Knihy o druhom vatikánskom koncile

modlitba • omyly v Cirkvi • ako ku mne hovorí Boh • nacizmus • kariéra • sex. Unikátna kniha pre mladých, ktorá odpovedá na 200 pálčivých otázok o Bohu, o Cirkvi a o viere formou krátkych a jasných odpovedí. Kniha vyšla už v niekoľkých jazykoch a je interaktívne prepojená s mobilnou aplikáciou, ktorá jej obsah ešte obohacuje. Autor v nej príťažlivou formou rozoberá to, čo obsahuje nielen Katechizmus Katolíckej cirkvi, ale aj to, s čím sa človek stretáva v praktickom živote a konfrontuje to so svojou vierou. Takto sa kniha stáva aj vhodnou prípravou na sviatosti birmovania alebo manželstva, organizovanie stretiek. Pre vedúcich skupín, kňazov, katechétov bude k dispozícii zadarmo kreatívny manuál.

Pastier sveta. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil pápeža Jána XXIII. 3. septembra 2000 v Ríme za blahoslaveného. Tak sa splnilo očakávenie miliónov veriacich celého sveta, ktorí si Pastiera sveta nesmierne vážili a vrúcne ho milovali.Kto bol Angelo Giuseppe Roncalli? Aký bol ako chlapec, bohoslovec, kňaz, cirkevný hodnostár a nakoniec pápež? Ako to bolo so zvolaním Druhého vatikánskeho koncilu?Prečítaním životopisu Jána XXIII. sa všetko dozviete, kniha vás zabaví i povzbudí. Často vás rozosmeje pápežov vynikajúci humor, ale i dojme jeho srdečnosť a dobrota. Tiež sa vám stane vzorom, ako prežívať svoj živor vo väčšej radosti a spokojnosti.Zárukou výborného čitateľského zážitku je známy a obľúbený spisovateľ životopisných románov Wilhelm Hünermann.

Príhovor Benedikta XVI. na stretnutí s rímskymi kňazmi v Aule Pavla VI. 14. februára 2013. Iba niekoľko dní predtým, ako vo februári minulého roku Benedikt XVI. prenechal stolec svätého Petra svojmu nástupcovi, stretol sa poslednýkrát v Aule Pavla VI. s kňazmi svojej Rímskej diecézy. Počas tohto emóciami nabitého dopoludnia pápež ako jeden z mála doposiaľ žijúcich účastníkov Druhého vatikánskeho koncilu načrel do svojich spomienok a spamäti predniesol príhovor, ktorý sme sa rozhodli vydať knižne.Osemdesiatpäťročný Benedikt XVI. spomínal na koncil veľmi spontánne, otvorene a s vďačnosťou. Nezasvätenému čitateľovi jeho slová zrozumiteľne priblížia zmysel a význam tejto epochálnej udalosti v novodobých dejinách Cirkvi. Zasvätenému čitateľovi umožnia pápežove slová preniknúť do duchovného zákulisia udalostí, ktorých dosah a hodnotu aj dnes, po päťdesiatich rokoch, stále ešte len objavujeme.Svedok koncilu je naším skromným pripomenutím päťdesiateho výročia Druhého vatikánskeho koncilu a prejavom úcty jeho veľkému realizátorovi.

Vychádza pri príležitosti blahorečenia, 120. výročia narodenia a 40. výročia úmrtia kardinála Wyszyńskeho.Kardinál Stefan Wyszyński (1901 – 1981), ktorý bude 12. septembra 2021 blahorečený, je jednou z najvýznamnejších postáv poľských dejín 20. storočia. Poliaci ho označujú titulom „prímas tisícročia”. Svojím vplyvom však prekročil hranice Poľska. Bol účastníkom Druhého vatikánskeho koncilu. Vďaka nemu sa mohli v Poľsku uskutočniť viaceré tajné vysviacky slovenských kňazov. Bol veľkým priateľom svätého Jána Pavla II.Kniha Zápisky z väzenia je svedectvom o jeho trojročnej internácii. V septembri roku 1953 ho komunistický režim bez obvinenia, bez súdu a bez akéhokoľvek vysvetlenia zatkol vo Varšave a tri roky ho držal v absolútnej izolácii od spoločnosti na štyroch miestach v rozličných častiach Poľska. Kardinál nevedel, ako dlho to bude trvať, nemohol sa s nikým stýkať, jeho listy otcovi a príbuzným režim ponižujúcim spôsobom cenzuroval. Vo svojich zápiskoch zachytáva svoj život v internácii. Bol síce chudobný na udalosti, no veľmi bohatý duchovne. Wyszyński znášal svoje postavenie veľmi hrdinsky, no prejavoval nekompromisný postoj voči režimu. Pestoval hlboký duchovný život. Jeho duchovné postrehy sú najväčším bohatstvom tejto knihy.

