Hudba, spevníky

Ľudová pieseň je náš verný sprievodca životom a hoci sa jej v súčasnosti možno nevenuje toľko pozornosti, akú by si zaslúžila, ľudová pieseň žije s nami od narodenia a sprevádza nás až po hrob. Nezaobíde sa bez nej takmer žiadna svadba, rodinné stretnutia, priateľské posedenia či oslavy. Nájdeme ju všade tam, kde môže potešiť dušu, pohladiť ju, ak smúti, vliať novú energiu, vniesť dobrú náladu.Po veľkom úspechu prevého spevníka ľudových piesní, ktoré ponúklo vydavateľstvo Perfekt širokej verejnosti, vychádza ďalší výber najkrajších ľudových piesní z bohatého dedičstva našich predkov. Vybrať bolo veľmi ťažké, lebo čo pieseň, to zhudobnená krása a objektívnych kritérií niet.Aj túto zbierku ľudových piesní hudobne pripravil známy slovenský skladateľ, interpret, multiinštrumentalista, organizátor hudobného života a milovník hudby Bernard Herstek. Jeho, takpovediac, životným dielom bolo založenie a dlhoročné vedenie detského speváckeho súboru Prešovčatá, ktorý dlhé roky obohacoval domácu hudobnú scénu a propagoval našu hudbu aj v zahraničí.

Nájdete v ňom najkrajšie a najznámejšie slovenské ľudové piesne, medzi nimi aj detské a hymnické, ale aj piesne našich susedov – moravské, ukrajinské, poľské, maďarské i rakúske. Je to výber tých najlepších a najspievanejších piesní, ktoré nám prinášajú potešenie, radujú sa i smútia s nami, posilňujú v nás hrdosť na našich predkov, lebo stále žijú v našom národe, dedia sa v rodinách z generácie na generáciu, sú trvalou oslavou našej domoviny a nechýbajú pri žiadnej skutočnej slávnosti. Spevník je výnimočný tým, že prináša okrem notového materiálu pre klávesové nástroje aj gitarové akordy, aby ste si piesne mohli spievať pri stretnutiach v prírode, na dovolenkách či v táboroch a šírili ich krásu aj vo svojom okolí.

4. diel série. Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórií, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók.Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo.Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí pripravili aj záverečný štvrtý zväzok vychádzajúci v roku 2022 v prvom vydaní. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, štvrtý zväzok obsahuje doteraz neuverejnené texty piesní, registre, zoznamy, sprievodné texty a ďalšie doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.editori: Alica Elscheková, Oskár Elschek

Po prvý krát vychádza text Juraja Pospíšila Formovanie hudobnej skladby, zaoberajúci sa otázkou výstavby hudobného diela a substanciálnych zložiek hudobnej syntaxe. Pospíšil všetky svoje tézy, artikulované v jeho texte, verifikoval dlhoročnou praxou nielen pedagogickou, ale aj skladateľskou. Text predstavuje bohaté dedičstvo slovenskej hudobno-teoretickej spisby a je inšpiratívnym čítaním pre skladateľov, teoretikov či interpretov.

Milí čitatelia, vždy, keď si sadám k úvodníku aktuálneho čísla, dlho, naozaj dlho rozmýšľam, akým smerom zamerať myšlienky, čo povedať, čo komentovať – má to byť aktuálne, sumarizujúce, provokatívne, apelatívne či len konštatujúce?Aj nad týmto úvodníkom som už dlhšie rozmýšľala, keď tu – celkom náhodou – som v maličkom (ale vždy veľmi inšpiratívnom) kníhkupectve zbadala na obálke knihy verše Hany Lasicovej. Od toho okamihu mi bolo jasné, že dnešný úvodník bude na jednej strane sumarizujúci, na druhej strane spomienkový. Už to naozaj nepotrvá dlho a opäť sa starý rok stretne s novým rokom, a tak sa už môžeme obzrieť späť – čo rok 2024 v hudobnej kultúre priniesol, či odniesol. Hoci v týchto dňoch celou kultúrnou obcou hýbu emócie v súvislosti s úpravou štátnej hymny Slovenskej republiky spod rúk Oskara Rózsu, rozhodla som sa túto skutočnosť nereflektovať, aj keď ma „svrbelo“ pero. Napokon, ako na sociálnych sieťach skonštatoval Jozef Lupták, „... nádej zomiera posledná...“. Počkajme si na výsledok. Onedlho budeme mať možnosť odborne posúdiť kvality novej úpravy, a teda aj možnosť komparácie s jej staršou, ešte stále platnou verziou.Slovenská hudba je odborným, vedeckým časopisom, ktorý vychádza každé tri mesiace. Nie je preto možné postihnúť všetky aktuality a venovať pozornosť všetkým udalostiam. Nedá mi však, aby som si dnes nepripomenula veľké mená hudobnej kultúry, ktoré nás v tomto roku opustili. Hneď v úvode tohto roka – 19. januára – potichu odišla klaviristka a korepetítorka Milada Synková (1933 – 2024), ktorá v Slovenskom národnom divadle aktívne strávila obdivuhodných 60 rokov. Tu v spolupráci s celým radom dirigentov pripravila desiatky operných inscenácií, a súčasne ako koncertná komorná klaviristka sprevádzala vokálnych sólistov na početných koncertoch.Vo februári (11. 2. 2024) svoju životnú púť ukončil slovenský skladateľ, pedagóg a muzikológ Ladislav Burlas (1927 – 2024), autor početných hudobných diel a vyše 150 muzikologických prác, vedeckých monografií, štúdií, vysokoškolských textov, článkov a esejí a v neposlednom rade i autor aranžmánu stále platnej štátnej hymny Slovenskej republiky. O tri mesiace neskôr (14. mája 2024) skonala Ľubica Rybárska (1958 – 2024), dlhoročná sólistka Opery SND a významná osobnosť slovenskej vokálnej interpretácie. Ľubica Rybárska slovenskú spevácku školu reprezentovala na početných svetových operných scénach.Dňa 2. júla 2024 navždy odišiel hudobný skladateľ a pedagóg Vladimír Bokes (1946 – 2024), ktorý podnecoval študentov k tvorivému hľadaniu a nachádzaniu vlastnej umeleckej cesty. Napriek tomu, že ho odmietali reprezentanti predchádzajúceho režimu, zanechal po sebe rozsiahle skladateľské dielo i početné odborné texty o hudbe, ktoré majú v našej hudobnej kultúre svoje nezastupiteľné miesto.Len o šesť dní neskôr – 8. júla – zomrel skladateľ, aranžér, dramaturg, hudobný redaktor, dokumentarista a publicista Pavol Zelenay (1928 – 2024), ktorý bol autorom inštrumentálnych a vokálnych skladieb populárnej hudby, swingu a vyššieho populáru, scénických a filmových hudieb, skladieb pre dychovú hudbu a viacerých hitov v oblasti populárnej hudby. Jeho teoretická a publikačná činnosť zameraná na dokumentáciu a prieskum slovenskej populárnej hudby má v slovenskej muzikológii zakladateľský význam.V auguste odišli dve významné osobnosti – 19. augusta to bol muzikológ, hudobný historik, pedagóg Ladislav Kačic (1951 – 2024) a 29. augusta hudobný skladateľ, klavirista a matematik Miro Bázlik (1931 – 2024), o ktorom Vladimír Godár napísal: „Ak chceme stručne charakterizovať Bázlikov zástoj v slovenskej hudobnej kultúre, musíme vyzdvihnúť syntetický aspekt jeho tvorivých snažení... Bázlikova inšpirácia bola po celý život korigovaná vrcholnými výdobytkami európskej hudobnej minulosti i vrcholnými myšlienkovými výdobytkami, prameniacimi v objavoch prírodných vied. To sú dôvody, prečo má Bázlikovo hudobné dielo v slovenskej hudbe svoje nezastupiteľné miesto i prečo môže slúžiť ako hodnotové kritérium do akokoľvek vzdialenej budúcnosti.“Všetky spomínané osobnosti zanechali v slovenskej hudobnej kultúre nezmazateľné stopy. Pri spomienkach na ne mi nedá, aby som sa v tejto súvislosti ešte raz nevrátila k veršom Hany Lasicovej: „Spomienka ťa občas vzkriesi, občas trochu stíši bôľ. Nenariekaj, že už nie si, radšej buď rád, že si bol.“A čo prináša záverečné číslo 50. ročníka Slovenskej hudby? V úvode to budú dve spomienky: na Ladislava Kačica z pera Andreja Štafuru a na Vladimíra Bokesa od Zuzany Martinákovej. Po nich nasledujú štúdie. Český muzikológ Josef Fulka v štúdii Deleuze v české filosofii hudby: dvě kasuistiky sleduje vplyv Deleuzovho myslenia v dvoch českých hudobných monografiách (Tělo hudby od O. Galušku, 2015 a Hudba prorůstající časem. Pozdní skladby Mortona Feldmana od P. Zvěřinu, 2018). Natália Prostredná sa v štúdii Problematika gestickej autenticity v hudobnom prednese – Jerrold Levinson a Nelson Goodman zaoberá analýzou a komparáciou vybraných myšlienok oboch autorov v súvislosti s gestickou interpretáciou hudby. Gitarista Martin Krajčo sa dlhodobo venuje dielu a tvorbe bratislavského hudobníka, gitaristu a skladateľa Josepha Kaspara Mertza. V aktuálnej štúdii sa zaoberá gitarovým opusom Bardenklänge (Zvuky barda) op. 13, inšpirovaným ossianovskou tradíciou. Vladimír Godár vo svojej štúdii Wiliam Bukový – pozoruhodná osobnosť československej filmovej hudby predostrel porovnávaciu bázu pre tvorbu dvoch slovenských skladateľov – Ilju Zeljenku a Wiliama Bukového. V štúdii Alžbety Lapšanskej Husľová hudba v rocku, poprocku a crossovermusic sa presunieme do oblasti populárnej hudby a pozrieme sa na úlohu huslí v aranžmánoch skladieb vybraných svetových kapiel.Na záver čísla uvádzame ešte dve recenzie – Zuzana Vigodová priniesla pohľad na 13. ročník cyklu konferencií Pramene slovenskej hudby a Jana Zelenková si v retrospektíve „posvietila“ na koncertné podujatia späté s tvorbou Jozefa Podprockého, ktorý by sa v tomto roku dožil okrúhlych osemdesiatich rokov.Milí čitatelia, dúfam, že vás záverečné číslo 50. ročníka Slovenskej hudby zaujme a v čase vianočnom Vám prinesie príjemné chvíle aj mnoho inšpirujúcich myšlienok.Alena Čierna

