Slovenská literatúra

„Bolaže to cesta! Boh mi odpusť moje hriechy, ešte i dnes mi uši hučia a žalúdok mi vrčí ako doma náš starý Dunčo na retiazke; ale poctivý človek sa konečne všade prehrabe a zo všetkého vylíže.“ Humorné a bezprostredné rozprávanie o zážitkoch a cestách.

Novela z prostredia slovenských vysťahovalcov v Amerike. Slovenský advokát prichádza na miesto banského nešťastia, pri ktorom zahynuli i trinásti slovenskí vysťahovalci. Tu sa začína príbeh jeho nešťastnej lásky so šťastným koncom, keď sa zaľúbi do dcéry majiteľa bane. „No poviedkár dumá ťažkú dumu nad tým, či hlavný hrdina povesti nebol najväčšou obeťou čiernych diamantov. A či ony azda nie sú rovnaké? Tí tam, ktorých zabilo uhlie, ležia v chladnom hrobe pod zemou, a tento, ktorého zvábili pekné oči, leží v živom hrobe cudzoty…“

„V tejto knižočke nájdete mnoho vecí, z ktorých dačo poznáte, dačo vám bude nové, o čom ste azda nikdy ani nepočuli, iné zasa smiešne a žartovné, a to vám dodá ešte väčšiu chuť do čítania.“ O mátohách, strašidlách, strigách, veštcoch, o hľadaní pokladov, o daromných pletkách si prečítaj — „A takto sa vyhneš nešťastiu i biede, do ktorej nemúdrych poverčivosť vedie.“

Tridsiatnička Zoe cíti, že v jej živote čosi nie je v poriadku. A nemýli sa! Práve totiž zisťuje, že manžel Teo ju podvádza. Navyše so spoločnou priateľkou z mladosti. Po neúspešných pokusoch zachrániť, čo sa dá, prichádza rozvod. A to je pre Zoe nesmierne ťažká situácia. Ako dlho potrvá, kým sa vylieči zo zúfalstva a beznádeje? Našťastie má po svojom boku priateľky, ktoré jej pomôžu náročné obdobie prekonať. Po čase opäť začína randiť, veriť a plniť svoje sny. Využila nové šance, ktoré jej život ponúkol. Pracovná príležitosť jej cestu nasmeruje do hlavného mesta. Tu sa jej život zmení viac, ako predpokladala. Spoznáva totiž dvoch osudových mužov. Obaja sú pre Zoe tí praví, avšak na dvoch stoličkách sa dlho sedieť nedá...

„Chtiac dávno danému sľubu aspoň zčiastky zadosť urobiť, podávam ukážku pôverčivého a čarodejného užívania rastlín, s akým sa stretáme u všetkých národov od najstarších časov a aj u nás na Slovensku, zvlášte v hornatých krajoch. Podávam túto prácičku ako chatrný síce, ale snáď predsa daktorým čitateľom nie nevítaný príspevok k dejinám kultúry nášho ľudu.“

