Knihy o židoch

Viac ako 30 originálnych, počítačom generovaných máp, ktoré zobrazujú biblický príbeh židovského národa, od povolania Abraháma, po začiatky kresťanskej cirkvi. Súčasťou tohto atlasu je tiež zemepisný slovník miest spomenutých v Biblii.

biblický román. Dej sa odohráva štyridsať rokov po Kristovi. Judita je dcérou bohatého majiteľa karaván a žije so svojou matkou v Tiberiase. Hoci žijú v bohatstve a blahobyte, nie sú šťastné. Judita vída svojho milovaného otca Džamala veľmi zriedkavo, nepozná však pravú príčinu.Abigailin brat Jakub je u Džamala obľúbeným vodcom karaván. Spolu so sestrou patrí do spoločenstva kresťanov. Jedného dňa dostáva úlohu: prepašovať Ježišovým nasledovníkom, ktorí trpia neustálym prenasledovaním farizeom Saulom, dôležitú správu...

Nechajte sa stiahnuť strhujúcim biblickým príbehom z čias exilu židovského národa. Dramatický dej románu začína osirotením židovky Ester, ktorej celá rodina bola vyvraždená. Dievčatka sa ujíma strýko Mardochej, ktorý ju vychováva v cudzej krajine ako vlastnú dcéru. Z Ester vyrastie krásna a múdra mladá žena. Jej krása neunikne pohľadu kráľových sluhov, ktorí ju násilím odvlečú do háremu kráľa Xerxesa. Vďaka svojej kráse sa stane jednou z adeptiek na budúcu kráľovnú Perzie. Vyberie si ju kráľ za manželku? Ako sa Ester zachová keď bude celému jej národu hroziť násilné vyhubenie?Slovenské vydanie úspešného románu vám prináša pútavé, príjemné a napínavé čítanie.

Modrooká Židovka Hadassa Benjaminová musí zachrániť svoj ľud, aj keby sa jej nemalo podariť zachrániť samu seba. Píše sa rok 1944 a Hadassa Benjaminová má pocit, že Boh ju opustil. V jednej chvíli unikne smrti zastrelením, v druhej sa ocitá v rukách nového nepriateľa. Veliteľ tranzitného tábora Terezín v Československu plukovník Aric von Schmidt ju prinúti k tomu, aby preňho pracovala.Jej árijský výzor jej umožňuje skryť sa za falošnú identitu Stelly Müllerovej, no aby si túto masku Schmidtovej sekretárky uchovala, je nútená prizerať sa, ako jej ľud posielajú do Osvienčimu. Tuší, že v srdci jej zamestnávateľa sa ukrývajú tajomné hlbiny a žiada ho o pomoc pre tých, čo sú v tábore. Hoci každým pokusom pomôcť väzňom riskuje svoje odhalenie, Aricova zhovievavosť v nej vzbudzuje nádej.Vo chvíli, kedy musí podstúpiť rozhodujúcu obeť, je vo svojej statočnosti postavená pred desivú voľbu. Možno ju naozaj Boh priviedol do tábora v pravej chvíli; ako však môže zachrániť svoj ľud, keď nedokáže zachrániť samu seba?Literárny žáner: Historický románTéma: Druhá svetová vojna, koncentračný tábor Terezín, paralela na biblický príbeh EsterKate Breslinová, rodáčka z Floridy, teraz žije na severozápadnom pobreží Spojených štátov. Dlhé roky sa živila predajom kníh. V súčasnosti píše fascinujúce príbehy o uzdravujúcej moci Božej lásky. V pravej chvíli je jej prvým románom. So svojou rodinou žije v Seattli, štáte Washington.

Autobiografia. „Posledné mesiace pretrhli doterajší pokojný život nemeckých Židov. Boli prinútení, aby sa zamysleli nad sebou, svojou podstatou a osudom. Ale aj veľa iným, nestranným, sa aktuálnymi udalosťami vnucovala židovská otázka. S veľkou vážnosťou a zodpovednosťou sa ňou zaoberali napr. v kruhoch katolíckej mládeže. V týchto mesiacoch som stále znova musela myslieť na rozhovor, ktorý som mala pred niekoľkými rokmi s jedným kňazom a členom rádu. Prikázal mi v ňom, aby som spísala, čo som sama vedela o židovskej prirodzenosti ako dieťa zo židovskej rodiny, lebo neoboznámení ľudia o tom vedia veľmi málo. Vtedy mi však veľa iných úloh zabránilo vážne pristúpiť k splneniu tohto návrhu. Keď sa v marci tohto roku (1933) spolu s národnou revolúciou rozpútal v Nemecku boj proti tomu, čo je židovské, znova sa mi vrátila táto myšlienka. ,Keby som len vedela, ako Hitler prišiel k takej strašnej nenávisti voči Židom’ - povedala jedna z mojich židovských priateliek v rozhovore, v ktorom sme sa snažili pochopiť situáciu Židov. Programové spisy a prejavy nových mocipánov dávali na to odpoveď.Ako z krivého zrkadla hľadela z nich strašidelná karikatúra, možno vytvorená v úprimnom presvedčení. Možno boli jednotlivé črty vytvorené podľa živého modelu. Ale je židovská prirodzenosť nevyhnutným dôsledkom „židovskej krvi"? Sú veľkokapitalisti, impertinentní literáti a nespokojné hlavy, ktoré zohrali vedúcu rolu v revolučných pohyboch posledných desaťročí, jedinými alebo aj naj skutočnejšími reprezentantmi židovstva? Vo všetkých vrstvách nemeckého národa možno nájsť ľudí, ktorí odpovedia záporne: dostali sa totiž do židovských rodín ako zamestnanci, pracovníci, susedia, školskí a univerzitní kolegovia a našli tam dobrotu srdca, pochopenie, vrelé prijatie a ochotu pomôcť. A ich zmysel pre spravodlivosť sa búri proti tomu, že títo ľudia sú teraz odsúdení na existenciu páriov. Ale mnohým iným chýbajú takéto skúsenosti. Príležitosť poznať, čo je židovské, je dnes nedostupná predovšetkým mládeži, ktorá je od najrannejšieho detstva vychovávaná k rasovej nenávisti. Proti nim máme my, ktorí sme vyrástli v židovstve, povinnosť podať svedectvo."