lovenská hudba 3 ročník L rok 2024 Obsah:193 ÚvodomNekrológ:195 Peter Tollarovič: Za Pavlom Zelenayom...Štúdie:Yvetta Kajanová: Axiológia pop music na festivale Bratislavská lýra. Politická interpretácia Bratislavskej lýre nesvedčí Bianca Macková: Brian Eno, ambientná hudba a slovenská scénaKuzma Mikhailov: Rock, hip-hop, rap a politika v Poľsku a Rusku od 90. rokov 20. storočia až dodnesIlia Vaseko: Afrofuturizmus, hip-hop a rap na príklade Wu-Tang ClanSpráva: Alena Čierna: Slávnostné odovzdávanie Cien Hudobného fondu 2024Register autorov"Ak chcete skutočne pochopiť nový druh populárnej hudby, otočte sa chrbtom k pódiu a pozrite sa na publikum.“ Ted Gioia (*1957)Milí čitatelia,zväčša sa na stránkach muzikologickej revue Slovenská hudba stretávate s príspevkami a štúdiami, ktoré postihujú „úctyhodné“ dejiny hudby svetovej i slovenskej z doby dávnej i nedávnej. Celkom v duchu pestovania tradície uchovávania kultúrnych hodnôt a skúmania diel hudobných velikánov i „kleinmeistrov“ z oblasti prevažne klasickej (rozumej – vážnej) hudby. Dejiny hudby však v skutočnosti vôbec nie sú úctyhodné. Revolučné zmeny bývajú takmer vždy dielom provokatérov a rebelov, ktorých piesne majú dopad nielen na hudobný vývoj, ale otriasajú samými základmi spoločnosti. Poznáme to už z histórie, že pokiaľ sa na hudobnej scéne objavilo niečo výrazne nové a odlišné od zaužívaných tradícií, ľudia v mocenských pozíciách sa to z obavy a strachu snažili potlačiť. A keď sa to nedarilo, nezostávalo nič iné, než tieto záškodnícke prejavy prijať a včleniť do mainstreamu. Tento mechanizmus je poznateľný naprieč celým historickým vývojom hudby, treba ho len odkryť a pochopiť. A myslím si, že tu niekde je aj problém pochopenia a uchopenia vývoja populárnej hudby 20. a 21. storočia.Dlhší čas sme na stránkach Slovenskej hudby nevenovali, alebo len okrajovo venovali problematike hudby jazzovej, rockovej či populárnej. Jedným z dôvodov je málo prispievateľov, ktorí by sa podujali písať o hudbe, donedávna považovanej za „menejcennú“ a nehodnú vedeckého skúmania s odôvodnením, že to je len „zábavná“, „nevážna“ hudba... A predsa tá hudba tu stále je, a nielenže prežíva, ale dá sa povedať, že hýbe hudobným priemyslom, aj celým kultúrno-ekonomickým i politickým spoločenstvom. Pôvodne zavrhovaní a provokujúci hudobní outsideri a rebeli sa postupne stávajú ctihodnými umelcami, ktorých oceňujú významné hudobné, aj štátne inštitúcie. Kde a kedy nastáva prerod rebela vo váženú osobnosť? Ako fungujú zákonitosti vývoja nových štýlov a žánrov v oblasti tzv. ľahkej múzy? Vývoj hudobných štýlov v oblasti populárnej hudby sa v 20. storočí nezvyčajne zrýchlil – v krátkom časovom rozpätí štýl striedal štýl, nastupujúci štýl sa chcel vymedziť voči predchádzajúcemu, aby zaujal, ale čoskoro ho nahradil iný, agresívnejší, hlučnejší, pútajúci pozornosť publika. Prečo? Na akom základe? Ako na to reaguje spoločnosť? Ako chápať tieto prejavy? Možno je načase si uvedomiť, že „... hudba nie je len soundtrack na pozadí života; opakovane vystupuje do popredia a mení spoločenské a kultúrne prúdy, o ktorých by sme si mysleli, že tlak niečoho takého prchavého a nehmatateľného, ako je pieseň, bez ťažkostí ustojí“ (Ted Gioia). Sledovať turbulentný vývoj populárnej hudby, snažiť sa pochopiť jej inšpirácie, vzájomné vzťahy a určujúce znaky aj v spojitosti s formovaním hudobného priemyslu závislého od nových technológií, spoločensko-politického vývoja aj ekonomiky, určite nie je vec ľahká a jednoduchá. Navyše ide z pohľadu historika o nedávnu minulosť a chýbajúci historický odstup. A preto sa tešíme, že aj na Slovensku sú muzikológovia, ktorým táto oblasť hudobného výskumu nie je cudzia a ktorí sa so svojimi názormi a výskumami chcú podeliť so širšou odbornou i laickou verejnosťou. Milí čitatelia, v úvode tretieho čísla 50. ročníka Slovenskej hudby, zameraného na oblasť populárnej hudby, prinášame z pera Petra Tollaroviča spomienku na nestora slovenskej populárnej hudby Pavla Zelenaya, ktorý nás opustil 8. júla t. r. v úctyhodných 96 rokoch, zanechajúc nám bohatý hudobný i publicistický odkaz. Následne sa už môžete začítať do štúdie renomovanej muzikologičky špecializujúcej sa na oblasť jazzovej, rockovej a populárnej hudby na domácej i svetovej scéne Yvetty Kajanovej, ktorá na základe analýzy kritiky v dobových časopisoch podáva esteticko- -kritickú a štylistickú interpretáciu populárnej hudby na Bratislavskej lýre v rokoch 1966 až 1998 (Axiológia pop music na festivale Bratislavská lýra. Politická interpretácia Bratislavskej lýre nesvedčí). Bianca Macková sa vo svojej štúdii Brian Eno, ambientná hudba a slovenská scéna zase zameriava na vplyv ambientnej hudby Briana Ena na slovenskú hudobnú scénu, pričom sa na základe interview so slovenskými a českými umelcami snaží odkryť znaky ambientnej hudby na domácej scéne. Problematika rocku, hip-hopu a rapu vo vzťahu k politike 90. rokov 20. storočia v Rusku a Poľsku je ústrednou myšlienkou štúdie Kuzmu Mikhailova (Rock, hip-hop, rap a politika v Poľsku a Rusku od 90. rokov 20. storočia až dodnes), v ktorej prináša analýzu tvorby niektorých ruských a poľských piesní vybraných umeleckých skupín (Kino, Lumen, Ezechiel 25:17, Big Cyc).Na záver sa Ilja Vaseko vo svojej štúdii Afrofuturizmus, hip-hop a rap na príklade Wu-Tang Clan na základe analýzy albumu Enter the Wu-Tang (36 Chambers) od americkej kapely Wu-Tang Clan zamýšľa nad významom afrofuturizmu v súčasnej hudbe.Milí čitatelia, dúfam, že vás nové číslo 50. ročníka Slovenskej hudby zaujme nielen svojím zameraním, ale tiež novými, inšpirujúcimi myšlienkami. Súčasne vám chcem v nadchádzajúcej koncertnej a divadelnej sezóne popriať veľa plnohodnotných a opojných umeleckých zážitkov.Alena Čierna

