Hudobné centrum

Jubileum:J. V. Michalko: Ako sa človek stane tým, čím je, Rozhovor: Zaostrené na slovenskú avantgardu (M. Sloboda), Na chate: Ján Klíma a Jozef Lupták, V novej krajine: Nuno Figueiredo, Spomíname: Veľký umelec plný človečiny - M. Novák, Zahraničie: Hamburg: Osemdesiat ruží pre M. Argerichovú, Vlahé Pražské jaro, Hudobné divadlo: Prvý pokus o návrat (Rigoletto v SND), Muzikológia: Filozofia novej hudby T. W. Adorna, Analýza: L. van Beethoven: Klavírne sonáty č. 26 a 27, Jazz: M. Jakabčic: „Logické myslenie má v komponovaní dôležitú úlohu“, Priekopníci jazzového kontrabasu: P. Foster, W. Braud, T. Terry, Hudba a doba D. Kollara, Poviedka: Čarovná flauta, Druhý fokus: Igor Karško, Koncerty a festivaly: Pandolfis Consort, Recitál B. Šuňavskej, Konvergencie s Piazzollom, Hudba dneška v SNG, V. Gluzman, Bratislavský organový festival, Ars organi Nitra, Hudobné POlaHODY, Dvestoročnicou B. Kélera – Bravo pre „Schneidrovku“, Hudba na (trnavskej) radnici, Modrokamenská hudobná slávnosť, Zuzana Mojžišová a Solamente naturali.

4. diel série. Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórií, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók.Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo.Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí pripravili aj záverečný štvrtý zväzok vychádzajúci v roku 2022 v prvom vydaní. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, štvrtý zväzok obsahuje doteraz neuverejnené texty piesní, registre, zoznamy, sprievodné texty a ďalšie doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.editori: Alica Elscheková, Oskár Elschek

Johann Nepomuk Hummel: Život a svet hudobníka nie je len knihou o veľkom umelcovi, na ktorého história akoby zabudla, hoci už aj to by bol dostatočný dôvod na jej napísanie. Je tiež knihou o mnohých svetoch, v ktorých žil. Hummel pôsobil v jednom z najdynamickejších období dejín hudby uprostred prechodu od klasicistických k romantickým interpretačným a kompozičným štýlom. Ako Mozartov najslávnejší žiak, Haydnov chránenec a Beethovenov priateľ a hlavný konkurent bol vrcholným klasicistom. Romantik Hummel však výrazne ovplyvnil ďalšiu generáciu skladateľov, predovšetkým Schuberta, Schumanna, Liszta a Chopina.Táto kniha je vôbec prvou modernou monografiou, ktorá sa zaoberá Hummelovou kariérou v jej celistvosti. Je to bohatý a zložitý príbeh nielen o veľkom hudobníkovi, ale i o dynamicky sa meniacom svete, príbeh, ktorý nám ponúka ucelený obraz jedného z kľúčových momentov v dejinách hudby, ako aj roly hudobníka vo vtedajšej spoločnosti.Mark Kroll pôsobí už vyše päťdesiat rokov ako úspešný interpret, vedec a pedagóg. Ku Krollovým publikáciám o Hummelovi a jeho hudbe patrí popri tejto knihe aj faksimilové vydanie Klavírnej školy, urtextové vydanie Sonáty pre violončelo a klavír op. 104 (Bärenreiter), dve odborné vydania Hummelových úprav operného a symfonického repertoáru pre komorný súbor, ako aj množstvo statí. Kroll je ďalej autorom kníh The Cambridge Companion to the Harpsichord; Ignaz Moscheles and the Changing World of Musical Europe; The Beethoven Violin Sonatas; Playing the Harpsichord Expressively; The Boston School of Harpsichord Building a Bach, Handel and Scarlatti: Reception in Britain 1750–1850.

Kniha Jany Laslavíkovej vychádza v roku osláv storočnice Slovenského národného divadla a osvetľuje etapu predchodcu našej národnej inštitúcie – Mestského divadla, dnešnej Historickej budovy SND. Publikácia vychádza v koprodukcii Hudobného centra a Historického ústavu SAV v spolupráci s Katedrou muzikológie FiF UK a na základe výskumu pramenného materiálu prináša doposiaľ neznáme fakty o divadelnej prevádzke v rokoch 1886 – 1899. Monografia je vyústením mnohoročných výskumných aktivít autorky v tejto oblasti a sprístupňuje čitateľom mnoho vzácnych informácií, ktoré doposiaľ neboli publikované. Po otvorení budovy Mestského divadla v r. 1886 boli divadelné sezóny rozdelené na nemeckú a maďarskú časť s príslušnými riaditeľmi a umeleckými súbormi; tento model divadelnej prevádzky fungoval trinásť rokov do roku 1899. Publikácia ponúka analytický prehľad nemeckojazyčných divadelných sezón pod vedením riaditeľov Maxa Kmentta (1886 – 1890) a Emanuela Raula (1890 – 1899). Farebná obrazová príloha prináša súvisiace reprodukcie diel zo zbierok domácich a zahraničných archívov, múzeí a knižníc. Podstatnou časťou knihy je rozsiahla príloha s prvým kompletným súpisom nemeckojazyčných predstavení Mestského divadla v Prešporku v danom období.

Spoločná publikácia Hudobného centra a Vysokej školy múzických umení prinesie revidované vydanie jednej z ťažiskových prác slovenskej muzikológie z pera slovenského skladateľa, muzikológa a hudobného historika Ivana Hrušovského. Kniha vznikla na sklonku 50. rokov 20. storočia a prináša hlboký pohľad na vývoj fenoménu harmónie, počnúc viachlasom, ktorý sa sformoval v hudbe prírodných národov, cez viachlasné konštrukcie európskej hudby posledného tisícročia až po kompozičný konštruktivizmus v rôznych orientáciách hudby 20. storočia. Publikácia je vhodná pre všetky druhy hudobných škôl i pre všetkých záujemcov, ktorí si chcú prehĺbiť svoj pohľad na vývojové peripetie európskej hudby. Kniha vychádza v edícii Markéty Štefkovej a v redakcii Vladimíra Godára.

Cesty za ľudovou piesňou. Autorka Miriam Gažová predstavuje v životopisnej publikácii Darinu Laščiakovú (nar. 1931), legendárnu interpretku slovenských ľudových piesní, etnografku a rozhlasovú redaktorku. Zámerom autorky je hlbšie pochopiť spôsob a štýl redaktorskej práce Dariny Laščiakovej, odhaliť pohnútky, ktoré ju viedli k realizácii krokov na záchranu národného dedičstva. V knihe poukazuje na život Dariny Laščiakovej prežitý na rodnej Orave, na jej prácu rozhlasovej redaktorky so svojským prístupom k spracúvanej téme. Text vznikol z bádania autorky v archívoch RTVS, rozhovorov s Darinou Laščiakovou, jej kolegami a priateľmi. Cieľom bolo analyzovať predovšetkým vzťah Laščiakovej k prostrediu, kde ľudová pieseň vznikla, kde žila a ako s ňou v podmienkach rozhlasového štúdia a za pomoci hudobných skladateľov narábala. Spôsob rozprávania a vyjadrovania sa, nárečie a archaizmy, ktoré siahajú do pradávna, kultúrne a duchovné hodnoty, melódie, piesne, to všetko sa Laščiaková snažila zachovať v trvalej zlatej truhlici slovenského národa.Knihu dopĺňajú fotografie z rodinného archívu, zoznamy relácií, piesní a vydaných nosičov.

