Nad slovami sv. Izaiáša Pustovníka

Vydavateľská anotácia

Pri čítaní východných svätých otcov sa často stretneme s pojmom „nous“. Pôvodne nous bol chápaný starovekými predkresťanskými gréckymi filozofmi ako najvyššia intelektuálna schopnosť človeka. Pod touto schopnosťou nerozumeli aktivitu rozumu, ktorá prichádza k logickým záverom, ale skôr akési intuitívne a bezprostredné poznanie a uchopenie podstaty veci. Pre nich nous bol niečo viac než len priamy kontakt medzi rozumom a pravdou.

Svätí otcovia si vypožičali tento termín a dali mu osobitný kresťanský význam. Nous používali na označenie noetickej energie, ktorá sa prejavuje v srdci človeka, ktorý je duchovne zdravý.

Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Myseľ je orgán duchovného vnímania, ktorý má schopnosť prijať silu vízie ako zreničky telesných očí, do ktorých sa vlieva viditeľné svetlo. Noetické videnie je prirodzeným poznaním, ktoré je zjednotené s touto silou v prirodzenom stave a je nazývané prirodzeným svetlom.“

Je zrejmé, že pod mysľou svätý Izák Sýrsky nemá na mysli intelekt alebo rozumovú úroveň duše. Ide o orgán duchovného vnímania, ktorý nám bol darovaný Bohom. Toto vnímanie bolo zatemnené pádom, a preto človek vstupuje do asketického zápasu, aby očistil toto oko duše a nadobudol opäť schopnosť duchovného vnímania. Toto úsilie nás môže priviesť do určitého bodu, v ktorom nadobúdame ostrosť a jasnosť duchovného videnia. Zároveň je to stav, kedy je človek pripravený prijať Božiu milosť, ktorá pozdvihuje toto prirodzené videnie na úroveň, ktorú človek sám nie je schopný dosiahnuť. Svätí otcovia pod poznaním chápu aktivitu nous – teda schopnosť počuť Boží hlas a chápať božskú pravdu bezprostrednou skúsenosťou alebo jednoduchým poznaním.

Je učením prevažnej väčšiny svätých otcov, že „obraz Boží“ (Gn 1, 26) je odkazom na ľudskú dušu, presnejšie povedané, hovorí o najvyššej úrovni duše – nous. Jedným z častých porovnaní na vysvetlenie vzťahu medzi telom a zdravým nous je obraz koňa a jazdca. Telo je kôň a nous je jazdec, ktorý kontroluje pohyb a smerovanie zvieraťa. Dobrým príkladom na vysvetlenie nous je tiež kormidelník, ktorý riadi celú loď. Ak kormidelník chýba alebo ma poškodený zrak, loď nikdy nedosiahne prístav a je v neprestajnom nebezpečenstve stroskotania.

Nous je orgánom duchovného vnímania, ktoré umožňuje človeku správne rozlišovanie. Evanjelium to vystihuje slovami: „Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle.“

Dvadsaťsedem poučení svätého Izaiáša Pustovníka, ktoré nachádzame vo Filokalii pod titulom „O strážení mysle“, ponúka mnoho užitočných rád, ktoré je hodno nasledovať. Pod mysľou alebo intelektom má na mysli nous, ktorý je potrebné uzdraviť, očistiť a uchrániť pred vplyvom vášní a emócií.