Hudba je vyššie zjavenie ako všetka múdrosť a filozofia.“[Musik höhere Offenbarung ist als alle Weisheit und Philosophie.] Ludwig van Beethoven (1770 – 1827)Milí čitatelia,zo všetkých známych i neznámych definícií hudby som si ako motto dnešného úvodníka druhého čísla jubilejného 50. ročníka muzikologickej revue Slovenská hudba zvolila výrok Ludwiga van Beethovena, pretože sa dotýka hneď niekoľkých záujmových sfér jedného z príspevkov tohto čísla – hudby, vedenia a filozofie. Po dlhom čase sa totiž na stránkach Slovenskej hudby môžeme stretnúť so štúdiou venovanou hudobnej filozofii.Ak sa obzrieme späť, naprieč historickým vývojom systematík hudobnovedných disciplín, zistíme, že hudobná filozofia predstavuje pomyselnú „Popolušku“ systematiky hudobnej vedy. V novodobých hudobnovedných systematikách sa hudobná filozofia či filozofia hudby ocitá hneď v trojakej pozícii: rad autorov (G. Adler, 1919, H. J. Moser, 1937; C. Dahlhaus, 1971 a i.) si ju vôbec nevšíma a nechápe ju ako samostatnú vednú disciplínu (k nim sa vo svojom Úvode do systematiky hudobnej vedy zaradil aj nestor slovenskej novodobej muzikológie J. Kresánek, 1980); druhá skupina spája hudobnú filozofiu s hudobnou estetikou alebo semiotikou (napríklad A. Wellek, 1948, 1963; W. Wiora, 1961 a ď.) a až tá tretia skupina autorov ju v systematikách uvádza ako samostatnú hudobnovednú disciplínu (napríklad H.-H. Dräger, 1955; či slovenský muzikológ O. Elschek, 1973, 1984). Z definícií hudobnej filozofie z druhej polovice 20. storočia (W. Wiora, H. H. Eggebrecht a ď.) vyplýva, že v tomto období ju už síce viacerí muzikológovia uznávajú ako samostatnú disciplínu, ale ich charakteristiky sa v mnohom prekrývajú s inými disciplínami – a to s určitými okruhmi hudobnej estetiky, sociológie či filozofie umenia. Čo teda hudobná filozofia/filozofia hudby je a je vôbec potrebná? Ako vo svojej publikácii Hudobná veda súčasnosti (1984) Oskár Elschek zdôvodňuje: „V disciplinárnej následnosti za hudobnou estetikou a hudobnou sociológiou je hudobná filozofia syntézou individuálnych (z pohľadu psychologického a estetického) a spoločenských (z pohľadu sociológie) faktorov existencie hudby. Zaoberá sa základným zmyslom hudby pre človeka a spoločnosť.“ Skrátka, hudobná filozofia sa snaží odpovedať na otázky o základných zákonitostiach existencie a vývoja hudby, neopomínajúc pritom jej konkrétne historické, kultúrno-spoločenské a kultúrno-geografické prejavy. Teší nás, že talianska muzikologička Lisa Giombini z Univerzity Roma Tre v Ríme prijala výzvu Slávky Kopčákovej a redakcie Slovenskej hudby a pre druhé číslo Slovenskej hudby pripravila štúdiu Hudobná ontológia: otázky, diskusie a metodologické prístupy, v ktorej sa dotýka základných otázok hudobnej ontológie s cieľom pomenovať hlavné problémové okruhy, identifikovať hlavné zdroje sporov a vysvetliť, prečo má zmysel o tom hovoriť. Myslím si, že jej zamyslenie sa nad tým, čo je to „to“, čo umožní v rôznych variantoch a cover verziách vždy jasne identifikovať Beethovenovu „Für Elise“, vás, milí čitatelia, zaujme a možno do budúcnosti podnieti i ďalšie príspevky či diskusiu o problematike hudobnej filozofie.O tom, že otázky hudobnej filozofie v súčasnosti zaujímajú viacerých hudobných vedcov, estetikov a filozofov, svedčí aj recenzia Slávky Kopčákovej z 1. ročníka medzinárodnej konferencie Európskej platformy pre filozofiu hudby (ENPM), ktorá sa uskutočnila v tomto roku v portugalskom Porte pod názvom Sloboda v hudbe – súčasné výzvy (Freedom in Music – Contemporary Challenges). Na konferencii sa v družnej diskusii zišlo 30 bádateľov nielen z európskych krajín, ale aj zo Spojeného kráľovstva, Izraela a Spojených štátov amerických. Platforma výskumníkov si na konferencii vytýčila smelé ciele – usporadúvať vedecké konferencie (minimálne raz za dva roky), semináre a workshopy v rôznych častiach Európy, realizovať spoločné výskumné projekty a rozšíriť sieť participujúcich a aktívnych členov so záujmom o problematiku hudobnej filozofie. Možno dúfať, že sa niečo z toho zrealizuje aj na Slovensku? Budeme mať na Slovensku viacerých záujemcov o tak málo pertraktovanú muzikologickú problematiku? Zostáva dúfať, že áno a že vám, milí čitatelia, na stránkach Slovenskej hudby prinesieme viaceré príspevky z oblasti hudobnej filozofie. V druhom čísle jubilejného 50. ročníka Slovenskej hudby prinášame aj dve ťažiskové štúdie. Prvou z nich je rozsiahla štúdia Eduard Reményi: Slovenské a české pohľady na uhorského husľového virtuóza z pera Vladimíra Godára, ktorá sa zamerala na tvorbu, aktivity a vplyv maďarského virtuóza Eduarda (Ede) Reményiho v strednej Európe (v Čechách, na Morave a na Slovensku) za vlády Františka Jozefa I. Jeho umelecký vplyv i osobnostný charakter sú v tejto štúdii rekonštruované na základe dobových textov z tlače a osobných spomienok. Druhá štúdia od Juraja Ruttkaya – Bol Anton Hok (1890 – 1974) prvým slovenským tenoristom v Spojených štátoch amerických? – predstavuje portrét umeleckej osobnosti, ktorá je v slovenskej muzikologickej spisbe takmer neznáma. Slovenský tenorista Anton Hok bol aktívny v oblasti hudby aj duchovných služieb. Ako interpret ľudových, umelých a sakrálnych piesní nahral vyše 40 slovenských piesní na gramofónové platne pre vydavateľstvá Victor a Columbia Records. Popri misijnej práci a povolaní baptistického kňaza prednášal, publikoval články a eseje. Anton Hok zastával názor, že kresťanské zhromaždenia majú chváliť Boha zborovým spevom, a tak svoje kázne neprednášal, ale spieval, za čo si vyslúžil prezývku „spievajúci evanjelista“.Milí čitatelia, dúfam, že sme Vám aj v tomto čísle priniesli zaujímavé témy a pútavé čítanie. Prajem Vám príjemné letné chvíle strávené so Slovenskou hudbou.Alena Čierna

