Petit Press

Tieto príbehy počúvali od svojich prarodičov vaši predkovia a tvoria skrytý poklad slovenských ľudových rozprávok. Významný slovenský jazykovedec Samo Czambel ich spísal najmä na strednom a východnom Slovensku, na prelome 19. a 20. storočia. Ponúkame vám výber tých najkrajších.

„Akoby hrach na stenu hádzal“, „Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo“ či „Pýcha pred pádom chodí“. Všetci tieto príslovia poznáme, niektoré občas použijeme. Za to, že úplne nezmizli, vďačíme aj Adolfovi Petrovi Zátureckému. Stovky ich zozbieral, rozdelil podľa vlastností, na ktoré odkazujú a vydal (1896). Historické príslovia a porekadlá neprenášajú len milý závan starosvetskosti, ale aj presnú snímku mentality našich predkov.

Milovník slovenskej ľudovej slovesnosti Adolf Peter Záturecký zozbieral a vydal už v roku 1894 vyše 600 hádaniek. „Toto sa vydáva nielen pre poznanie našich národných duševných darov, ale aj pre milú zábavu a cvičenie umu mládeže našej. Ona má rada — veľmi rada povesti aj hádanky. Nech si tu nik nič nedomýšľa. Všetky dvojzmyselné hádanky sú prísne vyničené.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Filozofiou Maca Mlieča je poriadne robiť celý život a statočne zomrieť. Autor kritizuje pánov, spoločnosť, zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a postihnutým. V tejto poviedke vytvoril jednu zo svojich najkrajších postáv. Mliečove morálne vlastnosti, ľudskosť sú v ostrom kontraste nielen s jeho odpudzujúcim zovňajškom, ale aj s charakterovými vlastnosťami gazdu a richtára v jednej osobe.

Boli časy, keď pre našich dávnych predkov bolo bežné nebezpečenstvo násilných a zničujúcich vpádov Osmanov. Počerní cudzinci plienili a obsadzovali mestá a osady. Zároveň boli aj mužmi a nachádzali tu krásne ženy. Napríklad Žofiu, najkrajšie dievča Myjavy, ktorá chystá svadbu s pánom hradu Branč Jankom Černokom. No Žofia sa páči aj agovi Osmanovi. Osman priamo na svadbe zajme Žofiinho milého. Žofia sa rozhodne nájsť milého a oslobodiť ho. Strhujúcu romantickú povesť Púť lásky (1845) napísal štúrovec Ján Kalinčiak.

Humoristicko-satirická poviedka, ktorej hlavným hrdinom je Aduš Domanický z Domaníc, predstavuje slovenské hynúce a upadajúce zemianstvo. Kukučín vykresľuje chudobný, pasívny typ zbytočného človeka, ktorý majetok premrhá, nestará sa o rodinu; je sebavedomý, chválenkársky, chvastá sa majetkom, ktorý nemá. Od každého si požičiava peniaze a sľubuje, že ich vráti, keď jeho bohatý báčik z Chochoľova umrie a on zdedí veľký majetok. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„V peknej, teplo zakúrenej izbe sedela mladá žena. Čelo samé mračno, ústa tvrdo zavreté. Myslela, že má vážnu príčinu hnevať sa na celý svet a na všetkých ľudí. Veď každý mal niekoho, len ona bola sama. V každom dome chystali stromček, len ona nemala komu…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Tieto príbehy počúvali od svojich prarodičov naši predkovia a tvoria skrytý poklad slovenských ľudových rozprávok. Významný slovenský jazykovedec Samo Czambel ich spísal najmä na strednom a východnom Slovensku, na prelome 19. a 20. storočia. Ponúkame vám 2. diel výberu tých najkrajších.

J. G. Tajovský vo svojich spomienkach opisuje, ako počas svojho učiteľovania v Banskej Bystrici ukradol túto knihu z knižnice pravotára Hanzlíka: „Všetko budeš vedieť, keď tú knižku budeš mať,“ šepkal mi biblický pokušiteľ. Tam ju čítať, to nevydržím. Veď sa to treba učiť, a nie čítať ako rozprávku… „A už ťa ukradnem…“ Slovenským študentom ju odporúča nasledovne: „A keď ju mať budete, učte sa ju, učte sa ju naspamäť. Z nej sa naučíte slovensky, z nej sa naučíte ceniť si diela otcov… Dejiny literatúry budia literárne talenty. A kto by z vás nechcel byť spisovateľom?!“.

