Polypress

Mirjam - malá Arabka. Karmelitánska sestra Mária od Ukrižovaného Ježiša / 1846-1878/ prišla so svojími spolusestrami do Svätej zeme, z ktorej pochádzala a založila Karmel v Betleheme. Ako mladé arabské dievča žijúce v dedine Ibilin v Galilei raz počula vnútorný hlas: "...keď mi dáš svoje srdce, zostanem s tebou..." Tieto slová zostali v jej mladom srdci, zakorenili sa a keď vyrástla a dospela, nikto ju nevolal inak ako Ľalia Palestíny.Táto významná mystička, stigmatizovaná karmelitánka a obetná duša bola 13.novembra 1983 beatifikovaná vo Vatikáne pápežom Jánom Pavlom II. Je živou lekciou čnosti pokory a lásky k Bohu, k Cirkvi a k Svätému Otcovi. Nezvyčajnou bola jej úcta k Duchu Svätému. Svätému Otcovi Piovi IX. napísala dokonca petíciu a žiadala ho o prejav väčšej úcty a pobožnosti k Duchu Svätému v Katolíckej Cirkvi.Autorom tohto výnimočného životopisu je kňaz, ktorý žil vo Svätej zemi dlhšiu dobu. Patril ku kongregácii, ktorá karmelitánskym sestrám aj vo Svätej zemi poskytovala duchovnú službu. Pútavo opisuje míľniky jej životnej cesty a dopĺňa ich svedectvami karmelitánskych sestier, ktoré s Mirjam-malou Arabkou žili.

Príbeh chlapca a nerozlučného kamaráta Robka. Cesta a dobrodružstvo, láska a poriadne nebezpečné napätie, na ktoré sa nemôžu vôbec sťažovať. Objavenie nového sveta vyspelej ale aj zaostalej galaxie a rôzne priateľstvá a nečakané odhalenia. Vylúštenie jednej časti obrázku ktorý slúži ako cesta do nového dobrodružstva...

Zlaté obdobie kresťanského stredoveku. Po období prevahy štátu nad Cirkvou a cisárstva nad pápežstvom v období Karolingovcov a Otov, prišlo obdobie prevahy pápežstva nad cisárstvom, pripravené rehoľnými reformnými centrami a realizované pápežským Rímom. V tomto období, trvajúcom okolo 150 rokov, mali svoje miesto trikrát ťažšie boje pápežstva s cisárstvom. Pre Cirkev víťazné ukončenie týchto bojov prinieslo všestrannú obnovu náboženského života, počiatok silnej scentralizovanej moci v Cirkvi, zorganizovanie križiackych výprav pápežstvom a tiež zlaté obdobie rozvoja cirkevnej vedy a zbožnosti.Tieto otázky boli spracované v piatich kapitolách, pričom tri z nich sa vzťahujú na západné kresťanstvo, jedna - na Cirkev východnú a jedna na Cirkev v Poľsku.

Jeseň cirkevného stredoveku. „Jeseň stredoveku" - takýto názov dal holandský historik J. Huizinga svojej knihe, ktorá v širokom kontexte opisuje obraz odchádzajúceho stredoveku na území Francúzska, Belgicka a Holandska. Táto kniha odstraňuje legendu a fikciu stvorenú dejepiscami osvietenstva a pozitivizmu o stredoveku ako epoche temna a primitivizmu. J. Huizinga „zrekonštruoval a podal celistvý obraz neskorého stredoveku a zabezpečil mu samostatné bytie ako samostatnému obdobiu kultúrneho ľudstva" (S. Barycz).Keďže ľudia stredoveku vnímali vážne nedostatky svojho života, na ceste nápravy poukazovali na odrodenie svojich kardinálnych čností: zmužilosti, spravodlivosti, rozvážnosti a zdržanlivosti, pričom zároveň požadovali praktizovanie milosrdenstva a preukazovanie dobrej vôle.Dá sa hovoriť aj o „jeseni" cirkevného stredoveku. Cirkev síce ako „Corpus Christi misticum" nestarne, ale ako inštitúcia, skladajúca sa z ľudí prežívala na konci stredoveku súmrak dovtedajšej organizačnej, hospodárskej, spoločenskej štruktúry. Stredovek bol obdobím univerzalizmu, objektivizmu a klerikalizmu, čo našlo svoj výraz v univerzalistickej koncepcii pápežstva a cisárstva.

Novovek. Rozkol v západnom kresťanstve.. Počiatky novovekého obdobia sa spájajú s veľkými geografickými objavmi koncom XV. storočia, ktoré viedli k objaveniu Ameriky a prvej cesty človeka okolo sveta. Vďaka týmto objavom sa veľmi rozšírili horizonty západného kresťanstva. V nasledujúcom storočí tak Afrika, ako aj Ázia podľahli silnej europeizácii. Od čias Jamesa Cooka v roku 1770 sa kruhy sveta rozšírili o Austráliu. Po stopách týchto objavov postupovalo kresťanstvo, ktoré vďaka misionárom nadväzovalo prvé kontakty s domorodým obyvateľstvom. Misie sa v tomto období stávali jednou z hlavných úloh a prác Cirkvi.Terénom pôsobenia Cirkvi je v tomto období celý svet. Novoobjavené územia Ameriky sa vo veľkej miere z kultúrneho aj náboženského hľadiska spojili s Európou. Dokonca aj národy Afriky a Ázie vychovávala Cirkev podľa európskeho modelu. Do polovice XX. storočia sa nedalo hovoriť o hinduistickej, čínskej alebo africkej teológii, o reholiach japonského alebo afrického pôvodu. Domorodá cirkevná hierarchia na územiach Ázie a Afriky vznikla až v poslednom období a dala o sebe vedieť až na Druhom vatikánskom koncile. Počnúc pápežom Piom XI. začali byť konsekrovaní farební biskupi a od čias pápeža Pia XII. - menovaní prví farební kardináli (r. 1946 - Číňan; r. 1952 - Ind; r. 1959 -černoch). V staroveku kresťanstvo pôsobilo medzi troma kultúrnymi kruhmi (judaizmus, hellenizmus a rímska kultúra) a pokresťančovalo ich, pričom bohato využívalo ich poklad kultúry. Avšak v novovekom období sa kresťanstvo šírilo v rôznorodých...