Slovenská literatúra

Príbeh o láske, umení a smrti, v ktorom sa životy hrdinov raz osudovo, inokedy voľne spájajú. Spoznáte zábavné a tajomné rituály na odľahlom vidieku, vyveziete sa na ufo na Moste SNP a navštívite bruselské Atómium. Nasadnete do nočného vlaku a na dunajský parník. Stretnete ženu-bábiku aj mladého filmára, ktorý v provincii dokončuje poslednú snímku. Zažijete zlomové udalosti, keď sa u nás písali dejiny svetového divadla, v kultovom klube nadišla divoká noc a v tvorbe budúcnosti nastala nová éra. Lebo...

Autorka románu potvrdzuje povesť výbornej pozorovateľky medziľudských vzťahov, ktorá vie v správnom pomere vyvážiť veci smiešne s vecami smrteľne vážnymi. Moje more je príbeh o dvoch ženách a dvoch mužoch, o ich slabosti pre krásu, láske k menám, niekedy bizarným hračkám, k vode. Osudy postáv sa prelínajú, nájdeme medzi nimi ženu, ktorá sa rozhodne „veštením” meniť životy ľudí, ako aj mladého muža, ktorý stavia na hlavu tvrdenie, že muži sú tým silnejším pohlavím. Vanda Rozenbergová debutovala poviedkovou knihou Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov (2011), ktorá svojim názvom odviedla pozornosť od toho, že autorka rozumie predovšetkým ľuďom. Poviedky sa dočkali priaznivého ohlasu zo strany kritikov aj čitateľov, očakávania by nemal sklamať ani autorkin prvý román.

Od autorky úspešnej knihy Mal to byť pekný život! Sofia Maniševičová je dcéra Židovky odvlečenej nacistami do Osvienčimu počas druhej svetovej vojny. Detstvo a mladosť prežíva v Československu, v rodine, kde sa dodržiavajú židovské sviatky a zvyky. Pod vplyvom spoločnosti, ale aj rodiny, ktorá nalieha, aby sa vydala len za Žida, sa Sofia rozhodne pre útek. Chce byť slobodnou Židovkou a dúfa, že vo vysnívanej Amerike stretne aj osudovú lásku. Podarí sa jej to? Bude mať Sofia bohatstvo, lásku, slávu, vieru alebo príde o to najdôležitejšie – rodinu a milovaných? Židovka je sugestívny, emocionálny príbeh o snoch, náboženstve, láske, komunistickom Československu, slobodnej židovskej Amerike, o strate, neúnavnom boji, hľadaní podstaty, trpkosti života, o šťastí a vrtkavosti osudu.

„Ich srdcia mocne tĺkli jedno na druhom, a slabý šum vrbín a zelenej nivy prisviedčal tlkotu milujúcich…“

„Kto má príležitosť poznať náš ľud, jeho zmýšľanie, zvyky a obyčaje, každý mi prisvedčí, že v ňom povier a čarov nielen neubýva, ale že čím viac sa rozmáha v ňom chudoba a žobrota, tým viac lapá sa aj toho zúfalého, ničomného prostriedku — čarov! Neklamme sami seba, ale vyznajme si pravdu, bár jakby trpkou bola.“

„Slováku, poznaj sám seba!“ privolať radno i nám, lebo dobré poznanie nášho slovenského svojstva, našej reči, porekadiel, bájov, povestí, piesní, zvykov, dejov: bude najsprávnejším základom všelikej národu prospešnej múdrosti.“

Janka Danišová, zakladateľka projektu Vnučka.sk, držiteľka Krištáľového krídla za sociálny čin roka v oblasti filantropie a jej autentická spoveď. „Janka, máme všetko. Máme, čo jesť, máme, kde bývať, dokonca k nám príde aj opatrovateľská služba, ale nemáme človeka, ktorý by sa s nami ľudsky porozprával.“ Po týchto slovách si uvedomila, že mnohým ľuďom na sklonku života chýba prítomnosť niekoho, kto im bude blízkym. Bez váhania opustila svoju doterajšiu životnú istotu a našla odvahu vrhnúť sa do projektu, ktorý seniorom čiastočne nahrádza ich rodinu. Otvorene, so zanietením ale hlavne celou svojou dušou vám v knihe sprostredkuje úprimné dojmy zo svojich začiatkov. Podelí sa o svoje zážitky a ponúkne postrehy zo života dnešných seniorov, nad ktorými je potrebné spoločne sa zamyslieť. Bez rozdielu veku, pretože všetci raz zostarneme, ak budeme mať to šťastie...

