Populárno-náučná literatúra

Fyzik a autor popularizačných kníh Leonard Mlodinow sa so Stephenom Hawkingom zoznámil v roku 2003. Spriatelili sa a spolu napísali bestsellery Ešte stručnejšia históriu času a Veľký plán. Mlodinowova Kniha o priateľstve a fyzike vykresľuje Hawkinga z pohľadu blízkeho človeka. Predstavuje ho ako vedca, ktorému objavy na poli fyziky zabezpečili nesmrteľnosť, ale aj vedca, ktorý ich vedel zrozumiteľne podať verejnosti ako nikto predtým. Približuje ho ako muža s vášňou pre dobré víno a karí, ale aj ako kolegu, ktorý ocení, ak ho iní upozornia na chybu vo výpočtoch. Zobrazuje ho ako priateľa, ktorému vážne ochorenie ALS dovoľovalo komunikovať rýchlosťou iba šesť slov za minútu, ale ktorý nikdy nezabudol začleniť do rozhovoru humor. Približuje ho ako človeka, ktorý vyhlásil, že choroba mu pomohla sústrediť sa na to, čo ho baví. A hoci by sme sa mohli domnievať, že pre Hawkinga bola životom v prvom rade fyzika, nie je to tak. Kniha Leonarda Mlodinowa je ďalším svedectvom, že Hawking jednoducho rozmýšľal inak.

Predstavte si život, v ktorom si večer ľahnete vedľa svojho partnera a ráno sa zobudíte po boku štátom dosadeného špicľa. Stačí, ak poviete alebo urobíte niečo, čo sa systému nepáči a môžete skončiť v koncentračnom tábore alebo zmiznúť bez stopy. Kamery v dome, na uliciach, v obchodoch i v práci sledujú každý váš krok. Aj nepatrné pokĺznutie vám spôsobí veľké problémy. A trest môže prísť aj za činy, ktoré ste ešte nespáchali. Prediktívny policajný program pomocou najmodernejších technológií a databáz určí, akého zločinu sa človek v budúcnosti pravdepodobne dopustí a odporučí jeho prevýchovu. Odrezaní od pravdy a možnosti voľby, pod neustálym dozorom a útlakom policajných zložiek. Obyvatelia Ujgurskej autonómnej republiky Sin-ťiang na západe Číny hovoria svojej dystopii „situácia“. No to, čo pôsobí ako neuveriteľný námet z futuristického románu, je pre Ujgurov mrazivou realitou 21. storočia. Na základe výpovedí ujgurských utečencov, štátnych zamestnancov, výskumníkov i aktivistov žijúcich v exile, Geoffrey Cain opisuje situáciu z prvej ruky. Podáva svedectvo o tom, ako si Čína stanovila za cieľ vymazať identitu, kultúru a dejiny celého národa. A tak stvorila Dokonalý policajný štát...

Prečo bol rozklad demokracie v Nemecku tridsiatych rokov taký rýchly a taký absolútny? Ako mohla demokratická vláda dopustiť, aby sa Adolf Hitler dostal k moci? V strhujúcej správe o zlyhaniach hlavných predstaviteľov Weimarskej republiky a náraste vplyvu nacistov, ponúka Hett odpovede na tieto a ďalšie otázky.Tvrdenie, že Hitler sa dostal k moci vďaka demokratickým voľbám, realitu príliš zjednodušuje. Zložitá politická a ekonomická situácia viedli k záplave demonštrácií a vedúce osobnosti nemeckej politiky sa jeho popularitu rozhodli využiť vo svoj prospech. Tento pokus ich nakoniec zahnal do slepej uličky, z ktorej viedla len jediná cesta prizvať nacistov do vlády. Hett ukazuje, ako sa konzervatívni politici mýlili, keď sa domnievali, že Hitler a jeho prívrženci ich budú slepo podporovať. Namiesto toho, aby si uvedomili, že ich snaha využiť nacistov, vlastne hrá Hitlerovi do karát, ochotne mu do rúk odovzdali nástroje, ktorými Nemecko premenil na hrozivú diktatúru.Benjamin Carter Hett patrí medzi popredných odborníkov na nemecké dejiny dvadsiateho storočia a zároveň je to talentovaný rozprávač, ktorý prostredníctvom obrazov nezodpovedných politikov ukazuje, aká krehká demokracia môže byť, ak sa k nej predstavitelia moci nesprávajú s úctou. Jeho dielo poskytuje silné ponaučenie aj dnes, keď sa demokracia opäť ocitá v obkľúčení.

Stručná historie příštích 20 let. Aniž si to uvědomujeme, stojíme vždy jednou nohou v budoucnosti a na řadu vymožeností i problémů již „máme zaděláno“.Co nás tedy čeká?Jaká bude budoucnost v oblasti automobilismu, sportu, kulinářství, sexu, cestování a zábavy?Jaké katastrofy nám hrozí?Jaké velmoci se zrodí, které civilizace začnou upadat?A s jakými zvířaty budeme na této planetě spolužít?

Sociologické zkoumání kultur, etnik, ras a národů. Sociopsychologické zkoumání kultur, etnik, ras a národů. Pro současný svět je charakteristická vysoká míra setkávání lidí odlišných kultur, ras a národů, jež má někdy podobu mírového soužití a spolupráce, jindy však i konfliktů. Proto stále roste zájem o vědecké studium psychologických rozdílů mezi národy a kulturami, jejich odlišností v komunikaci, hodnotových systémech, rodinné výchově a řadě dalších aspektů. Autor podává v informačně velice bohaté knize přehled dosavadních znalostí shromážděných v posledních letech. Zabývá se jak teoretickými koncepcemi, tak výzkumnými zjištěními např. o rozdílech mezi kulturami, o psychických problémech imigrantů a etnických minorit, o rozdílech komunikačních stylů. Práce se rovněž věnuje aplikaci poznatků interkulturní psychologie do oblastí, jako je vzdělávání, management, zdravotnictví nebo řešení konfliktů.