Osobnosti

Dne 13. července roku 1858 si v Alençonu vzal Louis Martin za ženu Zélii Guérinovou. Jemu bylo třicet čtyři let, jí šestadvacet. Znali se pouhé tři měsíce, ale ani na okamžik nezapochybovali o tom, že jejich manželství bylo uzavřeno z Boží vůle. Martinovým se narodilo devět dětí, ale jen pět dcer se dožilo dospělého věku. Mezi nimi byla i Terezie, dnes známá jako karmelitka svatá Terezie od Dítěte Ježíše, učitelka církve. V roce 2008, tedy 150 let od jejich svatby, byli rodiče svaté Terezie blahořečeni. Jací vlastně byli a jaká byla jejich životní cesta?Co vnesli do života svých dětí a čím naopak jejich děti přispěly k dozrání rodičů?Jakým životním zkouškám a nejistotám museli čelit?O tom všem pojednává kniha Helene Monginové. Jejím prostřednictvím poznáme blíže dva obyčejné lidi, kteří Bohu dovolili, aby z jejich svazku vytvořil něco neobyčejného. A požehnání, které vnesla do světa jejich dcera Terezie, nám bezděky připomíná slova Písma: Já Hospodin… prokazuji milosrdenství tisícům pokolení těch, kteří mne milují (Ex 20,6).

Chiara Corbella Petrillo. Chiara Corbellová Petrillová zemřela v 28 letech na rakovinu jazyka. Nevyléčitelný nádor jí lékaři objevili v pátém měsíci těhotenství, kdy se těšila na narození svého syna Francesca. Pro ni a manžela Enrica to bylo už třetí dítě, které čekali, ale první, které přežilo a narodilo se zdravé. První dvě děti zemřely krátce po narození. Příběh, kde nedojde k zázraku uzdravení, ale kde oba manželé zažijí víc než zázrak: pokoj shůry, radost z Boží blízkosti, která rozšiřuje srdce a dodává naději uprostřed bouře.Příběh, který zblízka sledovali a o němž vydali svědectví jejich přátelé, rodinní příslušníci i členové církevních společenství, kteří se za ně modlili. Příběh Chiary, Enrica a jejich syna Francesca (i obou sourozenců v nebi) již zasáhl tisíce lidí v Itálii i jinde. Vypráví o utrpení, a přitom je silným svědectvím o lásce, kterou „neuhasí ani velké vody."Titul vyšiel aj v slovenčine: Chiara Corbella Petrillo (2014).

Po stopách P. Damiána De Veuster, misionára malomocných. Teológia a sociálne cítenie sa autorovi stali akokeby odrazovým mostíkom pre štúdium témy, ktorá ho od mladosti fascinovala: život a poslanie belgického kňaza, pátra Damiána de Veuster, misionára malomocných na ostrove Molokai. Kvôli pátrovi Damiánovi podnikol osem ciest na tento vzdialený havajský ostrov a v priebehu ôsmich rokov navštívil i všetky významné archívy sveta, uchovávajúce o ňom informácie, o živote v kolónii, ako i jeho originálne listy. Toto štúdium mu tak umožnilo nahliadnuť do sveta, ktorý je pre väčšinu ľudí v Európe nedostupný, a zároveň spoznať osobnosti, ktorých žiarivý príklad obetavej lásky môže aj dnes svietiť na cestu mnohým. Počas svojich študijných pobytov na Molokai sa však stretal i s osudmi ľudí trvalo žijúcimi v tejto uzavretej kolónii. Náhodné i cieľavedomé rozhovory s nimi si zaznamenával do svojho notesa a na základe týchto úlomkovitých poznámok vznikol akoby mozaikový obraz o tom, čo tvorí podstatu života človeka žijúceho v izolácii v dôsledku toho, že nesie na sebe pečať malomocenstva. Vo flámskej časti Belgicka – centra štátov Európskej únie – bol P. Damián v decembri 2005 vyhlásený za najväčšiu osobnosť krajiny. Touto knihou chce autor vzdať hold veľkému a vznešenému človekovi a zároveň ho priblížiť i slovenským a českým čitateľom.

Životopis zakladateľa komunity Emanuel Pierra Goursata. Pierre Goursat je muž, ktorého meno sa stalo neoddeliteľnou súčasťou súčasnej náboženskej histórie. Založil komunitu Emanuel a hral dôležitú úlohu vo vývoji katolíckej charizmatickej obnovy vo Francúzsku i vo svete. Kniha Oheň a nádej rozpráva životopisný príbeh tohto výnimočného človeka, ktorý ostal verný Eucharistickému Ježišovi aj vtedy, keď láska v ostatných a všade naokolo chladla.

skutečný příběh Thierryho Bizota. V dňoch keď jeho manželstvo pomaly upadá a jeho kariéra nevyzerá nádejne sa vráti do kostola v nádeji, že dostane odpovede na svoje otázky. K dispozícii sa mu ponúkne nečakané stretnutie... Známy televízny producent Thierry Bizot líči so značnou dávkou sebairónie svoj návrat k viere.Kniha Anonymní katolík si podmanila srdcia ľudí po celom svete. Snáď za to vďačí špecifickému autorovmu humoru a úzkej spolupráci s Duchom Svätým.Pozrite si tiež film na točený podľa tejto knihy: DVD - Kdo chce být milován (2016).