„Nie som to, čo sa mi stalo, som to, čím som sa rozhodol stať.“ Carl Gustav Jung (1875 – 1961)Milí čitatelia,myšlienka švajčiarskeho lekára, psychiatra a psychoterapeuta Carla Gustava Junga uvádza moju spomienku na vzácneho človeka – muzikologičku a významnú osobnosť slovenského hudobného múzejníctva PhDr. Editu Bugalovú, ktorá naše muzikologické rady navždy opustila 24. marca 2025.K hudobnému umeniu mala PhDr. Edita Bugalová (1951 – 2025) vždy blízko – obaja rodičia i jej staršie sestry hrali na hudobných nástrojoch, a navyše už v detstve navštevovala chrámové hudobné teleso, ktoré v trnavskom dóme viedol Mikuláš Schneider-Trnavský. Už tam sa učila spoznávať noty, čo bolo skôr, než začala navštevovať Hudobnú školu v Trnave. „Viac ako cvičenie klavírnych etúd a stupníc ma však lákala popmusic,“ zdôverila sa v rozhovore Edita Bugalová, „naša generácia bola očarená bítovou hudbou. Naučila som sa hrať na gitare, hrala som v dievčenských skupinách (aj na bicie), spievala som s tanečnou kapelou.“Napokon sa rozhodla študovať hudobnú vedu na Masarykovej univerzite v Brne, odkiaľ jej kroky viedli do Západoslovenského múzea v Trnave, kde prijala post hudobného historika so zameraním na správu pozostalosti M. Schneidra-Trnavského. Zhodou okolností bol jej vzťah k tejto osobnosti znásobený i tým, že sa stala manželkou jeho vnuka. Na tomto poste zotrvala celých šestnásť rokov a už tam sa rozhodla zasvätiť svoj život regionálnej hudobnej historiografii: „Odkaz našich predkov a všeobecne osobností, ktoré tvorili našu kultúrnu históriu, by sme mali systematicky spoznávať, odkrývať všetky súvislosti, deje a udalosti, pretože bez poznania vlastných koreňov zostaneme stratení,“ tvrdila.„Nedokážeme sa bezpečne orientovať, pomenovať príčiny a následky konania ... táto ,nezakorenenosť‘ sa prejavuje v názorovej roztrieštenosti, bez schopnosti a tiež ambície artikulovať argumenty.“ Tomuto krédu zostala verná aj po nástupe na post riaditeľky Slovenského národného múzea – Hudobného múzea v Bratislave, kde pracovala vyše dvadsať rokov. Venovala sa odbornej scenáristickej, publicistickej, zostavovateľskej a edičnej činnosti, okrem iného iniciovala tiež obnovenie kaštieľa v Dolnej Krupej, ktorý sa od roku 2003 stal súčasťou Hudobného múzea.V oblasti hudobno-múzejnej práce realizovala prezentačné projekty celoslovenského aj medzinárodného charakteru (výstavy, oživovanie hudby), organizovala konferencie a semináre a podieľala sa aj na hudobnohistorických výskumoch. Bola členkou Slovenskej muzikologickej asociácie, členkou Muzikologickej komisie Hudobného fondu a od roku 2014 do roku 2022 tiež členkou Rady Hudobného fondu. Na Trnavu nikdy nezabudla a od roku 2008 pracovala ako členka Kultúrnej rady Trnavského samosprávneho kraja.„Nie som to, čo sa mi stalo, som to, čím som sa rozhodol stať,“ povedal C. G. Jung. Edita Bugalová sa rozhodla stať hudobnou vedkyňou a múzejníčkou so zameraním na regionálne dejiny Slovenska a svoje nadšenie pre túto prácu odovzdávala ďalej – svojim deťom, vnukom, študentom i mladým kolegom, a tak jej odkaz tu bude naďalej sprítomnený.Milí čitatelia, spomienku na láskavú a vzácnu kolegyňu vystrieda teraz krátky vhľad do prvého čísla 51. ročníka muzikologickej revue Slovenská hudba. Tematicky pestré číslo načrie do rôznych oblastí muzikológie a prinesie nielen štúdie, ale i úvahu, esej a recenzie.V úvode to bude krátka spomienka na posledného barda slovenskej hudobnej avantgardy 60. rokov 20. storočia – Mira Bázlika z pera Vladimíra Godára (Miro Bázlik – epoché). Po ňom nasleduje analyticky orientovaný príspevok Renáty Kočišovej zameraný na violončelovú tvorbu Michala Vileca (Sonáta 1 op. 1 pre violončelo a klavír Michala Vileca – znovuzrodenie sonátového cyklu v slovenskej hudbe 20. storočia).Laura Karas Belicová sa vo svojej štúdii zamyslela nad známym operným dielom Antonína Dvořáka Rusalka. Ide o prvú časť rozsiahlejšej štúdie, ktorá hľadá vzťah medzi realitou a mystikou, libretom a dobovou atmosférou, textom a hudobno-vyjadrovacími prostriedkami (Reálne a virtuálne v opere Antonína Dvořáka Rusalka).Umelá inteligencia nám všetkým čoraz výraznejšie vstupuje do života. Sme na ňu pripravení? Je na ňu pripravené autorské právo? Tieto i ďalšie otázky si kladie Rebeka Camastrová (Aktuálne otázky autorského práva).Vždy nás poteší, keď sa k hudbe na základe osobných skúseností vyjadria aj interpreti. V tomto čísle sa so svojimi úvahami o interpretácii tvorby Ilju Zeljenku podelila Magdaléna Bajuszová (V radostnej samote Ilju Zeljenku / Hľadanie slobody v neslobode / Spomienky a reflexie interpretky).Otázky si vo svojom príspevku kládol aj operný režisér Pavol Smolík (Opera pre deti. Definícia, problémy, otázky).V závere prinášame dve recenzie: Yvetta Kajanová recenzovala novinku od Júliusa Fujaka Iné hudobné diskurzy, tvorba, rozhovory, eseje/úvahy a Janka Bednáriková si vo svojom recenzentskom príspevku všimla dielo Márie Strenáčikovej (Slovensko-anglický slovník pre hudobníkov...).Milí čitatelia, dúfam, že Vás príspevky v prvom čísle Slovenskej hudby 2025 zaujmú a inšpirujú k zamysleniu sa nad nastolenými otázkami.Alena Čierna

Dielo na veľmi jednoduchých príkladoch ukazuje, ako sa dá tvoriť a improvizovať podľa jednoduchých a vtipných obrázkov. Pre tých zručnejších sú pripravené zložitejšie abstraktné plnofarebné obrázky.Skladačky boli vytvorené primárne pre klavír, ale dajú sa ľahko adaptovať aj pre iné nástroje i spev a najmä komornú hru. Napríklad prvá Skladačka znie pekne v zoskupení violončelo, flauta a klavír: rozhovor violončela a flauty prebieha ponad ostinato znejúce na klavíri. Alebo celkom inak a v celkom iných inštrumentálnych a vokálnych zoskupeniach. Skladačky sú univerzálne aj v súvislosti s interpretačnou úrovňou – je možné ich maximálne zjednodušenie na elementárnu úroveň, ako aj ľubovoľné obohatenie vyspelou interpretačnou technikou.Ako píše vo svojom diele samotný autor publikácie: "Ambíciou Skladačiek je presvedčiť, že skladať a improvizovať je, naopak, veľmi jednoduché. Treba sa len uvoľniť, otvoriť, vnímať, žasnúť, tešiť sa, vdýchnuť zvuk ako čerstvý morský vánok... nič viac nám netreba. Stačí iba nenápadný impulz niektorého z modelov Skladačiek, žiadne dlhé vysvetľovanie... a ďalej už iba žasnúť, sledovať, čo sa bude diať: celkom malé deti vytvárajú hĺbavé a silné hudobné výrazy, starší, skúsenejší muzikanti po rokoch uvoľnia zápästie a začnú naozaj počúvať, čo z nástroja vyviera."Čím sú SKLADAČKY tak výnimočné?Na slovenskom knižnom trhu neexistuje žiadne podobné dielo, ktoré by sa venovalo improvizácii a kompozícii v hudobnej výchove detí. Autor je priamo z praxe. Publikácia obsahuje metodický materiál pre učiteľa. Obsahuje plnofarebné ilustrácie. Súčasťou obsahu je aj 11 listov s ilustráciami pre žiaka, ktoré podporujú rozvoj improvizácie a kompozície priamo k 11 modelom Skladačiek. Upozorňuje na najčastejšie nedostatky pri vyučovaní improvizácie a kompozície.

