Dominikáni

Dar slova. Prekladaná biografia zakladateľa Rehole kazateľov je duchovným portrétom človeka z obdobia vrcholného stredoveku, ktorý spolu so sv. Františkom natrvalo zmenil Cirkev a dodnes inšpiruje nielen členov dominikánskej rodiny. Už jeho meno - Dominicus (ten, ktorý patrí Pánovi) - poukazuje na vzťah medzi jeho životom a totálnym zasvätením sa vtelenému Božiemu Slovu v službe kazateľa.19. a 20. storočie prinieslo v dominikánskej historiografii zintenzívnenie záujmu o historického sv. Dominika, čoho ovocím boli viaceré pokusy ako túto problematiku uchopiť. V celom rade významných historikov rehole patril dlhoročný profesor dejín na Univerzite vo Fribourgu (1977-2007), Guy Bedouelle, k posledným, ktorí si na takéto dielo v patričnom rozsahu "trúfli". Našťastie pre nás, historické, teologické a právnické vzdelanie, ktoré sa v osobe autora skĺbilo v multidisciplinárnom prístupe, vyústilo do citlivo poňatého a historicky verného obrazu sv. Dominika. Textu nechýba šarm, odľahčenie, nadhľadom a tam, kde si to okolnosti vyžadujú, ani kritika do vlastných radov.

Akvinas Juraj Gabura. Neobyčajná kniha horlivého Kristovho kňaza a najstaršieho slovenského dominikána Akvinasa Juraja Gaburu, ktorá vychádza pri príležitosti jeho 100. narodenín, ponúka čitateľovi autentické stretnutie s jeho duchovným svetom, vyskúšaným odsúdením na doživotie a väznením v období komunistického režimu.Otec Akvinas v úplnej odovzdanosti do Božej vôle prežil veľmi plodný život. Postaral sa, aby Rehoľa kazateľov i celá dominikánska rodina žila na Slovensku aj v podmienkach ilegality, a okrem toho ako známy tajný apoštol Bratislavy pripravil desiatky či stovky rodín a jednotlivcov na prijatie sviatostí a poskytoval im svoju duchovnú službu.Kniha obsahuje originálne dobové, Akvinasom vlastnoručne nakreslené schémy, strojopisné materiály a rukopisy, ktoré pomáhajú lepšie porozumieť a rozjímať nad pravdami viery dôležitými pre každodenný kresťanský život. Doplnená je o súborné vydanie jeho príspevkov, ktoré publikoval ako redaktor a neskôr ako šéfredaktor dominikánskej revue pre duchovný život Smer v 40. rokoch minulého storočia.Táto originálna jubilejná publikácia je rozdelená na niekoľko kapitol, od najzásadnejších tém teocentrickej stavby človeka a kristocentrického života, až po jeho definitívny cieľ. V jednotlivých kapitolách rezonujú autorom zdôrazňované témy, ako prežívanie Božej prítomnosti, každodenný život z obety sv. omše, význam kňazského požehnania a pod. Všetky schémy a texty sa ponechali v pôvodnej, neupravenej alebo minimálne upravenej podobe, aby boli pre čitateľa čo najautentickejším stretnutím s duchovným a osobnostným svetom tejto azda najvýznamnejšej žijúcej postavy slovenského dominikánskeho života.Akvinas Juraj Gabura OP sa narodil 17. 1. 1915 v Dolnom Kubíne (Veľký Bysterec). Po presťahovaní rodiny do Bratislavy v roku 1927 pokračoval v štúdiu na štátnom gymnáziu na Grösslingovej ulici a denne sa zúčastňoval na sv. omši u františkánov. Nadchnutý ideálom spojenia kontemplácie, štúdia a kázania vstúpil po maturite v roku 1933 do rehole dominikánov v Olomouci, kde sa v roku 1937 zasvätil Bohu doživotnými sľubmi a v roku 1939 prijal kňazskú vysviacku. Od roku 1940 pôsobil v novozriadenom rehoľnom dome v Trenčíne, venoval sa apoštolátu spoločenstiev, redigoval duchovnú revue Smer a venoval sa vydavateľskej činnosti. Po nástupe komunistického režimu a zrušení rehoľných domov sa od apríla 1950 ukrýval hlavne na Orave.Za to, že 16. 8. 1952 vyspovedal príslušníkov Bielej légie, ho 22. 11. 1952 odsúdili na doživotie za „trestný čin velezrady“. Takmer 8 rokov strávil vo väzniciach v Ružomberku, Ilave, Leopoldove a Valdiciach. Po amnestii v roku 1960 býval v rodičovskom dome v Bratislave a pracoval ako robotník a skladník. Popri tom sa venoval intenzívnemu apoštolátu v rodinách, ako aj ilegálnej obnove dominikánskej rehole na Slovensku. Od roku 1990 pomáhal pri konsolidácii rehole v slobodných pomeroch. Od roku 2009 žije vo zvolenskom kláštore, kde sa v roku 2015 v úplnej odovzdanosti do Božej vôle dožíva 100 rokov. Je otcom slovenských dominikánov.

