych podujatí v rokoch 1920 – 1945 na celoslovenskej, ako aj regionálnej úrovni.

Kritický pohľad na Stanovisko Historického ústavu Slovenskej akadémie vied k mojej knihe Dejiny Slovenska a Slovákov.