Vidíte zrnko – lyrická próza, zamyslenia a úvahy básnika, dramatika, prozaika, predstaviteľa katolíckej moderny, autora vyše stovky kníh – Rudolfa Dilonga. Napísal ju v exile, vydali a vytlačili ju v Kanade.

„Všetko prežijeme ako v búrke buky, / ku slnku len túžia, hoc stratili ruky. / Vždy ďalej, vždy vyššie, vždy k tomu, čo vábi… / Život! — chceme ťa zmôcť, a sme ti len — rabi!“ Poézia zo Zlatého fondu SME.

„Dielko toto odosielam medzi veľactené obecenstvo so stanovišťa tej presvedčenosti: že ono v mnohých pádoch ľudu nášmu môže sa stať opravdivým dobrodincom… Dielko toto podáva nám lieky v hojnosti v prírode sa nachádzajúce, ktorými ju Boh k nášmu dobrému obohatil. Dľa návodu dielka tohoto pokračujme aspoň dotiaľ, dokiaľ zkúsený lekár k pomoci prispeje.“ Liečiť sa už podľa tejto knihy dnes nebudeme, ale dozvieme sa, aké metódy a prostriedky používali lekári i liečitelia v minulosti. Digitalizátori Zlatého fondu SME prepísali dielo zo švabachu.

„Šťastná to žena!“ — múdra, láskavá, starostlivá, milujúca svoju rodinu, vychovávajúca vnúčatá a ochotná poskytnúť každému dobrú radu i pomoc. Taká je babička, hlavná hrdinka knihy Boženy Němcovej. Dielo sa dočkalo divadelného, televízneho i rozhlasového spracovania a mnohých vydaní aj prekladov. Ponúkame vám Babičku v slovenskom preklade Terézie Vansovej. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Jednou z Divadelných hier Jonáša Záborského z r. 1870 je i smutnohra Báthoryčka, čerpajúca námet zo života grófky Alžbety Báthory, známej ako krvavá „Čachtická pani“.

Podľa ústnej tradície bol Babilon budapeštiansky mešťan, pochádzal z Gemera, z mnohodetnej rodiny. V mladosti sa pretĺkal životom ako sirota, no skončil ako majiteľ reštaurácie v Pešti. Schádzali sa tam okolo stola popredné slovenské kultúrne osobnosti. Knihu napísal živou, krásnou štúrovskou slovenčinou, občas prešpikovanou germanizmami. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči (1870) je výsledkom dvadsiatich rokov zhromažďovania receptov a poznatkov z gastronómie a obsahuje vyše 1500 receptov s osobitným zreteľom na slovenskú kuchyňu.

Kniha čitateľom odhaľuje svet vidieckych bálov, krásnych žien a bohatých mužov, ale aj nerovnosti spoločenských vrstiev, klebiet, intríg a prekážok v láske. Hlavná postava počas deja prichádza na to, že nie je možné ľuďmi manipulovať podľa vlastných predstáv. Prostredníctvom hľadania vhodného muža pre svoju chránenkyňu je konfrontovaná s vlastnou pýchou a prehnaným sebavedomím, ktoré jej takmer znemožnia nájsť vlastné šťastie v podobe životnej lásky Georgea Knightleyho. Aj napriek mnohým ľúbostným zvratom sa príbeh Emmy aj chudobného dievčaťa končí happy endom. Románu Emma bola venovaná aj filmová podoba – v americkej verzii stvárnila hlavnú úlohu Gwyneth Paltrow, v britskej Kate Beckinsale.