This Is Hardcore je príbehom niekoľkých mladých ľudí zo začiatku tisícročia. Je plný hudby, svetiel a drog, zároveň však aj lásky, ticha a pokoja. Balansuje medzi dobrom a zlom, šťastím a nešťastím. Nie je to pravdivý príbeh, ak by však bol, mohol by byť pravdivý kdekoľvek.Viete, čo bude vaše dieťa robiť dnes večer?Niekde na Slovensku sa nachádza mesto bez mena, ktoré azda ani neexistuje a ak existuje, čoskoro zanikne. Pomaly, krok za krokom ho pohlcuje príroda, ale to nie je jediná podobnosť s Macondom. Rovnako ako mýtické mesto v Márquezových Sto rokov samoty, aj ono prežíva periodické obdobia obrovského rozkvetu a veľkého úpadku, tie sú však vopred jasné. V určený dátum ho totiž naplnia turisti, na krátku dobu ho nafúknu, rovnako rýchlo, ako sa objavili, však aj zmiznú a ponechajú ho svojmu osudu. V tomto prázdnom meste žije niekoľko mladých ľudí, hlavných hrdinov príbehu. Po jeho uliciach sa pohybujú bez cieľa a už teraz tušia, že neexistuje perspektíva, ktorá by ich v ňom čakala. Podľa toho sa aj správajú – na rovnakých miestach vedú rovnaké dialógy a robia rovnaké veci, teda až do momentu, kedy do ich života vstupujú drogy. Tie veľmi rýchlo vypĺňajú prázdno, ktoré pociťovali a postarajú sa o to, aby ich prestalo trápiť. Dávajú do pohybu sled udalostí, ktoré hrdinovia, hoci by aj chceli, nemôžu zastaviť. Príbeh plný malých, šedých a úplne priemerných osudov nevyhnutne speje ku svojmu vyvrcholeniu.This Is Hardcore, debutová próza najčítanejšieho slovenského blogera Sama Mareca, je knihou, na ktorej pracoval šesť rokov. Odohráva sa na začiatku tisícročia a reflektuje nebezpečenstvá, ktorým mladí ľudia v tom čase čelili. Je príbehom plným hudby, svetiel a drog, zároveň však aj krehkej lásky, ticha a pokoja. Zdôrazňuje autorovu lásku ku prostrediu, v ktorom vyrastal a zaoberá sa možnosťou, že hranice medzi dobrom a zlom sú niekedy takmer neviditeľné. Sila tejto knihy spočíva v tom, že hoci sa neodohráva na žiadnom konkrétnom mieste, mohol by sa odohrávať kdekoľvek, situácie, v ktorých sa hrdinovia ocitajú a problémy, s ktorými sa musia vyrovnať, sú totiž aktuálne aj dnes bez ohľadu na miesto. Pomenúva radosti aj obavy možno aj vášho dieťaťa. Ste si istí, že viete, čo bude robiť dnes večer?

Debutový román Silvie Bystričanovej tvorí 43 stretnutí s hudbou, literatúrou, obrazmi, s láskou a osudom, v starom meste, v čajovni či v nostalgickom byte plnom spomienok. Hlavná hrdinka Nina po bolestivom rozchode hľadá novú cestu, zavesí pôvodné povolanie na klinec a založí si vlastnú čajovňu. Navonok spokojná, vo svojom vnútri rozháraná čelí najťažšej skúške života.

Nikto dlho netuší pravý dôvod jeho príchodu. Nájde sympatický Američan v stredných rokoch svoje stratené šťastie na Slovensku? Alebo ho získa mladý Filip v tajnom spolku? Román o mužoch a ženách, rodičoch a deťoch, rituáloch a bohoch, o cestách, sexe, bolesti i šťastí. Vnútorné drámy, túžba po naplnení, rozchody a návraty sa prepletajú s veľkými príbehmi literatúry a filozofie o hľadaní múdrosti. Objavia hrdinovia na svojej púti nejasný, no vytúžený cieľ? Keby horel náš dom je v poradí druhým románom K. Heriana, ktorý neskrýva isté paralely s tvorbou H. Hesseho – guru mnohých stratených duší na ceste za poznaním.

Rozsiahla lyricko-dramatická skladba o známej postave našej histórie. Ján Botto ju počas svojho života nestihol dokončiť, našťastie sa rukopisy po Bottovej smrti dostali do rúk jeho najbližšieho priateľa, Pavla Dobšinského…

Najobľúbenejšia a najčastejšie adaptovaná Palárikova veselohra. Vyslovil v nej i svoje demokratické názory na vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. Poukázal na potrebu tolerancie a zmierenia medzi oboma národmi. Odsudzuje odrodilstvo, ale zároveň hovorí, že si treba vážiť aj príslušníkov iných národov. Ústrednou témou je boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku. V hre využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká množstvo humorných situácií a komických zápletiek.

Vrcholné dielo slovenského romantického básnika Jána Botta. V ňom dotvoril pôvodnú ľudovú predstavu Jánošíka ako zbojníka na ideál hrdého a smelého junáka, ktorý v sebe nesie túžbu ľudu po slobode a spravodlivosti.

Terézia Vansová celý život venovala ženskej osvete a aj Sirota Podhradských mala primäť ženy a dievčatá, aby zobrali do rúk knihu. Sentimentálny príbeh siroty Violy z roku 1889 bol prvý Vansovej román, no aj prvým románom v dejinách slovenskej literatúry od ženskej autorky vôbec.

Esencia klasickej slovenskej balady v elektronickej podobe. Ján Botto sa pri písaní tragického príbehu Adamčeka a Evičky inšpiroval povesťou, ktorú si rozprávali ľudia okolo Rimavskej Soboty. Prvýkrát vyšla v roku 1860.

