Mystika

Maria Simma v rozhovore s Nicky Eltzom. Nevšedný a miestami až prekvapujúco konkrétny obsah tejto knihy môže v čitateľovi vyvolať rôzne otázky. Naozaj potrebujeme ďalšie súkromné zjavenia? Sú pravé? Nakoľko máme brať vážne vyjadrenia Marie Simma, ktorá o sebe tvrdila, že roky sa stretávala s dušami z očistca? Odpovede každého z nás budú primerané našej duchovnej úrovni aj teologickému vzdelaniu. Jedno si však z tejto knihy môže odniesť každý, kto verí učeniu Katolíckej cirkvi o existencii očistca – duše, ktoré v ňom trpia, potrebujú našu pomoc. Potrebujú naše modlitby, obety, sväté omše, sväté prijímania, aby sme im pomohli čo najrýchlejšie prejsť obdobím očisťovania a vstúpiť do nebeskej slávy, ktorú už majú istú. A buďme si istí, že keď už raz budú v nebi, nikdy nezabudnú na tých, ktorí im pomohli uzrieť Boha. Maria Simma je veľmi vzácna a jedinečne obdarovaná žena. Nestratila odhodlanie ani sa nezachvela v tom, čo vyznávala, hoci jej celý život protirečili. Žatva z jej osamelej brázdy sa dá pochopiť len skrze závoj, ktorým je pre nás zastretá večnosť. Jej skúsenosti prišli ako dar. Ona ich vedome nevyhľadávala; zatiaľ čo od väčšiny z nás, čo sme na tejto ceste, si to vyžaduje odhodlanie počúvať, hľadať a klopať, aby sme mohli rásť. To sú pravidlá, ktoré ustanovil náš Pán Ježiš, ako môžeme čítať v Matúšovom evanjeliu 7, 7.

Očistec a raj. Kniha Dona Dolinda o očistci prináša originálne myšlienky potvrdzujúce existenciu očistca. Je absurdné, aby očistec popierali tí, ktorí veria v Boha, lebo protirečia výrokom Boha, biblickým výrokom a učeniu Cirkvi, ako aj logike ľudského rozumu podporeného vierou.Súčasťou knihy sú poučné úvahy o hriechu, no venuje sa aj téme očistcového ohňa. Pokiaľ ide o nebo, Don Dolindo píše, akoby bol v extáze. Vidí rôzne chóry anjelov, z ktorých sa snaží pre nás ulúpiť záblesky nevýslovnej krásy. Pri bohatom opise slávy Panny Márie sa zdá, že zabúda na všetko ostatné. Kniha obsahuje aj osobitný odkaz na svätú omšu, na jej nekonečné ovocie spásy pre živých i zomrelých. Nechýba výzva zvlášť sa modliť za zosnulých kňazov. Záverečné invokácie sú jemným a spontánnym zavŕšením celej knihy. Čítanie a hlboká meditácia tohto diela je podnetom, aby sme namiesto zbytočných sofistikovaných debát radšej pomáhali našim drahým zosnulým. Oni nevyhľadávajú ozdobené hroby, oni sa snažia čím skôr uvidieť Boha! Často zabúdame na to, že sú živí a že prostredníctvom Krista sú s nami zjednotení oveľa viac než vtedy, keď stáli vedľa nás. A práve preto im musíme poskytnúť účinnú pomoc, aby sa čo najrýchlejšie dostali do nebeského domova, kde šťastiu v Bohu niet konca.Kniha je cirkevne schválená.

Podľa videní Anny Kataríny Emmerichovej. „Keď dostávam takéto videnia na cirkevných cintorínoch, mám presný obraz kresťanskej horlivosti a lásky daného cirkevného spoločenstva –, takisto ako nám stav polí a záhrad môže poskytnúť obraz pracovitosti a starostlivosti obyvateľov daného okolia. V mojom živote mi Boh často dával milosť videnia, ako početné duše s neslýchanou radosťou opúšťali očistec a vstupovali do neba. Avšak žiadna práca či pomáhanie trpiacim núdzou sa nekoná bez boja a námahy. Preto keď som bola ešte malým zdravým dieťaťom, a neskôr urasteným dievčaťom, a modlila som sa pri hroboch na cirkevných cintorínoch, vtedy mi zlí duchovia, a dokonca sám Nepriateľ často prekážali, strašili ma a týrali. Okolo som počula vreskot, obklopovali ma strašidelné zjavy, často som bola zvalená na hroby, strkali do mňa a hádzali na všetky strany, skúšali ma násilím odstrániť z cintorína. Boh mi však dal tú milosť, že som sa nedala zastrašiť a nikdy – ani na jeden vlas – som neustúpila Nepriateľovi a tam, kde mi prekážal, zdvojnásobovala som modlitby. Ach, koľko poďakovaní som dostala od mojich duší v očistci! Ach, keby tak všetci ľudia chceli so mnou zdieľať túto radosť! Všetko, čo pre ne robíme, je prameňom nekonečnej radosti.“

