Závet pustovníkov

Závet pustovníkov sa odohráva na pozadí rozkladu Veľkej Moravy na prelome tisícročí. Vyobrazuje zápas pohanského a kresťanského sveta: prvý je predstavovaný žrecmi a pohanským vodcom Kupom, druhý kresťanskými svetskými mocnármi a pustovníkmi Beňadikom a Andrejom Svoradom. Skutočné historické postavy (napr. županov a vladykov, uhorského kráľa Štefana, pustovníkov) zasadzuje do reálneho historického obdobia a prostredia a vytvára pravdepodobný obraz minulosti. Okrem Skalky sa čitateľ ocitá v kláštore na Zobore či v starobylej Nitre.

Autor sa dobre orientuje v dobových historických prameňoch a čerpá z nich, hoci doba, o ktorej hovorí, je historicky veľmi nejasaná a dôveryhodnosť zachovaných prameňov mnohokrát otázna. Línia zápasu o kresťanskú budúcnosť slovanského obyvateľstva a snahy o svojbytnosť voči nemeckej rozpínavosti sa pretína s osobným duchovným zápasom fiktívnych postáv (Trud, Božeta, Kosenec). Zároveň rámcuje okolnosti života a smrti sv. Andreja Svorada a (najmä) sv. Beňadika, ku ktorým slúžila autorovi ako podklad a inšpirácia predovšetkým Maurova legenda. Ako literárny žáner vznikla legenda v období stredoveku. Obyčajne popisovala život svätcov, reálny základ bol však často dopĺňaný o fantastické prvky a motívy. Legenda opáta a biskupa Maurusa o sv. Andrejovi-Svoradovi a sv. Benediktovi je najstaršou uhorskou legendou v latinčine. Presný rok jej vzniku nepoznáme, no slúžila zrejme ako podklad k beatifikácii svätcov po ich smrti (svätý Andrej Svorad zomrel v roku 1031, svätý Benedikt ako mučeník asi v roku 1034).

Závet pustovníkov vťahuje čitateľa priamo do deja, „in medias res“. Dejová línia je plynulá, bez spomaľujúcich odbočení, autor čitateľa drží v napätí až do konca. Nechýbajú intrigy, sprisahanie, pomsta, vražda či ľúbostný motív, ako ani ukážka staroslovienskej liturgie. Vo všetkom však vidno Boží zámer a riadenie. Vplyvom zázračných udalostí sa zarytí pohania odvracajú od svojich božstiev a rituálov a obracajú sa na kresťanstvo. Postavy pustovníkov i kráľa Štefana I. sú vykreslené bezúhonne až nadpozemsky, ako prototypy svätých.

Závet pustovníkov vyšiel v Spolku svätého Vojtecha prvý raz v roku 1935 ako podielová kniha. Nové vydanie legendy po takmer 90 rokoch so štylistickou a gramatickou úpravou textu a pôsobivými ilustráciami robí knihu príťažlivou aj pre dnešného čitateľa.

O autorovi:

Ján Buday (1877 Trenčín – 1939 Mestečko, dnes Leopoldov) bol kňaz, spisovateľ, publicista a politik. Ako kňaz pôsobil v Rosine, Terchovej, Bošáci a Moravskom Lieskovom, ako profesor cirkevného práva na Teologickej fakulte v Bratislave. Bol nitrianskym kanonikom, rektorom seminára, neskôr hraďanským, žilinským, trenčianskym a katedrálnym archidiakonom.

Bol horlivým kňazom, ktorému išlo o sociálne pozdvihnutie veriacich, usporadúval prednášky a divadelné hry, zakladal spolky striezlivosti, vydával preklady domácich i zahraničných autorov. Sám písal ľudovýchovnú a náboženskú literatúru, životopisy svätých a cestopisy. V literárnej tvorbe používal pseudonymy (J. B. Bohuslavský, Dedinský kaplán, Pravdomluv). Založil časopis Duchovný pastier a prispieval aj do iných kresťanských periodík. Už od študentských rokov spolupracoval so Spolkom sv. Vojtecha, neskôr bol jeho podpredsedom (1927 – 1938) a predsedom (1938). Viaceré jeho diela vychádzali ako podielové knihy.