Svoji proslulou Autobiografii dokončil Gilbert Keith Chesterton (1874–1936) necelé tři měsíce před smrtí a mohl v ní tedy přehlédnout celý svůj život. Není to však jen kniha vzpomínek, celé dílo má pečlivě promyšlenou stavbu.Chesterton svým okouzlujícím a nenapodobitelným stylem líčí mnoho událostí ze svého dětství a mládí. Popisuje i začátky své novinářské a spisovatelské kariéry, dozvíme se zajímavé detaily o okolnostech vzniku jeho knih i o tom, kdo ho inspiroval k vytvoření postavy otce Browna.Kniha také originálně portrétuje tvůrce, se kterými se přátelsky stýkal: G. B. Shawa, H. G. Wellse, H. Jamese, H. Belloca a další u nás vydávané spisovatele. Chesterton se však nezastavil u pouhého zábavného a jistě čtenářsky přitažlivého vzpomínání. Cílem autorova vyprávění je totiž především vysvětlení a obhájení myšlenkového vývoje, jenž ho vedl od nevyhraněného pesimismu k postoji, který náš Karel Čapek obdivně nazval geniálním optimismem.

Duchovní portrét katalánského genia. Antoni Gaudí byl jeden z nejodvážnějších a nejoriginálnějších umělců 20. století. A chrám Sagrada Família je symbol nejen Barcelony, ale i celé moderní evropské kultury.Katalánec Gaudí byl už za svého života nazýván „Božím architektem“. Muž zakotvený ve víře a tradici své rodiny i země věnoval svůj um a energii novému pojetí umění, které chápal jako nástroj vnímání Kristovy radostné zvěsti. Domy i věže, které stavěl, i další artefakty, které navrhoval, pramenily z jeho spirituality. Svoje stavby i celý svůj život svěřoval Boží prozřetelnosti.Jak vypadal jeho každodenní život? Co vše ovlivnilo jeho dílo? A je klíčem k pochopení jeho geniální architektury světlo víry?Sbalchiero nenapsal Gaudího vyčerpávající životopis nebo odbornou knihu, ale spíše biografickou črtu o jeho duchovním životě, víře v Boha, jeho pohledu na svět, umění a církev.Svědectví z celého světa ukazují Gaudího nejen jako originálního architekta s velkým citem pro sakrální prostor, ale také jako člověka jehož příklad inspiruje ke křesťanskému životu. Jeho beatifikační proces po tříleté diecézní fázi otevřela v roce 2003 vatikánská Kongregace pro svatořečení.

Útla knižočka predstavuje Svetloslava Veigla ako filozofa. Inšpiruje, ako prežiť život v súlade s ideálmi, ktoré sa tu dlhé stáročia hromadili a sú receptom na šťastie, vieru, slobodu a plnohodnotný život. Obsahuje súbor sentencií na témy duša, duchovnosť, viera, mravnosť, bolesť, utrpenie, šťastie, sloboda, umenie, poézia, život, večný život, človek, láska, domov... Autor bol jedným z posledných predstaviteľov slovenskej katolíckej moderny.Knižôčka nízka cenou, no určite nie hodnotou.

Nekorunovaný král Polska. Životopis kardinála Wyszyńského představuje osudy polského „primase Tisíciletí“, známého obránce lidské důstojnosti, práv jednotlivého člověka i práv církve. Stefan Wyszyński (1901–1981) byl v době tvrdého komunistického útlaku mužem na správném místě. I v těžkých podmínkách podporoval v polských městech i na venkově víru Božího lidu. Třikrát ve svém životě přečetl Marxův Kapitál, aby věděl, jak vést s protivníkem ideový střet. I když ho polští komunisté internovali a dokonce se ho pokusili zabít, zachoval klid a hledal způsoby, jak koexistovat s komunistickou mocí, aniž by si církev zadala s materialistickou ideologií. V zásadních otázkách byl neoblomný, naopak v tom, co bylo druhořadé, přístupný dohodě: „Máme právo ve všem obětovat sebe sama, ale nesmíme obětovat diecéze, církev ani věřící.“ Tváří v tvář komunistickým státním strukturám hájil lidská práva a právo polské církve na normální život. Byl neúplatný: „Raději vězení nežli výhody, protože budu-li ve vězení, stanu po boku těch nejztrápenějších.“ A byl i velmi praktický: „S každým hovoř jazykem lásky.“

Kniha Cestou všeobecného kňazstva prináša osobné svedectvo rehoľnej sestry a mystičky Stanislavy Ernstovej, OSU, ktorá vo svojej autobiografii odhaľuje svoju životnú cestu, duchovné zápasy i hlbokú túžbu napĺňať Božiu vôľu. Jej život bol poznačený službou, učiteľským a hudobným nadaním, ale aj utrpením, zdravotnými ťažkosťami a skúškami, ktoré prijímala v duchu odovzdanosti Kristovi. V centre jej duchovného života stála úcta ku Kristovi Veľkňazovi a túžba spájať vlastné obety s jeho vykupiteľskou obetou. Cestou všeobecného kňazstva tak ponúka hlboký pohľad na duchovné povolanie, obetu a zasvätený život ženy, ktorá sa aj uprostred náročných okolností usilovala zostať verná svojmu poslaniu.