Zjavenia svätých o dušiach medzi nebom a peklom. Kniha Franza Spiraga Utrpenie a radosti očistca obsahuje súhrn najdôležitejších očistcových tém. Stojí na učení cirkevných autorít a je plná vízií a mystických zjavení svätých. Duše v očistci. Úbohé, a predsa také mocné. „Keby sme vedeli, akú moc majú tieto duše v očistci nad Srdcom Božím, a keby sme vedeli, aké milosti je možné získať ich príhovorom, nezabúdali by sme toľko na ne.“ sv. Ján Mária Vianney„Očistec má tri úrovne. Najspodnejšia je peklu najbližšie, tam majú prístup aj diabli.“ sv. Františka Rímska„Jediná hodina v očistci pripadá duši dlhšie ako 20 rokov života veľkého utrpenia na zemi.“ Mária Anna Lindmayrová„Niektoré duše zostanú v očistci až do súdneho dňa.“ Pavol von Moll„Podľa mojej skúsenosti a poznania sú svätá omša, sväté prijímanie a obetovanie najdrahšej Krvi Kristovej najúčinnejšími prostriedkami na pomoc pre duše v očistci.“ Klára MoesováKniha je cirkevne schválená.Recenzia Utrpenie a radosti očistca na stránke blog.zachej.sk.

„Jeden z najvýznamnejších príspevkov na tému zjavovania sa duší zosnulých, ktorý aj poprední znalci katolíckej mystiky považujú za najautentickejšie dielo svojho druhu,“ píše sa v komentári k vydaniu denníka švábskej princeznej Eugénie von der Leyen, ktorý vznikal v rokoch 1921 – 1929.Jadro knihy tvoria denníkové zápisy princeznej Eugénie, ktorej sa duše v očistci nielen zjavovali, ale im aj obetavo pomáhala. Na prvý pohľad „zábavné strašidelné príbehy“ sú v skutočnosti závažným a šokujúcim obrazom života po smrti, ktorý je pre nás varovaním a útechou zároveň. Varovaním, pretože ukazuje očistec ako miesto veľkej hrôzy, útechou, pretože aj veľkí hriešnici v ňom dosahujú spásu.Poslanie denníka pre súčasného kresťana spočíva v tom, že mu živo pripomína dôležité pravdy o posmrtnom očisťovaní a duchovnom milosrdenstve voči zomrelým, na ktoré sa dnes ľahkomyseľne zabúda. Je pre nás výzvou, aby sme prozreteľne prežívali svoj život, modlitbou a obetou pomáhali dušiam v očistci, a tak sami získavali ich pomoc a dúfali v nekonečné Božie milosrdenstvo voči nám.Kniha má imprimatur.Odporúčame tiež knihu Stretnutia s dušami z očistca (Zachej.sk, 2022).

Po smrti blízkeho človeka sa až pričasto utešujeme slovami: „Už mu je dobre! Má to za sebou…“ Vo svojom žiali zabúdame na fakt, že tomu človeku vôbec nemusí byť dobre, ba práve naopak – môže mu byť veľmi zle. Napriek tomu rýchlo ochabujeme v modlitbách za zomrelého, ktorý možno práve teraz potrebuje naše modlitby viac než počas svojho pozemského života.Známe príslovie Zíde z očí, zíde z mysle pravdivo vystihuje postoj veriacich k modlitbám za zomrelých. Viera v očistec a pobožnosti za duše v očistci nie sú medzi veriacimi veľmi živé. Pokiaľ je človek nažive a potrebuje našu pomoc, urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme mu pomohli. Ak je ale mŕtvy, málokedy si uvedomíme, že je potrebné mu pomáhať.V tejto knihe nájdete poznatky duchovných učiteľov, kňazov a teológov, ktoré sa odvolávajú na Cirkvou schválené zjavenia a príbehy týkajúce sa duší v očistci. „Modlite sa za nás, samy si nemôžeme pomôcť! Túto pomoc očakávame od vás, neodopierajte nám ju! Vy, ktorí ste nás poznali na zemi, ktorí ste nás milovali, azda by ste teraz mohli na nás zabudnúť? Hovorí sa, že v trápeniach spoznávame priateľa; čie útrapy môžu byť prirovnávané k našim? Zmilujte sa nad nami!“Kniha je cirkevne schválená.

