Politika, politológia

Prvému prezidentovi uniesli syna, ďalší sadil so zahraničnými návštevami stromy a kul rýle. Najdlhšie úradujúca hlava štátu nemala počas politickej kariéry problém porušiť zákony, popliesť mená štátnikov, názvy organizácií, zemepisné či historické fakty a lietať, kam vietor fúka. Bývalý podnikateľ v čele krajiny hovoril po vražde novinára o mafiánskom štáte. Prvá žena na prezidentskom poste bola pre svoje postoje častým terčom populistických lídrov. Nepomerne pestrejšia bola plejáda politikov zastávajúcich druhý najvyšší ústavný post. Predsedom Národnej rady bol už spomínaný milovník pretekárskych áut, poľovačiek a športových zápasov, ktoré si vychutnával po boku oligarchov ako Juraj Široký či Ivan Kmotrík, a neskôr to dotiahol až na hlavu štátu. Do pamäti verejnosti sa zapísal i vyštudovaný estetik a marxistický filozof, ktorý 17. novembra 1989 kachličkoval kúpeľňu, postaral sa o nákladnú rekonštrukciu Bratislavského hradu i kritizovanú sochu Svätopluka a prioritne sa angažoval najmä v zdravotníckom biznise. Najvyššiemu orgánu parlamentnej demokracie šéfovalo aj niekoľko politikov, ktorí spôsobili pád vlastných vlád. Nelichotivé charakteristiky, až na výnimku, sprevádzali tiež našich viacnásobných premiérov: únos prezidentovho syna a Slovensko ako čierna diera, reformy a stretnutia v konšpiračnom byte na Vazovovej, vražda novinára a korupčná mafia na najvyšších poschodiach štátu. Tri dekády modernej slovenskej samostatnosti boli nezriedka jazdou ohrozujúcou samotné základy demokracie a voliči si často vyberali medzi veľkým a ešte väčším zlom. Napriek tomu boli v príbehu Slovenska aj viaceré pozitívne momenty. Vydajte sa s nami na cestu po trinástich vybraných fenoménoch slovenskej politiky, na ktoré sa pozreli komentátori, analytici a spolupracovníci redakcie Aktuality.sk vrátane autora bestselleru Fico Petra Bárdyho, šéfa politického oddelenia Martina Sliza, experta na slovenský extrémizmus Tomáša Kyseľa či autora bestselleru Slovenská mafia Jána Petroviča. Knihu ilustrujú ikonické fotografie.

Michail Šiškin, ruský autor žijúci vo Švajčiarsku, vo svojej novej knihe tvrdí, že Rusko nie je „hádankou zabalenou v záhade“, len o ňom nevieme dosť. Aký je teda skutočný príbeh Putinovho autokratického režimu a jeho invázie na Ukrajinu? Autor sa vydáva do histórie a sleduje korene ruských problémov od Kyjevskej Rusi cez Moskovské veľkokniežatstvo, cárske Rusko, revolúciu, Sovietsky zväz a studenú vojnu až po súčasnú Ruskú federáciu. Skúma znepokojujúci vzťah medzi štátom a občanmi, vysvetľuje ruský postoj k ľudským právam a demokracii a tvrdí, že v skutočnosti existujú dva ruské národy: jeden rozčarovaný a nespokojný, trpiaci „otrockou mentalitou“, a ten, čo vyznáva európske hodnoty a snaží sa postaviť útlaku. Bude Rusko pokračovať v bludnom kruhu prevratov a autokracie alebo sa mu podarí z neho vymaniť – a ako v tom môžeme jeho obyvateľom pomôcť?

Svet ovláda toxická ideológia extrémnej rivality a individualizmu. Zahmlieva skutočnú ľudskú povahu a ničí nádej a spoločný cieľ. Nahradiť ju môže len pozitívna vízia – nový príbeh, ktorý znovu zaangažuje ľudí do politiky a osvetlí cestu k lepšiemu svetu.Britský politický a environmentálny aktivista George Monbiot popisuje, ako nové poznatky v psychológii, neurovede a evolučnej biológii umožňujú vidieť ľudí a ich povahu v úplne inom svetle: ako výnimočných altruistov, ktorí navzájom spolupracujú. Ukazuje, ako na týchto zisteniach môžeme stavať a vytvoriť novú politiku: politiku spolupatričnosti. Zásadné preorganizovanie demokracie a ekonomiky zdola nám podľa neho umožní opäť získať kontrolu a zvrhnúť sily, ktoré maria naše snahy o lepšiu spoločnosť. Naliehavá a zanietená kniha prináša nádej a jasnosť potrebné pre zmenu sveta.

Univ. prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc. – právnik, vysokoškolský pedagóg a vedec, popredný odborník na občianske právo – v publikácii predstavuje súbor článkov, úvah, esejí a referátov, ktoré boli uverejnené v priebehu rokov 1993 – 2009 a ktoré sa týkajú všetkých základných otázok slovenskej štátnosti, akými sú suverenita, národno-štátne záujmy, podstata a povaha národného štátu, národný a občiansky princíp, Slovenská republika ako národný štát, práva príslušníkov národnostných menšín a ich ochrana, ústavnoprávne základy slovenskej štátnosti, jej medzinárodné súvislosti a celý rad ďalších aspektov. Osobitná pozornosť sa venuje otázkam a problémom slovensko-maďarských vzťahov a to v dvoch rovinách: na úrovni medzištátnych vzťahov aj v súvislosti s problémom úpravy a stupňa ochrany práv príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny žijúcej na území SR. Autor aj skúma, vyjadruje sa a hodnotí, či a ako sa v danej vývojovej fáze v priebehu dovtedajšieho trvania slovenskej štátnosti, so zreteľom na pozitívne i negatívne okolnosti, vnútorné i medzinárodné súvislosti, darí napĺňať v praxi ideu slovenskej štátnosti a jej jednotlivých atribútov.

