Petit Press

Tieto príbehy počúvali od svojich prarodičov vaši predkovia a tvoria skrytý poklad slovenských ľudových rozprávok. Významný slovenský jazykovedec Samo Czambel ich spísal najmä na strednom a východnom Slovensku, na prelome 19. a 20. storočia. Ponúkame vám výber tých najkrajších.

Filozofiou Maca Mlieča je poriadne robiť celý život a statočne zomrieť. Autor kritizuje pánov, spoločnosť, zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a postihnutým. V tejto poviedke vytvoril jednu zo svojich najkrajších postáv. Mliečove morálne vlastnosti, ľudskosť sú v ostrom kontraste nielen s jeho odpudzujúcim zovňajškom, ale aj s charakterovými vlastnosťami gazdu a richtára v jednej osobe.

Humoristicko-satirická poviedka, ktorej hlavným hrdinom je Aduš Domanický z Domaníc, predstavuje slovenské hynúce a upadajúce zemianstvo. Kukučín vykresľuje chudobný, pasívny typ zbytočného človeka, ktorý majetok premrhá, nestará sa o rodinu; je sebavedomý, chválenkársky, chvastá sa majetkom, ktorý nemá. Od každého si požičiava peniaze a sľubuje, že ich vráti, keď jeho bohatý báčik z Chochoľova umrie a on zdedí veľký majetok. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Akoby hrach na stenu hádzal“, „Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo“ či „Pýcha pred pádom chodí“. Všetci tieto príslovia poznáme, niektoré občas použijeme. Za to, že úplne nezmizli, vďačíme aj Adolfovi Petrovi Zátureckému. Stovky ich zozbieral, rozdelil podľa vlastností, na ktoré odkazujú a vydal (1896). Historické príslovia a porekadlá neprenášajú len milý závan starosvetskosti, ale aj presnú snímku mentality našich predkov.

Boli časy, keď pre našich dávnych predkov bolo bežné nebezpečenstvo násilných a zničujúcich vpádov Osmanov. Počerní cudzinci plienili a obsadzovali mestá a osady. Zároveň boli aj mužmi a nachádzali tu krásne ženy. Napríklad Žofiu, najkrajšie dievča Myjavy, ktorá chystá svadbu s pánom hradu Branč Jankom Černokom. No Žofia sa páči aj agovi Osmanovi. Osman priamo na svadbe zajme Žofiinho milého. Žofia sa rozhodne nájsť milého a oslobodiť ho. Strhujúcu romantickú povesť Púť lásky (1845) napísal štúrovec Ján Kalinčiak.

„Dielko toto odosielam medzi veľactené obecenstvo so stanovišťa tej presvedčenosti: že ono v mnohých pádoch ľudu nášmu môže sa stať opravdivým dobrodincom… Dielko toto podáva nám lieky v hojnosti v prírode sa nachádzajúce, ktorými ju Boh k nášmu dobrému obohatil. Dľa návodu dielka tohoto pokračujme aspoň dotiaľ, dokiaľ zkúsený lekár k pomoci prispeje.“ Liečiť sa už podľa tejto knihy dnes nebudeme, ale dozvieme sa, aké metódy a prostriedky používali lekári i liečitelia v minulosti. Digitalizátori Zlatého fondu SME prepísali dielo zo švabachu.

J. G. Tajovský vo svojich spomienkach opisuje, ako počas svojho učiteľovania v Banskej Bystrici ukradol túto knihu z knižnice pravotára Hanzlíka: „Všetko budeš vedieť, keď tú knižku budeš mať,“ šepkal mi biblický pokušiteľ. Tam ju čítať, to nevydržím. Veď sa to treba učiť, a nie čítať ako rozprávku… „A už ťa ukradnem…“ Slovenským študentom ju odporúča nasledovne: „A keď ju mať budete, učte sa ju, učte sa ju naspamäť. Z nej sa naučíte slovensky, z nej sa naučíte ceniť si diela otcov… Dejiny literatúry budia literárne talenty. A kto by z vás nechcel byť spisovateľom?!“.