2. (samostatný) diel z 2. Príbeh nádeje uprostred hrôz koncentračného tábora spojí osudy dvoch hrdiniek z minulosti a súčasnosti. Súčasnosť: Sera Jamesová má pred sebou slávnostné otvorenie novej galérie a rozprávkovú svadbu. Čo viac by si mohla priať? Idylku dokonale naplánovanej budúcnosti však naruší súdny spor, do ktorého je zavlečený jej snúbenec William Hanover. Sera musí bojovať proti jedovatým obvineniam, ktoré môžu Williama stáť desať rokov za mrežami. Podarí sa jej zachrániť budúcnosť a manželstvo, ktoré sa hneď po uzavretí ocitne v kríze? Londýn 1942: Karolíne Makovskej sa v poslednej chvíli podarí opustiť okupovanú Prahu, kde zanechala svoju židovskú rodinu. Ako novinárka pre anglický denník The Daily Telegraph zisťuje, že pred hrôzami vojny nie je v bezpečí ani za Lamanšským prielivom, kde na vlastnej koži zažíva nemecké bombardovanie britskej metropoly. Keď sa dozvie o masovom vyvražďovaní Židov vo východnej Európe, nemá inú možnosť, než sa vrátiť do rodného mesta a riskovať život, aby zachránila svojich najbližších. Svety oboch hrdiniek prepojí život malého dievčatka, ktoré im ukáže, že ani v tých najtemnejších okamihoch netreba prestať dúfať. Sera a Kája sa musia naučiť spoliehať na svoju vieru a bojovať o to, na čom im skutočne záleží – aj keď to bude znamenať, že do stávky vložia vlastnú budúcnosť.Kristy Cambronová vyštudovala umenie a dizajn, ale vždy snívala o živote spisovateľky. Od chvíle, čo si vypočula vojnové zážitky svojho starého otca, ju priťahovali udalosti druhej svetovej vojny, preto sa vo svojej tvorbe orientuje práve na toto obdobie. Jej debutový román Motýľ a husle získal viacero literárnych ocenení. S manželom a tromi synmi žije v Indiane.

Uznávaná spisovateľka Melanie Dobsonová a autorka knihy Catching the Wind (Honba za vetrom), o ktorej americký týždenník Publishers Weekly napísal, že je „nezabudnuteľná“ a „stojí za to si ju prečítať“, prichádza s pútavým historicko-súčasným románom o skrytom poklade, zámku a obyčajných ľuďoch, ktorí neobyčajným spôsobom odolali zlu.Je rok 1938 a Hitlerove vojská obsadili Viedeň. Rakúšan Max Dornbach sľúbil, že pomôže židovským priateľom ukryť ich najcennejší majetok pred nacistami, a tak ho pašuje do letného rodinného sídla pri malebnej dedinke Hallstatt. Na pomoc si prizve Anniku Knopfovú, kamarátku z detstva a správcovu dcéru, ktorá mu ochotne pomáha, lebo ho od malička miluje. Max však privedie aj mladú Židovku Luziu Weissovú, ktorú chce ukryť v zámku, čím zraní Annikine city, ohrozí ich plán a dokonca aj životy, najmä keď nacisti prídu sídlo dôkladne prehľadať, no nenájdu ani Luziu, ani poklad. O osemdesiat rokov neskôr Callie Randallová, ktorá so sestrou vlastní kníhkupectvo a prostredníctvom svojho blogu udržuje kontakt so svetom, no inak je úplne spokojná so svojím tichým životom, natrafí na tajomný zoznam v starom vydaní Bambiho. Dovedie ju k Annikinmu príbehu… a k zrejme dlho pochovanému príbehu jej drahého priateľa. Callie musí pri bádaní v minulosti riskovať vykročenie z bezpečného sveta, ktorý si vybudovala, lebo len tak nájde odpovede, dobrodružstvo a možno dokonca novú lásku.

Čo v skutočnosti znamená náboženstvo?. Mimoriadne pôsobivá kniha Karen Armstrongovej Kauzu vyhral Boh provokuje k zamysleniu a vzbudzuje rešpekt. Pokúša sa odpovedať na nezodpovedané a možno aj nezodpovedateľné otázky ako: Prečo sme pred 13,7 miliardami rokov, počas veľkého tresku, začali existovať? Prečo sú zákony elektromagnetizmu alebo gravitácie také, aké sú? A prečo vôbec zákony? Čo tu robíme? A predovšetkým, ako môžeme porozumieť svetu? Prečo sme vybavení intelektom, ktorý môže rozmetať na kúsky celý tento nádherný kozmický poriadok a dať mu iný zmysel?Prvý raz v dejinách ľudstva sa milióny mužov a žien odvrátili od Boha. Nechcú s ním mať nič spoločné. Ale v minulosti naši predkovia podnikali dlhé a strastiplné púte, aby okúsili posvätnú realitu. Svoje nevšedné zážitky opisovali ako Boha, Brahmana, Nirvánu alebo Tao: náboženstvo definovalo človeka. V súčasnosti sa rady ateistov na celom svete rozrástli a zanovito odriekajú svojskú modlitbu – Boh neexistuje. Vyznačujú sa rovnakým oduševnením ako kresťanskí misionári v časoch horlivého šírenia viery. Kto alebo aký je Boh? Túto otázku skúma Karen Armstrongová v diele Kauzu vyhral Boh. Pritom dochádza k poznaniu, že ľudstvo si v každom čase formulovalo obraz Boha podľa vlastných potrieb. Pre tri monoteistické náboženstvá – židovstvo, kresťanstvo a islam, ale aj pre iné náboženské predstavy platí, že nový obraz Boha sa presadil len vtedy, keď to ľuďom pomohlo v ich každodenných starostiach.Armstrongová sleduje históriu viery od paleolitu až po súčasnosť a ukazuje, že veda a náboženstvo ešte prednedávnom neviedli medzi sebou ľúty boj. Veda však zmenila tón ich dialógu. Zmysel slov ako viera a tajomstvo sa od základu zmenil, takže ateisti aj teisti v súčasnosti hovoria aj premýšľajú o Bohu spôsobom, aký by naši predkovia pokladali za nanajvýš šokujúci.Prečo v súčasnosti nemožno uveriť v Boha? Má Boh budúcnosť aj v ére agresívneho vedeckého racionalizmu? Karen Armstrongová je presvedčená, že ak sa tvorivým pohľadom pozrieme hlboko do minulosti, budeme schopní dospieť k viere, ktorá sa bude vedieť nanajvýš priamo vysloviť k potrebám nášho utrápeného a nebezpečne polarizovaného sveta.