„Veľa ľudí je u Ťapákov… Keď sa všetci sídu, temer nestačia lavice. A keď obsadnú stôl na obed, čo len po sedem ráz začrú do misy lyžicami, už sa i vyprázdni… Ľudu dosť, ale to je chyba, že nieto hlavy v dome…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Nie je div, že tento krásny kraj každému sa zazdá, kto ho raz uvidí. Nie sú to kraje alpské s ich divou, veľkolepou scenériou; nie sú to ani úrodné síce, ale pre horniaka náramne nudné stepi a pusty; ale je to tá pravá krajinárska streď, to „juste milieu“, o ktorom radí mudrc ľuďom: „medium tenuere beati“.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Je v nich toľko prirodzenosti, naivnosti, poézie, hlbokej múdrosti životnej, obraznosti pod závojom ľahučkej irónie, dobroty srdca, ľudskosti, krásy a pravdy v detskom rúchu a podaní, a predsa i pre dospelých veľkej váhy a hĺbky, že z tohoto pokladu možno tušiť ušľachtilé srdce ľudské.“ Takto charakterizoval Andersenove rozprávky vydavateľ Anton Macht v roku 1930. Mnohé z týchto rozprávok už v novších vydaniach nenájdete. Klasika zo Zlatého fondu SME.

František Otto Matzenauer — spisovateľ, prekladateľ, pedagóg, ale i skladateľ a dirigent. Jeho diela sa často skrývajú pod pseudonymami M.Beňovský, Edmund Živný, Slavomír Temný, Stará firma… Nás tentokrát zaujal svojou zbierkou anekdot, vtipov a žartov. Ponúkame vám jeho Slovenský anekdotár. Zlatý fond SME.

Začítajte sa do poézie K. A. Modrányiho. Básne a piesne nadväzujú na poéziu Andreja Sládkoviča a jeho rovesníkov alebo čerpajú z ľudových piesní i povestí. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Historicko-dobrodružný román o ľudovom hrdinovi a dobrodincovi zo 17. storočia, Jurajovi Jánošíkovi. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Počas svojho života trávil Kukučín Vianoce na viacerých miestach zemegule - v rodnej Jasenovej, počas štúdií v Prahe, neskôr v Chorvátsku i v Južnej Amerike. Na rôznych miestach sa odohrávajú i jeho vianočné príbehy. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Valaská škola“ — je to životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši, „mravúv stodola“ — sú zasa mravné ponaučenia a praktické rady o rozmanitých veciach a životných otázkach na základe náboženských, svetských a občianskych morálnych zásad. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Rysavá jalovica patrí k slovenskej klasike tak, ako Tatry k slovenskej prírode. Alkohol, Adam Krt, krava na predaj a prísna manželka je známa najmä v televíznej adaptácii, no základ má práve v poviedke z rannej tvorby Martina Kukučína. Dielo vzniklo už v roku 1885.

Príbeh ženy, chudobnej vdovy, láskavej, milujúcej a obetavej matky troch detí. Povinné čítanie zo Zlatého fondu SME.

Realistická poviedka, ktorá sa stala aj predlohou televízneho filmu. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dom v stráni napísal Martin Kukučín po odchode zo Slovenska na chorvátsky ostrov Brač. Inšpirovali ho príbehy, ktoré ako lekár počúval a zažíval na vlastnej koži. Prostredníctvom ľúbostného príbehu mladého statkára Nika a sedliackej dcéry Katice si môžeme urobiť obraz o sociálnych rozporoch vtedajšej spoločnosti. Povinné čítanie.

Na jednej strane krutí otrokári, na druhej utláčaní otroci, ktorí sú v Južnej Amerike v 19. storočí považovaní len za tovar. Je tu však i láska a nádej na zmenu k lepšiemu. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Kniha o fenoméne vysoko spracovaných potravín, ktoré v súčasnosti predstavujú väčšinu našej každodennej stravy. Lekár a výskumník Chris van Tulleken pútavo vysvetľuje, ako sa na náš tanier dostali laboratórne zmesi, prečo ich máme tak radi a čo robia s naším telom (zďaleka nejde len o nárast hmotnosti), zdravím, spoločnosťou i planétou. Máme právo vedieť širšie súvislosti o tom, čo jeme a pijeme, a autor nám ich v knihe ponúka.Nenájdete v nej žiadne príkazy či zákazy, ale množstvo vedeckých faktov, zistených skutočností a výsledkov experimentov. Vydajte sa na objavnú cestu svetom potravinárstva a nášho stravovania.