Tak, ako je nesmierne zaujímavá a obdivuhodná osobnosť národného umelca JUDr. Janka Blaha (15. 9. 1901 Skalica – 24. 4. 1981 Bratislava), prvého slovenského profesionálneho operného speváka, podobne môžeme za obdivuhodné považovať i jeho zberateľské dielo. Rodinné prostredie s muzikantskými koreňmi, láska k rodnej Skalici a Záhoriu, ale i nesmierna pracovitosť a vitalita do vysokého veku ho predurčili k tomu, aby sa mu podarilo zozbierať 1224 piesní a vydať v rokoch 1948 až 1986 šesť spevníkov Záhorácké pjesňičky. Je to doteraz najobsiahlejší a najhodnotnejší ucelený korpus piesní zo Záhoria. Inšpiroval tým viacerých slovenských a českých hudobných skladateľov a hudobných folkloristov k úpravám záhoráckych ľudových piesní. Dr. Janko Blaho zachytil piesňovú tradíciu a jej najtypickejšie črty, ako sa javili v tejto najzápadnejšej časti Slovenska v období od 40. do konca 70. rokov 20. storočia. Predkladané súborné vydanie zosústreďuje v abecednom poradí piesne všetkých 6 spevníkov (vrátane reedície 1. spevníka) s editorským komentárom a doplnenými registrami.

3. diel série. Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

2. diel série. Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

1. diel série. Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórii, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók. Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo. Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí majú rozpracovaný (Bartókom zamýšľaný) záverečný štvrtý zväzok. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, pripravovaný štvrtý zväzok bude obsahovať rôzne doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.

I. Rozhovory + II. Texty. Dvojzväzkový titul je prvou vyčerpávajúcou publikáciou, ktorá je venovaná tvorbe a názorom Ilju Zeljenku, ťažiskovej osobnosti slovenskej hudobnej povojnovej avantgardy, ako aj ťažiskového autora filmovej hudby. Dvojportrét Ilju Zeljenku pozostáva zo súhrnu autorových výpovedí, ktoré poskytol v početných rozhovoroch, udelených počas svojho života, ako aj zo sústredenia jeho autorských textov, z ktorých mnohé tu vychádzajú po prvýkrát (napríklad texty Moje utópie, Ako písať hudbu). Publikáciu dopĺňa doposiaľ najrozsiahlejšie vydanie Zeljenkovej básnickej i prozaickej tvorby, ako aj rozsiahly zoznam jeho diela. Editorom publikácie je skladateľský kolega Vladimír Godár, ktorý je zároveň aj autorom najrozsiahlejšieho rozhovoru s Iljom Zeljenkom.

Predkladaná práca Ivana Paríka, inšpirovaná najmä snahou Nory Gubkovej, dcéry Ivana Paríka, pozostáva z dvoch druhov textov. Prvú skupinu predstavujú "texty z kufríka"; tieto texty majú spomienkový charakter. Sú to vlastne autorove poznámky k zamýšľaným pamätiam, ktoré ostali torzom. Poznámky vznikali na starom písacom stroji a neprešli nijakou, ani autorskou apretáciou. Druhú skupinu textov tvoria úvahy, písané pri najrozmanitejších spoločenských príležitostiach. Tieto úvahy boli zväčša následne publikované v domácich periodikách, kde prešli lokálnou redakčnou prácou. Úlohou editora bolo preštruktúrovať celok z rozmanitých hľadísk (predložená verzia je len jedným z možných variantov), ako aj pokúsiť sa texty vyčistiť od problémov, spôsobených najmä nedokonalosťou ľudskej pamäti. Zamýšľaným výsledkom tejto práce je svedectvo o dobe, o vývoji slovenskej hudobnej kultúry, o ideáloch i o prekážkach, s ktorými bola jej výstavba spojená. Tento celok sme doplnili biografickými informáciami, ktoré dokumentujú zástoj Ivana Paríka vo vývoji slovenskej hudby, ako aj vzácnymi kompozíciami z produkcie bratislavského elektroakustického štúdia.

Peter Mikuláš, významná postava slovenského vokálneho umenia, zúročuje v knihe Ako spievať prvú ligu svoje bohaté, viac ako štyridsaťročné, skúsenosti na opernom, koncertnom a nahrávacom poli. Vtipným a neortodoxným štýlom približuje mladým spevákom, ale aj širšiemu publiku, úskalia a nástrahy umeleckej dráhy speváka. Okrem množstva cenných praktických rád sa zamýšľa nad problematickými aspektmi súčasného vokálneho a vôbec hudobného umenia. Publikáciu dopĺňajú autorove karikatúry.

Kniha spomienok Kruhy Miloša Jurkoviča predstavuje ďalší hodnotný príspevok k budovaniu hudobnej a kultúrnej pamäti Slovenska predovšetkým v druhej polovici minulého storočia. Mimoriadne široké spektrum autorových aktivít, skúseností a umeleckých spoluprác umožňuje čitateľovi nahliadnuť do viacerých oblastí slovenskej hudby a kultúry z viacerých uhlov pohľadu: flautista Miloš Jurkovič spomína na svoje jazzové začiatky v 50. rokoch, na štúdiá na Konzervatóriu a na VŠMU, na pôsobenie vo VUS-e, v SOSR-i, ako aj na svoju mimoriadne úspešnú dráhu koncertného sólistu; riaditeľ a manažér Miloš Jurkovič spomína na spoločenské a politické pomery v obdobiach, keď bol rektorom VŠMU, riaditeľom vydavateľstva OPUS či manažérom SOSR-u. Záver knihy, ilustrovanej množstvom historicky cenných fotografií z autorovho archívu, tvoria medailóny pätnástich osobností, ktoré hlbším spôsobom zasiahli do jeho života.

Viliam Kořínek patril k prvým významným slovenským husľovým pedagógom a bol prvým kodifikátorom metodiky hry na husliach. Zaoberal sa nielen dosiahnutím remeselnej zručnosti prostredníctvom systematického a vytrvalého cvičenia, ale apeloval aj na rozvoj umeleckej osobnosti žiaka. Kořínek pôvodne zamýšľal svoju Metodiku hry na husliach ako učebnicu pre študentov 5. ročníka konzervatórií. Dodnes však predstavuje jediné dielo na Slovensku, ktoré podáva ucelený pohľad na túto problematiku.