Johann Nepomuk Hummel: Život a svet hudobníka nie je len knihou o veľkom umelcovi, na ktorého história akoby zabudla, hoci už aj to by bol dostatočný dôvod na jej napísanie. Je tiež knihou o mnohých svetoch, v ktorých žil. Hummel pôsobil v jednom z najdynamickejších období dejín hudby uprostred prechodu od klasicistických k romantickým interpretačným a kompozičným štýlom. Ako Mozartov najslávnejší žiak, Haydnov chránenec a Beethovenov priateľ a hlavný konkurent bol vrcholným klasicistom. Romantik Hummel však výrazne ovplyvnil ďalšiu generáciu skladateľov, predovšetkým Schuberta, Schumanna, Liszta a Chopina.Táto kniha je vôbec prvou modernou monografiou, ktorá sa zaoberá Hummelovou kariérou v jej celistvosti. Je to bohatý a zložitý príbeh nielen o veľkom hudobníkovi, ale i o dynamicky sa meniacom svete, príbeh, ktorý nám ponúka ucelený obraz jedného z kľúčových momentov v dejinách hudby, ako aj roly hudobníka vo vtedajšej spoločnosti.Mark Kroll pôsobí už vyše päťdesiat rokov ako úspešný interpret, vedec a pedagóg. Ku Krollovým publikáciám o Hummelovi a jeho hudbe patrí popri tejto knihe aj faksimilové vydanie Klavírnej školy, urtextové vydanie Sonáty pre violončelo a klavír op. 104 (Bärenreiter), dve odborné vydania Hummelových úprav operného a symfonického repertoáru pre komorný súbor, ako aj množstvo statí. Kroll je ďalej autorom kníh The Cambridge Companion to the Harpsichord; Ignaz Moscheles and the Changing World of Musical Europe; The Beethoven Violin Sonatas; Playing the Harpsichord Expressively; The Boston School of Harpsichord Building a Bach, Handel and Scarlatti: Reception in Britain 1750–1850.

Publikácia Antifóny a duchovné piesne slovenského organistu a skladateľa Stanislava Šurina obsahuje 65 skladieb na duchovné liturgické texty v slovenčine vo forme antifón a hymnov so sprievodom organa. Deväť z nich sa v spevníku nachádza aj v latinčine. Hudobný jazyk spevov je rozmanitý. Nachádzajú sa tu duchovné piesne v štýle klasických spevníkov, ale aj antifóny so žalmami skomponované s využitím modernej modality a polytonality alla Petr Eben. Sprievodný text je okrem slovenčiny uvedený aj v anglickom jazyku. Kompozície sú určené nielen pre liturgické zhromaždenie a chrámové zbory v rámci liturgie, ale sú vhodné aj na použitie v rámci koncertov duchovnej hudby.Už prvé vydanie diela Antifóny a duchovné piesne upriamilo pozornosť slovenského cirkevno-hudobného sveta ku kompozičným znalostiam Stanislava Šurina. Diela zostavené v prvom vydaní ponúkli našim organistom a kantorom možnosti obohatenia liturgie a to hneď vo viacerých smeroch – jednalo sa nielen o texty známych žalmov, ale aj o hymny v preklade významných slovenských básnikov a to všetko spojené s vynikajúcim, nápaditým a odvážnym kompozičným umením.Druhé vydanie tohto spevníka prichádza s odstupom času a už v dobe, kedy súčasná slovenská chrámová tvorba oplýva nevídanou plodnosťou v podobe vzniku mnohých spevníkov s desiatkami až stovkami antifón od rôznych autorov.Diela predstavené v tejto knihe však ponúkajú hudobníkom a veriacim iný pohľad na duchovnú tvorbu – pohľad kvalitnejší, odvážnejší a najmä s rozoznateľným rukopisom autora. Kompozičné schopnosti Stanislava Šurina a jeho umelecký cit sú výzvou ako pre hudobníkov a spevákov, tak pre bežných veriacich z kostolných lavíc. Po vysporiadaní sa s kompozičným jazykom autora však interpreti objavia potešenie z duchaplného, špeciálneho a nenapodobniteľného znenia jeho diel. Vhodná interpretácia týchto skladieb prinesie okrášlenie a obohatenie tým spoločenstvám, ktoré sa adekvátne venujú pestovaniu duchovnej hudby. František Beer

Slovanský variant konštantínopolskej liturgie je fenoménom, ktorý inšpiroval umelcov už od svojho vzniku v 9. storočí. Hudobné úpravy tohto liturgického formulára predstavujú širokú varietu umeleckých štýlov, počnúc monodickým spracovaním, končiac harmonickým prekomponovaním. Umelci sa pritom inšpirovali tak existujúcimi starobylými melódiami, ktoré harmonicky upravovali, ako aj poskytovali vlastné autorské kompozície, v ktorých poväčšine kopírovali zvukomalebnú stránku duchovnej hudby. Hudobné úpravy konštantínopolskej liturgie, z ktorých najznámejšou je liturgia sv. Jána Chryzostoma, sa do povedomia širokej verejnosti dostali najmä prostredníctvom úprav ruských škôl, z ktorých najznámejšími sú petrohradská a moskovská. Hudobná melodika ruského romantizmu sa stala pre tento typ kompozícií tak charakteristickou, až sa stala akýmsi hudobným synonymom pre slovanskú zborovú liturgickú hudbu. Tento štýl sa následne stal „typom“ tak inšpiratívnym, že sa ho pokúšali napodobňovať aj ďalšie generácie hudobných skladateľov. Hudobná kompozícia Alexeja Tribusa sa tomuto trendu vymyká. Táto autorská hudba totiž štýlovo neevokuje ruský romantický štýl, ale typ hudby skôr typický pre stredoeurópske hudobné vnímanie, teda oblasť bývalej rakúsko-uhorskej monarchie. Tým sa táto hudobná úprava liturgie stáva v istom zmysle atypickým príkladom romantizujúcej hudobnej úpravy a zároveň je miestnym autorským vkladom do svetového repertoára, ktorý obohacuje o lokálne estetické vnímanie „tajomstva“, ktoré v sebe fenomén konštantínopolskej liturgie nesie už tisícročia. doc. ThDr. PaedDr. Šimon Marinčák, PhD. – Prorektor TU pre vonkajšie vzťahy a spoluprácu

Ponúkam úpravy slovenských ľudových piesní a kolied pre klavír. Sú určené hlavne pre žiakov ZUŠ. Verím však, že potešia a duševne obohatia všetkých milovníkov klavírnej hry.

Spoločná publikácia Hudobného centra a Vysokej školy múzických umení prinesie revidované vydanie jednej z ťažiskových prác slovenskej muzikológie z pera slovenského skladateľa, muzikológa a hudobného historika Ivana Hrušovského. Kniha vznikla na sklonku 50. rokov 20. storočia a prináša hlboký pohľad na vývoj fenoménu harmónie, počnúc viachlasom, ktorý sa sformoval v hudbe prírodných národov, cez viachlasné konštrukcie európskej hudby posledného tisícročia až po kompozičný konštruktivizmus v rôznych orientáciách hudby 20. storočia. Publikácia je vhodná pre všetky druhy hudobných škôl i pre všetkých záujemcov, ktorí si chcú prehĺbiť svoj pohľad na vývojové peripetie európskej hudby. Kniha vychádza v edícii Markéty Štefkovej a v redakcii Vladimíra Godára.

Cesty za ľudovou piesňou. Autorka Miriam Gažová predstavuje v životopisnej publikácii Darinu Laščiakovú (nar. 1931), legendárnu interpretku slovenských ľudových piesní, etnografku a rozhlasovú redaktorku. Zámerom autorky je hlbšie pochopiť spôsob a štýl redaktorskej práce Dariny Laščiakovej, odhaliť pohnútky, ktoré ju viedli k realizácii krokov na záchranu národného dedičstva. V knihe poukazuje na život Dariny Laščiakovej prežitý na rodnej Orave, na jej prácu rozhlasovej redaktorky so svojským prístupom k spracúvanej téme. Text vznikol z bádania autorky v archívoch RTVS, rozhovorov s Darinou Laščiakovou, jej kolegami a priateľmi. Cieľom bolo analyzovať predovšetkým vzťah Laščiakovej k prostrediu, kde ľudová pieseň vznikla, kde žila a ako s ňou v podmienkach rozhlasového štúdia a za pomoci hudobných skladateľov narábala. Spôsob rozprávania a vyjadrovania sa, nárečie a archaizmy, ktoré siahajú do pradávna, kultúrne a duchovné hodnoty, melódie, piesne, to všetko sa Laščiaková snažila zachovať v trvalej zlatej truhlici slovenského národa.Knihu dopĺňajú fotografie z rodinného archívu, zoznamy relácií, piesní a vydaných nosičov.

