Najťažší pokoj

Kara Tippettsová nerozpráva príbeh o chorobe, aj keď bojuje s rakovinou štvrtého stupňa. Nepíše príbeh lúčenia a smrti, aj keď to už mala v úmysle – povedať zbohom svojmu manželovi a štyrom deťom. Karin príbeh je kniha Najťažší pokoj – mať istotu prítomnosti Boha aj v tom najťažšom čase a vidieť ho vo všetkom krásnom a dobrom.

Boh je pre ňu milosť v každom čase. Tento príbeh ukazuje, že Boh je s nami – sme jeho milované deti, nech sa život zdá akokoľvek zlý a ťažký.

Požiar ma zbavil túžby po veciach, rakovina ma obrala o okamihy – namiesto nich mi darovala intenzitu, s ktorou som začala prežívať každý nádych. Ľúbila som aj pred rakovinou, nakupovala som aj pred požiarom, no tie dve pohromy vložili do nášho pohľadu na život nový filter.

Nazvali sme to nová realita, ibaže to, čo sme prežívali, nám spočiatku vôbec nepripadalo reálne, tobôž nie normálne. Prvé dni sme boli stratení, tápali sme, zabúdali sme jesť a hľadali sme spôsob, ako žiť so strachom, rakovinou a stresom.

• Ako to máme zvládnuť s kŕdľom detí v dome?

Uvažovala som celá vyľakaná, vždy keď som kúpala svojich najmenších. Ale ako Jason povedal, keď sme odchádzali z Blue Ridge Mountains, s každým dňom, ktorý dostávame do daru, máme aj výsadu usilovať sa o bez výhradnú oddanosť Bohu.

Kara Tippettsová, matka štyroch detí a manželka pastora Jasona Tippettsa, dôverne poznala všedné dni i radosti materstva, aj ochromujúcu realitu postupujúcej rakoviny. O svojej chorobe začala verejne písať blogy a mnoho ľudí jej vyčítalo, že o boji s ňou hovorí tak bez obalu. Odpovedala im otázkou: „Aký ohraničený by musel byť Boh vo svojich možnostiach, keby mu moja úprimná výpoveď o chorobe bránila, aby ma vyliečil?“ Svoju knihu Najťažší pokoj napísala, aby sebe i iným pomohla ujasniť si svoju vieru, jej silu a útechu v ťažkých okamihoch života. Kara nemá hotové odpovede a návody, ako zvládať utrpenie, skôr nabáda vykročiť spolu s ňou po ceste smerujúcej od strachu k pokoju a milosti. A predovšetkým sústreďuje našu myseľ na Boha, ktorý je s nami stále – vo všedných dňoch aj v utrpení – a bolesť premieňa na krásu.