Z denníka bosej karmelitánky. Mária Anna Lindmayrová (1657 – 1726), karmelitánka z mníchovského kláštore Najsvätejšej Trojice bola veľká žena, ktorá vo svojej láske k Bohu, askéze a v úsilí o cnostný život prijala hrdinský záväzok obety za duše v očistci. Záväzok, ktorý ju fyzicky presahoval. To, čím bola svätá Brigita pre Švédsko a jeho kráľovský dom, tým bola táto skromná, nenápadná rehoľníčka pre Bavorsko a jeho kniežatá.Dielo Stretnutia s dušami z očistca je Lindmayrovej denníkom, ktorý si písala na príkaz svojho duchovného vodcu. V ňom sa pútavo zaoberá poslednými vecami: smrťou, osobným súdom, očistcom, nebom, peklom, koncom sveta, vzkriesením mŕtvych, parúziou, posledným súdom a zjavením nového neba a zeme. O privilégiu, ktoré jej Boh dal, napísala: „Veď Pán mi povedal: ,Nedávam ti túto milosť, že sa môžeš zhovárať s dušami v očistci preto, že si ju zaslúžiš. Túto výsadu ti dávam preto, aby som ťa priviedol k náprave a vďaka týmto mimoriadnym udalostiam aj bližšie k sebe.‘“ Kiežby táto kniha mala na nás rovnaký účinok. Pri správnom dávkovaní súkromných zjavení a popri pravidelnom čítaní Svätého písma a Katechizmu Katolíckej cirkvi nám môžu byť osožnými sprievodcami na ceste spásy.V dodatku knihy je katechéza na tému Katechizmus o pekle a očistci a tiež modlitby za umierajúcich, zomrelých a za duše v očistci.Kniha je cirkevne schválená.Odporúčame tiež knihu Moje rozhovory s dušami v očistci (Zachej.sk, 2021).

Vieš, čo ma zachránilo?Almužny, ktoré som dával, hojná pomoc, ktorú som poskytol mnohým a mnohým núdznym ľuďom. Mal som dobré srdce a to bola moja záchrana. Mnohí z týchto statočných ľudí, ktorým som pomáhal, sa modlili a modlili sa aj za mňa, hoci nevedeli, kto im pomohol: lebo všetko som to robil tajne, anonymne. Ako vidíš, nikdy nikoho neslobodno odsudzovať, zdanie vždy klame. Chceš sa modliť za mňa, chceš poprosiť moje deti, aby sa za mňa modlili? To oslávi Pána a urýchli moje vyslobodenie.

Očistec a raj. Kniha Dona Dolinda o očistci prináša originálne myšlienky potvrdzujúce existenciu očistca. Je absurdné, aby očistec popierali tí, ktorí veria v Boha, lebo protirečia výrokom Boha, biblickým výrokom a učeniu Cirkvi, ako aj logike ľudského rozumu podporeného vierou.Súčasťou knihy sú poučné úvahy o hriechu, no venuje sa aj téme očistcového ohňa. Pokiaľ ide o nebo, Don Dolindo píše, akoby bol v extáze. Vidí rôzne chóry anjelov, z ktorých sa snaží pre nás ulúpiť záblesky nevýslovnej krásy. Pri bohatom opise slávy Panny Márie sa zdá, že zabúda na všetko ostatné. Kniha obsahuje aj osobitný odkaz na svätú omšu, na jej nekonečné ovocie spásy pre živých i zomrelých. Nechýba výzva zvlášť sa modliť za zosnulých kňazov. Záverečné invokácie sú jemným a spontánnym zavŕšením celej knihy.Čítanie a hlboká meditácia tohto diela je podnetom, aby sme namiesto zbytočných sofistikovaných debát radšej pomáhali našim drahým zosnulým. Oni nevyhľadávajú ozdobené hroby, oni sa snažia čím skôr uvidieť Boha! Často zabúdame na to, že sú živí a že prostredníctvom Krista sú s nami zjednotení oveľa viac než vtedy, keď stáli vedľa nás. A práve preto im musíme poskytnúť účinnú pomoc, aby sa čo najrýchlejšie dostali do nebeského domova, kde šťastiu v Bohu niet konca.Kniha je cirkevne schválená.