Anna sa vydávala skoro hoci nečakala dieťa. Juraj bol chlap, ktorý k nej privandroval aj so svojou temnou minulosťou, usadil sa a pracoval ako robotník. Kým žili v činžiaku v malom meste, ešte sa ako-tak držal. Neskôr, keď postavili dom, sa týranie manželky za jeho múrmi začalo. Ponižoval, šikanoval, fackoval... Nevedela o jeho živote nič. Až po manželovej smrti sa dozvedela, že žila s bývalým dozorcom z pracovného tábora v Seredi a majstrom republiky v boxe. A podľa toho sa k ľuďom, ktorých nacisti a gardisti odvliekli z domovov do koncentračného tábora, aj správal. Bil, vraždil... Annino svedomie sa topilo vo výčitkách. Zabudla na bolestivý manželský život plný nadávok a kopancov, myslela na ľudí, k smrti umlátených rukami jej manžela. A aby to nemala také jednoduché, duch mŕtveho sa správal v dome takmer ako za živa. Zjavoval sa, odchádzal, robil si čo chcel...

Narodenie dcérky Janky dalo životu úspešnej lektorky Niki nový zmysel a spolu s partnerom Ľubošom vytvorili šťastnú rodinu. Všetko sa však zmení vo chvíli, keď sa u Janky prejaví vrodené ochorenie a na povrch vypláva pravda, ktorá mala zostať navždy nepoznaná. Jankina choroba spustí reťaz dramatických udalostí v životoch dvoch rodín. Ako sa hlavní protagonisti príbehu vyrovnajú s pravdou? Kto z nich prejaví ľudskú veľkosť a kto, naopak, pred problémami utečie? Kniha je voľným pokračovaním románu Okno do duše, ktorý vyšiel v roku 2013.

Diaľnica číslo 16 je súčasťou diaľničného systému Trans-Kanada a s najväčšou pravdepodobnosťou na nej stretnete viac medveďov než áut. Nádherná príroda, čerstvý vzduch a žiarivé vodopády. Cesta je svojím krásnym a zároveň zlovestným aspektom tým najlepším priateľom samotného diabla a miestni obyvatelia jej nepovedia inak ako DIAĽNICA SĹZ. Prezývku dostala zaslúžene. Už po desaťročia na nej miznú dievčatá a ženy, ktoré zostali navždy nezvestné, alebo sa ich telá našli zohavené v jej blízkosti. Napriek niekoľkým podozrivým zostáva táto záhada po desaťročia nevyriešená a obetí stále pribúda...„Predstavte si miestnych obyvateľov, ako sa každé ráno lúčia so svojimi blízkymi. Dcéry, manželky, priateľky. Odchádzajú do práce, na nákupy, do školy a vy nikdy neviete, či nezmeškajú posledný autobusový spoj. Stáva sa to často, lebo verejná doprava tu jazdí zriedkavo. Zmeškáte, máte smolu. Vtedy sa uchýlia k stopovaniu alebo sa vyberú po vlastných. Je ťažké určiť, ktorá možnosť znie horšie, no vždy si s úľavou vydýchnete, keď ich začujete prejsť cez prah dverí. Sú doma a vy môžete ísť pokojne spať.“ Raymond sa zastavil v rozprávaní a pohliadol na žltú tabuľu vyčnievajúcu z kríkov. V pravom dolnom rohu sa vynímali fotografie dievčat, ktoré sa stali obeťami diaľnice. Nad ich tvárami sa do oblúka tiahla výstraha: DIEVČATÁ, NESTOPUJTE NA DIAĽNICI SĹZ! VRAH NA ÚTEKU! Zo slov padali modré kvapky znázorňujúce slzy. Telom novinára Dona Sheltona prešla mrazivá triaška. Bolo to, akoby cítil ich mŕtve dotyky volajúce o pomoc. Každý si občas pomyslí, že to, čo sa stane ostatným, jeho nikdy nestretne.Diaľnica sĺz číslo 16 predstavuje fiktívny príbeh vytvorený na základe skutočných faktov. Hlavnou postavou je šéfredaktor novín The Seattle Times, Don Shelton. Uprostred noci obdrží telefonát, v ktorom mu príslušník Kanadskej kráľovskej jazdnej polície oznamuje zmiznutie jeho dcéry. Don odchádza do Kanady a zúčastňuje sa pátrania po nezvestnej Madison. Počas vyšetrovania postupne odhaľuje príbehy dievčat a žien, ktorých zmiznutia a vraždy zostali zahalené tajomstvom a jeho nádej na nájdenie dcéry tak slabne každým dňom.