Rozhovor: Ustavične „under maintenance“ (Yamandu Costa) Reportáž: Pendereckého akordy stromov Koncerty: Pražská jar - Štátna filharmónia Košice – Slovenská filharmónia - Štátny komorný orchester Žilina - Hudba dneška v SNG – London Symphony Orchestra – Dom-AlbrechtovcovFestivaly: ISCM World New Music Days 2024 - Medzinárodné dni Šostakovičovej hudby - Mníchovské bienále - Mesto v pohybe Za vôňou nástroja: Museo Colombano, Bologna Hudba a technika: Sladký analógový život Na cestách s hudbou: Gajdošské reminiscencie zo Škótskej vysočiny Vzdelávanie: Obohatiť sa skúšaním nových vecí (Matej Sloboda) Spomíname: Za Vladimírom Bokesom Hudobné divadlo: Janáčkovo divadlo Brno - SNM Martin - Viedenská štátna opera - Opera SND Jazz koncert extra: Lash & Grey featuring Dan Bárta & Robert Balzar Jazz Koncert: Gonzalo Rubalcaba, Three Pianos Jazzové laboratórium: Nikola Bankov (Song for My Country) Jazz v emigrácii: Mária Reháková Recenzie CD, knihyLetný Hudobný život je nielen plný zvukových dojmov, ale aj vonia kvetmi, šumom lístia, morského i horského vzduchu a posypali sme ho jemným prachom prázdninových ciest. Cestovali sme na Faerské ostrovy na ISCM World New Music Days, do Mníchova na ultramoderné Bienále, ktoré uvádzalo aj „road operu“ so zábleskmi reality show, na Škótsku vysočinu za miestnymi gajdami, do bolonského Museo Colombano za unikátnou zbierkou klávesových nástrojov, ale aj do poľskej dedinky Lusławice, kde v 15-hektárovom lesoparku-arboréte môžete popustiť uzdu fantázii a zapnúť všetky vnemové receptory – tak ako to robieval jeho autor a majiteľ Krzysztof Penderecki. Na nemeckom vidieku, konkrétne v Gohrischi „na slame“ sa zasa konal prestížny šostakovičovský festival. Na svoje minulé i budúce pracovné cesty nám dovolila nahliadnuť jazzová hudobníčka Mária Reháková...Doma sme sa lúčili so skladateľom a pedagógom Vladimírom Bokesom, na stránkach nášho časopisu cez spomienky jeho troch žiakov. V Novom Meste nad Váhom sme sa stretli s Petrom Sedlákom, ktorý sa pred rokmi upísal zvodom analógového zvuku. Do svojho vnútra nechal nazrieť brazílsky gitarista Yamandu Costa, hviezda tohtoročného Medzinárodného gitarového festivalu J. K. Mertza.Naša divadelná rubrika sa z Bratislavy (Madama Butterfly) pohla do Martina (The Revelation of St. John), pokračovala cez Viedeň (Così fan tutte) do Brna, kde sme zachytili svetovú premiéru novej opery Ľubice Čekovskej Here I am, Orlando.Vychutnajte si koniec leta aj so zaujímavým čítaním o hudbe...Andrea Serečinová

Peter Mikuláš jubilujeCena Ľ. Rajtera pre trubkára Stanislava Masaryka10 rokov Bratislava Mozart FestivalISCM New World Music Days - prvýkrát v AfrikeJazz: Jerry Bergonzi,Dejiny jazzovej gitaryHudobná poviedka Vandy Rozenbergovejrecenzie CD, koncertov a operných predstavení...

- Marek Vrábel, organista a riaditeľ Cirkevného konzervatória aj o kríze odborného hudobného školstva- gitaristu Andreasa Váradyho sme zachytili počas bratislavského koncertu a prinášame aj analýzu jeho skladby- spomíname na zosnulého Prof. Ladislava Burlasa, muzikológa, pedagóga a skladateľa- bard litovskej hudby 20. storočia Bronius Kutavičius v analýze diela Posledné pohanské obrady- jazzové Hovory G s Matúšom Jakabčicom- recenzie koncertov, operných predstavení a CD Koľko odborných škôl je málo a koľko veľa? Otázka, ktorá sa stáva pálčivou a ktorú si aj v Hudobnom živote kladieme už nejaký ten rok. Vyprovokovaní stretnutiami s manažérmi profesionálnych orchestrov, ktorí sa na konkurzoch nestačia čudovať nad úrovňou uchádzačov o pracovné miesta. Do začiatku 90. rokov malo Slovensko desaťročia tri konzervatóriá, o ktoré bola medzi nadanou mládežou doslova bitka, a na jedinú vysokú školu v krajine sa dostávala elita s profesionálnymi pódiovými ambíciami. Dnes ponúka odborné hudobné vzdelanie štrnásť konzervatórií, no tento systém nedokáže generovať kvalitný hudobnícky materiál ani pre orchestre v regiónoch. A problém úrovne konzervatórií sa, logicky, prelieva aj do vysokých škôl... Kde sa stala chyba? Prečo v dobe, keď záujem nadaných detí (a ich rodičov) o umelecké odbory klesá, stúpa počet škôl, ktoré lovia v týchto vodách? Stačí, ak sú konzervatóriá len liahňou ďalších a ďalších učiteľov ZUŠ-iek? Ktoré sú – povedzme si to na rovinu –, v chudobnejších regiónoch miestami pracovnej a finančnej stability a ktoré následne posielajú dorast opäť späť do systému 14 konzervatórií... Je verejným tajomstvom, že nadaní študenti sú skôr výnimkami v tomto zvláštnom systéme, že tí, čo si to môžu dovoliť, si pre konzervatoriálne vzdelanie vyberajú zahraničné školy, o tých vysokých ani nehovoriac. Písať o probléme je, pochopiteľne, pichaním do osieho hniezda, pretože 14 konzervatórií už vygenerovalo veľa pracovných miest. Naše hudobné odborné školstvo už dávno stratilo punc výberovosti, exkluzívnosti a elitnosti a vydalo sa na cestu predstierania. Kedy sa zrúti táto „pyramída“, nevedno, a ťažko sa chápe, prečo ju štát podporuje. O to viac si vážime, že o tejto téme prehovoril riaditeľ jedného z konzervatórií, organista Marek Vrábel. Jeho slová nielen tnú do živého, ale aj ponúkajú riešenia. Zároveň je rozhovor s ním pootvorením dverí do zákulisia jediného cirkevného konzervatória u nás. Zarmútil nás odchod profesora Ladislava Burlasa, ktorý v slovenskom hudobnom živote zanechal unikátnu viac než 70-ročnú stopu aktívnej práce v oblasti muzikológie, pedagogiky a kvalitnej skladateľskej tvorby. Česť jeho pamiatke. V našom kontexte ponúka ojedinelú príležitosť zoznámiť sa s tvorbou barda litovskej hudby 20. storočia Broniusa Kutavičiusa text skladateľa Adriána Demoča o skladbe Posledné pohanské obrady. Tešíme sa z dvojice textov o výnimočnom slovenskom jazzovom gitaristovi Andreasovi Váradym, ktorého predstavujeme v reflexii jeho nedávneho bratislavského koncertu i v analýze jeho skladby. Jazzová rubrika pokračuje aj so zaujímavým seriálom o jazzovej gitare, kde jednotlivé etapy jej vývoja prezentujú aktívni hráči. Pripomíname, že naše texty nájdete už aj v online verzii Hudobného života na hudobnyzivot.sk. Ešte stále zdarma."

