Vyznania apoštola Pavla

Kardinál Carlo Maria Martini si neraz kládol otázku, ako asi zhodnotil apoštol Pavol v posledných chvíľach svojho života svoju existenciu, svoje obrátenie, ťažkosti, hádky s Barnabášom a s Petrom, depresie, chvíle samoty, štrnásť rokov na púšti, pocit odmietnutia spoločenstvom. Ako asi zhodnotil radosti, ktoré prežil, rozsiahle listy, nesmiernu aktivitu? Martini sa priznáva, že neraz premýšľal, „že by bolo zaujímavé urobiť duchovné cvičenia a zamýšľať sa spoločne s Pavlom nad jeho apoštolátom a zhodnotiť ho pohľadom, akým ho on zhodnotil v posledných chvíľach svojho pozemského života“. Takto vznikla téma duchovných cvičení, ktorých výsledkom je aj táto kniha.

„Ďakujeme ti, Otče, za dar žiarivej a očarujúcej slávy, ktorú si dal tvári tvojho zmŕtvychvstalého Syna. Túto slávu si ukázal svojej Cirkvi v tvojom služobníkovi Pavlovi, ako si ju vnútorne ukázal Márii, Ježišovej matke, Petrovi a apoštolom. Ďakujeme ti, že neprestávaš ukazovať túto slávu v dejinách Cirkvi cez svätých. Ďakujeme ti za svätých, ktorých sme poznali, za všetkých tých, ktorých spisy a slová povzbudzujú, za všetkých tých, ktorých život je nám oporou. Ukáž slávu Kristovej tváre aj nám, aby niečo z toho jasu zažiarilo aj v nás a aby sme vnútorne premenení mohli poznať tvojho Syna Ježiša a dať ho spoznať iným ako zdroj premeny života každého človeka."