Orientace liturgické modlitby. Kniha Obráceni k Pánu představuje historickou a teologickou diskusi ve prospěch tradiční a společné liturgické orientaci modlitby, která je známa jako "obrácení k východu" a chce být příspěvkem k aktuální diskusi ohledně katolické liturgie.

Na otázku: Ako možno rozoznať pravý drahokam od falošného, odpovedal klenotník: Veľmi jednoducho. Cez falošný drahokam svetlo len prejde. Ale v pravom drahokame svetlo ukáže jeho vnútornú nádheru a krásu. Svetlom osvetlený drahokam žiari fascinujúcimi farbami, ktoré ukazujú jeho vnútorné kryštalické bohatstvo.Aj tento drahokam Cirkvi - milosrdenstvo - sa cez mnohých odborníkov obrusoval, vylešťoval a zažiaril v tomto Mimoriadnom roku milosrdenstva a chce touto krásou uchvátiť svet pre krásu Božieho kráľovstva. Práca chce vyzvať k tomu najdôležitejšiemu, aby si každý drahokam Božieho milosrdenstva dobrusoval sám v sebe a mohol v každom z nás zažiariť vnútornou a jedinečnou krásou, tak ako to len Boh pre nás vymyslel vo svojej túžbe od večnosti.V roku 2016 sa podľa zámeru Svätého Otca Františka slávil Rok milosrdenstva. Otvorili sa Sväté brány, aby sa Božie milosrdenstvo vylialo do duší súčasníkov. V Bule je spomienka na oživovanie podnetov z Druhého vatikánskeho koncilu (DVK), od ktorého už ubehlo viac ako 50 rokov, ale ostáva nie celkom preštudovaný a ani aplikovaný do praxe. Na koncile sa nevytvorila teológia Božieho milosrdenstva ako samostatný dokument, ale v šestnástich dokumentoch sú priame a nepriame zmienky po spáse človeka.Z podnetu pápeža Františka bolo v Mimoriadnom Roku Božieho milosrdenstva v centre pozornosti Božie milosrdenstvo, preto aj motívom k napísaniu tento teologickej štúdie bol Rok milosrdenstva. Táto teologická publikácia bola relektúrou nielen dokumentov Cirkvi, ale aj ďalších prác, ktoré sú zviazané s tematikou venovanou Božiemu milosrdenstvu. Bolo potrebné podľa intencií, výziev a stanovených úloh pápežov nielen oprášiť dokumenty, ale na pozadí myšlienkových zápasov s päťdesiatročným odstupom vytiahnuť niektoré menej poznané ciele a implantovať ich do súčasného kontextu života Cirkvi. Cieľom práce je vidieť vzácne obrusovanie a vyleštenie akoby obyčajného kameňa na drahokam, ktorým sa Božie milosrdenstvo stalo klenotom súčasnej nádeje Cirkvi.

Miroslav Szuda sa venuje historickému a teologickému vývoju axiómy extra Ecclesiam nulla salus, ktorá spája dva princípy: všeobecnú spásnu Božiu vôľu a potrebu Cirkvi pre spásu. Boh chce, aby boli všetci ľudia spasení, a Cirkev je potrebná pre spásu. Úlohou knihy je preskúmať axiómu s cieľom vyvodiť a ukázať cirkevné učenie o nutnosti Cirkvi ku spáse v jeho historickej a vieroučnej kontinuite. Slová o nutnosti Cirkvi k spáse nie sú nárokom a požiadavkou, ale stále platným prísľubom pre celé ľudstvo.