Druhé, aktualizované a fotografiami doplnené vydanie knihy, ktorá prináša pomerne jasný obraz Mariana Kotlebu - rasistu s nechuťou ku všetkému cudziemu, odporcu demokracie so sklonom k stihomamu a rodinkára neschopného plniť volebné sľuby. Kto je Marian Kotleba? Ako sa mohol dostať až do parlamentu? 14. marca 2005 v Prezidentskom paláci úradoval Ivan Gašparovič, Mikuláš Dzurinda bol premiérom pravicovej koalície, Slovensko bolo rok členom Európskej únie aj NATO a Marian Kotleba ako vodca združenia Slovenská pospolitosť pochodoval pred Prezidentským palácom v rovnošate s dvojkrížom a rozprával o židoch. Neskôr k nim podľa potreby pridával ďalších – Cigánov, černochov, šikmookých, homosexuálov, lesby, utečencov, moslimov, sionistov, socialistov, liberálov, umelcov, politikov, Maďarov, Američanov, Izraelčanov, zlý Západ, Európsku úniu či teroristov z NATO. Odvtedy je tu s nami a jeho obľuba stúpa. Zlepšil sa v prednese, prezliekol sa do menčestrového saka a pripína si naň malý krížik. Ešte stále sme v EU aj v NATO, prezidentkou je Zuzana Čaputová, Roberta Fica vystriedal v premiérskom kresle Peter Pellegrini. A holohlavého muža tu nikdy nebolo viac. So svojím rodinno-straníckym klanom na štyri roky ovládol Banskobystrický kraj, v roku 2016 sa posadil do Národnej rady a každý relevantný prieskum verejnej mienky potvrdzuje, že voliči si myslia, že tam stále patrí. Jeho strana dnes sedí na miliónoch eur, ktoré dostala od štátu a Najvyšší súd nenašiel dôvod, prečo by mal ĽSNS rozpustiť. V parlamente začali kotlebovci v roku 2016 v politickej izolácii, v roku 2019 im už Robert Fico ďakoval za ich hlasovanie o dôchodkoch. Je preto dôležité pochopiť, odkiaľ prišiel, čomu verí, prečo uspel a čo chce so Slovenskom urobiť. To je cieľom tejto knihy. Zoznámte sa. Marian Kotleba zo Sásovej.

Kniha Liberáli a tí druhí predstavuje liberalizmus ako spôsob nazerania na spoločnosť a zároveň hlbokú tradíciu politického myslenia. Vychádza prevažne zo súčasných politických diskusií na Slovensku a v strednej Európe, ktoré sa snaží prístupným spôsobom filozoficky uchopiť. Okrem vysvetlenia zdrojov liberálneho politického myslenia, jeho histórie a súčasnosti sa preto venuje zásadným sporným témam vo verejnom priestore: štátnemu prerozdeľovaniu bohatstva, feminizmu, právam homosexuálov či utečencom. Čitateľ si z nej odnesie porozumenie hodnotových základov súčasnej spoločnosti, ako ich vnímajú nielen liberáli, ale aj ich oponenti.

Aké sú skutočné právomoci prezidenta? Ako ich využívali doterajšie hlavy štátu? Čo hrozí, ak by sa niekto pokúsil úrad uniesť a využiť ho na razenie vlastnej vízie Slovenska? Radoslav Procházka strieda analýzu ústavného textu s príhodami zo slovenského politického života, ale aj dávnejšej histórie a pripomína, o čo všetko ide pri prezidentských voľbách.

Pred piatimi rokmi Francis Fukuyama napísal, že americké inštitúcie upadajú, pretože ich stále viac ovládajú silné záujmové skupiny. O dva roky sa jeho predpoveď vyplnila, keď sa k moci dostali viacerí politickí outsideri, ktorých ekonomický nacionalizmus a autoritárske sklony ohrozujú celý svetový poriadok. Nacionalistickí populisti vsadili na charizmatické prepojenie s „ľudom“. Pracujú s úzkym chápaním identity, čo ľudí ženie do uzavretých skupín, ktoré vylučujú všetkých ostatných. Univerzálne uznanie rovnosti, ktoré je základom liberálnej demokracie, stále častejšie spochybňujú užšími podobami uznania, založenými napríklad na národe, náboženstve alebo rase. Vyústilo to do vlny protiimigrantského populizmu, spolitizovaného islamu či bieleho nacionalizmu. Fukuyama napísal aktuálnu a dôležitú knihu – vážne varovanie, že ak nevytvoríme univerzálne chápanie ľudskej dôstojnosti, odsúdime sa na nepretržitý konflikt.

Texty v tejto knihe spájajú hlavné spoločné témy: medzinárodná bezpečnosť, mocenské súperenie, vojenská hrozba a obrana proti nej. Upozorňuje, že všetky tieto aspekty sa týkajú aj Slovenska, aj keď jeho občania sa snažia pred tým zatvárať oči. Viaceré články analyzujú rast významu Číny a tiež medzinárodného napätia vo východnej Ázii. Ďalšie varujú pred ruskými imperialistickými zámermi a poctivo analyzujú možnosti a zámery strán v prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojne. Hlavné posolstvo sa ale týka zmeny medzinárodného prostredia, v ktorom rastie miera bezpečnostných hrozieb ba priamo vojnového násilia. Dlhé mierové obdobie sa skončilo a národy, ktoré chcú prežiť, musia opätovne obnoviť svoje vojenské kapacity aj zručnosti. Týka sa to aj Slovenska, ktoré má tú výhodu, že sa môže oprieť o politicky spriaznených demokratických spojencov v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii, najmä USA, stále hlavnej svetovej vojenskej mocnosti. Ako zdôrazňuje autor, hry na „neutralitu“ môžu byť práve v čase zostrovania medzinárodnej eskalácie veľmi riskantné ba až samovražedné. Slovensko nemôže dúfať, že sa mu podarí uzavrieť do akejsi izolácie a všetky konflikty okolo neho len prehrmia. A na éru konfrontácii sa musí adaptovať mentálne, politicky, ekonomicky aj vojensky.

Ak chcete pochopiť, čo sa deje vo svete, pozrite sa na mapu. Svetový bestseller Tima Marshalla V zajatí geografie ukázal, ako sú možnosti každého národa obmedzené horami, riekami, moriami a betónom. Odvtedy sa geografia nezmenila, ale svet áno. V tejto novej objavnej knihe nás Marshall zavedie do desiatich regiónov, ktoré budú formovať globálnu politiku a moc. Zistíte, prečo je zemská atmosféra ďalším bojiskom sveta, prečo sa boj o Tichomorie práve začína a prečo je ďalšia utečenecká kríza v Európe bližšie, než si myslíte.Desať kapitol venovaných Austrálii, Sahelu, Grécku, Turecku, Spojenému kráľovstvu, Iránu, Etiópii, Saudskej Arábii, Španielsku a vesmíru, je podaných s Marshallovým charakteristickým vtipom a nadhľadom. Je to zrozumiteľné a pútavé skúmanie sily geografie, ktorá formuje minulosť, prítomnosť, ale aj budúcnosť ľudstva.

Vesmír: nová hranica, divoké miesto bez zákonov. Už teraz je kľúčový pre komunikáciu, ekonomiku, vojenskú stratégiu a medzinárodné vzťahy na Zemi. Stáva sa najnovšou arénou, ktorú ľudia preskúmajú, využijú – a možno dobyjú. Smerujeme do výšin a svoje mocenské súboje berieme so sebou. Tempo udávajú Čína, USA a Rusko.Špionážne satelity obiehajúce okolo Mesiaca, kovy z vesmíru v miliardovej hodnote, ľudia na Marse ešte za nášho života. To nie je sci-fi, je to astropolitika. Púšťame sa do nových vesmírnych pretekov – a môžu spôsobiť prevrat v živote na Zemi. Od územia a zdrojov po satelity, zbrane a strategické oblasti je geopolitika hore na oblohe rovnako dôležitá ako tu dole na zemi. Ak ste niekedy uvažovali, či sa ľudia vrátia na Mesiac, kto bude profitovať z jeho využívania alebo ako môžu vyzerať vesmírne vojny, tu nájdete odpovede.Táto pútavá kniha so všetkou hĺbkou a dôvtipom, ktoré urobili z Tima Marshalla najobľúbenejšieho britského autora o geopolitike, ukazuje, ako sme sa sem dostali a kam smerujme. Pokrýva rivalitu veľmocí, technológie, obchod, súboje vo vesmíre a čo to znamená pre nás všetkých na Zemi. Je to zásadný text o moci, politike a budúcnosti ľudstva.

