Séria: Sága rodu Wingfeatherovcov s 10 % zľavou

Knižná séria o vzdorovaní zlu morálnymi prostriedkami a dobrom. Autor odsudzuje zlo a zákernosť, unáhlené trestanie, aj predsudky. Vyzdvihuje čnosti ako sebaovládanie, pokoru, lásku k druhým, najmä príbuzným, ale aj zrelú poslušnosť autoritám. Najväčšie dobro – zvrátenie zla - je možné len sebaobetou až na smrť. Zlý vládca dokáže premieňať ľudí na netvory skrížením so zvieratami (Tesáci, rozštiepenci...). Takéto netvory dostávajú nadľudskú silu a schopnosti. Niektorí členovia kráľovskej rodiny boli pod vplyvom zla tiež čiastočne premenili na zvieratá – vlka, medveďa a iné príšery, čo je dôvodom na nedôveru aj nenávisť ľudí, u ktorých hľadali útočisko pred zlom ovládajúcim zbytok sveta. Hrdinovia – kráľovská rodina – viackrát s veľkou úctou vzýva a dúfa v pomoc „Stvoriteľa“, ktorého môžeme čiastočne stotožniť so skutočným Bohom. Hoci nevstupuje do deja, pri rôznych príležitostiach cítia jeho lásku a oporu, veria, že ich múdro ochraňuje. Spomenuté zmeny ľudí na zvieratá boli možné len so súhlasom znetvoreného človeka, na spôsob pokušenia Adama a Evy v raji - „aby zdokonalili neporiadnu prácu Stvoriteľa“, „povzniesli sa nad Stvoriteľovu špinavú prácu a roztrhali putá slabosti“. Táto myšlienka prináša jednak dilemu podobnú transhumanizmu a jednak má asi znázorňovať hriešnosť človeka prejavenú viditeľným spôsobom na jeho tele. Autor pekne vykresľuje, ako je človek navždy poznačený hriechom (alebo transhumanistickým vylepšením), ako ho znova a znova zvádza ku zlu a ako je ťažké až nemožné brániť sa tomu vlastnými silami. V závere štvrtej knihy sa chlapec „ktorý nie je poškvrnený“ obetuje, aby sa mohli späť na ľudí zmeniť všetky netvory, ktoré o to majú záujem. Zdá sa, že chlapec, pri tom zomrel, hoci autor naznačil, že ešte môže existovať spôsob na jeho vzkriesenie. Na druhej strane je v príbehu spomenutý dračí festival ako niečo dobré a príjemné, aj že morské draky ochraňovali ich loď5, nie všetky sú zlé6 oslobodili ľudí pred útočiacimi netvormi... čo už nie je o poznačení človeka hriechom, ale zamieňaním symbolov dobra a zla (viď. Rozlišovanie dobra a zla). Škoda, že ľudia premenení na vlkov (Tesákov) sa menia na prach v momente smrti. Niektorí „rozštiepenci “ sa tiež zmenia na prach, iní nie, napr. kráľ. Na prach sa rozpadol aj chlapec, v ktorého „vnútri je duša“. Možno to nie je zámer, ale v knihe rastie význam tohto symbolu, pretože v osobe Stvoriteľa sú (až na záver poslednej knihy) popísané vlastnosti skutočného Boha, mali by tomu teda zodpovedať aj iné pravdy viery, hoci kniha je fantazijná. Jedná sa o symbol radikálneho definitívneho konca existencie zatratených ľudí. Kráľ sa po smrti nezmenil na prach, hoci bol zmenený na medveďa. Ale ľudia zmenení na rozštiepencov aj Tesákov sa okamžite rozpadnú – javí sa to ako definitívna strata ľudskej stránky hriešnikov (dehumanizácia), alebo popretie posmrtnej večnej existencie duše hriešnych ľudí, teda asi aj pekla. V závere treťej knihy a uprostred štvrtej9 sa tiež objavuje prvok holistického bludu prepojenia medzi stvoreniami, aj so Stvoriteľom, cez mystické prúdy vedomia a komunikácie v zemi aj vo vzduchu. Prepojenie je spojené s čarovaním hrou na „harflaute“, prítomnosťou drakov a kráľovskou krvou. V knihách sa objavujú aj gnostické prvky – so Stvoriteľom sa schádza len kráľ v tajnej svätyni, informácie o nej a iné tajné informácie sú v knihách písaných starým jazykom, ktorým málokto rozumie, zrejme len niektorí členovia kráľovskej rodiny a zasvätenci okolo nej. Kráľovské deti sa učia tajný rituál na otvorenie svätyne, trochu na spôsob filmu Piaty element. V knihe je s obdivom písané aj o tetovaní a tiež je v nej feministický prvok zámeny mužských a ženských rolí, keď dievčina túži po povolaní bojovníčky, dokonca po vojenskom prieskume, čo je aj pre mužov najnáročnejšia úloha. Správa sa hrubo ako chlap, pľuje, utiera si ústa do rukáva, bojuje zarovno s mužmi... V slovenskom preklade sú zámerne použité zmenené slová ako vykreslenie cudzieho prostredia s inou rečou (nápoje sú „poje“, prasce, alebo možno len im podobné zvieratá sú „bravčiaky“). Ale sú v ňom aj čechizmy – „začadený vzduch“, „čmud“, „čmudiace ruiny“. Záver: Vhodná pre deti, ak dieťa chápe spomenuté semienka bludov ako bludy.