Evelyn Waugh a kardinál John Carmel Heenan. Trpkou zkouškou byla pro Evelyna Waugha liturgická reforma spjatá s druhým vatikánským koncilem, která se pro tohoto literáta stala snad největším duchovním bojem jeho života. V tomto tenkém výboru z jeho osobní korespondence je zachycen jeho pokus vnést již během trvání koncilu do veřejného prostoru alternativní pohled na tehdy diskutované reformy. Zároveň je zde také naznačen vnitřní zápas člověka, který se ve 30. letech obrátil právě díky předkoncilní liturgii, touto liturgií žil, hluboce ji miloval a zaváděnými reformami trpěl. Nakonec pro něj ztráta tohoto pokladu byla tak tíživá, že se modlil za smrt. Kniha je cenná jako historická sonda do doby pro církev turbulentní. Jako by církev v překotné snaze o aggiornamento přehlédla část svých dětí.Trpká zkouška je také připomenutím toho, že jednota je v mnohosti (a to zejména liturgického slavení), jak upo­zorňuje editor knihy Alcuin Reid. Úvodní a závěrečné texty jsou zase svědectvím o době pontifikátu papeže Benedikta XVI. a radosti, v níž se ona trpká zkouška díky Summorum pontificum změnila. Kniha je pro naši dobu jakýmsi zdviženým prstem, neboť tam, kde jde o liturgii, jde o vlastní život církve a spásu duší.

základné psychologické aspekty duchovného života. Ide o deväťdesiatstranovú knižku z pera jezuitu Leopolda Slaninku, prvého slovenského absolventa Inštitútu psychológie Pápežskej Gregorovej univerzity v Ríme. Autor v nej poukázal, že cez spoznávanie určitých psychologických rovín je možné posúvať sa vpred aj v duchovnom raste. Prospešné je to nielen pre jednotlivcov, ale o to väčšmi pre vodcov zodpovedných za formáciu spolupútnikov v komunitách či na ceste kňazstva (v tejto súvislosti kniha je vhodná najmä pre pedagógov, vychovávateľov, rodičov a pod.). Keďže páter Slaninka vyštudoval klinickú psychológiu, siahol po vedeckých poznatkoch súčasných kresťanských psychológov a doplnil ich o citácie z cirkevných dokumentov. Od ideálov, motivácií, túžob a limitov chce čitateľov viesť k citovej zrelosti. Odkrýva možné príčiny, prečo sa naše podvedomie oblieka do takého či onakého správania a odporúča vstúpiť do dialógu s vlastnými pocitmi a emotívnym svetom. Cez vnútorné oslobodenie, ktoré sa bezprostredne spája s Kristom v transcendentnej rovine, ukazuje cestu, ako sa dopracovať k vitálnej energii, novej sile a radosti zo života.

Dostupné aj v rámci kompletnej edície Viera do vrecka rok 2012.Rok viery je úzko spätý s 50. výročím otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu.Prinášame zaujímavosti zo zákulisia, ale tiež najdôležitejšie zmeny, ktoré táto udalosť priniesla.Prečo sa doteraz nenaplnilo posolstvo Koncilu?

Príprava na úplné zasvätenie sa. Sv. Ľudovít Mária osobitne účinným spôsobom predkladá láskou naplnenú kontempláciu tajomstva Vtelenia. Pravá úcta je kristocentrická. Veď ako spomenul Druhý vatikánsky koncil, keď 'Cirkev zbožne myslí na ňu (na Máriu) a kontempluje ju vo svetle vteleného Slova, preniká s úctou a väčšou hĺbkou do najvznešenejšieho tajomstva Vtelenia' (LG, 65).Láska k Bohu prostredníctvom Ježiša Krista je cieľom každej autentickej zbožnosti, pretože - ako píše sv. Ľudovít Mária - Kristus je 'náš jediný Učiteľ, ktorý nás má učiť; náš jediný Pán, od ktorého máme závisieť; naša jediná Hlava, s ktorou máme byť spojení; náš jediný Vzor, ktorému sa máme pripodobňovať; náš jediný Lekár, ktorý nás má uzdravovať; náš jediný Pastier, ktorý nás má živiť; naša jediná Cesta, ktorá nás má viesť; naša jediná Pravda, ktorú máme veriť, náš jediný Život, ktorý nás má oživovať a naše jediné Všetko, ktoré nám musí stačiť. (Ján Pavol II.)