Rozhovor: Pro musica nostra – klasika kvalitne aj v regiónoch (Slávka Ferencová) * Na chate: Tradičná hudba, ako ju vnímajú politici, je mýtom (Andrea Serečinová a Jana Ambrózová) * Auris interna: Popkultúrne obrazy geniality * Koncerty: Slovenská filharmónia – Štátny komorný orchester Žilina – Štátna filharmónia Košice – Symfonický orchester VŠMU – Nová synagóga Žilina * Téma: V4 String Quartet * Hudobné divadlo: Opera SND: Hubička / Opera ND Košice: Macbeth / Theater and der Wien: Roméo et Juliette / Opera ND Praha: Rusalka * Jazz Koncert: Free Tenors featuring Harry Sokal * Jazzové laboratórium: Martin Ďurdina (Sweet Lorraine) * Hudobné centrum: Genrich Nejgauz: Niečo o rytme * Recenzie CD„Vhodné ponorenie sa do sveta tradičnej hudby nám okrem benefitov, ktoré prináša akékoľvek muzicírovanie, sprostredkúva nové farby, zvuky, hudobné podoby...“ „Na chate“ sme sa zhováralis etnomuzikologičkou Janou Ambrózovou nielen o uplatnení tradičnej hudby v prvkoch nového Štátneho vzdelávacieho programu pre základné školy, o pozitívach hudobnej výchovy na zmysluplné vzdelávanie, bezpečné vzťahy na školách, ale aj o háklivých dopadoch mylne pestovaných predstáv o tradičnej kultúre na spoločnosť: „Tradičná kultúra či hudba v podobe, akú majú na mysli nielen politici, je, prísne vzaté, mýtom, ktorý sa neustále modeluje spoločenským diskurzom. Je nezriedka idealizovanou aj nepretržite aktualizovanou predstavou o minulosti.“ Je potešujúce, že v hudobnom živote neustále nachádzame veľa skutočne pozitívnych momentov – k takým patrí aj cyklus Pro musica nostra, organizovaný Hudobným centrom: „Privážame špičkovú klasickú hudbu do regiónov, kde takáto hudba bežne neznie, no s našimi koncertmi sa propagujú aj spomínané pamiatky a sekundárne sa podporuje rozvoj cestovného ruchu.“ Dramaturgička a manažérka cyklu Slávka Ferencová predstavuje tohtoročnú ponuku inšpiratívnych lokalít, interpretov a koncertných programov. Aj v tomto čísle pokračujeme kapitolami z dejín jazzovej gitary, ktoré komentujú aktívni hráči. Gitarista Andrej Kellenberger si všíma nástup Johna McLaughlina na scénu a aktivity jeho súčasníkov i nasledovníkov. Prozaičku Vandu Rozenbergovú zaujali momenty, keď sa hľadanie zmyslu vytúženej profesie rozchádza s nachádzaním hlbšieho zmyslu života. Ale aj to, že niekedy sa tieto cesty môžu opäť spojiť.„Hudba je zvukový proces; prebieha v čase práve ako proces, nejestvuje ako okamih ani ako zmeravený stav. .... zvuk a čas – sú základné ... všetko ostatné určujúce prazákladné kategórie.“ Z neustále inšpirujúcej knihy Genricha Nejgauza Poetika klavíra, ktorej preklad nedávno vyšiel v Hudobnom centre, sme vybrali úryvok o vnímaní času v hudbe. Zďaleka nielen pre klaviristov...Andrea Serečinová

Rozhovor: Nepresný smetanovský mýtus (Pavel Kosatík) Téma: Konzervatóriá: zmenili sa vnútorné i vonkajšie motivácie Koncerty: Medzinárodný gitarový festival J. K. Mertza – Štátna filharmónia Košice – Slovenská filharmónia – Prešovské dni klasickej gitary – Nitrianska synagóga – Dom Albrechtovcov - Berlínske projekcie budúcnosti klasiky Auris interna: Revolúcia v králičej nore Hudobné divadlo: Štátna opera Banská Bystrica: Aida / Theater Dortmund: Zlato Rýna / Keď diva spieva v obývačke Jazz Koncert: Andrej Farkaš Quartet featuring Robert S. Lakatos Jazzové laboratórium: Karol Ondreička (Kolesá) * Recenzie CD * Poviedka: Štvrtá zima (Vanda Rozenbergová)„Přál bych si, aby z letošního Roku české hudby vyplynulo, že Smetana se celou dobu vymyká toliko českému ideovému horizontu. Že není jenom nějakým předchůdcem ‚silné sestavy‘ českých skladatelů, které jsem jmenoval, ale že patří mezi ně.“ Známy český historik a spisovateľ Pavel Kosatík odpovedal na viacero „hľadajúcich“ otázok Roberta Kolářa. Do akej miery sa obraz o Bedřichovi Smetanovi stal obeťou pestovaného jednostranného mýtu o ňom ako o „otcovi“ českej národnej hudby? Ako to odsunulo na okraj záujmu viaceré, často dobovo progresívne diela? Dvesto rokov od narodenia Smetanu sa otvárajú otázky na zamyslenie aj mimo geografického a kultúrneho prostredia Čiech a Moravy.„Pôvodne sa predpokladalo, že sa vznikom ďalších konzervatórií zvýši úroveň, ale opak je pravdou. Kedysi sme mali možnosť prijať povedzme 60 žiakov zo 120 prihlásených, dnes k nám na prijímacie skúšky prichádza okolo 50 uchádzačov, prijímame povedzme 46... Priznávam, že u nás býva z prijatých žiakov asi tretina takých, ktorých by sme v minulosti neprijali.“ Postreh riaditeľa žilinského Konzervatória Milana Oravca, jedného z aktérov debaty, ktorá znela v apríli v éteri Rádia Devín a teraz rezonuje na stránkach júnového Hudobného života, pokračuje v debate o kríze konzervatórií, ktorú sme v marci otvorili s riaditeľom bratislavského Cirkevného konzervatória Marekom Vráblom. K spomínaným dvom riaditeľom sa pridala aj zástupkyňa Súkromného konzervatória v Prešove Zuzana Ličková.„Banskobystričania majú dlhodobo šťastnú ruku na skvelých hostí, ktorých z iných domácich scén nepoznáme. ...taký nádherný zvuk, aký z orchestra vydoloval hosťujúci dirigent Oliver Dohnányi – vrúcne sláky, mäkké drevá a technicky suverénne, presné plechy sme v Banskej Bystrici asi ešte nepočuli.“ Recenzia novej inscenácie Aidy v banskobystrickej Štátnej opere od Michaely Mojžišovej opäť pripomína, že opera v regiónoch nielen žije, prináša kvalitu, ale často zatieni aj produkcie v hlavnom meste. Také konštatovanie vie potešiť i zarmútiť zároveň.Z operného sveta odporúčame aj recenziu Roberta Bayera na inscenáciu Petra Konwitschného Zlato Rýna, ktorým skompletizoval svoju nibelungovskú režijnú tetralógiu. Huslista Ján Kružliak ml. informuje o bohatom veľtržnom programe najväčšej predajnej platformy pre klasickú hudbu Classical:NEXT v Berlíne. V Jazzovom laboratóriu prinášame analýzu i noty skladby Kolesá od Karola Ondreičku. Naši recenzenti boli opäť na mnohých koncertoch, počúvali zaujímavé nahrávky a spisovateľka Vanda Rozenbergová sa na život pozrela očami slovenskej violončelistky hrajúcej v islandskom orchestri... To je (skutočný i fiktívny) júnový Hudobný život.Andrea Serečinová

