Cirkevné dejiny 5

Počiatky novovekého obdobia sa spájajú s veľkými geografickými objavmi koncom XV. storočia, ktoré viedli k objaveniu Ameriky a prvej cesty človeka okolo sveta. Vďaka týmto objavom sa veľmi rozšírili horizonty západného kresťanstva. V nasledujúcom storočí tak Afrika, ako aj Ázia podľahli silnej europeizácii. Od čias Jamesa Cooka v roku 1770 sa kruhy sveta rozšírili o Austráliu. Po stopách týchto objavov postupovalo kresťanstvo, ktoré vďaka misionárom nadväzovalo prvé kontakty s domorodým obyvateľstvom. Misie sa v tomto období stávali jednou z hlavných úloh a prác Cirkvi.

Terénom pôsobenia Cirkvi je v tomto období celý svet. Novoobjavené územia Ameriky sa vo veľkej miere z kultúrneho aj náboženského hľadiska spojili s Európou. Dokonca aj národy Afriky a Ázie vychovávala Cirkev podľa európskeho modelu. Do polovice XX. storočia sa nedalo hovoriť o hinduistickej, čínskej alebo africkej teológii, o reholiach japonského alebo afrického pôvodu. Domorodá cirkevná hierarchia na územiach Ázie a Afriky vznikla až v poslednom období a dala o sebe vedieť až na Druhom vatikánskom koncile. Počnúc pápežom Piom XI. začali byť konsekrovaní farební biskupi a od čias pápeža Pia XII. - menovaní prví farební kardináli (r. 1946 - Číňan; r. 1952 - Ind; r. 1959 -černoch). V staroveku kresťanstvo pôsobilo medzi troma kultúrnymi kruhmi (judaizmus, hellenizmus a rímska kultúra) a pokresťančovalo ich, pričom bohato využívalo ich poklad kultúry. Avšak v novovekom období sa kresťanstvo šírilo v rôznorodých...