Tak, ako je nesmierne zaujímavá a obdivuhodná osobnosť národného umelca JUDr. Janka Blaha (15. 9. 1901 Skalica – 24. 4. 1981 Bratislava), prvého slovenského profesionálneho operného speváka, podobne môžeme za obdivuhodné považovať i jeho zberateľské dielo. Rodinné prostredie s muzikantskými koreňmi, láska k rodnej Skalici a Záhoriu, ale i nesmierna pracovitosť a vitalita do vysokého veku ho predurčili k tomu, aby sa mu podarilo zozbierať 1224 piesní a vydať v rokoch 1948 až 1986 šesť spevníkov Záhorácké pjesňičky. Je to doteraz najobsiahlejší a najhodnotnejší ucelený korpus piesní zo Záhoria. Inšpiroval tým viacerých slovenských a českých hudobných skladateľov a hudobných folkloristov k úpravám záhoráckych ľudových piesní. Dr. Janko Blaho zachytil piesňovú tradíciu a jej najtypickejšie črty, ako sa javili v tejto najzápadnejšej časti Slovenska v období od 40. do konca 70. rokov 20. storočia. Predkladané súborné vydanie zosústreďuje v abecednom poradí piesne všetkých 6 spevníkov (vrátane reedície 1. spevníka) s editorským komentárom a doplnenými registrami.

Číta: Jakub Hrůša Celkový čas: 16 hodín 9 minút Asi u nás nebude člověka, který by si letos, v jubilejním Roce české hudby, nepřipomínal hudebního skladatele Bedřicha Smetanu (1824–1884). Už děti ve škole se o něm učí, že položil základy české národní hudby. Složil Prodanou nevěstu, Mou vlast a Louisinu polku a potom chudák ohluchl a umřel, je to smutný příběh. Jak o hudebním skladateli psát? Většinou se to dělá dvěma způsoby. Vědecké monografie popisují fakta shromážděná sběrem archivního materiálu: čím víc faktů, tím preciznější portrét, má se za to.Pavel Kosatík v této knize zkouší jít ještě jinou cestou. Studiem pramenů došel k závěru, že faktů je k dispozici možná dost, že jsme je ale, právě s ohledem na potřeby té naší doby, dostatečně nepromysleli. Autor nesouhlasí už s tou hlavní, nejčastěji předkládanou tezí o Smetanovi jako toliko zakladateli české hudby. Vidí v něm představitele hudby evropské. Myslí si, že světová hudba u nás nezačala vznikat až s Antonínem Dvořákem, ale už s Bedřichem Smetanou. Nikdy není pozdě věci začít napravovat a vhodná chvíle pro to může být právě teď.

Na venkovském dvoře, domácí zviřata, pro loutková divadla.. (1. diel série). Číta: Neznámí interpreti Celkový čas: 47 minút Audiokniha Zvukove efekty 1. - obsahuje 31 efektů z prostředí vesnického dvora, domácích zvířat, pro loutková divadla.

Parní lokomotívy, el. vlaky, letadla a motory (2.diel série). Číta: Neznámí interpreti Celkový čas: 1 hodina 11 minút Audiokniha Zvukove efekty 2. - obsahuje 34 efektů z prostředí parních lokomotiv, el. vlaků, letadel a motorů.

3. diel série. Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

2. diel série. Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

1. diel série. Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

I. Rozhovory + II. Texty. Dvojzväzkový titul je prvou vyčerpávajúcou publikáciou, ktorá je venovaná tvorbe a názorom Ilju Zeljenku, ťažiskovej osobnosti slovenskej hudobnej povojnovej avantgardy, ako aj ťažiskového autora filmovej hudby. Dvojportrét Ilju Zeljenku pozostáva zo súhrnu autorových výpovedí, ktoré poskytol v početných rozhovoroch, udelených počas svojho života, ako aj zo sústredenia jeho autorských textov, z ktorých mnohé tu vychádzajú po prvýkrát (napríklad texty Moje utópie, Ako písať hudbu). Publikáciu dopĺňa doposiaľ najrozsiahlejšie vydanie Zeljenkovej básnickej i prozaickej tvorby, ako aj rozsiahly zoznam jeho diela. Editorom publikácie je skladateľský kolega Vladimír Godár, ktorý je zároveň aj autorom najrozsiahlejšieho rozhovoru s Iljom Zeljenkom.

Predkladaná práca Ivana Paríka, inšpirovaná najmä snahou Nory Gubkovej, dcéry Ivana Paríka, pozostáva z dvoch druhov textov. Prvú skupinu predstavujú "texty z kufríka"; tieto texty majú spomienkový charakter. Sú to vlastne autorove poznámky k zamýšľaným pamätiam, ktoré ostali torzom. Poznámky vznikali na starom písacom stroji a neprešli nijakou, ani autorskou apretáciou. Druhú skupinu textov tvoria úvahy, písané pri najrozmanitejších spoločenských príležitostiach. Tieto úvahy boli zväčša následne publikované v domácich periodikách, kde prešli lokálnou redakčnou prácou. Úlohou editora bolo preštruktúrovať celok z rozmanitých hľadísk (predložená verzia je len jedným z možných variantov), ako aj pokúsiť sa texty vyčistiť od problémov, spôsobených najmä nedokonalosťou ľudskej pamäti. Zamýšľaným výsledkom tejto práce je svedectvo o dobe, o vývoji slovenskej hudobnej kultúry, o ideáloch i o prekážkach, s ktorými bola jej výstavba spojená. Tento celok sme doplnili biografickými informáciami, ktoré dokumentujú zástoj Ivana Paríka vo vývoji slovenskej hudby, ako aj vzácnymi kompozíciami z produkcie bratislavského elektroakustického štúdia.

Peter Mikuláš, významná postava slovenského vokálneho umenia, zúročuje v knihe Ako spievať prvú ligu svoje bohaté, viac ako štyridsaťročné, skúsenosti na opernom, koncertnom a nahrávacom poli. Vtipným a neortodoxným štýlom približuje mladým spevákom, ale aj širšiemu publiku, úskalia a nástrahy umeleckej dráhy speváka. Okrem množstva cenných praktických rád sa zamýšľa nad problematickými aspektmi súčasného vokálneho a vôbec hudobného umenia. Publikáciu dopĺňajú autorove karikatúry.

Kniha spomienok Kruhy Miloša Jurkoviča predstavuje ďalší hodnotný príspevok k budovaniu hudobnej a kultúrnej pamäti Slovenska predovšetkým v druhej polovici minulého storočia. Mimoriadne široké spektrum autorových aktivít, skúseností a umeleckých spoluprác umožňuje čitateľovi nahliadnuť do viacerých oblastí slovenskej hudby a kultúry z viacerých uhlov pohľadu: flautista Miloš Jurkovič spomína na svoje jazzové začiatky v 50. rokoch, na štúdiá na Konzervatóriu a na VŠMU, na pôsobenie vo VUS-e, v SOSR-i, ako aj na svoju mimoriadne úspešnú dráhu koncertného sólistu; riaditeľ a manažér Miloš Jurkovič spomína na spoločenské a politické pomery v obdobiach, keď bol rektorom VŠMU, riaditeľom vydavateľstva OPUS či manažérom SOSR-u. Záver knihy, ilustrovanej množstvom historicky cenných fotografií z autorovho archívu, tvoria medailóny pätnástich osobností, ktoré hlbším spôsobom zasiahli do jeho života.

Viliam Kořínek patril k prvým významným slovenským husľovým pedagógom a bol prvým kodifikátorom metodiky hry na husliach. Zaoberal sa nielen dosiahnutím remeselnej zručnosti prostredníctvom systematického a vytrvalého cvičenia, ale apeloval aj na rozvoj umeleckej osobnosti žiaka. Kořínek pôvodne zamýšľal svoju Metodiku hry na husliach ako učebnicu pre študentov 5. ročníka konzervatórií. Dodnes však predstavuje jediné dielo na Slovensku, ktoré podáva ucelený pohľad na túto problematiku.