Rozhovor: Pro musica nostra – klasika kvalitne aj v regiónoch (Slávka Ferencová) Na chate: Tradičná hudba, ako ju vnímajú politici, je mýtom (Andrea Serečinová a Jana Ambrózová) Auris interna: Popkultúrne obrazy geniality Koncerty: Slovenská filharmónia – Štátny komorný orchester Žilina – Štátna filharmónia Košice – Symfonický orchester VŠMU – Nová synagóga Žilina Téma: V4 String Quartet Hudobné divadlo: Opera SND: Hubička / Opera ND Košice: Macbeth / Theater and der Wien: Roméo et Juliette / Opera ND Praha: Rusalka Jazz Koncert: Free Tenors featuring Harry Sokal Jazzové laboratórium: Martin Ďurdina (Sweet Lorraine) Hudobné centrum: Genrich Nejgauz: Niečo o rytme Recenzie CD„Vhodné ponorenie sa do sveta tradičnej hudby nám okrem benefitov, ktoré prináša akékoľvek muzicírovanie, sprostredkúva nové farby, zvuky, hudobné podoby...“ „Na chate“ sme sa zhovárali s etnomuzikologičkou Janou Ambrózovou nielen o uplatnení tradičnej hudby v prvkoch nového Štátneho vzdelávacieho programu pre základné školy, o pozitívach hudobnej výchovy na zmysluplné vzdelávanie, bezpečné vzťahy na školách, ale aj o háklivých dopadoch mylne pestovaných predstáv o tradičnej kultúre na spoločnosť: „Tradičná kultúra či hudba v podobe, akú majú na mysli nielen politici, je, prísne vzaté, mýtom, ktorý sa neustále modeluje spoločenským diskurzom. Je nezriedka idealizovanou aj nepretržite aktualizovanou predstavou o minulosti.“ Je potešujúce, že v hudobnom živote neustále nachádzame veľa skutočne pozitívnych momentov – k takým patrí aj cyklus Pro musica nostra, organizovaný Hudobným centrom: „Privážame špičkovú klasickú hudbu do regiónov, kde takáto hudba bežne neznie, no s našimi koncertmi sa propagujú aj spomínané pamiatky a sekundárne sa podporuje rozvoj cestovného ruchu.“ Dramaturgička a manažérka cyklu Slávka Ferencová predstavuje tohtoročnú ponuku inšpiratívnych lokalít, interpretov a koncertných programov. Aj v tomto čísle pokračujeme kapitolami z dejín jazzovej gitary, ktoré komentujú aktívni hráči. Gitarista Andrej Kellenberger si všíma nástup Johna McLaughlina na scénu a aktivity jeho súčasníkov i nasledovníkov. Prozaičku Vandu Rozenbergovú zaujali momenty, keď sa hľadanie zmyslu vytúženej profesie rozchádza s nachádzaním hlbšieho zmyslu života. Ale aj to, že niekedy sa tieto cesty môžu opäť spojiť.„Hudba je zvukový proces; prebieha v čase práve ako proces, nejestvuje ako okamih ani ako zmeravený stav. .... zvuk a čas – sú základné ... všetko ostatné určujúce prazákladné kategórie.“ Z neustále inšpirujúcej knihy Genricha Nejgauza Poetika klavíra, ktorej preklad nedávno vyšiel v Hudobnom centre, sme vybrali úryvok o vnímaní času v hudbe. Zďaleka nielen pre klaviristov...Andrea Serečinová

Hudobná tvorba Eugena Suchoňa tvorí ťažiskový pilier novodobej slovenskej hudobnej kultúry. Suchoň bol však po desaťročia aktívny aj ako pedagóg a vo svojej pedagogickej práci sa opieral o vlastné hudobnoteoretické práce, ktoré sprevádzali jeho vyučovanie. Celok obsahuje štyri Suchoňove publikácie - Stručná náuka o hudbe, Teória kontrapunktu, Náuka o harmónii a Akordika od trojzvuku po dvanásťzvuk. Spoluautorom Stručnej náuky o hudbe a Náuky o harmónii je Miroslav Filip. Akordika vychádza s prílohou, ktorú tvorí autorov klavírny cyklus Kaleidoskop.

V júnovom číslo Hudobného života:- etnomuzikologička Jana Belišová odhaľuje zákulisie terénneho výskumu stále živej rómskej hudby- Matej Drlička a operní kritici sa vyjadrujú k pokračujúcej kríze v Opere SND- skladateľ Peter Zagar a klaviristka Veronika Lovranová četujú o viedenskom koncerte Iva Pogorelića- gitarista a skladateľ Marián Budoš rozpráva o hudobnom živote bez predsudkov v Austrálii- predstavujeme nový košický súbor Alia amnis- ...recenzie festivalov, koncertov, nových CD...

