Zlatý fond SME

My sme písali roky a roky — do priečinku, kým sme sa osmelili ísť do ,Slovenských pohľadov‘,“ — spomína Jesenský po rokoch na svoje literárne začiatky. Prinášame vyše sto jeho básní.

Tisíc a jedna noc je veľkolepý poklad povestí, aké len horúca fantázia Východu mohla stvoriť. Pravá pokladnica vybájených dejov, v ktorých ľudia, duchovia, žijúce rastliny a hovoriace zvieratá sa stretajú, aby vo fantastickom spletení hlboké pravdy života nám predvádzali.

„Ich srdcia mocne tĺkli jedno na druhom, a slabý šum vrbín a zelenej nivy prisviedčal tlkotu milujúcich…“

„Kto má príležitosť poznať náš ľud, jeho zmýšľanie, zvyky a obyčaje, každý mi prisvedčí, že v ňom povier a čarov nielen neubýva, ale že čím viac sa rozmáha v ňom chudoba a žobrota, tým viac lapá sa aj toho zúfalého, ničomného prostriedku — čarov! Neklamme sami seba, ale vyznajme si pravdu, bár jakby trpkou bola.“

„Slováku, poznaj sám seba!“ privolať radno i nám, lebo dobré poznanie nášho slovenského svojstva, našej reči, porekadiel, bájov, povestí, piesní, zvykov, dejov: bude najsprávnejším základom všelikej národu prospešnej múdrosti.“

Kratšia próza z ľudového života, so sociálnymi motívmi, ale tiež zachytávajúca krásu slovenskej prírody a života ľudí v nej. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Je to malé hniezdo, táto Žítková, ale široko-ďaleko známe. Tak asi, jako boly voľakedy Boršice pri Uh. Brode. Veď tu bývajú práve tak chýrečné bohyne, jako bola voľakedy boršická bosorka. Bohyne, ktoré vedia nielen „kurírovať“, ale aj kradené, počarované, ztratené a nevyzpytateľné veci vymáhať; spory a sváry vyrovnávať; milencom napomáhať, alebo ich rozlučovať, — jedným slovom: všetko tajné objasňovať.“ Národopis zo Zlatého fondu SME.

Kupovať klobúk na cestách nie je ľahká vec. Môže to dopadnúť hocijako. Poviedka zo Zlatého fondu SME.

„Pán Shakespeare hodil rukou. V tom osemnásťročnom chlapcovi sa nik nevyzná. Jeho myšlienky sú podobné pralesu. Teraz je ešte veľmi mladý a nerozumný, ale, pravda, raz sa predsa bude musieť ženiť. Obchody s vlnou idú zle a nik nevie, čo by ešte mohlo prísť. Preto sa William musí dobre oženiť. Nevesta a pokladnica súvisia veľmi úzko. Veď William azda zmúdrie… Čudné pomyslenie…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Báseň napísaná Sládkovičom k oslave tristoročnej pamiatky tohto juhoslovanského hrdinu. Poézia zo Zlatého fondu SME.

„Tam, kde panuje láska a svornosť, dajú sa vykonať veľké veci.“ Divadelná hra v troch dejstvách. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

Jozef Ľudovít Holuby si získal veľké zásluhy aj ako zberateľ ľudových tradícií. Od študentských rokov na svojich botanických potulkách po slovenských krajoch horlivo študoval ľud, najmä v najbližšom okolí, v Bošáckej doline. Všímal si ľudové zvyky, obyčaje, kroje, povesti, rozprávky, čary, povery, študoval staré listiny a nálezy, teda kus kultúrnej histórie. Zaznačoval si všetko presne podľa ľudového podania, takže mu môžeme ďakovať za spoľahlivé pramene pre poznanie ľudových tradícií. Národopis zo Zlatého fondu SME.

„Živou ulicou väčšieho vidieckeho mesta drobným krôčkom kráča staručká pani. Jej útla postava je už nahrbená; hlava napred naklonená, ale jej chôdza je rezká a rýchla. Jej bledá, jemná tvár oživená je starostlivým a milým, troška akoby smiešnym úsmevom. Sú mnohí, ktorí tvrdia, že dobrí ľudia sú často smiešni; čo je na tom pravdivého, ponecháme iným k rozjímaniu.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Položartovné a polovážne dôkazy o tom, že Slováci sú uhorskí Angličania.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Stručný dejepis Uhorska pre slovenský ľud napísal Franko V. Sasinek, bývalý tajomník Matice Slovenskej.“ Obsiahle dielo z rokov 1912/13 v troch častiach. História zo Zlatého fondu SME.