„Šťastná to žena!“ — múdra, láskavá, starostlivá, milujúca svoju rodinu, vychovávajúca vnúčatá a ochotná poskytnúť každému dobrú radu i pomoc. Taká je babička, hlavná hrdinka knihy Boženy Němcovej. Dielo sa dočkalo divadelného, televízneho i rozhlasového spracovania a mnohých vydaní aj prekladov. Ponúkame vám Babičku v slovenskom preklade Terézie Vansovej. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Nie je div, že tento krásny kraj každému sa zazdá, kto ho raz uvidí. Nie sú to kraje alpské s ich divou, veľkolepou scenériou; nie sú to ani úrodné síce, ale pre horniaka náramne nudné stepi a pusty; ale je to tá pravá krajinárska streď, to „juste milieu“, o ktorom radí mudrc ľuďom: „medium tenuere beati“.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Tieto príbehy počúvali od svojich prarodičov naši predkovia a tvoria skrytý poklad slovenských ľudových rozprávok. Významný slovenský jazykovedec Samo Czambel ich spísal najmä na strednom a východnom Slovensku, na prelome 19. a 20. storočia. Ponúkame vám 2. diel výberu tých najkrajších.

František Otto Matzenauer — spisovateľ, prekladateľ, pedagóg, ale i skladateľ a dirigent. Jeho diela sa často skrývajú pod pseudonymami M.Beňovský, Edmund Živný, Slavomír Temný, Stará firma… Nás tentokrát zaujal svojou zbierkou anekdot, vtipov a žartov. Ponúkame vám jeho Slovenský anekdotár. Zlatý fond SME.

Prvý slovenský inžinier a otec slovenskej kartografie. Autor podrobných máp slovenských žúp, blízky spolupracovník Mateja Bela. Cisár Karol VI. poveril Mikovíniho, aby kartograficky spracoval celé Uhorsko a svoju prácu vydal knižne. Jeho mapy jednotlivých uhorských stolíc boli uverejnené v Belových Notíciách, monumentálnom historicko-geografickom diele o Uhorsku. Ponúkame čitateľom dva Mikovíniho texty: Príhovor čitateľovi o svojich mapách a O spôsobe zostavovania miestopisných máp Uhorska. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Milovník slovenskej ľudovej slovesnosti Adolf Peter Záturecký zozbieral a vydal už v roku 1894 vyše 600 hádaniek. „Toto sa vydáva nielen pre poznanie našich národných duševných darov, ale aj pre milú zábavu a cvičenie umu mládeže našej. Ona má rada — veľmi rada povesti aj hádanky. Nech si tu nik nič nedomýšľa. Všetky dvojzmyselné hádanky sú prísne vyničené.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Historicko-dobrodružný román o ľudovom hrdinovi a dobrodincovi zo 17. storočia, Jurajovi Jánošíkovi. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Rysavá jalovica patrí k slovenskej klasike tak, ako Tatry k slovenskej prírode. Alkohol, Adam Krt, krava na predaj a prísna manželka je známa najmä v televíznej adaptácii, no základ má práve v poviedke z rannej tvorby Martina Kukučína. Dielo vzniklo už v roku 1885.

Realistická poviedka, ktorá sa stala aj predlohou televízneho filmu. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dom v stráni napísal Martin Kukučín po odchode zo Slovenska na chorvátsky ostrov Brač. Inšpirovali ho príbehy, ktoré ako lekár počúval a zažíval na vlastnej koži. Prostredníctvom ľúbostného príbehu mladého statkára Nika a sedliackej dcéry Katice si môžeme urobiť obraz o sociálnych rozporoch vtedajšej spoločnosti. Povinné čítanie.