TÉMA: O divadle bez diváka a nezodpovedaných otázkach, ROZHOVORY: Na violončelách ma priťahuje farebnosť (E. Prochác), S José Curou, NA CHATE: J. Dekánková a F. Báleš, V NOVEJ KRAJINE: C. B. Bigelow, HISTÓRIA: 106 taktov na ceste k revolúcii v hudobných dejinách (znovuobjavenie Pohrebnej piesne Igora Stravinského), AURIS INTERNA: Antropológia kultúrneho antagonizmu, SERIÁL: Hudba v časoch neslobody - Indoktrinácia piesňou, POVIEDKA: Ruky (V. Rozenbergová), SPRAVODAJSTVO: T. Ursínyová – dáma pevných zásad / J. Blaho - namiesto blahoprajného medailónu / K nedožitej osemdesiatke E. Hahnovej / Rok so Sphérou - Synagóga Žilina, Inter arma... (I. Valentovič),KONCERTY: Slovenská filharmónia (D. Raiskin, A. Volodin, K. Lifschitz, G. Wallisch, J. Joseph, Slovenský komorný orchester, D. Karvay) / ŠKO Žilina (D. G. Carreras, K. Samuelčík, O. Dohnányi, I. Gajan, M. Masaryková, J. Gráf, M. Trávniček, Ad una corda) / Ensemble Ricercata (A. Demoč, I. Šiller, D. Danel, Ron. Šebesta) / Jarné Konvergencie (M. Paľa, L. Fančovič, Navarra String Quartet, Ron. Šebesta, N. Skuta, B. Dugovič, K. Smetanová, P. Pažický, B. M. Gilmore, C. B. Bigelow, Y. Roshko, J. Iršai, R. Roth) / Turné Slovenského filharmonického zboru, Viedeň: Tristan a Izolda.„Aký zmysel má naša práca v čase vojny? ...treba robiť ďalej ako najlepšie vieme, to, čo sme robili doteraz? ...lebo to je prejavom lepšieho a vznešenejšieho v človeku...“ pýta sa vo svojej úvahe muzikológ a riaditeľ Hudobného centra Igor Valentovič. Azda. Dúfajme...Reflexie koncertov, nahrávok, rozhovory, glosy, témy z hudobnej histórie, texty výsostne o hudbe, ale aj s jej presahmi do iných oblastí, polemika... To všetko je májové vydanie Hudobného života.Asi mnohí vnímate turbulencie v Opere SND, ktorá už zaujíma novinárov naprieč mediálnym spektrom – verejnoprávnymi médiami počnúc a bulvárnymi končiac. Veríme, že v mozaike rôznych spracovaní zaujme aj náš odborný pohľad. Téme sme sa venovali v minulom čísle rozhovorom s riaditeľom opery Luborom Cukrom. Pokračovali sme zaslaním otázok generálnemu riaditeľovi SND Matejovi Drličkovi. Napriek prísľubu sme sa odpovedí do našej uzávierky nedočkali. K téme prináša analytický materiál Robert Bayer.V bratislavskej kaviarni sa zišli dvaja violončelisti – v uvoľnenej muzikantskej debate spovedal Ján Slávik Eugena Procháca, ktorý už má tak trochu dôvod na bilancovanie svojej plodnej umeleckej i organizátorskej kariéry.Momentálne najrelevantnejšie hudobné ocenenia – verejnoprávne Rádiohlavy – si všimli aj inšpiratívny vklad Františka Báleša nielen k Hviezdoslavovej storočnici ale aj do problematiky zhudobňovania slovenskej poézie vôbec. Chatovala s ním Jana Dekánková.O vzrušení, po ktorom prahne každý hudobný historik – objavení nového či strateného diela – sa dozvedáme z textu Martiny Kamenskej. V hlavnej úlohe: Pohrebná pieseň Igora Stravinského.Soňa Jeseničová sa medzičasom pustila do seriálu Hudba v časoch neslobody, ktorý prináša aj v dnešnej dobe veľmi aktuálne konotácie. V tomto čísle sleduje autorka silu angažovanej propagandistickej piesne.Medzi jubilantmi, ktorých si všímame v tomto čísle, je aj pani Terézia Ursínyová, s Hudobným životom spätá od jeho úplných začiatkov – ako autorka, redaktorka a prvá zástupkyňa šéfredaktora. Gratulujeme a ďakujeme!Je toho viac, napríklad pokračovanie poviedok na hudobné motívy – a na objednávku Hudobného života – od Vandy Rozenbergovej, opätovnej finalistky literárnej ceny Anasoft litera.Robme ďalej ako najlepšie vieme...Andrea SerečinováJozefom GráfMilana Paľ

TÉMA: Opera SND: Lock (aj) down? (L. Cukr), OSOBNOSŤ: Valentin Silvestrov, ROZHOVOR: Saxofóny pod mikroskopom (A. van Zoelen), ANALÝZA: Alexander Skriabin - Symfónia č. 2 op. 29, V NOVEJ KRAJINE: Igor Vlakh, SERIÁL: Hudba v časoch neslobody - Spevavé Slovensko?, JAZZ: Bratislava Hot Serenaders - Hráme čoraz lepšie... už 30 rokov, POVIEDKA: V. Rozenbergová - Tajnostkár, AURIS INTERNA: Mučiaci potenciál hudby.Hudobné divadlo: Opera Štátneho divadla Košice na festivale OPERA 2022 v Prahe / Nová krv do žíl slovenskej opernej réžie? (Štátna opera v Banskej Bystrici, r. P. Viecha) / Voda, krv, ale nie muzikál nad vodou (r. J. Ďurovčík), Krátke šťastie tenoristu - I. JakubekRecenzie: Slovenská filharmónia (P. Shamaeva, D. Raiskin, J. Judd) / SOSR (Rozhlas pre Ukrajinu - A. Dimcevski, K. Ilievsky) / Ensemble Ricercata (Sakrálny minimalizmus L. Borzíka) / Albrechtina [(Ne)známa hudba Petra Zagara - Moyzesovo kvarteto, Mucha Quartet] / ŠKO Žilina (S. Almondo, M. Katz, J. Bogdan, J. Rožeň) / Florilegium Musicum Žilina (Schola Minor, L. A. N. consort, Ensemble Thesaurus Musicum) / Grigorij Sokolov vo Viedni, Hudba spod kaukazského snehu.