Příběhy k prvnímu svatému přijímání a pro povzbuzení víry. Nejen historie Čech, Moravy, Slezska a Slovenska, ale i současnost je plná zajímavých osudů lidí, kteří svým životem přijali roli svědků křesťanské víry. Jsme povzbuzeni jejich odvahou, pokorou, jednoduchostí a láskou, s níž milují všechny bližní a v nich - svého Pána. Hrdinové knihy Největší zázrak mají jedno společné: sílu k životu, ve kterém myslí dříve na dobro druhých než své, čerpají z milosti Boží.Jejím mocným zdrojem je svátost Eucharistie.Čtení pro děti připravující se k prvnímu svátému přijímání i pro celé rodiny.

„Sotva som vedela chodiť, už som sa naučila vkĺznuť pod brucho ovčích matiek a piť priamo z ich vemien. Nikdy ma neodmietli a nikdy som neutŕžila ani najmenší štuchanec. Nahrádzali mi tú, ktorá mi tak veľmi chýbala, trochu neskoršie, keď som zistila, že som najdúch. Vždy som vedela, čo je šťastie: keď je človek spokojný s tým, čo má, a sám sa prijíma taký, aký je.“Dojímavé spomienky jednoduchej pastierky oviec Marie de Brebis už očarili nespočetné množstvo čitateľov. Dva roky pred svojou smrťou nadiktovala príbeh svojho dlhého života úspešnému francúzskemu autorovi Christianovi Signolovi – tak vznikol podmanivý portrét ženy, ktorá rozpráva o čare jednoduchých vecí.

Pravdou proti totalitě. Jerzy Popiełuszko byl opravdu muž Boží, nejen proto, že zemřel jako mučedník. Záhy po vysvěcení se stal duchovní oporou hnutí Solidarita v Polsku, a tím i trnem v oku totalitnímu režimu. Bylo jen otázkou času, kdy bude jakožto nepohodlný obhájce pravdy a spravedlnosti odstraněn. Byl zavražděn v říjnu roku 1984, ve věku pouhých sedmatřiceti let. Rozjímání bolestného růžence, která pronesl v Bydhošti těsně před svou násilnou smrtí, odhalují hloubku a ryzost jeho křesťanských postojů, ale též prorocké vnímání znamení doby.

​Ann Cutlerová, Daniel Nash, John Smith. V této knize jsou shromážděny životopisy tří významných modlitebníků působících v osmnáctém a devatenáctém století v Anglii a ve Spojených státech:Ann Cutlerová, Daniel Nash,a John Smithse nikdy nesetkali, přesto se jejich životy v mnohém podobají – v absolutní vydanosti Bohu a v zapálené modlitební službě, která stála za probuzením jejich doby. Autentické životopisy sepsané jejich současníky jsou velkou inspirací i pro dnešní dny. Potvrzují, že za obrácenými dušemi stojí v první řadě lidé, kteří se upřímně a oddaně modlí.

Duchovní životopis. „Já sám si neumím představit lásku bez naléhavé potřeby shody, podobnosti, a hlavně bez sdílení všech bolestí, těžkostí, tvrdosti života... Být bohatý, mít se dobře, žít v poklidu ze svého majetku, když ty jsi byl chudý, nuzný a těžkou prací sis namáhavě vydělával na živobytí – to bych já, Bože, nedovedl. Nedovedl bych takto milovat. Služebník nemá být větší než jeho pán.“Karel Foucauld (1858–1916) zemřel mučednickou smrtí na Sahaře už před sto lety. Svou životní cestu hledal bratr Karel klopotně. Studoval prestižní vojenskou školu, ale byl z ní vyloučen. Proslavil se zeměpisnou výpravou do Maroka, ale cestovatelem nezůstal. V jednom pařížském kostele prožil radikální obrácení a vstoupil k trapistům, aby za pár let zjistil, že hledá jiný způsob následování. Usadil se jako poustevník v Nazaretě, ale nakonec odešel na Saharu, aby žil „spiritualitu Nazareta“ uprostřed kmene Tuaregů v Alžírsku. Až po čtyřicítce se nechal vysvětit na kněze, stále toužil založit komunitu, ale nikdy nezískal jediného učedníka. Jeho spiritualita záhy oslovovala mnohé křesťany, ale až léta po jeho smrti vznikly fraternity Malých bratří a Malých sester Ježíšových. Roku 2005 jej papež Benedikt XVI. zapsal mezi blahoslavené.Bratr Karel byl od svého obrácení doslova fascinován Kristem, chtěl se mu připodobnit úplně ve všem. Kéž by touto fascinací „nakazil“ všechny, kdo knihu budou číst.

Janko Havlík. Kandidát kňazstva Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.Študent - seminarista Janko Havlík vystupuje z nedávnych dejín Cirkvi na Slovensku ako výnimočný zjav a prototyp mladého človeka, ktorý pre vernosť Kristovi prežil takmer celý život v uránových baniach, lágroch a žalároch československého gulagu.Kniha vyšla aj v novom vydaní Hrdinské svedectvo mladosti

Kniha Milan Stanislav Ďurica 1925 - 2015 je životopisným profilom kňaza, historika Milana S. Ďuricu. Vychádza pri príležitosti jeho životného jubilea. Kniha je plnofarebná a jej prevažnú časť tvoria okomentované fotografie z rodinného albumu rodiny Ďuricovej.