Z domáceho prostredia do komunity ľudí v liečebných kúpeľoch, s rôznymi osobnostnými vlastnosťami – tak by mohol znieť podtitul, z časti autobiografickej prózy Ivety Čavojskéj - ChudéjOd svojho manžela a svojich dvoch detí, sa tridsaťdva ročná Júlia Tichá na odporúčanie lekára ocitla tri týždne v rehabilitačnom zariadení, čo bol doposiaľ pre túto ženu absolútne nepoznaný a do istej miery izolovaný svet. Do tej chvíle, od svojho partnera a ich detí nebola mimo domova ani raz, no toto odlúčenie, vďaka nedôvere a zbytočným milosrdným klamstvám, používaných vďaka netolerancii k záujmom toho druhého, veľmi poznačilo ich vzťah. Nehľadiac na to, že po absolvovaní liečby sa jej zdravotný stav po fyzickej stránke zlepšil, tak nie iba dobré zážitky ktoré tam zažila, s ľuďmi rôznych charakterových vlastností, jej zostanú v mysli ešte dlhý čas. No a jazvy na duši, vďaka absolútne negatívnym skúsenostiam, jej zostanú navždy. Všetko zlé je na niečo dobré a preto nedobré zážitky ktoré jej zostali v mysli, ju naučili viac veriť sama sebe a svojej intuícii a s oveľa väčším dôrazom sa naučila v istých situáciách používať slovo, vyjadrujúce nesúhlas.

Aj v tom najúžasnejšom vzťahu prídu dni, kedy je zamračené. Je len na nás, ako tie mraky odoženieme. Dojímavý príbeh o manželstve na druhý pokus, akých nie je málo. Zažijete v ňom veci, na ktoré nie ste pripravená, a nikto vás nenaučí, ako ich zvládať.

Ktosi múdry povedal, že všetko tu už raz bolo. Veru aj námety, ktoré sú obsahom tejto zbierky. Múdrosť našich predkov vsadená do ľudovej piesne ma priviedla k myšlienke poukázať na dobových paralelách, kde nás päta omína. A že niektoré témy sú neaktuálne? V čase uverejnenia v tlači boli a, bojím sa, že čochvíľa zasa budú!!!

Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru. „Páči sa mi ostať ležať a byť mŕtva, keď som sa obetovala za druhých. Škoda, že je už po vojne aj po Veľkej revolúcii a naši proletári sú slobodní. Všetko dôležité je vykonané, teraz už len musíme byť šťastní, a to je strašne ťažké.“

Víťaz dvanástej literárnej ceny Anasoft litera 2017! Som Paula je román zo súčasnosti, aký by sme v dnešnej literatúre ťažko hľadali. Popisuje rozklad nášho sveta, jeho prirodzených a životne dôležitých štruktúr, sebazáchovných mechanizmov, vzťahov a identifikácií, ľudského poriadku a zmysluplného bytia vo svete. Robí to prostredníctvom nenútených obrazov každodennosti. Je to aj rodinná dráma, neviditeľnými vláknami poprepájaná s celou spoločnosťou a samotným človekom. Chorobné symptómy doby popisuje Štefánik nemilosrdne presne. Ukazuje nám, kým sme, kým sme sa stali, kým sme sa nechceli stať, kým by sme sa mohli stať, kým sme boli a už nikdy nebudeme. Ukazuje nám, čo všetko sme stratili, o čo sme prišli a čo sa nám už nikdy nepodarí vrátiť späť. Štefánikov román je aj diagnózou, aj varovaním. Už samotná téma rodiny, ako sa jej Štefánik chopil, je netradičná. Nie sú tu nijaké klišé a staromódne pózy. Iba čistý, presvedčivý, nekompromisný realizmus. Štefánikove postrehy a pozorovania sú objavné a prekvapujúce, prináša román, na ktorý sa nezabúda a nezabudne, pretože sa v ňom snúbi talent s neobyčajnou invenciou a originalitou.