Homilie kardinála Tomáše Špidlíka z let 2007-2008. Do rukou se nám dostává vzácný dokument, část nahrávek, které hlas otce Špidlíka – jeho živé slovo – uchovávají. Sami tak můžeme vstoupit nejen do akustiky lidského slova, ale být svědky zázraku, jak může Slovo promlouvat lidskými ústy."Celý život jsem hledal Ježíšovu tvář a nyní jsem šťastnž a klidný, protože odcházím, abych ho spatřil." (Tomáš Špidlík)Celkový čas: 7 hod., 32 min; digipack.

Stručný katolícky teologický slovník predstavuje nástroj potrebný na zoznámenie sa so základnými teologickými pojmami pri štúdiu, písaní prác rozličného druhu, ako aj v mnohých ďalších podujatiach a činnostiach. Od Druhého vatikánskeho koncilu v rokoch 1962 – 1965 sa toho udialo mnoho. Sám koncil bol historickou udalosťou, ktorá svojimi šestnástimi dokumentmi, ktoré schválil pápež Pavol VI., hlboko ovplyvnila myslenie veriacich. Malo to tiež za následok, že do katolíckej slovnej zásoby sa dostali nové slová a výrazy. A zasa niekdajšie názvy nadobudli čerstvý a nový význam. Okrem toho aj svet, v ktorom žijú veriaci, prešiel väčšími zmenami. Tento slovník zahŕňa takmer všetky závažné pojmy týkajúce sa viery a mravov, obradov, duchovného života, cirkevného práva, liturgie, mystiky i spirituality, cirkevných dejín a organizácie Cirkvi. Osobitnú pozornosť sme venovali Druhému vatikánskemu koncilu – najdôležitejším dokumentom, ktoré tvoria náplň koncilovej náuky. Tento slovník má poslúžiť teológom, ako aj širokej verejnosti, má ponúknuť spôsoby vedeckého hodnotenia uvedených faktov a pritom hľadať opravdivý zmysel a cieľ života.

Flos florum - kvet kvetov - to je iba jeden z titulov, ktoré dejiny udelili pápežovi Pavlovi VI.S týmto výnimočným človekom, vzdelaným a duchaplným, pokorným a rezervovaným, nekonečne zdvorilým a skrz-naskrz ľudským, aristokratom starej talianskej školy a verným priateľom sa vo svojich dialógoch zhovára francúzsky filozof Jean Guitton, človek hĺbavý, jeden z najväčších mysliteľov 20. storočia.V atmosfére slobody obaja odkrývajú svoje citlivé a bohaté vnútro a odvážne sa dotýkajú problémov, ktoré charakterizovali búrlivú koncilovú dobu. Vo svojich rozhovoroch analyzujú na ten čas nezvyčajné cesty Pavla VI. do Indie, do sídla Organizácie Spojených národov v New Yorku a do Jeruzalema.Rozprávajú sa o osobnostiach, ktoré výrazne formovali osobnosť pápeža, najmä o svätom Pavlovi, Augustínovi a kardinálovi Johnovi H. Newmanovi. Z rozhovorov možno vyčítať mimoriadnu úctu pápeža voči členom iných náboženstiev, jeho kroky zamerané na ekumenizmus najmä vo vzťahu k anglikánom a úsilie o obnovu Katolíckej cirkvi. Celý dialóg je pretkaný pohľadmi na Druhý vatikánsky koncil, vracia sa k jeho závažným témam a prináša nejeden prorocký postoj, aktuálny aj pre dnešnú dobu.