Číta: Pavel Tesař, Helena Dvořáková Celkový čas: 1 hodina 3 minúty Bum, řach, prásk, křup, vrz, chrum, švuňk, cink. Už chápete? Bicí! Který nástroj vypadá jako obří hrnec ze školní jídelny potažený látkou? Ano, tympán! A který připomíná kuchyňské police? A který zní jako struhadlo? A který jako cinkání skleničkami? A který zní jako vítr?Svět hudebních nástrojů pěkně zblízka a ze všech stran s vámi budou objevovat: Helena Dvořáková, Pavel Tesař, členové Symfonického orchestru Českého rozhlasu a další

Číta: Pavel Tesař, Helena Dvořáková Celkový čas: 1 hodina 6 minút Na začátku byla roura. A někdo, kdo do té roury fouknul! Narodily se žesťové nástroje. Proč ale vypadají jako zakroucené vedení ústředního topení? Který se nástroj umí s tóny klouzat, jako na tobogánu? Jak zní neduživý pozoun? Hraje lesní roh v lese? A co je to dusítko, Že by prastarý mučící nástroj? To všechno se dozvíte od zvědavých průvodců, kteří se nebojí prozkoumávat hudbu pěkně zblízka a podívat se žesťovým nástrojům na zoubek (nebo spíš na ventil).Svět hudebních nástrojů pěkně zblízka a ze všech stran s vámi budou objevovat: Helena Dvořáková, Pavel Tesař, členové Symfonického orchestru Českého rozhlasu a další.

Číta: Pavel Tesař, Helena Dvořáková Celkový čas: 1 hodina 15 minút Dutá dřevěná tyčka provrtaná jako ementál. A muzikant, který rozhodně není žádné dřevo! O dřevěných dechových nástrojích prozradíme mimo jiné proč hobojisté ocucávají malé dřívko, které je na konci jejich nástroje. Je to proto, že vlastně připomíná dřívko od nanuka? Anebo je to tím, že suché by nehrálo? A kolik prstů musí mít klarinetista, aby zvládl všechny dírky na svém nástroji? Proč je flétna dřevěný nástroj, když je stříbrná? To všechno se dozvíte od zvědavých průvodců, kteří se nebojí prozkoumávat hudbu pěkně zblízka a podívat se dřevěným dechovým nástrojům na zoubek (nebo spíš na klapku).Svět hudebních nástrojů pěkně zblízka a ze všech stran s vámi budou objevovat: Helena Dvořáková, Pavel Tesař, členové Symfonického orchestru Českého rozhlasu a další.

Číta: Pavel Tesař, Helena Dvořáková Celkový čas: 1 hodina 14 minút Smýkáním koňského ocasu po kočičích střevech, tak vzniká líbezný tón houslí! (A ochranáři zvířat úpí) A taky na výrobu smyčcových nástrojů potřebujete slona, mamuta, mušli, hada, ještěrku a dokonce žraloka! Pokud tomu někdo nevěří, může se těšit na velkou procházku smyčcovým zvěřincem. To všechno se dozvíte od zvědavých průvodců, kteří se nebojí prozkoumávat hudbu pěkně zblízka...Svět hudebních nástrojů pěkně zblízka a ze všech stran s vámi budou objevovat: Helena Dvořáková, Pavel Tesař, členové Symfonického orchestru Českého rozhlasu a další.

Číta: Vojtěch Dyk, Klára Oltová, Ilja Racek, Luděk Munzar, Tatiana Vilhelmová, Jana Synková, Oldřich Navrátil Celkový čas: 1 hodina 15 minút Slavný operní příběh v dramatizaci Jana Jiráně podle původního libreta s ukázkami nejslavnějších hudebních pasáží v podání největších českých operních pěvců!Cíle a zaměření projektu Nebojte se klasiky!!! – Slavné operyJedním z hlavních cílů projektu je otvírat dětským posluchačům zdánlivě uzavřený a odtažitý svět opery. Tyto převyprávěné příběhy slavných oper s hudebními ukázkami z archivu Českého rozhlasu, přiblíží dětem ale i dospělým obsah oper tak, aby jim porozuměli a dokázali je ocenit. Operní postavy ztvárnili např. Vojta Dyk, Tatiana Vilhelmová, Ivan Trojan, Jiří Lábus, Ondřej Vetchý, Petr Vacek, Libuše Šafránková, Marek Eben a mnozí další.vypráví: Luděk Munzar, Klára Sedláčková-Oltová (Rusalka), Ilja Racek (Vodník), Vojta Dyk (Princ), Tatiana Vilhelmová (Cizí kněžna), Jana Synková (Ježibaba), Oldřich Navrátil (Hajný) a dalšíZpívají: Ludmila Červinková, Eduard Haken, Beno Blachut, Marie Podvalová, Marta Krásová a dalšíObsah: 1. Jezero v temném lese 2. Vodníkovy vrásky 3. Měsíčku na nebi hlubokém 4. Rusalka jde za Ježibabou 5. Kouzelná proměna 6. Na zámku 7. Úklady cizí kněžny 8. Květiny bílé po cestě 9. Rusalčin žal 10. Hajný s kuchtíkem v lese 11. Vodníkova kletba12. Naplněný osud

Číta: David Novotný, Jiří Lábus, Libuše Šafránková, Andrea Elsnerová, Petr Vacek, Naďa Konvalinková, Ladislav Gerendáš Celkový čas: 1 hodina 11 minút Slavný operní příběh v dramatizaci Jana Jiráně podle původního libreta s ukázkami nejslavnějších hudebních pasáží v podání největších českých operních pěvců!Cíle a zaměření projektu Nebojte se klasiky!!! – Slavné operyJedním z hlavních cílů projektu je otvírat dětským posluchačům zdánlivě uzavřený a odtažitý svět opery. Tyto převyprávěné příběhy slavných oper s hudebními ukázkami z archivu Českého rozhlasu, přiblíží dětem ale i dospělým obsah oper tak, aby jim porozuměli a dokázali je ocenit. Operní postavy ztvárnili např. Vojta Dyk, Tatiana Vilhelmová, Ivan Trojan, Jiří Lábus, Ondřej Vetchý, Petr Vacek, Libuše Šafránková, Marek Eben a mnozí další.vypráví: Libuše Šafránková, Andrea Elsnerová (Mařenka), David Novotný (Jeník), Jiří Lábus (Kecal), Petr Vacek (Vašek), Naďa Konvalinková (Ludmila), Ladislav Gerendáš (Krušina) a dalšíZpívají: Ivo Žídek, Drahomíra Tikalová, Eduard Haken, Oldřich Kovář a dalšíObsah: 1. Jeník a Mařenka - Věrné milování 2. Kecal - Všechno je hotovo 3. Vašek - Má matička 4. Kecal - Znám jednu dívku 5. Nevěsta je prodaná! 6. Komedianti - Milostné zviřátko 7. Rozmysli si, Mařenko 8. Zrada9. Dobrá věc se podařila

Číta: Saša Rašilov mladší, Vanda Hybnerová Celkový čas: 1 hodina 8 minút Svět vážné hudby otevírají Vanda Hybnerová a Saša Rašilov v hudební škole pro žáky, učitele i zvídavé rodiče.Díky jejich poutavému vyprávění a ukázkám z díla Petra (Pjotra) Iljiče Čajkovského se mnohému naučíte a poznáte, jak zábavné je být žákem hudební školy. Životopis skladatele se naučíte jakoby nic a ještě se dozvíte třeba s kým si vyměnil přes tisíc dopisů. A navíc si můžete pobrukovat melodie z Louskáčka, Šípkové Růženky nebo Labutího jezera.Více o projektu, podrobné medailony skladatelů, pracovní listy pro žáky a učitele na:http://www.nebojteseklasiky.czObsah: 1. Seznamte se: Petr Iljič Čajkovskij2. Kapitola 1. O Cukrovém království3. Květinový valčík ze Suity z baletu Louskáček4. Kapitola 2. O ročních dobách5. Červen z klavírního cyklu Roční doby6. Kapitola 3. O Šípkové Růžence7. Výběr ze 3. dějství baletu Šípková Růženka8. Kapitola 4. O koncertu pro housle9. Koncert pro housle a orchestr D dur, 3. věta Finale. Allegro vivacissimo10. Kapitola 5. O Labutím jezeru11. Scena ze Suity z baletu Labutí jezero