Výber štyridsaťjeden najlepších esejí Silvestra Lavríka publikovaných počas uplynulých trinástich rokov v denníku SME a Denníku N zachytáva naliehavé a spoločensky významné témy. Mnohé z nich sú aktuálne aj dnes, iné sú spojené s rozhodujúcimi udalosťami v našich moderných dejinách, ku ktorým sa oplatí stále vracať. Aj teraz, pred predčasnými parlamentnými voľbami je príležitosť znovu pripomenúť si politikov a hlavne ich opakované sľuby o prosperita, slušnosti, spravodlivosti, vyšších dôchodkoch či podpore zdravotníctva, školstva či kultúry, ktoré zostali nenaplnené. Medzi esejami Silvester Lavrík čitateľovi v zamysleniach vysielaných v slovenskom rozhlase prezrádza prečo píše. Prečo odkrýva škaredé javy v našej minulosti a ich prežívania do súčasnosti. Verí, že pomenúvaním stále silného sklonu ľudí na Slovensku vzývať autoritárskych vodcov od Tisa cez Mečiara, Fica až k Putinovi nastavuje krivé zrkadlo, ktoré môže byť cestou k náprave spoločnosti.Texty sú doplnené unikátnymi metabilbordmi Pavla Demeša, diplomata a intelektuála, ktorý dlhé roky dokazuje, že mu na stave našej historickej pamäte záleží. To, čo on pre naše spoločenské vedomie podniká so svojím fotoaparátom vo voľných chvíľach už dve desaťročia, svedčí nielen o úsilí nepodľahnúť demagógii bezobsažnej politiky, ale jeho fotografie kombinácií politických a komerčných bilbordov či dopravných značení majú v sebe aj skrytý pôvab nechceného, silu paradoxu a sýty a inteligentný humor.Kniha je venovaná každému, kto nad Slovenskom nezlomil palicu, ani ju nezobral do ruky, aby ju roztancoval na chrbtoch protagonistov esejí a fotografií, hoci by si to stokrát zaslúžili.

Na jar 2014 Rusko anektovalo Krym, rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny, kde okupovalo časť Donbasu a vytvorilo tam „Luhanskú a Doneckú ľudovú republiku“. V tom istom čas sa pokúšalo rukami svojich miestnych pomáhačov vytvoriť šnúru podobných „republík“ v iných oblastiach Ukrajiny – od Charkiva na severovýchode po Odesu na juhozápade. Ruský vodca Vladimír Putin v tom čase s entuziazmom rozprával o tom, že je na spadnutie vznik nového štátu Novorossija (Nové Rusko). Ten by mal odrezať zvyšok Ukrajiny od prístupu k moru, obrať ju o obrovskú časť jej ekonomického a ľudského potenciálu. Odpor ukrajinských občanov tieto plány prekazil a nijaké ďalšie „ľudové republiky“ ani Novorossija nevznikli.Rozpínavý kremeľský režim sa svojich šialených imperiálnych plánov nevzdal a v roku 2022 znovu zaútočil na Ukrajinu. Plány Kremľa na „blitzkrieg“ však stroskotali, Ukrajina už viac ako rok hrdinsky odoláva vražednej invázii z východu a karta sa začína obracať. Namiesto kremeľských halucinácií o víťazstve „ruského sveta“ sa začalo vážne diskutovať o možnosti rozpadu súčasného ruského štátu v dôsledku vnútorných turbulencií po porážke vo vojne. Ak sa tak naozaj stane, čo by mal podniknúť okolitý svet, najmä demokratický Západ? Otázka znie – kto dnes potrebuje takého agresívneho a nezodpovedného aktéra medzinárodných vzťahov ako Ruská federácia?Juraj Mesík sa vo svojej knihe zamýšľa nad tým, kam by mohol vyústiť proces vnútorného rozpadu Ruska po porážke v imperiálnej vojne proti Ukrajine. Polemický charakter autorových úvah o možných scenároch je zjavný. Nech už to však s možným rozpadom Ruskej federácie dopadne akokoľvek, historickou analýzou podložené úvahy autora o tom, že Západ tentokrát nesmie sedieť so založenými rukami ako nečinný pozorovateľ by mali byť určite vyslyšané.

Redaktorka Denníka N Veronika Prušová podrobne mapuje život a kariéru dvojnásobného šéfa Najvyššieho súdu, ministra spravodlivosti a prezidentského kandidáta Štefana Harabina. Kniha umožní čitateľovi pochopiť, čo Harabin znamenal pre slovenskú justíciu, ale aj to, čo možno čakať od jeho budúceho pôsobenia v politike.Text sprevádzajú komentáre Mariána Leška.

Dvadsiate storočie je zrejme možné charakterizovať ako storočie revolúcií a vojen a to aj napriek tomu, že druhá polovica predchádzajúceho storočia bola obdobím mieru a vízie úspešného a kľudného života. Oba tieto extrémy však vzišli z prehnaných ambícií štátov i jednotlivcov v prospech imperiálneho rozširovania alebo pri obrane proti nemu. Prehnaný optimizmus politických vodcov bez rešpektovania či vytvárania spoločenských súvislostí spojených s výraznými ekonomickými, sociálnymi a štrukturálnymi zmenami, vygeneroval extrémne riešenia. Ani naša ľudská podstata sa nevymyká prírode, teda jej fyzike a preto extrémna akcia vyvolá extrémnu reakciu. Takéto postupy devastovali nie len ľudí a ich vzťahy ale aj prírodu s jej tzv. biodiverzitou a pôvodnú reprodukčnú schopnosť, teda udržateľnosť biotopu prívetivého pre človeka.

Spoločná kniha priateľov - Miroslava Kusého a Milana Šimečku, v ktorej sa pokúsili o analýzu socializmu a priblíženie atmosféry doby, v ktorej žili. Knihu začali písať koncom 70. rokov, kedy boli už obaja zamestnaní ako robotníci. Dali si záväzok napísať po jednej kapitole za mesiac a následne ich „verejne“ prečítať na pravidelných spoločných večierkoch, kde ich prvými čitateľmi a kritikmi boli blízki priatelia a rodina a práve preto je z textov cítiť aj istý humor. Napriek tomu, že sa obaja autori od seba vzdialili žánrovo a písali vo svojom rodnom jazyku, obsah pôsobí celistvo a vydáva jednoznačné stanovisko, že reálny socializmus bol ako teória nekonzistentný a ako režim neudržateľný. Kniha dostala pomenovanie podľa výstižnej eseje - metaforickej sociologickej štúdie Miroslava Kusého „Veľký Brat a Veľká Sestra“.