Ponúkaný knižný titul má ambíciu predstaviť dominikánov v trochu inom, širšej čitateľskej verejnosti menej známom svetle. Ak sa dnes povie „dominikán“, väčšina opýtaných si predstaví prísneho, až krutého inkvizítora bezohľadne posielajúceho odsúdenca na hranicu. Inkvizičná činnosť spojená s niektorými neakceptovateľnými postupmi je dejinnou stigmou, ktorej sa Rehoľa kazateľov len ťažko zbavuje.Pisateľským zámerom autora je priblížiť originálne postupy a inovácie zrodené v dominikánskom prostredí 13. storočia v oblasti systematického vzdelávania a intelektuálnej formácie. Jednotlivé kapitoly približujú čitateľom cestu, ktorú dominikáni, ako rehoľná inštitúcia vrcholného stredoveku, prešli na ceste sebarealizácie sa v prostredí 13. a začiatku 14. storočia.Spomenuté originálne postupy a inovácie u dominikánov vznikli v korelácii s rozvojom univerzitných korporácií v konfrontácii s dobovým sociálno-náboženským prostredím ako odpoveď na vznesenú požiadavku po koncepčnom dlhodobo udržateľnom pokresťančení spoločnosti predovšetkým v mestách. Už samotné integrovanie intelektuálnych aspektov života do rehoľnej inštitúcie vrcholného stredoveku v miere, v akej sa to podarilo práve dominikánom, predstavuje v monastickom prostredí revolučný fenomén, aký nemal dovtedy v dejinách mníšskeho, resp. rehoľného života obdobu. Viaceré z nich sa stali inšpiráciou aj pre iné cirkevné inštitúcie a ich stopy nachádzame v akademickom prostredí dodnes.

Život a dielo slovenského dominikána Pia Krivého. Niektorí ho pre jeho výnimočnú povahu volali „ujo veselý“. Družnosť a radostnosť si totiž vedel zachovať i napriek mnohým starostiam, ktoré mal. Bol ako bralo v mori. Stál pevne aj proti najsilnejším vlnám. S Božou pomocou mu neboli ťažké ani roky skrývania, ani tvrdá práca, ani komunistické väzenie. Bol človek nesmierne širokého a Bohu otvoreného srdca. Dominikán Pius Krivý (1910–1981).