Svedectvo života jezuitského novica Tomáša Munka a jeho otca Františka je také významné, že presahuje rámec ich rodiny a našej krajiny. Možno v ňom aj dnes objavovať aktuálne posolstvo pre všetkých ľudí. Táto knižočka chce prispieť k tomu, aby sme ich život lepšie spoznali a povzbudili sa ich vierou a láskou ku Kristovi.

Pohľad lekára na utrpenie a úspech veľkých osobností kresťanstva. Ale on mi povedal: "Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. “ 2 Kor 12, 9Mnoho z nás pozná mená ako Martin Luther, John Bunyan, William Cowper, Lord Shaftesbury, Christina Rossetti, J.B. Phillips, C.S. Lewis, Martyn Lloyd Jones, alebo Frances Ridley Havergal. Poznáme ich ako velikánov, ktorí sa snažili zmeniť svet a mnohým z nich sa to aj do určitej miery podarilo.Ale poznáme ich iba ako géniov, mysliteľov, umelcov, či reformátorov. No v knihe Krehkí velikáni nám ich Dr. Gaius Davies představuje ako obyčaných ľudí, ktorí vzali do rúk svoje talenty a rozmnožili ich. Nehanbí sa poukázať aj na pocity viny, žiaľu, depresie, či naopak radosti a šťastia. My všetci máme možnosť stať sa veľkými. Túto možnosť treba len využiť.

Veľké mená minulosti a súčasnosti nás priťahujú. Sledujeme stopy týchto osobností, zbierame ich múdre výroky, čítame o ich uvažovaní, mimoriadnych výkonoch a činoch, o rozhodujúcich či krízových situáciách ich života, o dobe, v ktorej žili, a pýtame sa: Čo urobilo z týchto ľudí hrdinov a géniov? Aké boli ich silné a slabé stránky? Aký význam mal ich život, akým vplyvom pôsobili na svojich súčasníkov a čo by mohli povedať dnes nám? V súčasnosti, keď ani rozmanitosť kultúrnych a spoločenských ponúk nedokáže naplniť vnútornú prázdnotu a nezmyslenosť nášho zhonu, je nanajvýš potrebné znovu sa vrátiť k hodnotám, ktoré dávajú zmysel životu človeka. A k tomu má prispieť aj táto kniha. V tejto knihe nájdete životné príbehy týchto osobnosti: Alexander Veľký Ludwig van Beethoven Cicero Albert Einstein Johann Gutenberg Krištof Kolumbus Mikuláš Koperník David Livingstone Martin Luther Michelangelo Buonarotti Mojžiš Napoleon Bonaparte Apoštol Pavel Milan Rastislav Štefánik Ježiš Kristus

Čtenář tohoto svazku se seznámí s životem otce Jeronýma. Nejprve prostřednictvím portrétu od otce Mikuláše, který mu byl z jeho žáků nejblíže.Hned potom ve vzpomínkách autora samého. Nejde však o autobiografii, nýbrž o pohled na všechny, kdo mu pomohli stát se tím, kým byl – mužem modlitby, kterého život v klášteře naplňoval štěstím, silnou a vyrovnanou osobností, schopnou předat druhým své zkušenosti ze života s Bohem.

Prvý zväzok knižného projektu Andrej Hlinka: prejavy a články prináša plné znenia všetkých publikovaných textov Andreja Hlinku do roku 1918, čo predstavuje 294 položiek reprezentujúcich Hlinkovu verejnú a publicistickú činnosť v uhorskom období našich dejín. Vďaka dôslednej heuristickej príprave editorského tímu kniha zachytáva množstvo doteraz málo známych textov, napríklad takých, čo vyšli v inojazyčných novinách a časopisoch. Ku každému dokumentu je pripojená krátka hodnotiaca charakteristika a vysvetľujúce poznámky. Projekt bude pokračovať spracovaním nadväzujúceho obdobia po rok 1938.Andrej Hlinka (1864 – 1938) patrí k najvýznamnejším osobnostiam moderných slovenských dejín. Preto vydanie vedeckej kritickej pramennej edície obsahujúcej jeho prejavy a články umožní lepšie a precíznejšie zhodnotiť jeho miesto a význam v slovenských dejinách, ale aj uvedomiť si jeho odkaz aj pre dnešnú dobu.

Komentár kardinála Jána Chryzostoma Korca ku krížovej ceste, ktorou prešiel vo svojom zápase o vieru, nádej a budúcnosť svojho národa. Ján Chryzostom Korec bol slovenský kardinál, biskup Nitrianskej diecézy a autor duchovnej literatúry. Kniha Slová v čereni zachytáva pútavý rozhovor medzi ním a Jánom Szelepcsényi-im, slovenským hudobným skladateľom a dirigentom. Základom pre vznik publikácie bol televízny cyklus z roku 1997. Po viac ako dvadsiatich rokoch je svedectvom vtedajšej doby a spoločenskej situácie po páde komunistického režimu.