S předmluvou Joni Eareckson Tada. Legendární příběh ženy, která byla za 2. světové války deportována do koncentračního tábora.Je 2. světová válka. Evropu ovládla temnota a nacisté šíří nenávist a strach. V tichém hodinářském krámku v Nizozemí pro padesátiletou neprovdanou hodinářku začíná obrovské dobrodružství. Stává se z ní klíčová osobnost tajného odboje a spolu s rodinou riskuje život, aby zachránila Židy i další pronásledované, pro které její přátelé ve starém domě ten Boomových vystavějí tajnou místnost – útočiště.Jednoho dne ale vinou zrady celou rodinu zatknou a uvězní. I po deportaci do koncentračního tábora v Ravensbrücku však Corrie a její starší sestra Betsie pomáhají ostatním vězenkyním nacházet útočiště v Bohu a poznávat, že jeho láska sahá ještě hlouběji než nejhlubší zoufalství. Corriin příběh nehovoří ani tak o minulosti, jako o budoucnosti:o tom, jak zvládat oddělení od našich nejbližšíchjak si vystačit s málemjak prožívat bezpečí v době ohroženíjak odpouštětjak může Bůh použít naši slabostjak jednat s obtížnými lidmijak čelit smrtijak milovat své nepřáteleco dělat, když zlo vyhrává

Existuje mnoho príbehov o holokauste, tento je však iný. Príbeh Gustava a Fritza Kleinmannovcov, otca a syna, sa čiastočne zhoduje s ostatnými, no zároveň sa od nich výrazne odlišuje. Iba málo židov zažilo nacistické koncentračné tábory v celom rozsahu – od prvých masových zatýkaní koncom tridsiatych rokov cez obdobie konečného riešenia až po oslobodenie. Možno nikto okrem týchto dvoch neprešiel celým týmto peklom od začiatku do konca. Od života pod nemeckou okupáciou cez Buchenwald, Osvienčim, väzenskú vzburu až po pochody smrti a ešte ďalej po Mauthausen. Len máloktorí zažili toto všetko a vrátili sa živí domov. Gustav a Fritz mali sčasti šťastie a určite im nechýbala odvaha. Prežili však predovšetkým vďaka vzájomnej láske a oddanosti. Toto puto prešlo obrovskou skúškou, keď Gustava transportovali do Osvienčimu, čo sa rovnalo takmer rozsudku smrti. Fritz sa zriekol vlastného bezpečia a rozhodol sa ísť s otcom.Spisovateľ J. Dronfield vdýchol tomuto skutočnému príbehu život a vložil doň celé srdce. Ako rozprávač a zároveň historik nemusel nič meniť ani prikrášľovať. Základným kameňom tejto knihy je totiž denník Gustava Kleinmanna, ktorý si tajne písal v koncentračných táboroch od októbra 1939 do júla 1945, doplnený o spomienky a rozhovory s jeho synom a ďalšími členmi rodiny. Autor sa opiera aj o rozsiahly dokumentárny výskum vrátane svedectiev tých, čo prežili, o záznamy z táborov a oficiálne dokumenty, ktoré dosvedčujú vierohodnosť príbehu, hoci sa občas zdá priam podivuhodný a neuveriteľný.

V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak učinil len jeden – Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom období už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, a to v čase, keď väčšina ľudí ešte zatvárala oči pred pravdou.

Príbeh nás zavedie do Dánska v čase druhej svetovej vojny. Dve nerozlučné priateľky Annemarie a Ellen si vojnu plne neuvedomujú. Znamená pre ne len toľko, že v obchodoch nedostať ich obľúbené sladkosti. Hrôzy vojny ich zasiahnu až vtedy, keď nemeckí vojaci v Kodani začnú prehľadávať príbytky židovských obyvateľov a sústreďovať ich do transportov. Čitateľ očami mladého dievčaťa sleduje priebeh dánskeho odboja, vyrozprávaný s hrdosťou a nádejou, pretože celý národ sa zomkol, aby zachránil židovské obyvateľstvo. Dáni potajomky prepašovali takmer sedemtisíc ľudí cez more do slobodného Švédska.OCENENIA: Newbery Medal, School Library Journal Best Book of The Year, American Library Association Notable Book, National Jewish Book Award

Edita Steinová (1891 – 1942) – filozofka, rehoľníčka a obeť holokaustu začala svoje autobiografické poznámky písať po nástupe nacizmu k moci a začiatku prenasledovania židovského obyvateľstva. Vo svojom nedokončenom diele sa vracia do rokov detstva a mladosti vykreslených na pozadí každodenného života jednej židovskej rodiny v cisárskom Nemecku na začiatku 20. storočia. Prináša spomienky na svoje študentské roky vo Vroclave (1911 – 1913), Göttingene (1913 – 1915), pôsobenie v sanitárnej službe v poľnej nemocnici v Hraniciach na Morave (apríl – september 1915), štúdium fenomenológie a filozofické prostredie okolo zakladateľa fenomenológie Edmunda Husserla, až po ukončenie štúdia (1915), zloženie doktorskej skúšky (1916) a nástup do funkcie Husserlovej asistentky vo Freiburgu. Pútavý text, v ktorom opisuje rodinné vzťahy, zážitky v školskom prostredí, skúsenosti, priateľstvá, nádeje aj sklamania a tiež vášnivú oddanosť štúdiu a hľadaniu pravdy, umožňuje hlbšie poznať jej osobný, rodinný i vedecký život a zároveň vystupuje ako svedectvo o ľudských a osobných kvalitách tejto neobyčajnej ženy ako aj epochy, v ktorej sa formovali jej budúce postoje a názory na človeka a jeho miesto vo svete.

