Nebo je odmena

Terézia písala básne tak samozrejme, ako dýchala a ako sa modlila… Skladala ich zo živelnou radosťou ako novicka, mladá mníška a onedlho potom ako na smrť chorá, čakajúc na agóniu… Básne boli vtelením jej bytia do života, boli to stopy, ktoré vtisla do svojej rodnej reči – francúzštiny.

Obsahom aj formou sú jej melodické verše predchnuté duchom kresťanstva, katolíckym videním Boha, človeka i sveta. V samom strede jej básnickej inšpirácie stojí Eucharistia, úžasná skutočnosť – sám Ježiš…!

Terezkin výber z poézie prebásnil Marián Šidlík.