Spisovateľka Katja Schneidtová, od roku 1999 ako dobrovoľníčka pomáha utečencom. Mnoho rokov žila s tureckým mužom odrezaná od vonkajšieho sveta v jeho moslimskej veľkorodine. Napísala o tom bestseller týždenníka Spiegel Zajatá v Nemecku. Jej nová kniha Nezvládneme to je veľmi zaujímavou, jedinečnou, aktuálne autentickou i odvážnou spoločenskou sondou zo súčasného Nemecka, ktoré zaplavila vyše miliónová vlna migrantov. Vypovedá o nevyhnutnej účasti dobrovoľníkov na jej zvládnutí a o ich konkrétnych úlohách. Nehovorí však len o vybavovaní dokumentov, zabezpečení bývania, jazykových kurzov, vytváraní vzdelávacích a pracovných kapacít, zaobchádzaní s náboženstvom a s dezinformáciami, o potrebe priblížiť moslimom európsku kultúru či spoločenské zvyklosti. Upozorňuje i na konkrétne úskalia, s ktorými sa stretla, delí sa o riešenia, ktoré vidí, a kriticky podčiarkuje vážne chyby, ktoré treba napraviť. Autorka, ktorá má na konte viac ako desať kníh, hovorí: „Islam nie je s nemeckou kultúrou kompatibilný. A len tak tvrdiť, že islam k Nemecku patrí, je len prázdne gesto, ktorým sa nič nevyrieši.“ Naráža tým na iný výrok kancelárky Merkelovej, ktorá zopakovala predchádzajúce slová niekdajšieho prezidenta Christiana Wulffa o tom, že islam patrí do Nemecka. Aj názov knihy - Nezvládneme to, priamo odkazuje na vetu, ktorú Angela Merkelová v kritických situáciách opakuje: „Wir schaffen das“, čiže „Zvládneme to“. Nefiltrovaný pohľad na každodennú prácu s utečencami a na procesy v dnešnom Nemecku slovenského čitateľa v mnohom poučí a v mnohom prekvapí.

Autori publikácie pomocou súčinnosti prírodných, spoločenských a duchovných vied ponúkajú cez prizmu kresťanského svetonázoru a slovenskej štátnej identity evolučné vysvetlenie rivality Západu a Východu. Táto rivalita síce korení vo fylogenetickej a ontogenetickej pamäti ľudstva, ale jej súčasná podoba sa stáva hrozbou zániku tak slovenskej, ale i stredo- a celoeurópskej identity. Vinou radikálnych elít moci sa totiž zbehlo spolupôsobenie nasledovných záporných javov: sebeckého novopohanstva, bohatnutia boháčov a chudobnenia chudobných, praktizovaného kynoženia života od potratov po eutanáziu, vnucovania multikulturality cez inváziu ilegálnych votrelcov do Európy, islamizácie Európy a podnecovania nukleárneho konfliktu na pomedzí Ukrajiny a Ruska. Po kolapse totalitného komunizmu sa dostáva do kolapsu aj hedonistický konzumiznus. Spanikárené radikálne elity našej západnej hemisféry prijali „obrannú doktrínu“ o „vedení permanentnej svetovej vojny“. Musíme žiadať našich spojencov, aby namiesto barbarského „antinukleárneho dáždnika“ prijali s ruskými súpermi „mierotvorné slnečníky“ spolupráce Západu a Východu. Je potrebné mobilizovať súčinnosť západného a východného kresťanstva i mierumilovných bezvercov, aby sme spoločne ozubadlili temných radikálov na oboch stranách barikád.

Brilantná analýza normalizačného režimu, ktorý nastolil „poriadok“ po uvoľnených šesťdesiatych rokoch v Československu. Autor čitateľsky pútavým štýlom, v ktorom nechýba irónia a nadhľad, popisuje proces obnovovania poriadku ako aj výsledok tohto procesu – reálny socializmus.„Môžem vari bez zveličovania povedať, že dej po roku 1970 sa pre domáci ľud nikdy nerozvíjal ako abstraktný proces „upevňovania vedúcej úlohy strany, likvidácie exponentov pravice, očisty československej kultúry, prehlbovania spolupráce medzi socialistickými štátmi atď.“, ale ako historické predstavenie so živými postavami, ako hra o zrade, láske a nenávisti, obetavosti a čachrovaní, veľkosti a nízkosti, pomste a odpustení, zbabelosti a hrdosti, ako hra o statočnosti a prefíkanosti, hra o vzostupoch a pádoch, o peniazoch a o závisti, a vôbec o všetkom, čo je také hlboko ľudské.“

„Európania sú rasisti. Už sa teším na deň, keď budú Európania v menšine. Až potom budeme slobodní a bez predsudkov“. Cecília Malströmová, komisárka EÚ. Genocída Európanov a zničenie ich národov je takto dokázateľne oficiálnou súčasťou budovania multikultúrnej rasovo a kultúrne rozmanitej „tolerantnej“ spoločnosti. Ústredná téma predkladanej knihy, multikulturalizmus, je oficiálnou ideológiou Európskej únie, preto treba citát pani komisárky vnímať doslovne. Čitateľ pochopí, z akého hodnotového základu táto ideológia vychádza a prečo sa jej skutočným, nie deklarovaným, poslaním stala genocída Európanov a ľudí európskeho pôvodu. Multikulturalizmus je barbarská antieurópska a antibelošská rasistická neomarxistická ideológia, ktorá prevzala marxistický koncept utláčania. Útočí na majoritnú kultúru Európanov, lebo za útlak imigrantov a minorít považuje požiadavku Európanov aby sa prispôsobili ich majoritnej kultúre. Za takýto útlak sa považuje dokonca aj požiadavka Európanov, aby oni sami mohli vo svojich krajinách žiť podľa svojich vlastných kultúrnych zvyklostí. Nesúhlas Európanov s takouto úpravou medzikultúrnych a medzirasových vzťahov nazývajú prívrženci ideológie multikulturalizmu paradoxne rasizmom, diskrimináciou, xenofóbiou, skrátka extrémizmom páchaným Európanmi na imigrantoch a minoritách. Ideologicky vymyslený „rasový, sociálny a kultúrny útlak“ Rómov je tak hlavný dôvod šikanovania majoritnej spoločnosti na Slovensku zo strany Bruselu a naň prepojených mimovládnych organizácií. V rámci projektu EuroMed plánuje Brusel prisťahovanie 50 až 80 miliónov moslimov do Európy, čo je akt otvorenej prípravy zločinu genocídy na Európanoch anulujúci všetky výhody z európskej integrácie. Postoje Bruselu k invázii ilegálnych neeurópskych migrantov potvrdzujú, že realizácia tohto zločinného plánu sa už naplno rozbieha, len je kamuflovaná humanistickými heslami a moralizovaním o historickej zodpovednosti Európy za stav v jej bývalých kolóniách, a tým aj jej povinnosti týchto migrantov prijímať. V knihe sa čitateľ dozvie, čo spôsobilo taký intelektuálny, kultúrny a morálny úpadok Európanov, že svoje krajiny a kontinent nechajú odovzdane kolonizovať hordami barbarov z bývalých kolónií bývalých európskych mocností. Dôležité upozornenie pre čitateľa:V knihe som spracoval náročnú tematiku, ktorá spadá do pomedzia literatúry faktu a politológie. Pomerne náročný text som preto spestril a odľahčil viac ako sto článkami, ktoré si čitateľ môže otvoriť cez hypertextové prepojenie. Čitateľ tým ako bonus dostáva prístup k ilustrácii tematiky v rozsahu porovnateľnom so samotnou knihou.