Kniha ponúka neobvyklý pohľad na dejiny Slovenska v 20. storočí cez prizmu životného príbehu príslušníka bezpečnostného aparátu. Ústredná postava diela, Gustáv Polčík, rodák z Veľkých Kostolian (1918), bol najprv príslušníkom Zboru žandárstva Slovenskej republiky (1941-1944), potom povstaleckým četníkom, neskôr žandárom za nemeckej okupácie a nakoniec partizánom. Po vojne sa stal príslušníkom Národnej bezpečnosti, v rokoch 1954-1966 bol pridelený k jej štátnobezpečnostnej zložke. Potom sa vrátil do verejnobezpečnostnej zložky, v ktorej prežil aj čistky po roku 1969.Kniha obsahuje aj 44 strán príloh.

Život a dielo slovenského dominikána Pia Krivého. Niektorí ho pre jeho výnimočnú povahu volali „ujo veselý“. Družnosť a radostnosť si totiž vedel zachovať i napriek mnohým starostiam, ktoré mal. Bol ako bralo v mori. Stál pevne aj proti najsilnejším vlnám. S Božou pomocou mu neboli ťažké ani roky skrývania, ani tvrdá práca, ani komunistické väzenie. Bol človek nesmierne širokého a Bohu otvoreného srdca. Dominikán Pius Krivý (1910–1981).

Kniha prináša literárne spracovaný pohľad na život Jozefa Tisa, výraznej postavy našej nedávnej histórie. Kedže jeho životný príbeh nezahŕňal len krátke pôsobenie na poste prezidenta prvej Slovenskej republiky, ktoré je pomerne známe a stalo sa pre mnohých dôvodom na jeho nezmieriteľné odsúdenie, autorka sa zamerala na tie obdobia, ktoré tomu predchádzali a ktoré sú pomerne málo známe - detstvo, štúdiá, začiatky kňazského a neskôr politického pôsobenia. Ženská optika dala knižke osobitý rozmer: vyžaruje z nej pokoj, dobromyseľnosť a láskavosť, a to aj vtedy, keď sa rozprávanie dotýka nepríjemných skutočností, či ostrých názorových konfrontácií. Napriek širokým možnostiam umeleckej licencie, autorka fikciu nezneužíva na deformovanie historickej skutočnosti, naopak, usiluje sa o vecný, kronikársky záznam udalostí vo svetle pravdy. A tak popri pútavom čítaní má záujemca dobrú príležitosť oboznámiť sa aj s mnohými udalosťami a skutočnosťami, ktoré majú potenciál rozšíriť obraz nie len o osobe samotného protagonistu, ale aj o dobe, ktorú žil.

21 foto-príbehov politických väzňov, ktorí aj v neslobode dokázali nájsť pokoj a vnútornú slobodu. Timotej Križka niekoľko rokov navštevoval ženy aj mužov, väzňov svedomia, ktorí na sklonku svojho života hovorili o rokoch strávených vo väzení počas komunizmu. Za to, že sa stretávali, študovali alebo len jednoducho žili podľa svojho presvedčenia. Ich tváre a príbehy nám ukazujú, že medzi vonkajšou neslobodou a vnútorným postojom existuje priestor úplnej slobody duše. Svedčia o tom, že vnútro človeka tvaruje jeho zovňajšok a že aj v nepokoji možno nájsť hlboký pokoj. Dizajn knižky vytvorila Slávka Pauliková.

August Hermann Francké (1663 - 1727) bol zanieteným evanjelickým farárom. Narodil sa v Nemecku. Jeho otec, ktorý bol právnikom, viedol deti k veľkej zbožnosti, v roku 1670 však zomrel a ostalo šesť súrodencov, ktorých rovnakým spôsobom vychovávala naďalej aj sama matka. August bol mimoriadne nadaným chlapcom a predčasne mu dovolili študovať na univerzite a veľmi skoro sa rozhodol aj pre štúdium teológie. No študoval aj filozofiu, fyziku, prírodné vedy, latinčinu, rečníctvo, angličtinu, gréčtinu a aj hebrejčinu a vo svojich štúdiách pokračoval aj v iných oboroch.Napriek svojmu úprimnému štúdiu, bol si vedomý toho, že jeho viera nie je skutočná a túžil po živej viere. Veľmi sa tým trápil až nakoniec pocítil Božiu milosť a zažil skutočné obrátenie. Od tejto chvíle bolo pre neho kresťanstvo vážnou vecou a jeho životným cieľom sa stala úcta k Bohu a rozširovanie Jeho Kráľovstva. Stal sa obľúbeným kazateľom, ktorý nebol každému po vôli. Na jeho kázne prichádzali davy ľudí. Zakladal skupiny štúdia Biblie, tzv. pietistov. Najviac ho preslávila jeho služba chudobným a sirotám. Jeho život je aj v dnešnej dobe príkladom viery a modlitby.