Štúdia o realizácii Druhého vatikánskeho koncilu. Blahoslavený pápež Ján Pavol II. bol ako kardinál Karol Wojtyla jedným z otcov Druhého vatikánskeho koncilu. Kniha zachytáva jeho ducha i myseľ. Kardinál Karol Wojtyla napísal túto neobyčajne podnetnú štúdiu ako odpoveď na slovo Ducha Svätého, ktorý prehovoril k Cirkvi. Napísal ju ako pokus o začiatok uvádzať podnety Kristovho Ducha z čias Koncilu do života viery. Podľa neho totiž realizáciu Koncilu nemožno správne chápať inak než ako odpoveď viery na slovo Pána, ktoré Koncil vyjadril...Kniha obsahuje najplnšie a najhodnotnejšie základy Druhého vatikánskeho koncilu. Kto teda chce žiť podľa nich a pochopiť ich, nech siahne po tomto vždy aktuálnom diele.

Odkaz Druhého vatikánského koncilu. Stále živé otázky a odpovědi Druhého vatikánského koncilu. Při výročí uzavření Druhého vatikánského koncilu se specialista na církevní, kulturní a sociální dějiny zamýšlí nad řadou otázek, včetně té základní, jaké je místo koncilu v dějinách církve a západní společnosti druhého milénia. Jak je to s otázkou změny, vývoje, kontinuity a diskontinuity v dějinách církve?Opravdu byl koncil „jenom“ pastorální, nikoliv doktrinální?Co znamenal program hermeneutiky kontinuity a reforma reformy přelomu první a druhé dekády třetího tisíciletí?Kdo, proč a jak připravil a uskutečnil koncil?Jak je to doopravdy s „problematickým“ učením koncilu, například náboženskou svobodou?

Existují vůbec andělé?Je v dnešní době vhodné je vzývat?Mnozí dnešní křesťané mají problémy uvěřit v anděly a projevovat jim úctu. Autor publikace prostudoval dokumenty Druhého vatikánského koncilu, postoje papežů, Bibli, liturgické texty a spisy svatých, aby čtenářům mohl dát přesvědčivou odpověď na otázky týkající se víry v anděly a úctu k nim. Popisuje nejrůznější případy jemných, ale účinných andělských zásahů do každodenního života lidí. V důvěrné spřízněnosti s anděly autor spatřuje účinný lék proti pocitům osamělosti a úzkosti, které lidé dnes často prožívají.

Souborné české vydání základních koncilových dokumentů.

Od Druhého vatikánského koncilu je často zdůrazňován vztah mezi manželstvím a eucharistií, zejména Janem Pavlem II., který řekl: „Křesťanští manželé, žijte v srdci svátosti smlouvy: ať se vaše manželství živí eucharistií a eucharistii nahlížejte ve světle svátosti manželství. V tom je budoucnost světa!“ Tato knížka si klade za cíl motivovat křesťanské manžele k takovému prožívání mše svaté, které by posílilo a prohloubilo jejich manželskou lásku. Také chce ukázat, jakým způsobem křesťanské manželství odhaluje a dává více porozumět tajemství eucharistie.Autoři Dominique a Élisabeth Lemaître v roce 2014, oslavili 50. výročí svého manželství. Mají tři děti a několik vnoučat. Jsou čtyřicet let členy Komunity Blahoslavenství, věnují se manželské formaci a manželským párům v obtížích.

Koncept morálneho svedomia podľa Druhého vatikánskeho koncilu a jeho využitie vo vybraných dokumentoch magistéria Jána Pavla II.Pri uvažovaní o špecifikách morálneho svedomia vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu je potrebné venovať pozornosť človeku, ktorý – vstúpiac do svojho vnútra – na jednej strane stojí pred sebou samým vo svojom najskrytejšom jadre, na druhej strane je sám s Bohom. Morálne svedomie je potom tým hermeneuticky privilegovaným miestom, kde uvedomenie si seba a uvedomenie si Boha sú nerozlučiteľne spojené. V tajomných hlbinách a svätyni vlastného „ja“, teda vo svedomí, každý jednotlivec rozhoduje o prijatí vlastnej základnej voľby (optio fundamentalis). Rozhoduje sa medzi dvoma možnosťami: buď prijme (niekedy aspoň implicitne), alebo odmietne to, čo sa vo svätyni udialo.Prof. ThDr. Ivan Kútny, PhD., v súčasnosti pôsobí na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Za profesora bol vymenovaný 13. júna 2005 po vedeckej profilácii – uskutočnenej v zahraničí – v oblasti etiky a morálnej teológie.