Akási malá mapa či mozaika zdrojov a dôsledkov vzdelávacej politiky tak, ako ju autor zo svojho pohľadu zachytával posledné roky a ako o nej písal smerom k širokej verejnosti v novinových článkoch či rozhovoroch pre viaceré denníky a iné médiá.Kniha zachytáva rôzne roviny a úrovne vzdelávacieho systému, takpovediac od jasličiek až po vysoké školy, pretože ide o spojené nádoby, ktoré by mali byť zastrešené súdržnou vzdelávacou politikou celého systému. To sa u nás akosi nedeje, vzdelávacia politika je dodnes rozbitá a rozpačitá, takže systém nefunguje v súvislostiach a v celku.Príbeh textov sa začína rokom 2016, keď sa na stole objavil ďalší z pokusov o reformu školstva v Slovenskej republike v podobe projektu Učiace sa Slovensko. Pokračuje cez rôzne epizódy v ďalších rokoch až po pandémiu a otázky, ktoré táto situácia nastolila ako podnety k zmenám vzdelávacieho systému. Časovo sa končí tam, kde Európu zasiahla vojna na Ukrajine a keď sa možno vynoria úplne nové otázky a iné pohľady na to, čo sa pre vzdelávaciu politiku stane podstatné.A hoci sme s úmyslami zmeniť vzdelávací systém podľa nových pravidiel od roku 2020 zase na ďalšej novej ceste, nedokážeme ani teraz predvídať, ako a kam povedie. No kniha nie je len o Slovensku a o slovenskej vzdelávacej politike. Má aj mierne exotickú príchuť a zafarbenie. Lebo to časové obdobie, ktoré zachytáva, bolo pre autora spojené aj s priamym a dlhým stretom so vzdelávacími systémami a kultúrami krajín juhovýchodnej Ázie, konkrétne Indonézie a Nepálu.

Najznámejšie dielo významného predstaviteľa klasického liberalizmu, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu. Prostredníctvom tejto knihy Hayek varoval svet pre nebezpečenstvami centralizácie moci, centrálneho plánovania a obmedzovania voľného trhu, ktorých dôsledkom je vždy obmedzenie nielen ekonomických, ale aj politických slobôd a vznik totalitných režimov.

Kniha Po kapitalizme - ekonomická demokracia je vedecko-odborná práca zameraná predovšetkým na stanovenie vízií spoločensko-ekonomického rozvoja v budúcnosti. Vďaka prístupnému jazyku je určená nielen odborníkom, ale aj širokým vrstvám čitateľov. David Schweickart v nej hľadá a aj nachádza východisko z neustále sa prehlbujúcich celosvetových kríz v jednoznačnom prechode k ekonomickej demokracii. Tento systému má postupnou transformáciou nastoliť (namiesto predpokladaného agresívneho neobmedzeného rastu) trvalo udržateľný život. Autor prichádza so širokým spektrom inovatívnych námetov v hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti. Pri transformačných procesoch však odmieta triedny boj a formovanie antikapitalistickej sociálnej sily v zmysle marxistickej ideológie. Predpokladá politicky vyspelú spoločnosť, ktorá postupne získa podiel na vlastníctve výrobných prostriedkov formou spoločenského investovania a spravodlivého rozdeľovania zisku. Vyslovuje presvedčenie, že optimistická alternatíva globalizovaného kapitalizmu vedie k absolútnemu kolapsu.

V tejto knihe vystupujú reálne osoby, firmy aj politické strany. Z politikov je to napríklad Robert Fico, Ján Figeľ, Béla Bugár alebo Radoslav Procházka. Dočítate sa o histórii podnikateľských skupín, ako sú Penta alebo Lexovci. Témou knihy sú aj prepojenia oligarchických štruktúr na politické strany, napríklad na Smer, KDH alebo Sieť.Každý čitateľ v tejto knihe nájde odpovede na nasledujúce otázky:Kto bol krstným otcom majetkového prevratu po roku 1989? Ako začínali najvplyvnejší slovenskí oligarchovia? Kto zbohatol na priamych predajoch štátneho majetku a kto na kupónovej privatizácii? Aký bol príbeh najnebezpečnejšej slovenskej finančnej skupiny Penta? Prečo prišli o svoje peniaze malí akcionári VÚB Kupónu, Slovenskej poisťovne a VSŽ? Ktorí oligarchovia ovládajú slovenské médiá? Kedy sa stali oligarchovia silnejšími, ako sú slovenskí politici? Ktorí oligarchovia ovládajú slovenské politické strany?V tejto knihe sa dozviete, ako sa dobré vzťahy z čias komunizmu premenili na peniaze. Ako sa potom tieto peniaze premenili na moc. A ako sa táto moc znovu a znovu mení na ďalšie peniaze. Na Slovensku totiž vznikol uzavretý okruh politiky a peňazí. Vďaka tomuto kolobehu moci a peňazí sa Slovensko postupne zmenilo zo štátu, kde majú všetci ľudia nádej na spravodlivosť, na akúsi bandu veľkých zlodejov. Táto kniha má čitateľovi pomôcť pochopiť, ako sme sa dostali do situácie, že na Slovensku opäť vládne partia nedotknuteľných a privilegovaných.