Příběh české židovské rodiny po druhé světové válce. Autor v knize působivě přibližuje osudy několika židovských rodin v poúnorovém Československu. Málo známé osudy českých „Židů, kteří přežili“ v průběhu 50. a 60. let ilustruje autor především na příběhu svého strýce, doktora Františka Klemense, a jeho rodiny. Absurdní atmosféra padesátých let, která z lékaře a anglického válečného letce učinila nejprve vězně, pak dělníka a nakonec emigranta do Izraele, ostře kontrastuje se vzpomínkami na drobné radosti a každodenní rodinnou pospolitost, kterou autor jako malý chlapec v blízkosti strýcovy rodiny prožíval. Knihu symbolicky zakončuje vzpomínka na rok 1969, kdy se autor jako mladý muž vypravil za strýcovou rodinou do Izraele. Prožitý půlrok bezstarostné svobody a radosti končí, když se vrací zpět přes hranice okupovaného a hermeticky uzavřeného Československa. Tato kniha vychází za podpory Nadace Židovské obce v Praze.

Listy nemecko-židovskej katolíckej filozofky, mystičky a obete holokaustu Edity Steinovej z rokov 1916 - 1942 tvoria prirodzený doplnok k jej autobiografii Príbeh jednej židovskej rodiny. Hovoria nielen o zásadných udalostiach z jej života, ale autorka v nich zároveň odhaľuje svoj najhlbší osobnostný rozmer. Vyžaruje z nich ľudskosť, snaha o pravdu, spravodlivosť a pomoc iným pri riešení ťaživých životných problémov, otvorenosť, jednoduchosť, múdrosť i hlboká náboženská viera - dokonca aj v najťažších chvíľach jej života. Čitateľ tak dostáva intímny portrét veľkej ženy a mysliteľky v súkromí, pri filozofickej i pedagogickej práci, rodine, aj vo vlastnej tvorivosti a kontemplatívnom živote v kláštore. Zároveň získava obraz aj o kultúrnom a politickom živote v Nemecku jej doby, ktorý tvorí širšie pozadie jej korešpondencie.

Listy nemecko-židovskej katolíckej filozofky, mystičky a obete holokaustu Edity Steinovej z rokov 1916 - 1942 tvoria prirodzený doplnok k jej autobiografii Príbeh jednej židovskej rodiny. Hovoria nielen o zásadných udalostiach z jej života, ale autorka v nich zároveň odhaľuje svoj najhlbší osobnostný rozmer. Vyžaruje z nich ľudskosť, snaha o pravdu, spravodlivosť a pomoc iným pri riešení ťaživých životných problémov, otvorenosť, jednoduchosť, múdrosť i hlboká náboženská viera - dokonca aj v najťažších chvíľach jej života. Čitateľ tak dostáva intímny portrét veľkej ženy a mysliteľky v súkromí, pri filozofickej i pedagogickej práci, rodine, aj vo vlastnej tvorivosti a kontemplatívnom živote v kláštore. Zároveň získava obraz aj o kultúrnom a politickom živote v Nemecku jej doby, ktorý tvorí širšie pozadie jej korešpondencie.

Skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien, ktoré sa počas 2. svetovej vojny v Holandsku aktívne zapojili do odboja proti nemeckým okupantom a nejeden raz pritom riskovali svoj život. Nebojácne a s veľkým odhodlaním pomáhali svojim židovským spoluobčanom, i keď tým vystavovali nebezpečenstvu aj svojich najbližších – rodičov, brata, svojich manželov a svoje deti. Židia nešli na smrť poslušne – bojovali aj v odboji. A boli medzi nimi aj ženy. Presne to platí o Janny a Lien. A hoci sa im dlho darilo ukrývať aj so svojimi príbuznými pred nacistami, ktorých prvoradým cieľom bolo transportovať všetkých holandských židov do vyhladzovacích táborov, napokon aj ony dve spolu s celou rodinou takmer pred koncom vojny skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau. Bol to posledný transport. V prvé ráno v Osvienčime, keď ženy v prúžkovanom oblečení konečne viedli ku karanténnym barakom, prechádzali okolo jednej z tých nízkych budov s obrovským komínom.„Čo je to za továreň?“ spýtala sa ktorási z ich skupiny. Kapo nezdvihla zrak, nepohla ani svalom. „Továreň?“ zopakovala a bradou mykla ku komínu. „Tam poslali váš transport. Do kozuba, ako tomu hovoríme.“