Uplynulé 20. storočie má množstvo prívlastkov a označení. Môžeme však povedať, že 20. storočie bolo aj storočím mučeníkov, ale aj storočím Božích víťazstiev. V týchto súvislostiach sa 7. mája 2000 v Koloseu v Ríme uskutočnila ekumenická spomienka na mučeníkov 20. storočia, kde pápež Ján Pavol II. okrem iného povedal: „Tam, kde sa zdalo, že nenávisť pokorí celý život a nebude nijaká možnosť jej uniknúť, svedkovia viery ukázali, že láska je silnejšia ako smrť. Uprostred strašných systémov útlaku, ktoré zneucťovali človeka, na miestach bolesti, o hlade a trápeniach najrozličnejšieho spôsobu ukázali, že patria Kristovi, ukrižovanému a vzkriesenému Pánovi... Nech v storočí a tisícročí, do ktorých vstupujeme, ostáva pamiatka na našich bratov a sestiy mučeníkov stále živá. Nech sa odovzdáva z generácie na generáciu, aby z nej prúdila hlboká kresťanská obnova. Strážme si pamiatku mučeníkov ako poklad obrovskej hodnoty pre kresťanov nového tisícročia! “lTieto slová sa plne vzťahujú aj na Gréckokatolícku cirkev na Slovensku, ktorá prešla vo svojich dejinách, ale aj v tomto spomínanom storočí ťažkými skúškami, ale vytrvala vo viere a vernosti Bohu. Gréckokatolícka cirkev utrpela tlakom totalitnej moci najviac, ba priniesla aj svojich mučeníkov. Kým ostatné cirkvi boli rozrušené a oslabené, gréckokatolícka cirkev bola administratívnou cestou priamo likvidovaná. Obidvaja biskupi Pavol Peter Gojdič OSBM a pomocný biskup ThDr. Vasiľ Hopko boli odsúdení za protištátnu činnosť na dlhodobý žalár, kde prvý z nich za vernosť Bohu, cirkvi a Svätému Otcovi aj zomrel a druhý takisto zomrel na následky väzenia na slobode. Kňazi boli vystavení alternatíve buď prestup na pravoslávie alebo opustiť svoju duchovenská činnosť a odísť do civilného zamestnania, poväčšine do vyhnanstva na české pohraničie. Veriaci ostali bez svojich pastierov...

prorok nádeje. Kniha prináša životopis salvádorského arcibiskupa Oscara Romera (1917 – 1980), zavraždeného eskadrónou smrti počas slávenia svätej omše, ktorý sa stal symbolom pravdy a života bez kompromisov. Po osobnej vnútornej konverzii sa z konzervatívneho, pravoverného a apolitického vidieckeho biskupa stal najpočúvanejší hlas Latinskej Ameriky.Nekompromisný hlásateľ pravdy svojimi postojmi a rozhodnutiami jedných uvádzal do zúrivosti a pre druhých bol balzamom na dušu. Úcta k jeho osobnosti a charakteru ho zaradila medzi desať významných mučeníkov 20. storočia, ktorých sochy sa nachádzajú v nikách anglikánskeho Westminsterského opátstva. Pápež František, vynikajúci znalec politických a cirkevných pomerov Latinskej Ameriky, ho v máji 2015 vyhlásil za blahoslaveného. Roberto Morozzo della Rocca (* 1955) je taliansky historik. Vyučuje súčasné dejiny na Univerzite Roma Tre v Ríme a je odborníkom na vzťah medzi národmi a náboženstvami, ako aj na vzťahy medzi posvätnom a modernitou. Od deväťdesiatych rokov 20. storočia vedie výskum politických a náboženských dejín Latinskej Ameriky a osobitne sa venuje osobnosti Oscara Romera. Jeho ovocím je bádateľskej práce zbierka Oscar Romero. Un vescovo centroamericano tra guerra fredda e rivoluzione (Cinisello Balsamo 2002) a prvá vedecká živopisná práca s názvom Primero Dios. Vita di Oscar Romero (Milano 2005), po ktorej bol pozvaný spolupracovať ako odborník pri procese kanonizácie biskupa mučeníka. Romerov životopis, ktorý vychádza v slovenčine, je zrelým výsledkom dlhého štúdia.Ukážka z knihyNa vážne problémy Salvádora sa pozeral tradičným kresťanským pohľadom. Vyjadroval klasické kresťanské myšlienky o bohatstve, o spravodlivosti, o chudobných. Vo svojom poslednom pastierskom liste napísal: Absolutizovanie bohatstva vkladá ideál človeka do toho, aby „mal viac“, a preto umenšuje jeho záujem o to, aby „bol viac“, čo má byť pravým ideálom pokroku človeka a národa. Absolútna túžba „mať viac“ podnecuje egoizmus, ktorý ničí bratské spolužitie Božích detí, pretože modlárstvo bohatstva bráni väčšine v tom, aby používala dobrá, ktoré Stvoriteľ dal všetkým, a vedie menšinu, ktorá všetko vlastní, k prehnanému užívaniu týchto dobier. Romero nezmenil svoje hlboké presvedčenie, keď prevzal úlohu arcibiskupa San Salvadora. Stál pevne na duchovnom základe, založenom na tradícii, magistériu a evanjeliu. Musel sa vyrovnať s tragickou situáciou, v ktorej sa prejavili jeho schopnosti kazateľa a osobnosti, ktorá má schopnosť osloviť verejnosť. Bez svedomitého kňaza Romera, muža modlitby, oddaného Rímu a Druhému vatikánskemu koncilu, by pravdepodobne nebolo vášnivého a charizmatického arcibiskupa Romera. Kardinál Etchegaray si položil otázku: Keby si (Romero) nebudoval vnútorný život už dlhší čas, bol by schopný obetovať svoj život? Vytrval by na svojom mieste až do konca bez meditovania o Kristovom umučení, bez intenzívnej modlitby pred Ukrižovaným? V roku 1956 Romero vykonal púť do Svätej zeme. Každý večer, priamo uprostred noci, sa v Jeruzaleme chodil modliť do Olivovej záhrady. Odolal by takým častým vyhrážkam v poslednom období svojho života bez viery vo vzkriesenie?