„Sú tajomstvá, ktoré môžeme spoznať, ak máme dostatočne slobodné srdce,“ vraví Miki, jedna z postáv Háberovho románu, svojmu bratrancovi. A nám zostáva iba dodať, že slobodné srdce a najmä myseľ musel mať predovšetkým autor, keď v zdanlivo prostom príbehu situovanom do prelomových rokov tesne pred tzv. Nežnou revolúciou a dlhé roky po nej zachytil najdôležitejšie, zväčša temné stránky prechodu od totalitného zriadenia k demokracii. Robí to však s takou ľahkosťou, že čitateľ ponorený do priam detektívneho príbehu troch kamarátov ani nevníma, o akých vážnych veciach Háber píše. A v tom je jeho majstrovstvo. Strhnúť čitateľa napínavým, miestami aj humorným dejom, a zároveň ho donútiť premýšľať. Kričiace kamene možno prečítať na jeden dych, ale k takejto knihe sa čitateľ rád vráti aj po rokoch.

Môžeš vystúpiť z vlastného života? Zanechať rodinu, syna, manželku? Vymazať svoju existenciu? Náš hrdina emigroval v nesprávnom čase, asi rok pred politickou cunami, pred pádom komunizmu. Zutekal pred všetkým, hlavne pred sebou. Nemohol tušiť, aké zmeny nastanú, že možno odchádza zbytočne. V nesprávnom čase, na nesprávne miesto. Ocitne sa takmer na dne, okúsi život v nočnom klube medzi podozrivými figúrami, stratenými existenciami. Obklopujú ho životní stroskotanci, závistlivci, striptízové tanečnice a dievčatá z ulice. A predsa si uchováva nádej, že sa z toho dostane. Vykročí z tieňa? Nájde cestu domov? Alebo ho prehltne amsterdamská noc?

Peter Luha, člen prvej československej himalájskej expedície, sa po páde do trhliny stane nezvestným, ale nie mŕtvym. Zabudne, kým bol, v novom živote sa však nestratí. Následky úrazu spôsobia, že jeho myseľ nadobudne nezvyčajnú schopnosť. Zároveň záhadne dokáže pomáhať zvieratám, čo ho neraz vytrhne z najhoršieho. Na svojej púti na spôsob Forresta Gumpa zasahuje do dejín. Pomôže dolapiť palestínskych únoscov na olympiáde v Mníchove, Indiu zbaví epidémie cholery a Rubikovi naznačí, že by mal radšej myslieť na kocku ako brigádovať na letisku. V tomto príbehu sa neuveriteľné stáva skutkom. Neznámy Slovák hýbe svetom.

Kniha o láske, strate, východiskách a odvahe veriť. Dag preberie zodpovednosť za otca a netuší, že práve týmto krokom sa spustí jeho najkrajšia životná etapa. Prevezme otcovu trafiku, kde málokedy vidí tváre ľudí, ale pozná ich ruky. Akí sú? Nadobudnúť empatiu týmto spôsobom je také vzácne, aká vzácna je viera Dagovho otca, ktorý smúti inak ako ostatní ľudia, a práve preto nachádza iné východiská. Dve generácie a jedna túžba. Mať rád. Aké je to, keď človek pociťuje zodpovednosť za niečo, čo nespôsobil?

Dve dávne priateľky sa po rokoch stretnú a vydajú na dobrodružnú cestu karavanom po Slovensku. Len tak, bez plánu a rovno za nosom. Každá z nich si okrem batožiny vezie aj tajné túžby a želania: aspoň na niekoľko dní zhodiť manželské putá a slobodne si vydýchnuť, konečne stretnúť pravú lásku, zažiť nefalšovanú, živočíšnu vášeň, nájsť stratené sebavedomie, zázračný liek na zlomené srdce či aspoň samu seba. Gabika, ktorá sa už takmer vzdala nádeje na partnera a založenie rodiny, každé ráno začína citátom od známeho filozofa. Rituál jej pomáha prežiť ďalší nudný, neužitočný deň. Silvia zasa pevnou vôľou a krycím krémom skrýva boľavé tajomstvo. Nájdu títo dvaja anjeli s polámanými krídlami silu letieť (hoci aj na metle) ďalej? Podarí sa im vzoprieť osudu a vybojovať si, čo každej žene právom patrí? Začítajte sa do emotívneho príbehu o sile ženského priateľstva, domácom násilí, materinskej láske a malých zázrakoch všedného dňa. A keď dočítate, možno bude stáť za to podarovať túto knihu najlepšej priateľke.