Príbeh o láske, umení a smrti, v ktorom sa životy hrdinov raz osudovo, inokedy voľne spájajú. Spoznáte zábavné a tajomné rituály na odľahlom vidieku, vyveziete sa na ufo na Moste SNP a navštívite bruselské Atómium. Nasadnete do nočného vlaku a na dunajský parník. Stretnete ženu-bábiku aj mladého filmára, ktorý v provincii dokončuje poslednú snímku. Zažijete zlomové udalosti, keď sa u nás písali dejiny svetového divadla, v kultovom klube nadišla divoká noc a v tvorbe budúcnosti nastala nová éra. Lebo...

Autorka románu potvrdzuje povesť výbornej pozorovateľky medziľudských vzťahov, ktorá vie v správnom pomere vyvážiť veci smiešne s vecami smrteľne vážnymi. Moje more je príbeh o dvoch ženách a dvoch mužoch, o ich slabosti pre krásu, láske k menám, niekedy bizarným hračkám, k vode. Osudy postáv sa prelínajú, nájdeme medzi nimi ženu, ktorá sa rozhodne „veštením” meniť životy ľudí, ako aj mladého muža, ktorý stavia na hlavu tvrdenie, že muži sú tým silnejším pohlavím. Vanda Rozenbergová debutovala poviedkovou knihou Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov (2011), ktorá svojim názvom odviedla pozornosť od toho, že autorka rozumie predovšetkým ľuďom. Poviedky sa dočkali priaznivého ohlasu zo strany kritikov aj čitateľov, očakávania by nemal sklamať ani autorkin prvý román.

Od autorky úspešnej knihy Mal to byť pekný život! Sofia Maniševičová je dcéra Židovky odvlečenej nacistami do Osvienčimu počas druhej svetovej vojny. Detstvo a mladosť prežíva v Československu, v rodine, kde sa dodržiavajú židovské sviatky a zvyky. Pod vplyvom spoločnosti, ale aj rodiny, ktorá nalieha, aby sa vydala len za Žida, sa Sofia rozhodne pre útek. Chce byť slobodnou Židovkou a dúfa, že vo vysnívanej Amerike stretne aj osudovú lásku. Podarí sa jej to? Bude mať Sofia bohatstvo, lásku, slávu, vieru alebo príde o to najdôležitejšie – rodinu a milovaných? Židovka je sugestívny, emocionálny príbeh o snoch, náboženstve, láske, komunistickom Československu, slobodnej židovskej Amerike, o strate, neúnavnom boji, hľadaní podstaty, trpkosti života, o šťastí a vrtkavosti osudu.

„Ich srdcia mocne tĺkli jedno na druhom, a slabý šum vrbín a zelenej nivy prisviedčal tlkotu milujúcich…“

„Kto má príležitosť poznať náš ľud, jeho zmýšľanie, zvyky a obyčaje, každý mi prisvedčí, že v ňom povier a čarov nielen neubýva, ale že čím viac sa rozmáha v ňom chudoba a žobrota, tým viac lapá sa aj toho zúfalého, ničomného prostriedku — čarov! Neklamme sami seba, ale vyznajme si pravdu, bár jakby trpkou bola.“

„Slováku, poznaj sám seba!“ privolať radno i nám, lebo dobré poznanie nášho slovenského svojstva, našej reči, porekadiel, bájov, povestí, piesní, zvykov, dejov: bude najsprávnejším základom všelikej národu prospešnej múdrosti.“

Janka Danišová, zakladateľka projektu Vnučka.sk, držiteľka Krištáľového krídla za sociálny čin roka v oblasti filantropie a jej autentická spoveď. „Janka, máme všetko. Máme, čo jesť, máme, kde bývať, dokonca k nám príde aj opatrovateľská služba, ale nemáme človeka, ktorý by sa s nami ľudsky porozprával.“ Po týchto slovách si uvedomila, že mnohým ľuďom na sklonku života chýba prítomnosť niekoho, kto im bude blízkym. Bez váhania opustila svoju doterajšiu životnú istotu a našla odvahu vrhnúť sa do projektu, ktorý seniorom čiastočne nahrádza ich rodinu. Otvorene, so zanietením ale hlavne celou svojou dušou vám v knihe sprostredkuje úprimné dojmy zo svojich začiatkov. Podelí sa o svoje zážitky a ponúkne postrehy zo života dnešných seniorov, nad ktorými je potrebné spoločne sa zamyslieť. Bez rozdielu veku, pretože všetci raz zostarneme, ak budeme mať to šťastie...