Nevyspytateľnosť života nabrala v posledných týždňoch na obrátkach a udalosti logicky zasiahli aj do obsahu nášho aktuálneho čísla. Zachytávame pocity hudobníkov, ktorí u nás azda ako prví reagovali na vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Mladá ukrajinská zbormajsterka Veronika Demidovich sa hneď v ten štvrtok dvadsiateho štvrtého postavila na Primaciálne námestie v Bratislave a so Speváckym zborom Technik natočila čoskoro virálne video (čítajte na str. 16). O pár metrov ďalej, v Redute, sa pred publikum musel postaviť Rus Daniel Raiskin, šéfdirigent Slovenskej filharmónie. S myšlienkami na svoju ukrajinskú manželku, ktorá sa v tom čase nachádzala v Charkove. „Neviem, či svoju ženu ešte niekedy uvidím“, povedal do kamery RTVS. Ten pohľad hovoril za všetko a vystihoval údes toľkých z nás… Dirigovať mal Prokofievovu kantátu Alexander Nevskij. Ešte deň predtým by spomínaná konštelácia bola takmer úplne bez vône a zápachu. Stačilo pár hodín a predstava, že v bratislavskej Redute bude zbor povolávať ruský ľud do boja, sa stala prinajmenšom bizarnou. Situácia Daniela Raiskina akoby v zrýchlenom zábere predznamenala skľúčenosť, nevyspytateľnosť a zmätenosť ďalších dní (str. 14).Svet okolo sa začal meniť a aj ten hudobný sa už vyhraňuje voči „ruskému“. Exemplárnym prípadom sa stal dirigent Valerij Gergijev, s ktorým začali rozväzovať spolupráce postupne asi všetci na Západe – od operných a koncertných domov cez festivaly až po agentúry. Gergijev ako symbol mohol dobre fungovať, lenže dalo sa tušiť, že bude len prvým dielikom veľmi dlhého domina, ktoré bude postupne strácať svoju zreteľnú čierno¬ bielu farebnosť (str. 12 a 14). Naša výborná mladá autorka Martina Kamenská miluje ruskú hudbu a kultúru a túžila študovať v Rusku. Podarilo sa. Dnes nás z Petrohradu informuje o tom, ako sa mnohé hudobné inštitúcie a profesijné organizácie postavili proti „špeciálnej operácii“ (str. 18) a napriek krátkemu času nám poskytla aj vhľad do dejín blízkej ukrajinskej hudby (str. 22). Veľká vďaka! V snahe poskytnúť obraz o hudbe na Ukrajine sme načreli aj do iných žánrov a četovali sme so známym spevákom Štefanom Štecom, ktorý má vrelý vzťah k tradičnej ukrajinskej hudbe (str. 20). Za paralelami aktuálnych udalostí v našich dejinách netreba chodiť príliš ďaleko, aj keď u nás mala podobná špeciálna operácia v porovnaní s Ukrajinou len minimálne následky. Aj preto sme v Analýze siahli po texte Ľubomíra Chalupku, ktorý pred dvadsiatimi rokmi napísal o skladbe Ladislava Burlasa Planctus, reagujúcej na udalosti v auguste 1968. Je toho, samozrejme, viac: recenzie koncertov, CD, kníh, nový seriál o hudbe v časoch neslobody. Aj keď, ten je vlastne tiež asi nechcene aktuálny…

Rozhovory: Peter Zagar, Peter Zajíček, Pavol Krška, Štefan Sedlický, Osobnosť: Marian Lapšanský, Jubileum: Lýdia Urbančíková, 100 rokov Speváckeho zboru slovenských učiteľov, V novej krajine: Natália Lugovkina, Hudba dnes: Festival Next, Inštitút elektroakustickej hudby a akustiky, História: Korešpondencia Márie Potemrovej s Aleksandrom Kulisiewiczom, Analýza: F. Liszt - oratórium Kristus, Poviedka: V. Rozenbergová - Kalimba, Glossy: Monika Melcová, Jakub Filip, Jana Dekánková, Recenzie koncertov: Slovenská filharmónia, Štátna filharmónia Košice, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenský komorný orchester, Ensemble Ricercata, JAZZ: Peter Adamov, Traditional Club Bratislava, Basový archív J. Kalásza, Recenzie CD albumov a publikácií

V našom DECEMBROVOM čísle nájdete aj: ROZHOVOR s Jánom Prievozníkom o Bassfeste+ 2021 NA CHATE s Janou „Shinou“ Lokšenincovou PRÍBEH HUDBY - projekt Bratislavského chlapčenského zboru a jeho dirigenta Gabriela Rovňáka ml.ANALÝZA: Gustav Mahler - Symfónia č. 9 MUZIKOLÓGIA: Nové cesty hudobnej semiotiky a estetiky - belehradská konferencia Music-Musicology-Interpretation HISTÓRIA: Zakaria Paliašvili - príbeh gruzínskej národnej opery HUDOBNÉ LOKALITY: Nová synagóga, Žilina JAZZ: Priekopníci jazzového kontrabasu: Jimmie Blanton a Slam Stewart HUDOBNÁ DIELŇA Juraja Kalásza RECENZIE KONCERTOV: Nová slovenská hudba a Katarína Turnerová v Slovenskej filharmónii, Jakub Čižmarovič v Štátnej filharmónii Košice, Pandemic Mass/Requiem v Slovenskom rozhlase, Jan Gunnar Sørbø a Kinan Azmeh v ŠKO Žilina, Bratislava Mozart Festival, festival zborového spevu Voce Magna 2021 HUDOBNÉ DIVADLO: Traviata plná otáznikov (SND), Massenetov Werther (Štátne divadlo Košice), Prokofievova Popoluška (Balet SND) ZAHRANIČIE: Viedeň (P. Kopatchinskaja a S. Gabetta), Praha (Česká filharmónia - Koncert pro svobodu a demokracii, Klavírny festival Rudolfa Firkušného), Porto (WOMEX 2021) POVIEDKA: V. Rozenbergová: 1918

Mesačník o klasickej hudbe a jazze. GENERÁCIA XXI: Súčasná hudba s perzskou príchuťou MIESTO PRE DVOCH: Ako sa žije... výrobcom raritných hudobných nástrojov SVEDECTVÁ DOBY: Neznášal som preplnenú scénu a prázdne hľadisko (Július Gyermek) HUDBA DEŤOM: Objavovanie tradičnej hudby s BANDOU MINIPROFIL: Peter Korman *1988 jazzový kontrabasista HUDOBNÉ SPRAVODAJSTVO: Slovenská filharmónia HISTÓRIA: Vladimír Blahovec (1920–1944) JAZZ: Jazzové orchestre východného bloku.

Edita Gruberová (1946-2021) - svetová kráľovná belcanta, Rozhovor: I. Valentovič... nielen o hudbe v Dome Albrechtovcov, Analýza: L. van Beethoven: Sonáta č. 23 „Appassionata“, Hudobné lokality: Dom umenia Piešťany, Z dejín slovenskej populárnej hudby: Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave,Spravodajstvo: Bratislavské hudobné slávnosti, Slovenská Filharmónia, Štátna filharmónia Košice, Medzinárodný organový festival I. Sokola, Albrechtina: Neznáma hudba, Golden Age Festival, Zahraničie: Praha (Česká filharmónia, Symfonický orchester Českého rozhlasu, Symfonický orchestr hl. m. Prahy FOK) - Viedeň (Viedenská Štátna opera) - Česká Lípa (Lípa Musica), Hudobné divadlo: Turandot v Banskej Bystrici, Tancom k sebe (Balet SND & SĽUK), Jazz: Hudobná dielňa V. Nikulina, Priekopníci jazzového kontrabasu: B. Haggart a M. Hinton, Poviedka: Vanda Rozenbergová: Hommage à D. B. / 2021.