Zjavenia svätých o dušiach medzi nebom a peklom. Kniha Franza Spiraga Utrpenie a radosti očistca obsahuje súhrn najdôležitejších očistcových tém. Stojí na učení cirkevných autorít a je plná vízií a mystických zjavení svätých. Duše v očistci. Úbohé, a predsa také mocné. „Keby sme vedeli, akú moc majú tieto duše v očistci nad Srdcom Božím, a keby sme vedeli, aké milosti je možné získať ich príhovorom, nezabúdali by sme toľko na ne.“ sv. Ján Mária Vianney„Očistec má tri úrovne. Najspodnejšia je peklu najbližšie, tam majú prístup aj diabli.“ sv. Františka Rímska„Jediná hodina v očistci pripadá duši dlhšie ako 20 rokov života veľkého utrpenia na zemi.“ Mária Anna Lindmayrová„Niektoré duše zostanú v očistci až do súdneho dňa.“ Pavol von Moll„Podľa mojej skúsenosti a poznania sú svätá omša, sväté prijímanie a obetovanie najdrahšej Krvi Kristovej najúčinnejšími prostriedkami na pomoc pre duše v očistci.“ Klára MoesováKniha je cirkevne schválená (imprimatur, nihil obstat).Recenzia Utrpenie a radosti očistca na stránke blog.zachej.sk.

Po smrti blízkeho človeka sa až pričasto utešujeme slovami: „Už mu je dobre! Má to za sebou…“ Vo svojom žiali zabúdame na fakt, že tomu človeku vôbec nemusí byť dobre, ba práve naopak – môže mu byť veľmi zle. Napriek tomu rýchlo ochabujeme v modlitbách za zomrelého, ktorý možno práve teraz potrebuje naše modlitby viac než počas svojho pozemského života.Známe príslovie Zíde z očí, zíde z mysle pravdivo vystihuje postoj veriacich k modlitbám za zomrelých. Viera v očistec a pobožnosti za duše v očistci nie sú medzi veriacimi veľmi živé. Pokiaľ je človek nažive a potrebuje našu pomoc, urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme mu pomohli. Ak je ale mŕtvy, málokedy si uvedomíme, že je potrebné mu pomáhať.V tejto knihe nájdete poznatky duchovných učiteľov, kňazov a teológov, ktoré sa odvolávajú na Cirkvou schválené zjavenia a príbehy týkajúce sa duší v očistci.„Modlite sa za nás, samy si nemôžeme pomôcť! Túto pomoc očakávame od vás, neodopierajte nám ju! Vy, ktorí ste nás poznali na zemi, ktorí ste nás milovali, azda by ste teraz mohli na nás zabudnúť? Hovorí sa, že v trápeniach spoznávame priateľa; čie útrapy môžu byť prirovnávané k našim? Zmilujte sa nad nami!“Kniha je cirkevne schválená.