Anna sa vydávala skoro hoci nečakala dieťa. Juraj bol chlap, ktorý k nej privandroval aj so svojou temnou minulosťou, usadil sa a pracoval ako robotník. Kým žili v činžiaku v malom meste, ešte sa ako-tak držal. Neskôr, keď postavili dom, sa týranie manželky za jeho múrmi začalo. Ponižoval, šikanoval, fackoval... Nevedela o jeho živote nič. Až po manželovej smrti sa dozvedela, že žila s bývalým dozorcom z pracovného tábora v Seredi a majstrom republiky v boxe. A podľa toho sa k ľuďom, ktorých nacisti a gardisti odvliekli z domovov do koncentračného tábora, aj správal. Bil, vraždil... Annino svedomie sa topilo vo výčitkách. Zabudla na bolestivý manželský život plný nadávok a kopancov, myslela na ľudí, k smrti umlátených rukami jej manžela. A aby to nemala také jednoduché, duch mŕtveho sa správal v dome takmer ako za živa. Zjavoval sa, odchádzal, robil si čo chcel...

Narodenie dcérky Janky dalo životu úspešnej lektorky Niki nový zmysel a spolu s partnerom Ľubošom vytvorili šťastnú rodinu. Všetko sa však zmení vo chvíli, keď sa u Janky prejaví vrodené ochorenie a na povrch vypláva pravda, ktorá mala zostať navždy nepoznaná. Jankina choroba spustí reťaz dramatických udalostí v životoch dvoch rodín. Ako sa hlavní protagonisti príbehu vyrovnajú s pravdou? Kto z nich prejaví ľudskú veľkosť a kto, naopak, pred problémami utečie? Kniha je voľným pokračovaním románu Okno do duše, ktorý vyšiel v roku 2013.

Diaľnica číslo 16 je súčasťou diaľničného systému Trans-Kanada a s najväčšou pravdepodobnosťou na nej stretnete viac medveďov než áut. Nádherná príroda, čerstvý vzduch a žiarivé vodopády. Cesta je svojím krásnym a zároveň zlovestným aspektom tým najlepším priateľom samotného diabla a miestni obyvatelia jej nepovedia inak ako DIAĽNICA SĹZ. Prezývku dostala zaslúžene. Už po desaťročia na nej miznú dievčatá a ženy, ktoré zostali navždy nezvestné, alebo sa ich telá našli zohavené v jej blízkosti. Napriek niekoľkým podozrivým zostáva táto záhada po desaťročia nevyriešená a obetí stále pribúda...„Predstavte si miestnych obyvateľov, ako sa každé ráno lúčia so svojimi blízkymi. Dcéry, manželky, priateľky. Odchádzajú do práce, na nákupy, do školy a vy nikdy neviete, či nezmeškajú posledný autobusový spoj. Stáva sa to často, lebo verejná doprava tu jazdí zriedkavo. Zmeškáte, máte smolu. Vtedy sa uchýlia k stopovaniu alebo sa vyberú po vlastných. Je ťažké určiť, ktorá možnosť znie horšie, no vždy si s úľavou vydýchnete, keď ich začujete prejsť cez prah dverí. Sú doma a vy môžete ísť pokojne spať.“ Raymond sa zastavil v rozprávaní a pohliadol na žltú tabuľu vyčnievajúcu z kríkov. V pravom dolnom rohu sa vynímali fotografie dievčat, ktoré sa stali obeťami diaľnice. Nad ich tvárami sa do oblúka tiahla výstraha: DIEVČATÁ, NESTOPUJTE NA DIAĽNICI SĹZ! VRAH NA ÚTEKU! Zo slov padali modré kvapky znázorňujúce slzy. Telom novinára Dona Sheltona prešla mrazivá triaška. Bolo to, akoby cítil ich mŕtve dotyky volajúce o pomoc. Každý si občas pomyslí, že to, čo sa stane ostatným, jeho nikdy nestretne.Diaľnica sĺz číslo 16 predstavuje fiktívny príbeh vytvorený na základe skutočných faktov. Hlavnou postavou je šéfredaktor novín The Seattle Times, Don Shelton. Uprostred noci obdrží telefonát, v ktorom mu príslušník Kanadskej kráľovskej jazdnej polície oznamuje zmiznutie jeho dcéry. Don odchádza do Kanady a zúčastňuje sa pátrania po nezvestnej Madison. Počas vyšetrovania postupne odhaľuje príbehy dievčat a žien, ktorých zmiznutia a vraždy zostali zahalené tajomstvom a jeho nádej na nájdenie dcéry tak slabne každým dňom.