Emocionálne silný príbeh odvahy a prežitia Viedeň 1939. Rodina Kleinmannovcov žije jednoduchým, bežným životom. Gustav pracuje ako čalúnnik a Tini udržiava v poriadku skromnú domácnosť. Najväčšou radosťou manželov sú ich štyri deti: Fritz, Edith, Herta a Kurt. No po pripojení Rakúska k Nemecku sa židovskej rodine Kleinmannovcov začne rúcať ich usporiadaný svet. Susedia sa k nim obracajú chrbtom, otec prichádza o zdroj obživy a ohrozené sú aj samotné životy členov rodiny. Otec Gustav a syn Fritz prví doplatia na zmenenú situáciu, Nemci ich zatknú a pošlú v transporte do koncentračného tábora v Buchenwalde. Je to len začiatok nepredstaviteľného fyzického aj psychického utrpenia, neľudských podmienok, ťažkej práce v kameňolome, častých bitiek, mučenia, hladu a ponižovania. Počas nekonečných mesiacov, ktoré nasledujú, ich udržiava pri živote len jedna vec – otca a syna spája vzájomná láska. Keď sa dozvedia, že Gustava majú preložiť do Osvienčimu, čo sa rovná takmer rozsudku smrti, Fritz čelí neľahkému rozhodnutiu – nechá otca odísť samého, alebo sa k nemu pridá...Kniha podrobne zobrazuje hrôzostrašnú realitu druhej svetovej vojny. Autor hovorí o všetkom priamo, nebojácne a bez sentimentality. Opisuje život plný neuveriteľných hrôz, počnúc zradou „dobrých“ susedov, po ktorej nasledovalo systematické besnenie, vyvlastňovanie a transporty. Je to pozoruhodné rozprávanie o strašných udalostiach, ktoré prežila len hŕstka statočných, hoci ich šance boli nulové. Pomohli im občasné prejavy ľudskosti, hlboká vzájomná láska, neuveriteľná nezlomnosť a veľké šťastie. Zázrak prežitia v nich zanechal hlboké jazvy, ale aj neochvejnú chuť žiť.Kniha sa opiera o záznamy v tajnom denníku Gustava Kleinmanna a o dôkladný archívny výskum autora a po prvý raz rozpráva tento neuveriteľný príbeh, ktorý nemá v histórii holokaustu obdoby. Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je pripomienkou najlepšieho, ale aj najhoršieho, čoho je ľudstvo schopné, a zároveň oslavou sily rodinných pút a nezlomnosti ľudského ducha.

Je rok 1938 a Hitlerove vojská obsadili Viedeň. Rakúšan Max Dornbach sľúbil, že pomôže židovským priateľom ukryť ich najcennejší majetok pred nacistami, a tak ho pašuje do letného rodinného sídla pri malebnej dedinke Hallstatt. Na pomoc si prizve Anniku Knopfovú, kamarátku z detstva a správcovu dcéru, ktorá mu ochotne pomáha, lebo ho od malička miluje. Max však privedie aj mladú Židovku Luziu Weissovú, ktorú chce ukryť v zámku, čím zraní Annikine city, ohrozí ich plán a dokonca aj životy, najmä keď nacisti prídu sídlo dôkladne prehľadať, no nenájdu ani Luziu, ani poklad. O osemdesiat rokov neskôr Callie Randallová, ktorá so sestrou vlastní kníhkupectvo a prostredníctvom svojho blogu udržuje kontakt so svetom, no inak je úplne spokojná so svojím tichým životom, natrafí na tajomný zoznam v starom vydaní Bambiho. Dovedie ju k Annikinmu príbehu… a k zrejme dlho pochovanému príbehu jej drahého priateľa. Callie musí pri bádaní v minulosti riskovať vykročenie z bezpečného sveta, ktorý si vybudovala, lebo len tak nájde odpovede, dobrodružstvo a možno dokonca novú lásku.Uznávaná spisovateľka a autorka knihy Catching the Wind (Honba za vetrom), o ktorej americký týždenník Publishers Weekly napísal, že je „nezabudnuteľná“ a „stojí za to si ju prečítať“, prichádza s pútavým historicko-súčasným románom o skrytom poklade, zámku a obyčajných ľuďoch, ktorí neobyčajným spôsobom odolali zlu.

2. (samostatný) diel z 2. Súčasnosť: Sera Jamesová má pred sebou slávnostné otvorenie novej galérie a rozprávkovú svadbu. Čo viac by si mohla priať? Idylku dokonale naplánovanej budúcnosti však naruší súdny spor, do ktorého je zavlečený jej snúbenec William Hanover. Sera musí bojovať proti jedovatým obvineniam, ktoré môžu Williama stáť desať rokov za mrežami. Podarí sa jej zachrániť budúcnosť a manželstvo, ktoré sa hneď po uzavretí ocitne v kríze? Londýn 1942: Karolíne Makovskej sa v poslednej chvíli podarí opustiť okupovanú Prahu, kde zanechala svoju židovskú rodinu. Ako novinárka pre anglický denník The Daily Telegraph zisťuje, že pred hrôzami vojny nie je v bezpečí ani za Lamanšským prielivom, kde na vlastnej koži zažíva nemecké bombardovanie britskej metropoly. Keď sa dozvie o masovom vyvražďovaní Židov vo východnej Európe, nemá inú možnosť, než sa vrátiť do rodného mesta a riskovať život, aby zachránila svojich najbližších.Svety oboch hrdiniek prepojí život malého dievčatka, ktoré im ukáže, že ani v tých najtemnejších okamihoch netreba prestať dúfať. Sera a Kája sa musia naučiť spoliehať na svoju vieru a bojovať o to, na čom im skutočne záleží – aj keď to bude znamenať, že do stávky vložia vlastnú budúcnosť.

Kniha se snaží přiblížit realitu dnešní Svaté země prostřednictvím rozhovorů s místními obyvateli. První část zachycuje sociokulturní, historické a náboženské souvislosti, které spoluvytváří komplikovaný obraz izraelské společnosti. Druha část je pak věnována analýze a interpretaci vypovědí současných Izraelců. Kniha představuje českému publiku postoje, názory a sebepojetí izraelských žen a mužů, a to především ve vztahu k nestandardnímu prostředí, ve kterém žijí. Postřehy a komentáře jednotlivců zpřístupňují čtenáři novou prožitkovou dimenzi. Tyto „živé vstupy“ konkrétních osob nám umožňují do jisté míry sdílení situací či přímo spoluprožívání diskutovaných událostí. Publikace může sloužit také jako praktický manuál či inspirace k realizaci terénního antropologického výzkumu.