ergo teória sociálnej evolúcie v praxi. Dielo Rímsky cisár ako spoločenský reformátor ergo teória sociálnej evolúcie v praxi vychádza pôvodne z dizertačnej práce autora. V rámci jej obsahu sa zameral na dva zdanlivo úplne rozdielne objekty skúmania. Jadro matérie tvorí inovatívny a nedogmatický výskum rímskej štátnej správy na prelome republiky a principátu, na ktorých ilustruje oveľa väčší a podstatnejší portrét teórie sociálnej evolúcie, ktorá má univerzálnu aplikovateľnosť a farebne vysvetľuje spoločenské vzťahy minulosti, súčasnosti a uvádza možné perspektívy aj do budúcnosti. Historický výskum antickej rímskej správy a teoretickej sociológie tvorí približne pomer 3:1, v závislosti od jednotlivých kapitol. Dielo je rozčlenené do troch častí vynímajúc záverečné stanoviská. Prvá stať sa orientuje na teoretické východiská a vnímania interpretácie rímskej ústavy od dobových rímskych autorov, asimiláciou na troskách západorímskej ríše, ranostredovekého prispôsobenia východorímskou ríšou a arabskou civilizáciou, scholastickou dogmatikou, renesančným znovuoživením, revolučnou asymetriou, až po moderné výklady. Druhá stať kladie proti sebe vzťah rímskej spoločnosti a rímskej obce, štátu a ústavy, unikátnosti a univerzálnosti rímskych ústavných zvykov. Na osvieženie je začlenená vsuvka, porovnanie vybraných ústavných princípov súčasného ústavného poriadku SR a antického Ríma. Najobsiahlejšia tretia stať sa venuje úradu cisára z rôznych uhlov, pohľadov a relácií k ostatným zložkám štátnej moci. Všetky tri state sú pretkané vhodnými odbočkami, v ktorých autor poukazuje a vysvetľuje hlbšie dôvody, samotné fungovanie a naplnenie uvedených výsledkov pomocou princípov teórie sociálnej evolúcie. Rozsiahly záver vytvára akési resumé z bohatej faktografickej matérie a následné preskočenie k vytváraniu konkrétnych záverov. Autor nemá v úmysle uvedeným dielom vytvoriť jednoznačné závery ako skôr vyvolať vedeckú diskusiu, oživiť teoretickú sociológiu, historiografiu, a mnohé iné spoločenské vedné odbory, ktoré oproti prírodným vedám stagnujú.

V knihe Vojna proti Západu sa autor medzinárodných bestsellerov Douglas Murray pýta: ak sú dejiny ľudstva dejinami otroctva, dobývania, predsudkov, genocídy a vykorisťovania, prečo za to nesú vinu len západné národy? Čína má dnes koncentračné tábory. Prečo ľudia zo Západu tvrdia, že naše hriechy sú jedinečné?Teraz je v móde oslavovať nezápadné kultúry a, naopak, znevažovať všetko západné. Niečo z toho predstavuje potrebné zúčtovanie, avšak väčšina osudovo podkopáva základ toho, čo vytvorilo najväčšiu a najhumánnejšiu civilizáciu na svete. Douglas Murray v knihe Vojna proti Západu ukazuje, koľko ľudí s dobrými úmyslami sa nechalo oklamať pokryteckou a nedôslednou protizápadnou rétorikou. Napokon, ak musíme zavrhnúť myšlienky Kanta, Huma a Milla pre ich názory na rasu, nemali by sme zavrhnúť aj Marxa, ktorého dielo je prešpikované rasistickými urážkami a antisemitizmom? V Amerike ešte treba uhasiť ohniská rasizmu, ale čo s besniacim rasistickým peklom na Blízkom východe a v Ázii?Z tohto intelektuálneho podvodu neprofitujú len nečestní vedci, ale aj nepriateľské národy a porušovatelia ľudských práv, ktorí dúfajú, že tak odvrátia pozornosť od svojich vlastných súčasných zločinov. Diktátori s radosťou naskočia na vlnu „Amerika je rasistická krajina“ a ako PR imitujú jazyk antirasistických a „prospravodlivých“ hnutí, zatiaľ čo medzitým vyvražďujú vlastný ľud a uskutočňujú svoje autoritárske ťaženia.Ak má Západ prežiť, treba ho brániť. Vojna proti Západu nie je len prenikavým rozborom hlúpych protizápadných argumentov, ale aj novou a prísnou apologetikou civilizácie ako takej.

Číta: Přemysl Boublík Celkový čas: 8 hodín 44 minút Nová šľachta – Papalášstvo od Mečiara po Matoviča je odľahčeným pohľadom do smutného zákulisia slovenskej politiky.Miroslav Beblavý na vlastnej koži zažil, aký ťažký je boj proti nezmyselným výsadám prominentov. Na základe tejto skúsenosti a viac ako dvoch stoviek zdrojov prináša jedinečné svedectvo o spôsoboch, akými si „tí hore“ bez hanby užívajú svoje postavenie.Niekomu stojí rýchlik v dedine, iný vojenskou stíhačkou sfúkaval sviečky na cintoríne. Úsmevné príhody, ako poslanec takmer išiel do basy kvôli papagájom, strieda oprávnené rozhorčenie z toho, že dôchodkyňu s maturitou dosadil jej zať až do dozornej rady banky. Čitateľ sa dozvie aj to, prečo je podľa diplomatov maslo v Prahe päťkrát drahšie a kto zarába lepšie ako v Amerike.Autor ukazuje, čo všetko sa proti papalášstvu – často neúspešne – vyskúšalo a čo musíme spraviť, aby sme ho konečne porazili. Novú šľachtu na Slovensku nepotrebujeme, obzvlášť keď jej na každom kroku vypadáva slama z topánok.

Kniha Nová šľachta – Papalášstvo od Mečiara po Matoviča je odľahčeným pohľadom do smutného zákulisia slovenskej politiky. Miroslav Beblavý na vlastnej koži zažil, aký ťažký je boj proti nezmyselným výsadám prominentov. Na základe tejto skúsenosti a viac ako dvoch stoviek zdrojov prináša jedinečné svedectvo o spôsoboch, akými si „tí hore“ bez hanby užívajú svoje postavenie. Niekomu stojí rýchlik v dedine, iný vojenskou stíhačkou sfúkaval sviečky na cintoríne. Úsmevné príhody, ako poslanec takmer išiel do basy kvôli papagájom, strieda oprávnené rozhorčenie z toho, že dôchodkyňu s maturitou dosadil jej zať až do dozornej rady banky. Čitateľ sa dozvie aj to, prečo je podľa diplomatov maslo v Prahe päťkrát drahšie a kto zarába lepšie ako v Amerike. Autor ukazuje, čo všetko sa proti papalášstvu – často neúspešne – vyskúšalo a čo musíme spraviť, aby sme ho konečne porazili. Novú šľachtu na Slovensku nepotrebujeme, obzvlášť keď jej na každom kroku vypadáva slama z topánok.

Európa a jej hodnoty sa otriasajú v základoch a zdá sa, že každým dňom sa ponárame do väčšej a väčšej neistoty. Čo nás čaká v najbližších rokoch? Rozpadne sa Európska únia rovnako, ako sa rozpadla habsburská monarchia? A aká bude príčina? Vzostup radikálnych populistických strán? Alebo migračná kríza? A možno to bude Brexit, ktorý spustí lavínu ďalších a ďalších „exitov“ z Európskej únie. Tieto otázky kladie sebe i nám uznávaný európsky politológ Ivan Krastev vo svojej ostrej a provokatívnej esejistickej knihe Čo príde po Európe? Nehľadí však len na aktuálne dianie, ale svoje úvahy a predpovede opiera aj o hlboké znalosti európskych dejín. Príkladov a analógií rozpadu veľkých spoločenstiev máme v moderných dejinách mnoho. Otázkou zostáva, či sa k nim čoskoro pripojí aj Európska únia. Kniha Ivana Krasteva Čo príde po Európe? Vychádza v edícii Skica v preklade Samuela Marca.