Z domáceho prostredia do komunity ľudí v liečebných kúpeľoch, s rôznymi osobnostnými vlastnosťami – tak by mohol znieť podtitul, z časti autobiografickej prózy Ivety Čavojskéj - ChudéjOd svojho manžela a svojich dvoch detí, sa tridsaťdva ročná Júlia Tichá na odporúčanie lekára ocitla tri týždne v rehabilitačnom zariadení, čo bol doposiaľ pre túto ženu absolútne nepoznaný a do istej miery izolovaný svet. Do tej chvíle, od svojho partnera a ich detí nebola mimo domova ani raz, no toto odlúčenie, vďaka nedôvere a zbytočným milosrdným klamstvám, používaných vďaka netolerancii k záujmom toho druhého, veľmi poznačilo ich vzťah. Nehľadiac na to, že po absolvovaní liečby sa jej zdravotný stav po fyzickej stránke zlepšil, tak nie iba dobré zážitky ktoré tam zažila, s ľuďmi rôznych charakterových vlastností, jej zostanú v mysli ešte dlhý čas. No a jazvy na duši, vďaka absolútne negatívnym skúsenostiam, jej zostanú navždy. Všetko zlé je na niečo dobré a preto nedobré zážitky ktoré jej zostali v mysli, ju naučili viac veriť sama sebe a svojej intuícii a s oveľa väčším dôrazom sa naučila v istých situáciách používať slovo, vyjadrujúce nesúhlas.

Aj v tom najúžasnejšom vzťahu prídu dni, kedy je zamračené. Je len na nás, ako tie mraky odoženieme. Dojímavý príbeh o manželstve na druhý pokus, akých nie je málo. Zažijete v ňom veci, na ktoré nie ste pripravená, a nikto vás nenaučí, ako ich zvládať.

Ktosi múdry povedal, že všetko tu už raz bolo. Veru aj námety, ktoré sú obsahom tejto zbierky. Múdrosť našich predkov vsadená do ľudovej piesne ma priviedla k myšlienke poukázať na dobových paralelách, kde nás päta omína. A že niektoré témy sú neaktuálne? V čase uverejnenia v tlači boli a, bojím sa, že čochvíľa zasa budú!!!

Niekedy môže útek z domu spustiť lavínu nepredvídateľných udalostí a sny o ružovej budúcnosti sa zmenia na prežívanie. A niekedy treba odísť ďaleko, aby sme zistili, že jediné, z čoho máme strach, je strach sám.Záhadný príbeh Lívie a Niny sa odohráva vo Veľkej Británii, Rusku, Lotyšsku a na Ukrajine. Spája ich neľahký osud „sťahovavých vtákov“, zložité vzťahy s mužmi, tajomstvá a šokujúce odhalenia, odlúčenie od detí, smútok za domovom, ale aj odvaha nových začiatkov. Na kľukatej ceste za naplnením vlastných túžob napokon obe dospejú k poznaniu, že šťastie nie je o mieste na mape a domov je všade tam, kde máme srdce.

Bolo by to pekné povedať, že novela Pavla Vilikovského dáva odpovede na základné otázky života, ale nebola by to pravda. Hlavný hrdina a rozprávač príbehu sa len pokúša klásť tie odveké otázky trochu ináč, tak ako mu ich vnucujú na jazyk jeho vlastné zážitky a skúsenosti. No ako vieme, dobre položená otázka je už polovicou odpovede, a druhú polovicu si iste doplní sám učiteľ. Dozvie sa popritom všeličo o láske, lavínach, kožuchoch, duši, materských znamienkach, zen budhizme a na neposlednom miest aj o bilabiálnych konsonantoch v jazyku algonquinských Indiánov. Nie všetkému, čo rozprávač vraví, sa dá veriť, ale to nie je čudné, on si len píska na ceste tmavým lesom, aby si dodal odvahu. Iste ho poteší, ak ho čitateľ na kuse odprevadí a prípadne sa aj pridá svojím vlastným popiskovaním - vo dvojici sa ani ten najhustejší les už nezdá taký temný.