Fenomén: Miles Davis 30 rokov po...; Osobnosť: Juraj Hatrík: „Ak máš dve cesty, vyber si tú ťažšiu“; Miesto pre dvoch: ... členov Slovenského komorného orchestra (J. Alexander, P. Bogacz ml.); V novej krajine: Klára Přecechtělová;Hudobné divadlo: Vojvodkyňa z Chicaga prvýkrát v Košiciach, Maestrovi k narodeninám (P. Dvorský); Na chate: Ján Klíma a Samuel Alexander; Analýza: Bohuslav Martinů: Památník Lidicím; Poviedka: V. Rozenbergová: Bubeník;Jazz: Hudobná dielňa - Gabo Jonáš Trio; Zahraničie: Hudobne o divadelnom festivale (festival Divadlo, Plzeň), Fascinujúca introspektíva (E. W. Korngold: Mŕtve mesto, Kolín nad Rýnom), Dvořákova Praha, Ostravské dni novej hudby 2021; Recenzie koncertov: Konvergencie, Allegretto Žilina 2021, Sleepover, Two Pianos (Diana a Ivan Buffovci), Slovenská sakrálna tvorba u Jezuitov, Organové dni Jozefa Grešáka.

Miesto pre dvoch: Ako sa žije „dvom klaviristom v jednom dome“ (N. a M. Skutovci), V novej krajine: Ken-Wassim Ubukata (FR), Veľké osobnosti v malých lokalitách: Dagmar Duždová, História: V tieni staršieho brata: Nikolaj Rubinštejn, Na chate so Zuzanou Mojžišovou, Esej P. Katinu - Umenie a sloboda, Jazz: Priekopníci jazzového kontrabasu: Walter Page a John Kirby / Hevhetia pod pyramídou, Z organového kokpitu Moniky Melcovej, Orchestrálne kurzy ako príprava na život, Poviedka V. Rozenbergovej: Na Siedmej avenue, Spravodajstvo: Viva Musica! 2021, Slovenské historické organy „30“, Košická hudobná jar, ARTIS v Prešove, Hudba Modre, Wagnerovský festival v Bayreuthe, operný galakoncert Star Gala in the Park v Budapešti, Recenzie albumov a publikácií.

Mesačník o klasickej hudbe a jazze.

Osobnosť: Miro Bázlik - deväťdesiatročný, Rozhovory: M. Tóth - Black Angels Songs / Sisa Michalidesová, Hudobné divadlo: Tradícia koncertov v Opere SND, Téma: Rádiohlavy – už druhýkrát pandemické, Analýza: L. van Beethoven: Sonáta č. 11 B dur op. 22, Muzikológia: Ernst Kurth, Z organového kokpitu M. Melcovej: Dánsky galavečer v Jesuskirken, Zahraničie: Nazretie do duší - Onegin brnianskeho Národného divadla vysielaný na ČT art, V novej krajine: Szilárd Buka, Na chate: Ján Klíma a Ján Slávik, Miniprofil: Ester Wiesnerová, Hudobné lokality: Letohrádok Dardanely v Markušovciach, Druhý fokus: Peter Machajdík, Spravodajstvo: Slovenská filharmónia s Danielom Raiskinom / Piano Days 2021 / Stará hudba stále online.

Spomíname: G. Ovsepian, M. Kopačka, Hudobné divadlo: Pandemická Zimná cesta, Zahraničie: James Levine – umelec na pranieri, Anketa: Boj s vírusom na hudobných školách, V novej krajine: Luis Felipe Ramírez Santillán, Na chate: Ján Klíma a Ladislav Fančovič, Miesto pre dvoch: Ako sa žije… koncertným majstrom (J. Čižmarovič, M. Wollong), Muzikológia: Cnosť či účel? Renesančný patronát vs. crowdfunding, Analýza: L. van Beethoven: Sonáta č. 4 Es dur op. 7, História: Sergej Tanejev, Fenomén: Vivat Hevhetia!, Jazz: Rozhovor s Marcelom Buntajom / Hudobná dielňa S. Palúcha: Sunny, Druhý fokus: Jana Kmiťová, Spravodajstvo: S českou klasikou, no trochu inak / Žilinčania komorne / Február a marec so starou hudbou

Mesačník o klasickej hudbe a jazze. Obsah čísla: Spravodajstvo - Slovenská filharmónia, ŠKO Žilina, ŠF Košice, Z organového kokpitu - Kráľovský nástroj vo filme (M. Melcová), Rozhovory - S. Krekovič (festival NEXT), F. Řihout (Otáčavé hľadisko v Českom Krumlove), J. Kotača (Cotatcha Orchestra), V novej krajine - Nazar Spas, Miniprofil - Lenka MolčányiováZahraničie - Mozartove narodeniny v Stavovskom divadle, Problematický Čarostrelec, Miesto pre dvoch - Ako sa žije… cimbalistom (M. Comendant, E. Ginzery), Na chate - Ján Klíma a Ivan Šiller, Príloha - K. Sixtová: Spomienky na môjho brata, Hudobné lokality - Koncertná sála P. I. Čajkovského, Moskva, Analýza - L. van Beethoven: Sonáta č. 8 c mol, Jazz - Chick Corea (1941–2021), Prvé dámy starého jazzu - Valaida Snow, Hudobná dielňa Michala Bugalu, Druhý fokus - Nao Higano

- Rozhovory: A. Demoč, Ľ. Michalková, D. Wania a S. Klima - Spomíname: R. Berger, I. Medňanská, L. Komárek, O. Demo - Hudobné divadlo: D. Radok - Fenomén: Novoročné koncerty Viedenských filharmonikov - Miesto pre dvoch: Ako sa žije... chrámovým organistom - Hudobné lokality: Bratislavská YMCA - História: Neznámy Rachmaninov, Antonio Salieri - Analýza: P. Boulez: Dérive 1 - V novej krajine: Kiril Stoyanov - Jazz: Hudobná dielňa K. Kováča - Prvé dámy starého jazzu: L. Hardin Armstrong - Druhý fokus: Palo Macho

45 rokov Moyzesovho kvarteta Alilo, gruzínske koledy Theatermann Juraj Beneš Jozef Kolkovič Roman Berger 90 Husľová škola a Metodika hry na husliach V. Kořínka Hudobná dielňa R. Ragana st. Prvé dámy starého jazzu: Viola Smith

Mesačník o klasickej hudbe a jazze.

Autor publikácie Mikuláš Jelinek pôsobil v slovenskej i nemeckej hudobnej kultúre v 2. polovici 20. storočia ako huslista, orchestrálny hráč i ako významný pedagóg husľovej hry a organizátor hudobného života. Kniha prináša dve desiatky jeho úvah z oblasti pedagogiky husľovej hry a je doplnená rozhovormi s huslistami dvoch generácií Juraja Tomku a autora. Autorove úvahy sa pritom opierajú nielen o fundamenty stredoeurópskej sláčikovej školy, ale predovšetkým o pol storočia trvajúcu pedagogickú prax.