Krása, ktorá je prítomná v predkladaných Modlitbách učiteľky Cirkvi, svätej Kataríny Sienskej, presvedčivo ukazuje, že je nemožné oddeliť pravdy viery od krásy. Ak sa spojí forma umenia s hĺbkou teologickej pravdy, zrodí jazyk kontemplácie. Otvárate knihu, ktorej autorka v sebe spája dušu proroka i mystika, teológa i umelca.Prof. Giuliana Cavallini OP (Rím, 1908-2004) – celosvetovo uznávaná odborníčka na sv. Katarínu Sienskú, autorka kritického vydania Dialógu a Modlitieb sv. Kataríny Sienskej. Zaslúžila sa i o kritické vydanie Libella de Supplemento od Tommasa zo Sieny. Vydala početné publikácie v taliančine, angličtine a francúzštine.Ako riaditeľka Národného centra Katarínskych štúdií (od roku 1968) podporila rozvoj štúdia a záujmu o Katarínu Sienskú aj prostredníctvom konferencií v Taliansku a zahraničí. Svojou účasťou a organizáciou sa podieľala na mnohých seminároch a cykloch prednášok.Počas svojej dlhej a dynamickej vedeckej činnosti dostala rôzne ocenenia, ako napríklad: Diplom za rozvoj v oblasti kultúry a školstva, Pamätnú plaketu udelenú Pápežskou univerzitou sv. Tomáša Akvinského (Angelicum) v Ríme. Ján Pavol II. jej pri tejto príležitosti poslal osobné poďakovanie a uznanie za neúnavnú vedeckú činnosť a rozširovanie učenia sv. Kataríny Sienskej.Imprimatur: Damián Mačura OP.

Prečo byť kresťanom? je originálna kniha napísaná v období, ktoré naliehavo potrebuje originálne riešenia.Prečo byť kresťanom? Človekom zameraným na Boha, ktorý je zmyslom všetkého. Ak niekto považuje náboženstvo a vieru iba za niečo „užitočné“, potom ho redukuje iba na spotrebný produkt. Ak však smerujeme k Bohu, malo by sa to odraziť aj na našom živote. To nie je moralizovanie. Kresťan väčšinou nie je lepší ako ktokoľvek iný. Život kresťanov by však mal byť poznačený určitou formou nádeje, slobody, šťastia a odvahy. Ak to tak nie je, prečo by niekto mal uveriť čo len slovo z toho, čo hovoríme? Timothy Radcliffe dosiahol v tejto novej knihe vrchol svojej tvorby. Píše ju s prezieravosťou proroka. Jeho dôvody pre prijatie kresťanskej viery sú hlboko katolícke a zároveň hlboko ľudské. Pozoruhodné sú Radcliffeove argumenty interpretácie kresťanského posolstva štylizované v hlbokom pochopení ľudskej povahy, problémov a strachu moderných ľudí. Radcliffe sa nestavia do polohy teológov odtrhnutých od reality bežného života, a predsa jeho chápanie evanjelia je hlboko teologické. Kontext tejto knihy je veľmi široký. Zakladá sa, okrem iného na hlbokých Radcliffeových pastoračných skúsenostiach, ktoré získal pri rozhovoroch s ľuďmi prežívajúcimi problémy v manželstvách, s ľuďmi zápasiacimi s otázkou celibátu, s tými, ktorí sa snažia pochopiť podstatu cirkevnej autority a tými, ktorí sa usilujú zostať verní Cirkvi, ktorá považuje ich sexuálnu orientáciu za „neregulárnu“. Hlavná myšlienka tejto knihy znie: Čím lepšie rozumieme evanjeliu, tým sme otvorenejší voči vonkajšiemu svetu.

Táto kniha nie je len ďalším pokusom zrekonštruovať životopis najvýznamnejšieho kresťanského teológa - apoštola Pavla. Jej autor na základe poctivej analýzy relevantných biblických textov ponúka aj sondu do Pavlovej duše a načrtáva jeho pocity, pohnútky a vnútorné zápasy. Navyše, robí to formou príbehu, čím vtiahne čitateľa do Pavlovho sveta a teda aj do riešenia tých najdôležitejších otázok kresťanskej viery. Pochopiteľne, predstaviť historickú realitu takýmto žánrom predpokladá určitú dávku fantázie a dotvárania, no základom a určujúcim kritériom sú v každom prípade vedecké poznatky, na ktoré by sme dnes sotva našli fundovanejšieho odborníka akým bol Jerome Murphy - O'Connor. Zrejme aj preto je výsledný obraz Pavla ako človeka ambivalentný a neúplný, no jeho učenie o Kristovi, viere, či zákone je v konečnom dôsledku jednoznačné a jasné.Účelom knihy totiž nie je poskytnúť čitateľovi psychoanalýzu či posudok Pavla; jej autor má rovnaký cieľ ako jej protagonista - cez život a dielo Pavla poznávať Krista. (doc. Ing. Bohdan Hroboň, PhD. MA, riaditeľ Centra kresťanského vzdelávania v Martine a popredný slovenský biblista)