Medzinárodná skupinka politikov, lobistov, bankárov a manažérov plieni svet verejnosti za chrbtom. Vzniká globálny feudalizmus: Bohatstvo sveta putuje k malej skupinke, ktorá sa nachádza v centre finančného systému. Vlády sa chcú zaradiť k prospechárom a nútia svojich občanov prinášať obete.Vlády podporované silnými a diskrétnymi organizáciami ako Svetová banka, MMF, Banka pre medzinárodné zúčtovanie a Centrálne banky, plienia osobné vlastníctvo a odmietajú solidárnosť s núdznymi. Oceány falošných peňazí zaplavujú celý svet, zatiaľ čo sa globálny finančný tok vyhýba demokratickej kontrole. Právo sa porušuje podľa ich ľubovôle. Novou ideológiou je svojvôľa. Slušnosť je cudzím slovom.Vlády a finančný priemysel bezohľadne plienia svet, len aby si zachránili vlastnú kožu.Aký to má dopad na jednotlivca? Je možné sa nejako brániť? Existuje možnosť revolúcie?Michael Maier je editorom Nemeckých hospodárskych novín. Po ukončení právnického štúdia na vysokej škole v Grazi bol finančným riaditeľom Afroázijského inštitútu v Grazi, potom šéfredaktorom viedenského denníka Presse a kolumnista vo viedenskom denníku Standard, ako aj šéfredaktor Berlínkych novín a internetových novín Stern a Netzeitung. Bol spolupracovníkom v Shorenstein Centre v Harvard Kennedy School for Government (vedecká téma: Ochrana životného prostredia a občiansky žurnalizmus), ako aj hosťom v Koebnerovom inštitúte Novej nemeckej histórie Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme (profesor Mose Zimmerman), kde skúmal antisemitizmus v bývalej NDR.

Kniha Posledné impérium – Texty o agónii Ruska hovorí o rizikách, ktoré pre nás, Slovákov a Európanov, predstavuje a aj v blízkej budúcnosti bude predstavovať Rusko, ale predovšetkým naša vlastná hlúposť, naivita a historické (bez)vedomie. Práve preto je kniha venovaná učiteľkám a učiteľom, ktorí učia naše deti kriticky myslieť - ale pozor, nie je to žiadna učebnica.

Novinár a spisovateľ Michael Wolff vďaka dobrým vzťahom s Trumpovým kabinetom prináša kuloárne informácie z pracovne najkontroverznejšieho prezidenta všetkých čias.Prvých deväť mesiacov volebného obdobia Donalda Trumpa sa nieslo v znamení búrlivých, šokujúcich a mimoriadne kontroverzných udalostí. Známy autor a novinár Michael Wolff, ktorý mal neobmedzený prístup do Západného krídla, v knihe opisuje dramatické a živelné úradovanie, odrážajúce prezidentovu osobnosť, čím odkrýva pravdu o chaose v Oválnej pracovni. Dozviete sa:čo si o prezidentovi Trumpovi myslí jeho štáb;čo priviedlo Trumpa k tvrdeniu, že ho bývalý prezident Obama odpočúva;prečo vyhodili šéfa FBI Jamesa Comeyho;prečo sa hlavný stratég Steve Bannon a Trumpov zať Jared Kushner nemohli ani cítiť;kto v skutočnosti riadi Trumpov úrad po tom, čo Bannona vyhodili;ako úspešne komunikovať s Trumpom;čo má Trumpov úrad spoločné s filmom Producenti.Americká spoločnosť je dnes mimoriadne polarizovaná a na svedomí to má prezident Trump. Kniha Oheň a síra od Michaela Wolffa je brilantne napísaná a mimoriadne aktuálna správa o situácii v Bielom dome. Vysvetľuje, ako a prečo sa Donald Trump stal kráľom sporov a rozkolov.

Prvá publikácia o komunálnej politike u nás, venujúca sa tejto téme z hľadiska jej filozofických, právnych, sociologických, ekonomických a politologických východísk, ako aj z hľadiska praxe v jej priestorovej, sociálnej a ekonomickej dimenzii. Osobitná pozornosť je venovaná špecifike komunálnej politiky v malých obciach i v mestách. Vhodná do knižnice každého starostu, primátora či poslanca mestského alebo obecného zastupiteľstva, ale aj ako učebnica pre štúdium verejnej správy. Po mimoriadne úspešnom knižnom vydaní sa na základe veľkého dopytu verejnosti teraz dostáva do jej rúk aj v elektronickej podobe.

Kniha nadväzuje na predošlú knihu autora z prostredia vysokej politiky s názvom Pokušenie moci. V druhej časti - Poučenie z moci - má čitateľ možnosť preniknúť do zákulisia parlamentu, politických strán, vlády, diplomacie, zahraničných ciest a medzinárodných rokovaní. Ľuboš Jurík šesť rokov pôsobil ako hovorca predsedu NR SR, zúčastnil sa mnohých domácich i zahraničných rokovaní M. Dzurindu a R. Schustera, opísal autentické zážitky, ktorých bol priamym svedkom. Čitateľ tak dostáva do rúk zaujímavú knihu s autentickým svedectvom o zložitom období Slovenskej republiky od jej vzniku až po prvé desaťročie tretieho tisícročia. Ľuboš Jurík je nielen pozorný a detailný kronikár, ale aj glosátor udalostí a osobností, pričom sa snaží zachovať objektívny, aj keď netají svoj kritický pohľad na udalosti.

Hoci názov knihy napovedá niečo iné, dvojica britských autorov napísala prekvapivo optimistickú knihu o našej civilizácii. Tú si cenia natoľko, že podľa nich stojí za to pokúsiť sa ju zachrániť. V roku 1900 bola väčšina obyvateľov Západu na svoju civilizáciu hrdá. Vedeli, čo predstavuje a verili jej. Dnes sa tento pocit stratil. Je to najmä preto, že šesť ideí, na ktorých sebavedomie Západu stojí, zažilo storočie neustálych útokov.Západná civilizácia pretrváva dlhšie ako akákoľvek iná v minulosti alebo v súčasnosti – je oveľa úspešnejšia v ekonomickom, vojenskom či politickom zmysle, ale aj vo vede, technológiách a umení. Zlepšuje sa zdravotných stav jej obyvateľov, rastie ich bohatstvo, dĺžka života a zrejme aj pocit šťastia. Veľkú časť týchto úspechov môžeme pripísať na vrub šiestim základným ideám – kresťanstvu, optimizmu, vede, ekonomickému rastu, liberalizmu a individualizmu. Tieto idey však už Západ nespájajú ani neinšpirujú a jednotlivcom nedávajú sebaistotu nevyhnutnú na spoločný postup, akokoľvek neuvedomelý. Namiesto toho vidíme evidentný príklon ku kolektívnej samovražde, v našich dejinách hlboko zakorenený už od roku 1914. Dá sa vystopovať v upadajúcej dôvere voči každej idey, ktorá kedysi inšpirovala Západ a celý svet. Našťastie, lepší pohľad na šesť faktorov ukazuje veľkú húževnatosť, s akou odolávajú útokom. Väčšina dnešného nepriateľstva voči týmto ideám je založená na módnych, ako bol napríklad Freudov pohľad na ľudskú prirodzenosť, ktorý vedecké dôkazy medzitým vyvrátili. Aspoň teoreticky by dômyselnejšia syntéza šiestich ideí mohla ponúknuť Západu cestu, ako ho zbaviť jeho úzkostí a zvýšiť jeho integritu. Ale v praxi? Táto facsinujúca kniha sa pokúša nájsť odpoveď.