Črty, poviedky a novely situované spravidla do horského prostredia Kysúc. Bielek bol prvým autorom, ktorý uviedol kysucký región do umeleckej literatúry.

Ústrednou postavou románu je zvrhlík, neľútostný Ľudovít Fekete. Votrie sa do rodiny Veselovskovcov, ožení sa s ich prekrásnou dcérou Faninkou, ktorú beštiálne zavraždí, dostane sa na galeje a napokon pomätený hynie. Okolo neho krúti sa Vansovej román, jeho ako dieťa doby a spoločnosti vykresľuje v napínavých a hrôzostrašných situáciách a súčasne cez neho obžalúva mravy a nespravodlivosť tých čias. Stupňovanie hrôzy, bezcitnosť a diabolstvo tohto bezohľadného pánika, zbesilosť jeho činov, to všetko je písané s takou presvedčivosťou, že knihu prečítate jedným dúškom.

„Akoby hrach na stenu hádzal“, „Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo“ či „Pýcha pred pádom chodí“. Všetci tieto príslovia poznáme, niektoré občas použijeme. Za to, že úplne nezmizli, vďačíme aj Adolfovi Petrovi Zátureckému. Stovky ich zozbieral, rozdelil podľa vlastností, na ktoré odkazujú a vydal (1896). Historické príslovia a porekadlá neprinášajú len milý závan starosvetskosti, ale aj presnú snímku mentality našich predkov.

Humor a satira nasýtené ľudskou múdrosťou, dôvtipné postrehy provokujúce k zamysleniu. „Múdrejší ustúpi. Veď hej, ale namiesto múdreho hlúpy nastúpi.“ „Zemiaková vňať vždy nepovie, aký má zemiak. Zemiak je pod zemou.“ „Len trochu trpezlivosti treba mať a svet bude bohatší o tú trochu trpezlivosti.“

Najobľúbenejšia a najčastejšie adaptovaná Palárikova veselohra. Vyslovil v nej i svoje demokratické názory na vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. Poukázal na potrebu tolerancie a zmierenia medzi oboma národmi. Odsudzuje odrodilstvo, ale zároveň hovorí, že si treba vážiť aj príslušníkov iných národov. Ústrednou témou je boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku. V hre využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká množstvo humorných situácií a komických zápletiek.

„Takto ju volali. A ja, hoci sme boli už pred sobášom, nevedel som a ani dnes neviem, či to bolo len jej priemenie, alebo bola tak zapísaná aj v matrike. Slúžila u Michalčíka, ktorý mal obecnú krčmu na Beňuši, ale najradšej kupčil so statkom a v krčme nechával svoju ženu, a keď tá mala zaneprázdnenie, nuž aj Malku. Tam som sa s ňou poznal, lebo na beňušskom hornom salaši som ja dva roky valašil a v obecnej som sa neraz pristavil, ba niekedy aj noc prespal, keď som sa oneskoril v dedine a ťažilo sa mi nocou na salaš...“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Môžete si ich ľahko nájsť na mape. Choďte smelo hore Hronom a tam, kde sa vám už zelená farba zpod prsta celkom vylení, zabočte doľava k potoku, ktorému zabudli pripísať meno, alebo nevedeli, ako sa volá; hoci odjakživa celý vidiek ho nazýva Belicou...“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Príbeh o nevinnom mužovi, ktorý je neprávom uväznený. Po vyslobodení z väzenia absolvuje premenu na tajomného grófa, aby sa dostal medzi smotánku a začne likvidovať ľudí, ktorí sa pričinili o jeho uväznenie.Francúzsky román, klasika zo Zlatého fondu SME.

Ktorú z troch priateliek si napokon nájde veľké šťastie? Klasika zo Zlatého fondu SME.

Najrozsiahlejší výber z básnickej tvorby Ľudmily Podjavorinskej adresovanej deťom. Básničky pre deti zo Zlatého fondu SME.