Hanka Brečtanská pracuje ako účtovníčka v súkromnej firme. S manželom Denisom a dcérkou Deniskou ešte donedávna viedli bežný život, ktorý narúšali len nezhody so svokrou. Po piatich rokoch manželstva sa však Denisovo správanie mení a Hanka si kladie otázku, čo sa to stalo s ich životom. Denis je od istého času posadnutý myšlienkou žiť v Južnej Afrike. Vzdá sa dobre plateného miesta a chce sa presťahovať za vidinou raja. Hanka však váha, prestáva veriť vlastnému mužovi a bojí sa vytrhnúť dcéru zo známeho prostredia. Stačí však zopár nestrážených sekúnd, drobná séria zhôd a náhod a do ich života kruto zasiahne nehoda.K napísaniu tejto knižky ma podnietila skutočná udalosť. Je to príbeh matky a jej nezlomnej vôli popasovať sa s nepriazňou osudu. Príbeh o tom, ako si všedný život s človekom rozohrá hru s vlastnými pravidlami.

Peter Walter je úspešný podnikateľ a filantrop, ktorý cez svoju nadáciu pomáha mentálne postihnutým deťom. Bolo preňho veľkým sklamaním, keď zistil, že spoločník ho celé roky okrádal. Richard Vyskoč, aby sa vyhol súdu, zriekne sa svojho podielu v úspešnej firme. Nevie odpustiť Walterovi, že kým on sa zmieta v problémoch, Petrov podnik stále prekvitá. Vyskoča aj po rokoch zhrýza pomsta. Cez mladú Dianu, túžiacu po pohodlnom živote, sa pokúsi zničiť Walterovi nielen firmu, ale aj rozbiť mu rodinu. Problémy bohatého filantropa sú vďačným materiálom pre médiá. Bulvár zneužíva ulovené fotografie, slová vytrhnuté z kontextu a denne prichádza so šokujúcimi, hoci aj neoverenými pikantnosťami. No nie každý na tejto poľovačke je bez zábran. Keď zmizne Agáta Walterová, pomsta a honba za senzáciami sa začínajú obracať proti tým, ktorí ich rozpútali.

Koniec kankánu zastihol hrdinov tohto príbehu na Slovensku roku 1998. Kabaret dejín im vymedzil priestor a nasadil masky, pod ktorými sa skrývajú živí ľudia. Majú svoje sny, túžby, lásky. Pravidlá novej spoločnosti sú však nemilosrdné. Vyžadujú zásadné kompromisy, rozbíjajú vzťahy, korumpujú a krivia charaktery. Ľudia čelia absurdným, groteskným, často krutým skúškam, a pritom autor zdôrazňuje všeobecne platnú životnú skúsenosť: Doba sa mení, človek zostáva nemenný.

Roy Carethy bol obyčajný muž s obyčajnými túžbami – založiť si veľkú rodinu a žiť v krásnom dome na predmestí. Smrť snúbenice však spustí sériu unáhlených rozhodnutí a napokon ho privedie až do cely smrti. Niekoľko minút pred popravou sa však všetko zmení. Nečakane dostáva druhú šancu a ocitne sa v najmodernejšom a najutajenejšom výcvikovom stredisku. Po krátkej príprave je pripravený splatiť svoj dlh. Jeho úlohou je zachrániť jedného z najmocnejších mužov sveta, a tak sa púšťa do boja s chladnokrvnou mafiou, trénovanými zabijakmi, nadnárodnými korporáciami i nacionalistickými fanatikmi. Podarí sa však mužovi, ktorý nikdy predtým nedržal v rukách zbraň, uspieť tam, kde zlyhali aj najlepšie tajné služby sveta?

Jozef Banáš sa stal neprehliadnuteľnou súčasťou slovenskej literatúry. Azda aj preto, lebo každou svojou knihou zatína do živého. Skrátka – neserie sa. Tento román je dosiaľ najodvážnejším potvrdením tohto banášovského pravidla. Keď som o Zóne nadšenia napísal, že nenechá nikoho ľahostajným, pri Sezóne potkanov mám pocit, že po jej prečítaní bude zopár ľudí ťažko spávať. Možno aj sám autor... Osudy hlavných hrdinov sa mi zdajú až podozrivo podobné s príbehmi niektorých verejne známych osôb. V čase, keď má kamarátstvo či priateľstvo oveľa väčšiu váhu a nevyčísliteľnú hodnotu než kedykoľvek predtým, prichádza Jozef Banáš so strhujúcim príbehom o tejto jedinečnej medziľudskej veličine, s rozprávaním o romanticko-trpkom detstve a strate ilúzií a ideálov v dospelosti, o tvrdom zákulisí vlastného života, keď mnohí prežívali vďaka ,,šme“ – a ustavičnú pretvárku stále považujú za niečo normálne. Napokon, hlavný hrdina je predsa herec...