Historici a politológovia sa nevedia zhodnúť na tom, či výrok o nikaragujskom diktátorovi Somozovi „je to bastard, ale náš“ patrí naozaj Harrymu Trumanovi. Niektorí tvrdia, že tie slová vyriekol už jeho predchodca v Bielom dome Franklin Delano Roosevelt, ale sú aj takí, ktorí sú presvedčení, že zodpovedajú skôr politike a spôsobu vyjadrovania Richarda Nixona. Pokojne ich mohli vyrieknuť viacerí. Po druhej svetovej vojne a najmä potom, ako ju vystriedala vojna studená, svet sa doslova hemžil politikmi, ktorým sa dostávalo nielen skrytej, ale aj oficiálnej podpory len preto, lebo jedna zo strán rozdeleného sveta ich považovala za svojich spojencov, lebo sa postavili na vhodnú stranu frontovej línie. Našli sa aj takí politici, ktorí dokázali obratne hrať na obe strany a využívať spory medzi veľmocami vo svoj prospech. Najväčší problém je, že svet sa stretáva s ľuďmi tohto typu naďalej, aj po skončení studenej vojny.

Kniha se věnuje problematice sociální změny a různých badatelských přístupů k ní. Jedná se o příspěvek k rozvoji sociohistorické perspektivy, pochopené jako multidisciplinární způsob zachycení dlouhodobých procesů a změn. Ty jsou představovány v klíčových studiích, v nichž autoři zachycují politické události a jejich vliv na obyvatele (postavení šlechtice, měnová reforma, rozpad Československa), ale také kulturní život českých zemí (Národní divadlo za druhé světové války). Aktérství představuje vlastnost sociálního subjektu, jenž má úlohu hybatele jednání v určitém vysvětlujícím modelu. Autoři nevynechali ani teoretický rámec, který je nutný pro jejich zkoumání. Každá stať rovněž obhajuje jiný přístup, který lze použít při analýze vztahů aktérů a sociální změny, což rozšiřuje a obohacuje paletu metod a problematiky historické sociologie.

Kniha analyzuje slobodnú spoločnosť, pozostávajúcu z troch stavebných zložiek, t.j. z troch slobodných inštitúcií, ktoré stelesňujú trojitú slobodu; - politickú (politický pluralizmus a nie politický absolutizmus), - ekonomickú (ústavou uzákonená ochrana súkromného vlastníctva a ochrana duševného vlastníctva), a morálno-kultúrnu. Tieto inštitúcie slobody sú pevne zakotvené v každej ústave týchto slobodných spoločnosti (USA, Kanada, Švedsko, Dánsko, Nórsko a Izrael). Cesta k vytvoreniu slobodných spoločnosti bola rôzne dlhá, obtiažná a zložitá. Avšak zápasy o jej zdolávanie sú zápasmi napĺňujúce svoje prírodné poslanie - poslanie inteligentných a slobodných osobnosti.

Chápadlá slovenskej mafie siahajú do najvyššej politiky! Šokujúci príbeh V tieni mafie pokračuje!Čas dravcov odkrýva ďalšie šokujúce skutočnosti o praktikách mafie, politickej korupcii, rozkrádaní eurofondov, o biznise s prostitúciou, ale aj o vzťahoch vplyvných mužov k ženám. Román V tieni mafie sa bezprostredne po vydaní stal bestsellerom. Niekoľko týždňov bol na prvom mieste v rebríčku top titulov.Krutý boj o moc tentoraz zasiahne až do najvyšších politických sfér! Michal Harvan chladnokrvne odstránil všetkých nepriateľov aj spojencov, ktorí mu pomohli dostať sa na vrchol zločineckej moci. Teraz však narazí na rovnocenného protivníka a musí mu čeliť celkom sám. Po krvavej zrážke s nájomným psychopatickým vrahom padne až na samé dno – príde o všetko, čo dosiahol. Pomôže mu bizarný ľúbostný vzťah s prostitútkou nájsť stratenú silu, vrátiť úder a získať naspäť to, o čom si myslí, že mu patrí?

Drsný a zároveň dojímavý mafiánsky román o úpadku jednej celej generácie. Autor so znalosťou veci analyzuje príčiny formovania prvých zločineckých skupín, teritoriálne rozdelenie moci a vplyv podsvetia na politickú klímu v krajine. Jozef Karika sa neskrýva za pseudonym, umožňuje nahliadnuť do zákulisia nielen gangstrov nižšieho rangu, ale i mafie v bielych golieroch, fungovania regionálnej politiky i práce médií.Román V tieni mafie so šokujúcou otvorenosťou opisuje bezohľadné mafiánske praktiky od výpalníctva, nakrúcania pornografie, obchodu s bielym mäsom až po korupciu, ktorá rozožiera štátne a samosprávne štruktúry.Román však hovorí aj o priateľstve dnešných tridsiatnikov. Traja kamaráti dozrievajú pod vplyvom spoločenského diania. Život im ponúka rozličné spôsoby, ako si vydobyť spoločenskú prestíž. Odolá ich priateľstvo nástrahám, alebo ich rozdelí v svete financií a zločinu taký neočakávaný cit, ako je láska?Príbeh odkrýva zákulisie fungovania našej spoločnosti, je v ňom motív rozvratu osobnosti, témy zla, smrti, násilia i šialenstva, vzťah mentora a učeníka – zasväcovanie do mocenskej filozofie podsvetia, investigatívne prvky… Román obsahuje aj citlivé a dojímavé pasáže, no verím, že v primeranom a opodstatnenom rozsahu. Je to generačná výpoveď o tom, čím ľudia na Slovensku žijú, s čím sa každodenne stretajú a čo ich obklopuje."Za najväčší autorský úspech budem považovať, ak po publikovaní tejto knihy prežijem v zdraví ďalšie tri mesiace. Na rozdiel od mojich starších kníh je táto naozaj na hrane." Jozef Karika