Starostlivosť o duchovné povolania patrí medzi základné poslania pastorálnej teológie, ba je dokonca vnútorne spojená so všeobecnou pastoráciou každej miestnej cirkvi. Mnohé dokumenty Cirkvi zdôrazňujú, že je to starosť, ktorá musí byť integrovaná a úplne stotožnená so všeobecnou starostlivosťou o duše.Tento podstatný rozmer je taký dôležitý, že prispieva k plnšiemu životu a bytiu Cirkvi. Pravosť povolaní vplýva blahodarne na jej rozvoj i činnosť. Hlbšie teologické chápanie kňazského povolania dáva silu a impulz aj k správnym pastoračným zámerom.

Praktické učení o církvi. Autor, v letech 1984--2008 profesor pastorální teologie na vídeňské univerzitě, charakterizuje nejprve v této knize papeže jako člověka. Poté se zabývá jeho angažovaností na straně chudých tohoto světa, jeho úsilím o nastolení nových poměrů v církvi a o přehodnocení postoje církve k otázkám rodiny. Těchto tematických oblastí se týkají i doplňující články odborníků – ekonoma a politika Wolfganga Schüssela, sociálního etika Friedhelma Hengsbacha SJ a především biblicky hluboce a důsledně smýšlejícího představitele pravoslavné církve Bartholoaia I. Nedílnou součástí knížky jsou četné karikatury ze světového tisku, v nichž se odráží reakce veřejnosti na tohoto originálního a stále znovu překvapujícího papeže.

První vatikánský koncil (1869--1870) definoval ve své věroučné konstituci Dei Filius dogma o přirozené poznatelnosti Boha lidským rozumem a v konstituci Pastor aeternus se vyjádřil o papežské neomylnosti. Kromě pracovního překladu dokumentů zde čtenáři najdou i několik textů uvádějících událost koncilu do širších dobových a teologických souvislostí.

První vatikánský koncil, vznik starokatolické církve a vztah katolické církve s sekularizaci a s ní souvisejícímu nacionalismu v. Kniha mapuje vztah katolické církve k sekularizačním snahám prosazujících se ve společnosti v období během prvního vatikánského koncilu (1869-70), na němž byla vyhlášena tzv. papežská neomylnost, a v letech následujících.

Existence a život církve ve světle II. vatikánského koncilu. II. vatikánský koncil zůstává nejdůležitější událostí života církve 20. století a v posledním půlstoletí zásadním způsobem nadále utváří život křesťanů žijících v církvi, i těch, kteří se s církví a jejím působením setkávají.Lidské dějiny jsou v pohledu víry dějinami spásy, a historické události se tak v teologické reflexi stávají okamžiky kontaktu s Božím tajemstvím v Kristu a jeho evangeliem.Tato společná kniha, která vzešla z plodného setkání při teologické konferenci na půdě Katolické teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze, přináší čtverý pohled na význam II. Vaticana, jak jej vnímají současní světoví i domácí teologové. Nejprve je koncil zasazen do evropského kontextu, dále je představena jeho dobová recepce v československém prostředí.Třetí část přesouvá pozornost k podnětům II. vatikánského koncilu pro církev dnes a nabízí perspektivy pro pokračování koncilní reformy. Poslední oddíl se pak věnuje vztahu pokoncilní církve ke světu.

V současné pastoraci se vyskytují čím dál častěji problémy lidí, které souvisejí s vírou, ale nejsou řešitelné jen cestou zbožnosti, svátostné praxe a sdílení v křesťanském společenství.Nemůže před nimi unikat ten, kdo chce naplňovat zásadní výpověď konstituce O církvi v dnešním světě 2. vatikánského koncilu: Radost a naděje, smutek a úzkost lidí naší doby, zvláště chudých a všech, kteří nějak trpí, je i radostí a nadějí, smutkem a úzkostí Kristových učedníků, a není nic opravdu lidského, co by nenašlo v jejich srdci odezvu.

Spoločenstvo a rozvoj. Pastoračná inštrukcia k dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu o spoločenských komunikačných prostriedkoch Communio et progressio (Spoločenstvo a rozvoj) vypracovaná podľa nariadenia koncilu na zachovanie jeho ustanovení.