Michaela sa po smrti manžela vrhla do práce v útulku pre psov. Tejto činnosti je oddaná celým srdcom. Oporou pre ňu je nielen dcéra, ale najmä priateľka, ktorá jej častokrát vie položiť tú správnu otázku, aby sa Michaela nad svojimi pocitmi zamyslela hlboko vo svojom vnútri. Podarí sa Michaele nájsť pokoj v srdci a nádej v lásku, ktorá nebude končiť len bolestnými spomienkami?V dnešnom svete je vraj láska neaktuálna, nudná a v podstate ani neexistuje. Ak si myslíte pravý opak, táto kniha je venovaná práve Vám.Každý začiatok v novej práci býva náročný. Výnimkou nie je ani Patrícia, ktorá sa nečakane dostáva do situácií, ktoré jej komplikujú život. Navonok sebavedomá žena, no vo vnútri citlivé dievčatko túžiace opäť veriť v lásku. Jej snaha zabudnúť a ísť ďalej bez škrabancov na duši je pre ňu však stále náročná. Neverí už, že niekto nájde ten správny kľúč k dverám jej srdca.

Niekedy môže útek z domu spustiť lavínu nepredvídateľných udalostí a sny o ružovej budúcnosti sa zmenia na prežívanie. A niekedy treba odísť ďaleko, aby sme zistili, že jediné, z čoho máme strach, je strach sám.Záhadný príbeh Lívie a Niny sa odohráva vo Veľkej Británii, Rusku, Lotyšsku a na Ukrajine. Spája ich neľahký osud „sťahovavých vtákov“, zložité vzťahy s mužmi, tajomstvá a šokujúce odhalenia, odlúčenie od detí, smútok za domovom, ale aj odvaha nových začiatkov. Na kľukatej ceste za naplnením vlastných túžob napokon obe dospejú k poznaniu, že šťastie nie je o mieste na mape a domov je všade tam, kde máme srdce.

Rubato znamená po taliansky nepravidelne, nepokojne, s meniacou sa rýchlosťou, zároveň aj skladbu v nie celkom predpísanom tempe. Také je aj Slobodovo Rubato, voľné pokračovanie Uršule. Opisuje osudy bezdetnej vydatej štyridsiatničky Uršule žijúcej v malej dedine. Uršuľa sa znova prejavuje ako bystrá, racionálna žena, ktorá sa nemôže vymaniť spod ťarchy svojho dávneho zločinu, vraždy manžela Jana Hodžu, preto ustavične hľadá v sebe, vo svojom najskrytejšom vnútri akési čisté zrnko, čosi dobré, nenarušené, čosi, čo ona nazýva svojím Bohom. Navonok je triezva, chladná, ukazuje sa však, že v skutočnosti ňou všetko hlboko prechádza, zanecháva stopy. Možno by sa dalo povedať, že kým Uršuľa premýšľa o veciach nie celkom každodenných, ozajstný život jej uniká.

Bolo by to pekné povedať, že novela Pavla Vilikovského dáva odpovede na základné otázky života, ale nebola by to pravda. Hlavný hrdina a rozprávač príbehu sa len pokúša klásť tie odveké otázky trochu ináč, tak ako mu ich vnucujú na jazyk jeho vlastné zážitky a skúsenosti. No ako vieme, dobre položená otázka je už polovicou odpovede, a druhú polovicu si iste doplní sám učiteľ. Dozvie sa popritom všeličo o láske, lavínach, kožuchoch, duši, materských znamienkach, zen budhizme a na neposlednom miest aj o bilabiálnych konsonantoch v jazyku algonquinských Indiánov. Nie všetkému, čo rozprávač vraví, sa dá veriť, ale to nie je čudné, on si len píska na ceste tmavým lesom, aby si dodal odvahu. Iste ho poteší, ak ho čitateľ na kuse odprevadí a prípadne sa aj pridá svojím vlastným popiskovaním - vo dvojici sa ani ten najhustejší les už nezdá taký temný.