Dni jeho života. Mladý, sympatický, kamarátsky, energický, športovo založený, súcitný, láskyplný, s otvoreným srdcom pre utrpenie druhého človeka... Takým bol blahoslavený Pier Giorgio Frassati, taliansky mladík, študent polytechniky – banského inžinierstva. Človek, ktorý žil naplno v tom najpozitívnejšom zmysle slova.Užíval si krásy hôr a hĺbky priateľstva, oboje v ich prirodzenej čistote, nutne však spojenej so zápasom. Zároveň však v skrytosti navštevoval tých, ktorých osud postavil na okraj spoločnosti, v chudobe a každodennej biede. Snáď až symbolicky ho osud spojil s jeho blížnymi chudobnými chorobou, na ktorú napokon zomrel tesne pred ukončením štúdia. Nechajte sa inšpirovať jeho nezlomným duchom.

Dráma Eucharistie. Počúvanie čítaní, homília a vyznanie viery – to všetko nám pomáha prekonávať krízy a problémy viery. Chodenie do kostola sa mnohým ľuďom zdá nudné a nezmyselné.Načo sa unúvať a chodiť tam? Od prinášania obetných darov až po koniec eucharistickej modlitby sa ocitáme v Kristovej nádeji a konfrontujeme sa s Veľkým piatkom. Počnúc modlitbou „Otče náš“ až po záverečné vyslanie na cestu, ale najviac pri obrade prijímania, sa naše vnútro pretvára tak, aby bolo schopné lásky. Timothy Radcliffe poukazuje na to, že eucharistia pôsobí na hlbokej úrovni a pretvára naše ľudské bytie tak, aby sme mohli mať podiel na Božom živote.

Prežívanie krstu a birmovania. Pri krste sa aj dospelí stávajú Božím deťmi. To však nie je výzva k úniku od zrelosti, pretože stať sa kresťanom, najmä pri birmovaní, je aj o raste a duchovnej dospelosti. Paradox kresťanstva spočíva v tom, že skutočne dospelými môžeme byť iba vtedy, keď sa staneme podobnými deťom. A podobnými deťom budeme zdravým spôsobom iba vtedy, ak sa vydáme na cestu k duchovnej zrelosti.Prvá kapitola knihy hovorí o tom ako sa stávame deťmi. Posledná kapitola je venovaná sviatosti birmovania, o stávaní sa dospelými. Toto sú dva nerozlučiteľné rozmery života v Kristovi. Sme slobodní tak od infantilizmu, ako aj od unaveného stareckého cynizmu.Hlavný britský rabín Jonathan Sachs napísal, že „spoločnosti starnú, keď strácajú svoju vieru v transcendentno. Vtedy totiž strácajú vieru v objektívny mravný poriadok a končí sa to tým, že stratia vieru v seba. Existuje však východisko. Západ môže znova objaviť to, čo Jeremiáš nazýva ‚oddanosť tvojej mladosti‘.“V dobe, keď je svet už unavený, veriaci ľudia by mali byť provokatívne mladí, a to aj vo vysokom veku. Čo to znamená?O tom je kniha Vrhni sa do vody.

Putovanie dominikánskou spiritualitou. Obuť si sandále a putovať dominikánskou spiritualitou ako krajinou, je dobrodružstvom. Putovanie s nadšením i únavou, s priateľmi i v samote. Sledovaním horizontov i občasným obzeraním sa dozadu. A i napriek čiernobielemu oblečeniu, ktoré nosia „pútnici“ tejto „krajiny“, jej charakteristickým znakom je rozmanitosť, ktorá už osemsto rokov vytvára harmonický celok. Jej pestrosť som sa snažil zachytiť pri písaní tejto knihy. Kniha je akýmsi „cestovateľským zápisníkom“ s mapou, ktorá v sedemnástich kapitolách postupne odkrýva rôzne časti krajiny.