Spomienky ministra hospodárstva Slovenskej republiky 1939 - 1945. Výber memoárových a polemických textov z pozostalosti Dr. Gejzu Medrického (1901 - 1989) ponúka pomerne komplexný „autoportrét" jednej z neprehliadnuteľných osobností slovenského verejného života prvej polovice 20. storočia a zároveň aj jeden z možných náčrtov obrazu obdobia, v ktorom pôsobil. Nájdeme v nich aj viaceré detaily umožňujúce pochopiť širšie súvislosti v pôsobení jedného politika, ktorý zanietene presadzoval slovenskú svojbytnosť a neváhal zobrať na svoje plecia bremeno zodpovednosti v čase, keď vývoj dospel k získaniu štátnej samostatnosti, no zároveň bolo potrebné čeliť nepriaznivej geopolitickej realite, pohybovať sa neustále v hraničných situáciách a vzdorovať vplyvu vtedajšej absolútne dominujúcej mocnosti, nacistického Nemecka.Dlhoročnú novinársku prax G. Medrický zúročil o desaťročia neskôr, keď ako dôchodca vytrvalo zaznamenával rozličné udalosti svojho činorodého života s úmyslom zachovať pre potomkov svedectvo o vlastných snaženiach i snaženiach svojej generácie. Čitateľ sa tak môže stať svedkom jeho mladosti v rodnej Radvani, gymnaziálnych čias v Banskej Bystrici na sklonku Uhorska alebo napríklad angažovania sa v riešení sociálnych otázok študentstva. Jeho pôsobenia ako ministra sa dotýka rozsiahly elaborát komentujúci rozličné aspekty ním vedenej hospodárskej politiky Slovenskej republiky. Záverečnú časť knihy tvoria texty, v ktorých Medrický reagoval na podnety spravidla poskytnuté mu súvekou (komunistickou, československou) publicistikou.Na vloženom CD je kniha G. Medrického Minister spomína z roku 1993.

Narodil sa v júli 1934 a napriek svojim 80-tim rokom otec Raniero Cantalamessa pokračuje v cestovaní po celom svete, aby kázal Božie slovo na všetkých kontinentoch. V knihe Můj život ve službě slova kapucín Cantalamessa rozvíja príbeh svojho života a opisuje svoje poslanie byť ,,nositeľom živej vody,“ teda zvestovateľom Krista tým, ktorí ho ešte nepoznajú.Jeho celý doterajší život bol naplnený učením svätého Františka z Assisi, službou Slova a mnohými rokmi prítomnosti na televíznej obrazovke ako komentátora nedeľného čítania.Titul vyšiel aj v slovenčine: Chlapec, ktorý nosil vodu (2017).

Zakladateľ Taizé, brat Roger pred atentátom, ktorý bol naňho spáchaný 16. augusta 2005 písal knihu Vyvolit si lásku. Tieto stránky sú svedectvom jeho života v Komunite, obsahujú úryvky z jeho nedokončenej knihy, jeho listy a rozhovor s ním z roku 1992, ktorý doteraz nebol zverejnený.Kniha Vyvolit si lásku je poctou a vďakou bratovi Rogerovi. Jednoduchá, krásna publikácia je dotvorená radom fotografií a obsahuje aj ukážky rukopisov br. Rogera.

Autobiografie. Ve vzpomínkách a reflexích autor popisuje své dětství a mládí ve Vídni a svou činnost jako mladý lékař nervové kliniky mezi oběma světovými válkami. Zvlášť aktuální je popis jeho pobytu ve čtyřech různých koncentračních táborech, zejména v Osvětimi.

C. S. Lewis. Autorka život „tvůrce Narnie“ nejenže důkladně studovala, ale měla to štěstí, že se s C. S. Lewisem i osobně setkala. Dává nám nahlédnout do jeho rodinných a přátelských vztahů, do jeho životních radostí i strastí. Jeho literární talent se projevil už při studiích v Oxfordu. Zde si také vybudoval slušné akademické postavení. Delší dobu žil jako agnostik a své vlastní hledání pravdy si musel protrpět. Patřil k neformální skupině „Inklingů“ a byl blízkým přítelem J. R. R. Tolkiena. Jejich společný zájem o mýty a literární příběhy přivedl Lewise postupně ke křesťanství, jehož hodnoty pak začaly prosakovat do všech jeho knih, včetně slavných Letopisů Narnie, které autora proslavily i daleko mimo rámec křesťanských intelektuálů nebo literátů.Zdá se, že útlá kniha podivuhodně vystihuje nejednoduchou postavu a životní příběh C. S. Lewise. Je naděje, že zaujme znalce Lewisova díla i náhodné čtenáře příběhů Narnie, kteří o jejich tvůrci nevědí vůbec nic.