Věnováno mojí mamince a dalším šesti milionům těch, kteří zahynuli.Bylo jí necelých 16 let, když stála před nacistou a lékařem Josefem Mengelem v Osvětimi. Rozsudek smrti nad ní sice nevynesl, ale nad mámou ano. Autentický příběh jedné z posledních žijících pamětnic Osvětimi, české židovské dívky, která po válce odešla do Velké Británie, kde absolvovala psychoterapeutický výcvik u Anny Freudové. Celý svůj profesní život pomáhala traumatizovaným a zraněným dětem, takovým, jakým byla kdysi sama. Příběh postupuje chronologicky od Lydiina dětství stráveného v předválečné Ostravě přes neúspěšný pokus o útěk do Polska, pobyt v Terezíně, v koncentračním táboře Osvětim, osvobození a odchod do Británie.„Terezín nelze srovnávat s pozdější Osvětimí. Je to jako srovnávat místo, které mi bylo téměř rájem, s peklem, které později přišlo. O Terezíně jsme věděli jen to, že jde o koncentrační tábor. Slovo koncentrační mi tehdy ještě neznělo tak zlověstně, znamenalo to leda, že tam byli lidé pospolu. Terezín byl ghetto, ale přesnější představu, co znamená koncentrační tábor, člověk neměl.“Zapomínat je snadné. V Terezíně lze dodnes najít místa, která Lydia ve své knize líčí. Památník Terezín, národní kulturní památka, tato místa a památku těch, kteří v Terezíně během válečných let trpěli, uchovává pro budoucí generace již od roku 1947.Nahrávka vznikla podle knihy Lydie Tischlerové a Petra Viziny Se žlutou hvězdou v prázdném kupé vydané nakladatelstvím Vyšehrad v roce 2021.

Neobyčajný príbeh, v ktorom hudba znamená prežitie .Jeden z najznámejších príbehov prežitia počas druhej svetovej vojny zachytáva osudy hudobníka v okupovanej Varšave, rovnomenný film nakrútený podľa knihy získal troch Oscarov.Władysłavovi Szpilmanovi zachránila život hudba, a nie raz. A nielen v časoch, keď vojna odkryla v ľuďoch to najhoršie i najlepšie: brutalitu i veľkodušnosť, odvahu i zbabelosť. Spomienky mladého poľského hudobníka opisujú vojnové roky v okupovanej Varšave, od septembra 1939 až do konca vojny. Prišiel počas nich nielen o prácu, ale aj o celú rodinu a rodné mesto, ktoré nacisti zrovnali so zemou. Autor v knihe presvedčivo líči „relatívne normálne“ prvé mesiace vojny, narastajúci teror, hlad a strach. Odchyľuje sa od stereotypov: bez toho, že by sa čokoľvek pokúšal relativizovať, je jedna z postáv, ktorá mu zachránila život Nemec, podľa jeho spomienok však mnoho neprávostí a zverstiev páchali nielen nacisti. Kniha vyšla prvý raz v roku 1946, v tom čase ešte pod názvom Smrť mesta a v nízkom náklade. Prvé vydanie bolo cenzurované, lebo príbeh nezapadal do oficiálnej verzie dejín, neskôr ho poľskí stalinisti úplne stiahli z predaja. Nebolo mysliteľné, aby „dobrí“ patrili k nepriateľskej armáde a rovnako sa nepatrilo spomínať podiel ukrajinských a litovských jednotiek na masakroch vo varšavskom gete. Až po päťdesiatich rokoch vyšiel v nemeckom vydavateľstve Ullstein Pianista v neupravenej podobe, v akej ho poznáme aj my.

Denníky z rokov 1941-1943. Pútavé čítanie Denníkov mladej holandskej Židovky Etty Hillesum (1914 – 1943) odhaľuje jej mimoriadny životný príbeh, neobyčajnú duchovnú skúsenosť, ktorá sa zrodila v hrôze holokaustu: zaznieva v nich bezhraničná dôvera v Boha, detská jednoduchosť a otvorenosť, úplná oddanosť a služba blížnym. Skúsenosť utrpenia uprostred pekla hitlerovského prenasledovania v Amsterdame a neskôr v koncentračnom tábore Westerbork v nej neprekrýva zmysel pre krásu života. Autorka Denníkov túžila stať sa spisovateľkou. Toto prianie sa jej paradoxne splnilo mnoho rokov po smrti. Jej dielo sa natrvalo zapísalo do európskej kultúry ako veľké svedectvo víťazstva postoja milosrdenstva a služby nad krutosťou a nenávisťou, ktorú hlásala a uplatňovala totalitná ideológia. Denníky sa stretli s veľkým záujmom takmer vo všetkých krajinách západnej Európy.

biblický román. Fascinujúci román zachytáva historický úsek z dejín židovského národa. Biblický príbeh o Abrahámovi sa opiera o fakty zo Svätého písma, Starého zákona. Autorka ho však obohatila množstvom poznatkov týkajúcich sa náboženstva, kultúry, vzdelanosti, staviteľstva či umeleckých remesiel.Silou svojej predstavivosti tiež približuje čitateľovi krajinu tzv. úrodného polmesiaca, kde sa dej odohráva, a atmosféru tých čias: spôsob života pastierskych kmeňov, jednoduchých mestských ľudí, ale aj príslušníkov vyšších tried, kňazov a vládcov mestských štátov.Čitateľ získa plastický obraz života praotca Izreala Abraháma, ako aj života vyvoleného národa, nemal by však zabudnúť, že ide o román.