Číta: Saša Rašilov mladší, Vanda Hybnerová Celkový čas: 1 hodina 7 minút Svět vážné hudby otevírají Vanda Hybnerová a Saša Rašilov v hudební škole pro žáky, učitele i zvídavé rodiče.Díky jejich poutavému vyprávění a ukázkám z díla Ludwiga van Beethovena se mnohému naučíte a poznáte, jak zábavné je být žákem hudební školy. Životopis skladatele se naučíte jakoby nic, dozvíte se mnohé i o jeho trápení. A jistíte, že už dávno znáte třeba jeho melodii Pro Elišku nebo Ódu na radost tanců.Více o projektu, podrobné medailony skladatelů, pracovní listy pro žáky a učitele na:http://www.nebojteseklasiky.czObsah: 1. Seznamte se: Ludwig van Beethoven2. Kapitola 1. Bouřka3. Symfonie č. 6 F dur "Pastorální" 4. věta Allegro4. Kapitola 2. Pro Elišku5. Bagatella č. 25 a moll "Pro Elišku"6. Kapitola 3. O Osudové symfonii7. Symfonie č. 5 c moll "Osudová" 1. věta Allegro con brio8. Kapitola 4. Symfonie "Eroica"9. Symfonie č. 3 Es dur "Eroica" 3. věta Scherzo. Allegro vivace10. Kapitola 5. Óda na radost11. Symfonie č. 9 s "Ódou na radost" 4. věta (výběr)

Číta: Saša Rašilov mladší, Vanda Hybnerová Celkový čas: 1 hodina 14 minút Svět vážné hudby otevírají Vanda Hybnerová a Saša Rašilov v hudební škole pro žáky, učitele i zvídavé rodiče.Díky jejich poutavému vyprávění a ukázkám z díla Wolganga Amadea Mozarta se mnohému naučíte a poznáte, jak zábavné je být žákem hudební školy. Životopis skladatele se naučíte jakoby nic a ještě se dozvíte třeba víc o tom, jak zlíbal císařovnu. A navíc si můžete poslechnout árii z Dona Giovanniho nebo Malou noční hudbu.Více o projektu, podrobné medailony skladatelů, pracovní listy pro žáky a učitele na:http://www.nebojteseklasiky.czObsah: 1. Seznamte se: Wolfgang Amadeus Mozart2. Kapitola 1. O nejslavnější serenádě3. Serenáda pro smyčce G dur "Malá noční hudba", 1. část Allegro4. Kapitola 2. O variacích5. Variace na písničku Ah, vous dirai-je maman6. Kapitola 3. Potrestaný prostopášník7. Árie Dona Giovanniho z 1. dějství opery Don Giovanni8. Kapitola 4. Jízda na saních9. Jízda na saních z Německých tanců10. Kapitola 5. O Královně noci11. Árie Královny noci ze 2. dějství opery Kouzelná flétna12. Kapitola 6. Jak poznat dobrého skladatele13. Symfonie č. 40 g moll, 1. věta Molto allegro

Číta: Saša Rašilov mladší, Vanda Hybnerová Celkový čas: 56 minút Svět vážné hudby otevírají Vanda Hybnerová a Saša Rašilov v hudební škole pro žáky, učitele i zvídavé rodiče.Díky jejich poutavému vyprávění a ukázkám z díla Johanna Sebastiana Bacha se mnohému naučíte a poznáte, jak zábavné je být žákem hudební školy. Životopis skladatele se naučíte jakoby nic a ještě se dozvíte třeba proč skončil i ve vězení. Navíc si uslyšíte třeba kousek z Braniborských koncertů nebo Ave Maria.Více o projektu, podrobné medailony skladatelů, pracovní listy pro žáky a učitele na:http://www.nebojteseklasiky.czObsah: 1. Seznamte se: Johann Sebastian Bach2. Kapitola 1. O polyfonii3. Tříhlasé sinfonie F dur4. Kapitola 2. Air5. Air ze Suity č. 3 D dur6. Kapitola 3. O Braniborských koncertech7. Braniborský koncert č. 2 F dur, 3. věta Allegro assai8. Kapitola 4. O hudbě na oslavu9. Úvodní sbor z Magnificat D dur10. Kapitola 5. Hudební taškařice11. Badinerie ze Suity h moll12. Kapitola 6. O jedné neobvyklé dvojici13. Ave Maria v úpravě pro soprán a orchestr

Číta: Saša Rašilov mladší, Vanda Hybnerová Celkový čas: 1 hodina 3 minúty Svět vážné hudby otevírají Vanda Hybnerová a Saša Rašilov v hudební škole pro žáky, učitele i zvídavé rodiče.Díky jejich poutavému vyprávění a ukázkám z díla Bohuslava Martinů se mnohému naučíte a poznáte, jak zábavné je být žákem hudební školy. Životopis skladatele se naučíte jakoby nic a ještě se dozvíte třeba proč ho vyhodili z konzervatoře pro "nenapravitelnou nedbalost". A navíc si můžete pobrukovat melodie z Otvírání studánek, baletů Kuchyňská revue nebo Špalíček a další.Více o projektu, podrobné medailony skladatelů, pracovní listy pro žáky a učitele na:http://www.nebojteseklasiky.czObsah: 1. Seznamte se: Bohuslav Martinů2. Kapitola 1. Muzikantské zápolení3. Serenáda č. 4 (Divertimento) pro komorní orchestr, 3. část Allegretto4. Kapitola 2. Tři písničky5. Aj, stupaj můj koníčku na most z Českých madrigalů6. Kapitola 3. O kocourovi v botách7. O kocourovi v botách z baletu Špalíček (výběr)8. Kapitola 4. Ve skladatelské kuchyni9. Charleston ze Suity z baletu Kuchyňská revue10. Kapitola 5. Jak se otvírají studánky11. Otvírání studánek (výběr)

Číta: Saša Rašilov mladší, Vanda Hybnerová Celkový čas: 1 hodina 11 minút Svět vážné hudby otevírají Vanda Hybnerová a Saša Rašilov v hudební škole pro žáky, učitele i zvídavé rodiče.Díky jejich poutavému vyprávění a ukázkám z díla Leoše Janáčka se mnohému naučíte a poznáte, jak zábavné je být žákem hudební školy. Životopis skladatele se naučíte jakoby nic a ještě se dozvíte spoustu zajímavostí. A navíc si můžete pobrukovat melodie z Lašských tanců, Sinfonietty, Lišky Bystroušky a dalších.Více o projektu, podrobné medailony skladatelů, pracovní listy pro žáky a učitele na: http://www.nebojteseklasiky.czObsah: 1. Seznamte se: Leoš Janáček 2. Kapitola 1. Pilky 3. Pilky z Lašských tanců 4. Kapitola 2. Lístek odvanutý 5. Lístek odvanutý z klavírního cyklu Po zarostlém chodníčku 6. Kapitola 3. O suitě pro smyčcový orchestr 7. Suita pro smyčcový orchestr, 4. věta Presto 8. Kapitola 4. V lese lišky Bystroušky 9. Suita z opery Příhody lišky Bystroušky, 1. část 10. Kapitola 5. O fanfárách 11. Sinfonietta, 1. věta Allegretto 12. Kapitola 6. O Tarasu Bulbovi 13. Taras Bulba, Smrt Andrijova

Číta: Saša Rašilov mladší, Vanda Hybnerová Celkový čas: 1 hodina 12 minút Svět vážné hudby otevírají Vanda Hybnerová a Saša Rašilov v hudební škole pro žáky, učitele i zvídavé rodiče.Díky jejich poutavému vyprávění a ukázkám z díla Antonína Dvořáka se mnohému naučíte a poznáte, jak zábavné je být žákem hudební školy. Životopis skladatele se naučíte jakoby nic a ještě se dozvíte třeba proč se nechtěl stát řezníkem. A navíc si můžete pobrukovat melodie z Rusalky, Slovanských tanců nebo Novosvětské.Více o projektu, podrobné medailony skladatelů, pracovní listy pro žáky a učitele na:http://www.nebojteseklasiky.czObsah: 1. Seznamte se: Antonín Dvořák2. Kapitola 1. O Smyčcové serenádě3. Serenáda E dur pro smyčcové nástroje, 5. věta Finale. Allegro vivace4. Kapitola 2. O Slovanských tancích5. Slovanský tanec č. 8 g moll, Presto (Furiant)6. Kapitola 3. O opeře Rusalka7. Měsíčku na nebi hlubokém, árie Rusalky z 1. dějství opery Rusalka8. Kapitola 4. O Novosvětské symfonii9. Symfonie č. 9 e moll "Z Nového světa" 4. věta Allegro con fuoco10. Kapitola 5. O Americkém kvartetu11. Smyčcový kvartet č. 12 F dur "Americký" 4. věta Finale. Vivace ma non troppo