Askéta a duchovný učiteľ, starec Paisij, prekypoval láskou k Bohu i ľuďom. Viedol spôsob života, ktorý aj dnes fascinuje mnoho jednoduchých či vzdelaných ľudí.Kniha Starec Paisij sa zameriava na opis obdivuhodných udalostí z jeho života a obsahuje aj poučenia a užitočné rady o rodinnom a osobnom živote či o spoločenskom konaní. Je tak užitočným sprievodcom aj pre súčasného človeka.

Život Josefa kardinála Berana a jeho slavný návrat do vlasti. V pátek 19. dubna 2018 se uskutečnila ve Vatikánské bazilice translace ostatků arcibiskupa pražského a primase českého Josefa kardinála Berana (29. 12. 1888 – 17. 5. 1969). V následujících dnech se naplnila jeho poslední vůle a rakev s ostatky byla uložena do sarkofágu v katedrále sv. Víta, Václava a Vojtěcha v Praze. Spolu s návratem tohoto velkého exulanta chceme připomenout nejen jeho životní příběh, ale také osobní kvality a postoje, jež zastával jako reprezentant domácího katolického duchovenstva a které ho dostaly do konfliktu s nacistickým i komunistickým režimem. Z těchto střetů vyšel jako morální autorita s přesahem za hranice své církve i vlasti.

„Myslím, že si mě Bůh vyvolil, abych byla nejšťastnější ze své generace…“Klára de Castelbajac (1953–1975) byla šťastná dívka s radostnou až nezkrotnou povahu, s hudebním i výtvarným nadáním. Hledala poctivě Boha i smysl svého života. Když jí je dvacet, odchází do Říma studovat restaurování obrazů. Prvotní nadšení ze studia záhy vyprchá a začne hodně času trávit s přáteli z uměleckého prostředí. Ze školy ji málem vyhodí, její víra zvlažní. Stále se ale ptá, jak má vypadat její život. Na podzim 1974 se vydá na pouť po Svaté zemi, jež vede k prohloubení jejího duchovního života: „Objevila jsem Boží lásku. Ohromnou, podivuhodnou, prostou.“ Když následně restauruje fresky v Assisi, je radostí celá bez sebe. O Vánocích však onemocní meningoencefalitidou a v lednu 1975 umírá. Příběh vrcholí jejím setkáním s Ním – na prahu života a smrti –, kdy se Klára konečně a navždy stává sama sebou.

Životopis slovenského katolíckeho laika Štefana Vlka (3. vydanie). Dal by Pán, aby toto skromné dielo prispelo k oživeniu duchovného života čitateľov a k uvedomeniu si, že zrodením všetci spejeme k večnosti, a pre jej blaženosť máme urobiť na tomto svete všetko, čo je v našich silách. To pokladal aj pán Vlk za prioritu nad všetkým ostatným.„Je isté, že dosiahnuť blaženosť nie je také ľahké, ale nie nemožné. Každý dostal od Pána Boha toľko schopností, že môže večnú blaženosť dosiahnuť. Každý dostal toľko sily a milosti, žeby mohol dosiahnuť aj najvyššiu dokonalosť. Tu na zemi je na to čas. Po prekročení prahu smrti už to možné nie je, už je neskoro. Keď budeme tu na zemi na túto skutočnosť myslieť, iste sa budeme rýchlejšie polepšovať. Avšak naše polepšenie závisí od nás. Od nášho sebazapierania závisí výška našej dokonalosti... Netreba sa báť, ale treba ihneď začať. Keď začneme a budeme stále postupovať v sebazapieraní, iste sa k dokonalosti dopracujeme“.„Áno, cesta sebazaprenia je bolestná, ale je istá a prináša mnoho duševného pokoja a radosti. A tie sú veru vždy krajšie a príjemnejšie, aj keď trvajú len okamih, ako všetky radosti sveta, po ktorých prichádza len sklamanie, nenávisť a strach“.„Tu na svete utrpeniu neujdeme. Alebo sa budeme dobrovoľne zapierať a budeme mať duševný pokoj, alebo budeme užívať radosti sveta a potom budeme cítiť vo svojej duši a v srdci nepokoj a strach. No akákoľvek bolesť a utrpenie s pokojným svedomím je nič v porovnaní s utrpením duševným, ktoré nám pôsobia naše hriechy“.„Teraz si môžeme vybrať, či trpieť s láskou a pokojom, alebo trpieť nepokojne a so strachom. Snažme sa sami vyhľadávať si utrpenie a sebazaprenie, ktoré nie je nikdy také strašné, ako hryzenie svedomia po hriechu. Dávajme dobrovoľne náhradu Pánu Bohu za svoje hriechy. Keď budeme takto robiť, je isté, že sa dostaneme do krásneho neba, kde sa budeme tešiť naveky“.(Z príhovorov Štefana Vlka)

Keď Ján Pavol II. v máji 1988 vymenoval švajčiarskeho teológa Hansa Ursa von Balthasara za kardinála, ten skôr, ako si stihol v Ríme vyzdvihnúť kardinálsky klobúk, zomrel. Cirkev v ňom stratila skvelú osobnosť, literáta a znalca kresťanskej literatúry.