Dostupné aj v rámci kompletnej edície Viera do vrecka rok 2011.Je križiacke hnutie čiernym miestom v dejinách Cirkvi?Prečo tiahli státisíce kresťanov oslobodiť Sväté mesto?Pozadie a súvislosti, o ktorých sa často nehovorí…

Príbeh nás zavedie do Dánska v čase druhej svetovej vojny. Dve nerozlučné priateľky Annemarie a Ellen si vojnu plne neuvedomujú. Znamená pre ne len toľko, že v obchodoch nedostať ich obľúbené sladkosti. Hrôzy vojny ich zasiahnu až vtedy, keď nemeckí vojaci v Kodani začnú prehľadávať príbytky židovských obyvateľov a sústreďovať ich do transportov.Čitateľ očami mladého dievčaťa sleduje priebeh dánskeho odboja, vyrozprávaný s hrdosťou a nádejou, pretože celý národ sa zomkol, aby zachránil židovské obyvateľstvo. Dáni potajomky prepašovali takmer sedemtisíc ľudí cez more do slobodného Švédska.Lois Lowryová (1937) napísala viac ako štyridsať kníh pre deti a mládež. Získala množstvo ocenení a jej knihy sa stali námetom pre viacero detských filmov. Žije striedavo v Cambridgei (štát Massachusetts) a vo vidieckom dome z roku 1840 v Maine. Knihu Spočítaj hviezdy (1990), príbeh o odvahe Dánov riskujúcich životy pri záchrane židovských spoluobčanov za 2. svetovej vojny preložili do mnohých jazykov. Keď Lois Lowryová počas pobytu v Kodani vyhľadávala podklady pre svoju knihu, odfotila dánske dievčatko, ktoré sa objavilo na obálke mnohých vydaní tejto knihy.

Spoveď židovského lekára z Osvienčimu. V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak učinil len jeden – Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom období už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, a to v čase, keď väčšina ľudí ešte zatvárala oči pred pravdou.

Autor nám v publikácii predkladá svoje študijné výpisky, ktoré jasne dokazujú, že Židia zo Slovenska prispeli v rozličných odboroch k rozvoju svetovej kultúry, a to neraz vynikajúcim spôsobom. Opisuje mnohé osobnosti z oblasti biblických vied, medicíny, prírodných vied, dejín, umenia a publicistiky. Pripomína, že ich mená by mali všetky vojsť aj do našej lexikálnej a biografickej literatúry.

Novinka historika Milana S. Ďuricu.

Kategória tzv. katolíckych listov bola dlhší čas na okraji záujmu biblického výskumu. Na Slovensku je ešte aj dnes veľmi málo kníh, ktoré sa venujú tejto časti Nového zákona. Publikácia je ovocím spolupráce troch slovenských biblistov ThDr. Daniely Iskrovej, PhD., ThDr. Štefana Novotného, PhD. a prof. ThDr. Františka Trstenského, PhD.Cieľom publikácie je kvalifikovaným a zároveň zrozumiteľný štýlom priblížiť základné informácie o siedmich novozákonných spisoch (1-3 Jánov list, 1-2 Petrov list, Jakubov list a Júdov list). Autori sa najskôr venujú otázke autorstva, dobe a miestu napísania listov, ich štruktúre a štýlu. Potom sa zaoberajú teologickým posolstvom a odkazom pre dnešnú dobu. Knihu ocenia všetci, ktorí majú radi Sväté písmo, čítajú ho a chcú hlbšie spoznať práve tieto spisy Nového zákona.

Cieľom autora nebolo urobiť úplný komentár tohto evanjelia, ale predstaviť problematiku autorstva, adresátov a jeho hlavných teologických tém, keďže v mnohých komentároch je týmto otázkam venovaný veľmi obmedzený priestor. Ďalej ponúka vysvetlenie literárnych prvkov, Ježišových zázrakov a podobenstiev, ktoré je platné aj pre zvyšné tri kánonické evanjeliá, čím práca nadobúda oveľa širší rozmer a využitie. Podobne to platí aj pre exegézu vybraných textov.

autobiografia. Dramatický vlastný životopis ortodoxného rabína, ktorý našiel v Ježišovi Mesiáša a potom Ho pomáhal nájsť svojim súkmeňovcom.

Edita Steinová (1891–1942) je jednou z nejvýznamnějších ženských osobností 20. století. Její život, myšlení a duchovní zrání nám v této knize představují přední znalci její osobnosti. Poznáváme tak Editu Steinovou jako slezskou Židovku, pruskou vlastenku, jako dítě, studentku, jako ošetřovatelku, konvertitku, učitelku, překladatelku, filozofku, řeholnici i mystičku.Edita pocházela ze židovsko-pruské obchodnické rodiny. Jako jedna z prvních žen své doby studovala filozofii a poznala nejdůležitější myslitele své doby. Nikdy, ani po své konverzi ke katolické víře v roce 1922, se nezřekla svých židovských kořenů, naopak hledala cestu ke vzájemnému porozumění obou vyznání, hlavně ve vlastní rodině. Byla oblíbenou pedagožkou a stala se veřejně známou díky svým přednáškám.Na přelomu dvacátých a třicátých let se systematicky zabývala ženskou otázkou, vztahem mezi povoláním ženy a jejími pracovními možnostmi i sladěním profesního a duchovního života. Sama nakonec v roce 1933 dospěla k rozhodnutí pro řeholní život. Uprostřed veškerých nejistot i společenskopolitických zvratů nacházela pevnou oporu v jednotě myšlení, víry a jednání, které s nadějí ukazuje do budoucnosti. Tomuto základu zůstala věrná až do své mučednické smrti v koncentračním táboře v Osvětimi.Život Edity Steinové je nejpodrobnější a nejpřehlednější publikací, která o jejím životě a díle existuje. Je nepostradatelná pro všechny zájemce o její život, o židovsko-křesťanský dialog i dějiny 20. století. Kéž svědectví jejího života a hloubka jejích myšlenek osloví na cestě k pravému lidskosti, moudrosti a svatosti i nás.

Jean-Marie Élie Setbon vyrostl v židovské rodině, stal se dokonce rabínem, ale v dospělosti objevil Ježíše Krista a moc jeho kříže. V roce 2008 byl pokřtěn, po smrti své manželky se znovu oženil a má osm dětí.Ukřižovaný jej zvláštně přitahoval už od chlapeckých let, ale cesta za Kristem byla dlouhá a spletitá. Jeho typicky židovský způsob vnímání se nepřestal srážet s tím křesťanským ani během přípravy na křest. Později autor napsal: „Po dlouhém putování Bůh konečně sňal závoj z mých očí. Najednou se všechno vyjasnilo, Bůh mi dal nové smýšlení a já jsem vše uviděl v novém světle. Tato kniha vypráví o obrácení. Je to ale hlavně příběh člověka, který velmi dlouho bojoval s Bohem Ježíše Krista, jenž ho očekával a dával mu znamení.“Neobyčejný příběh, jenž dokazuje, jak nevyzpytatelné jsou cesty Boží.