Z denníka bosej karmelitánky. Mária Anna Lindmayrová (1657 – 1726), karmelitánka z mníchovského kláštore Najsvätejšej Trojice bola veľká žena, ktorá vo svojej láske k Bohu, askéze a v úsilí o cnostný život prijala hrdinský záväzok obety za duše v očistci. Záväzok, ktorý ju fyzicky presahoval. To, čím bola svätá Brigita pre Švédsko a jeho kráľovský dom, tým bola táto skromná, nenápadná rehoľníčka pre Bavorsko a jeho kniežatá.Dielo Stretnutia s dušami z očistca je Lindmayrovej denníkom, ktorý si písala na príkaz svojho duchovného vodcu. V ňom sa pútavo zaoberá poslednými vecami: smrťou, osobným súdom, očistcom, nebom, peklom, koncom sveta, vzkriesením mŕtvych, parúziou, posledným súdom a zjavením nového neba a zeme.O privilégiu, ktoré jej Boh dal, napísala: „Veď Pán mi povedal: ,Nedávam ti túto milosť, že sa môžeš zhovárať s dušami v očistci preto, že si ju zaslúžiš. Túto výsadu ti dávam preto, aby som ťa priviedol k náprave a vďaka týmto mimoriadnym udalostiam aj bližšie k sebe.‘“Kiežby táto kniha mala na nás rovnaký účinok. Pri správnom dávkovaní súkromných zjavení a popri pravidelnom čítaní Svätého písma a Katechizmu Katolíckej cirkvi nám môžu byť osožnými sprievodcami na ceste spásy.Kniha je cirkevne schválená.V dodatku knihy je katechéza na tému Katechizmus o pekle a očistci a tiež modlitby za umierajúcich, zomrelých a za duše v očistci.Odporúčame tiež e-knihu Moje rozhovory s dušami v očistci (Zachej.sk, 2021).

Autorka, německá mystička 20. století, pomáhala duším v očistci už od dětství tím, že se za ně modlila a obětovala odpustky. Od r. 1940 se na ni začaly obracet duše s prosbou o pomoc.Na slavnost Všech svatých r. 1953 začala pomáhat duším v očistci smírným utrpením. Kniha hovoří o všem, co se Marie Simmaová od duší v očistci dověděla o současné době, a o tom, co viděla v nejtěžších chvílích utrpení pro své poučení i útěchu.

Meditace o očistci na základě soukromého zjevení autorovi textu, který si z příkazu duchovního vůdce přeje zůstat neznámý. Jde o jasnou a střízlivou zvěst, která byla napsána formou volných, chronologicky řazených listů. Pro snadnější pochopení však byly texty rozděleny na tři části: do první části je zařazeno vše, co se vztahuje k cíli soukromých zjevení a ke způsobu, jak s nimi zacházet; do druhé jsou zahrnuta systematicky uspořádaná ponaučení, která tvoří jakousi rozpravu o očistci; třetí a poslední část se věnuje zjevením duší v očistci. Předmluvu k původnímu vydání knihy napsal Henri Brincard, biskup v Puy en Velay.Titul vyšiel v slovenskom jazyku pod názvom: Pohľad na očistec (2015).

V bratislavskom Dóme sv. Martina je dodnes uchovávaná a verejnosti prezentovaná zaujímavá kuriozita: doska a dve plátna s vypálenými odtlačkami pravej ruky. Tieto, ako aj ďalšie znamenia mal po sebe zanechať duch nebohého Jána Clementa Zwespenbauera, ktorý sa v Prešporku v rokoch 1641 – 1642 zjavoval mladej Regine Fischerin.Tento prípad je spomenutý aj v knihe: Utrpenie a radosti očistca (2015).Clement zavraždil človeka a jeho duša za tento hriech pykala v očistci. Od dievčaťa žiadal zariadiť niekoľko vecí, ktoré pred smrťou už nestihol zrealizovať, pričom sa Regina mala postarať najmä o zhotovenie súsošia Piety pre Dóm, vtedy hlavný mestský chrám. Duša Jána Clementa bola napokon vyslobodená a pri oltári s votívnym dielom vyhotoveným na žiadosť mŕtveho vznikol osobitný kult „zázračnej“ prešporskej Piety. Zanikol až v polovici 20. storočia a spolu s príbehom o zjaveniach ducha preslávil naše mesto v takmer celej Európe... Tri storočia sa kauzou mŕtveho Clementa zaoberali teológovia, spisovatelia a parapsychológovia, ktorí väčšinou hovorili o jednoznačnej autenticite udalostí z polovice 17. storočia. Až dnes sa však čitateľ môže prvý raz dozvedieť, aké významné – no takmer úplne zabudnuté – miesto majú tieto udalosti v našej histórii a čo za nimi skutočne stálo... Monografia zostavená na základe niekoľkoročného systematického výskumu totiž odkrýva dosiaľ nikdy komplexne nespracovanú kapitolu z dejín Bratislavy.Patrik Baxa (1992, Bratislava) študuje architektúru na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Dlhodobo sa zaoberá históriou Dómu sv. Martina, pričom výskum orientuje predovšetkým na stavebné dejiny chrámu a na mapovanie barokovej a neogotickej etapy vo vývoji interiérového vybavenia.