Pápež Pius XII. a holokaust. Ruka pokoja: Pápež Pius XII. a holokaust je dôležitým príspevkom do bohatej a aktuálnej diskusie, ktorá vznikla v súvislosti s jeho vojnovým záznamom. Prinášajúc rozhovory so svetoznámym historikom Martinom Gillbertom zaoberajúcim sa holokaustom, s jezuitským historikom pátrom Petrom Gumpelom, s autorkou a horlivou obhajkyňou pápeža Pia XII. Margeritou Marchione, M.P.F., Ph.D.Tento dokument skúma náročné voľby, ktorým musel Pius XII. čeliť počas 2. svetovej vojny a predkladá presvedčivý dôkaz, že jeho smelé, a predsa diskrétne prorocké činy zachránili desiatky tisícov židovských životov a pripravili cestu novej ére katolícko - židovských vzťahov, ktoré sa za posledných 50 rokov prehĺbili.56 min, slovenský jazyk.

Milióny prišli o život, desaťtisíce bojovali o prežitie – to je smutné dedičstvo druhej svetovej vojny. Mali sme šťastie je pravdivý príbeh židovskej rodiny, ktorý nám v plnej šírke približuje šikanovanie a prenasledovanie počas vojny. Pohnutý príbeh svojich príbuzných sa Georgia dozvedela od starej mamy. Celých osem rokov zbierala podklady, cestovala po stopách rodiny a hrabala sa v archívoch. Výsledkom jej práce je dojímavý a neuveriteľný príbeh Mali sme šťastie. Členovia rozvetvenej rodiny prežili geto, gulag aj holokaust, desivý svet, ktorý ich dohnal na pokraj síl. V nepriateľskom prostredí sa museli spoliehať len na vlastné sily, vynaliezavosť, dôvtip, vnútornú silu a odhodlanie vytrvať za každých okolností. Všetkých Kurcovcov, spojených silným rodinným putom, drží neochvejná sila prežiť: v sibírskom gulagu sa narodí chlapček, matka za dramatických udalostí utečie s dcérkou z geta a tehotná mladá žena prejde cez Alpy do bezpečia. Georgia Hunterová pretavila históriu vlastnej rodiny do rozsiahleho a zároveň intímneho portrétu ľudí, ktorých zmietli ničivé vlny vojny. Je to ohromujúca sága plná nádeje, šťastia, ale aj deštrukcie, no predovšetkým lásky.

Jeden z najznámejších príbehov prežitia počas druhej svetovej vojny zachytáva osudy hudobníka v okupovanej Varšave, rovnomenný film nakrútený podľa knihy získal troch Oscarov.Władysłavovi Szpilmanovi zachránila život hudba, a nie raz. A nielen v časoch, keď vojna odkryla v ľuďoch to najhoršie i najlepšie: brutalitu i veľkodušnosť, odvahu i zbabelosť. Spomienky mladého poľského hudobníka opisujú vojnové roky v okupovanej Varšave, od septembra 1939 až do konca vojny. Prišiel počas nich nielen o prácu, ale aj o celú rodinu a rodné mesto, ktoré nacisti zrovnali so zemou. Autor v knihe presvedčivo líči „relatívne normálne“ prvé mesiace vojny, narastajúci teror, hlad a strach. Odchyľuje sa od stereotypov: bez toho, že by sa čokoľvek pokúšal relativizovať, je jedna z postáv, ktorá mu zachránila život Nemec, podľa jeho spomienok však mnoho neprávostí a zverstiev páchali nielen nacisti.Kniha vyšla prvý raz v roku 1946, v tom čase ešte pod názvom Smrť mesta a v nízkom náklade. Prvé vydanie bolo cenzurované, lebo príbeh nezapadal do oficiálnej verzie dejín, neskôr ho poľskí stalinisti úplne stiahli z predaja. Nebolo mysliteľné, aby „dobrí“ patrili k nepriateľskej armáde a rovnako sa nepatrilo spomínať podiel ukrajinských a litovských jednotiek na masakroch vo varšavskom gete. Až po päťdesiatich rokoch vyšiel v nemeckom vydavateľstve Ullstein Pianista v neupravenej podobe, v akej ho poznáme aj my.

Chronologie Ježíšova života podle starověkých zpráv. Původce křesťanského letopočtu Dionysius byl viněn, že špatně vypočítal náš letopočet. Někteří tvrdili, že je tu rozdíl 5 let, jiní 9 let. Už to dokazuje, že k svému závěru nedošli na základě výpočtů, protože údajná chyba může být jen jedna.P. Pouč se věnoval své práci mnoho let a srovnáním roku solárního s rokem lunárním, který byl tehdy používán, došel k závěru, že Kristus se narodil skutečně v našem roce –1 a zemřel určitě v roce 33. Všímá si též letopočtu židovského, seleukovského, babylonského, egyptského a srovnáním s naším mu ony dávají za pravdu. Objevil rovněž, že Flaviovy „Starožitnosti“ byly na některých místech záměrně porušeny a neporušená místa sama pachatele usvědčují. Stalo se tak, aby se zdálo, že náš letopočet má chybu.Jan Pouč také upřesňuje mnoho dalších historických dat.

Podľa Lukášovho evanjelia. Autor odhaľuje spojitosť so Starým zákonom, prináša vedomosti potrebné pri čítaní Nového zákona, pútavo a zrozumiteľne vysvetľuje význam kľúčových pojmov a zjednocuje texty evanjelia s ich starozákonným pozadím. Napríklad židovské chápanie pomazania olejom, jubilejného roka, dotyku, svätosti, sabatu, stolovania atď. Kniha môže slúžiť ako vynikajúca katechetická pomôcka.