„Veľa ľudí je u Ťapákov… Keď sa všetci sídu, temer nestačia lavice. A keď obsadnú stôl na obed, čo len po sedem ráz začrú do misy lyžicami, už sa i vyprázdni… Ľudu dosť, ale to je chyba, že nieto hlavy v dome…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Prosím všetkých dobroprajných, aby vnášali do ľudu pokoj. To je prvé. Kto učíš, kto kážeš, kto rečníš, kto píšeš, dýchaj do ľudských sŕdc pokoj. Nesvornosť, hádky, polemiky, ruvačky, stravujú najlepšiu ľudskú energiu. Práce toľko a my sa ruveme, večná hanba!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Hradskou, hadiacou sa po vysokom vrchu, vidíme letieť malý vozík. Na ňom sedí muž s čiernou bradou, bielou, vráskovitou tvárou a iskriacimi sa, živými očima. Nuž veď je to Áron Mendl, v celom vidieku dobre známy muž. Ako by ho aj neznali, keď od dvadsiatich rokov kupujú zápalky a iné drobnosti len od neho, ktorý je cestujúcim sklepom celého kraja…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Kráľ, cár, cisár, prezident, biskup, generál, chýrny profesor, slávny spisovateľ či známy lekár — to sú postavy žartovných a poučných rozprávok Ľudovíta V. Riznera. Kniha z edície Zlatý fond SME.

„Je v nich toľko prirodzenosti, naivnosti, poézie, hlbokej múdrosti životnej, obraznosti pod závojom ľahučkej irónie, dobroty srdca, ľudskosti, krásy a pravdy v detskom rúchu a podaní, a predsa i pre dospelých veľkej váhy a hĺbky, že z tohoto pokladu možno tušiť ušľachtilé srdce ľudské.“ Takto charakterizoval Andersenove rozprávky vydavateľ Anton Macht v roku 1930. Mnohé z týchto rozprávok už v novších vydaniach nenájdete. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Len 23-ročný podľahol Ján Červeň tuberkulóze. Preto aj motívom jeho príbehov je zväčša choroba a tušenie smrti. („Preto teda myslím, že zomriem. Veru, mám dojem, že môj život sa končí a zvony dnes počujem jasnejšie ako kedykoľvek v minulosti.“) Novela Modrá katedrála je o Igorovi Lambertovi, ktorý sa po odpykaní trestu vracia domov. Chce žiť nový život, chce dokázať, že sa zmenil. Túto jeho túžbu predznamenáva sen o modrej katedrále…

Začítajte sa do poézie K. A. Modrányiho. Básne a piesne nadväzujú na poéziu Andreja Sládkoviča a jeho rovesníkov alebo čerpajú z ľudových piesní i povestí. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Zvlášť ohnivo obhajovali kávu panie, čím to tak ďaleko doviedli, až vymohli i zákon, mocou ktorého i stav manželský mohol byť rozviazaný, keby muž zabraňoval žene kávu piť.“ Túto, ale i mnohé ďalšie zaujímavosti z histórie obľúbeného nápoja, podáva prozaik a publicista Zechenter-Laskomerský. Čítanie o káve vychádza v edícii Zlatého fondu SME.

Dve najznámejšie Hviezdoslavove epické skladby a podrobný obraz života slovenskej spoločnosti v druhej polovici 19. storočia. Spája ich idea zániku zemianstva a jeho splývania s ľudom: „Sme rovní! Áno, zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví — nezná časy. Alebo je zatvrdilý — čo je nerozum.“

Výber 500 humoristických poviedok a hádaniek. Autorova najúspešnejšia, najrozšírenejšia a najpopulárnejšia práca. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ľudový básnik, zberateľ ľudových piesní, ľudovýchovný pracovník. Popredný šíriteľ slovenských a českých kníh. Šíriteľ kultúry, osvety a národného uvedomenia. Presviedčal ľudí, že čítanie nie je len výsadou bohatých. Tým všetkým bol Matej Hrebenda. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Martin Kukučín sa po štrnásťročnom pobyte v Južnej Amerike vracia do oslobodenej vlasti. Pozdravy z Francúzska sú zápisy z jeho cesty cez vtedajšie povojnové Francúzsko, ktorého jazvy sa ešte len pomaly hojili. Kniha z edície Zlatý fond SME.

V roku 1913 M. R. Štefánik odcestoval do Ekvádora. Svoje vedecké i diplomatické poslanie, ale i svoj spoločenský život a svoje starosti, intímne záležitosti i zdravotné problémy podrobne opisuje vo svojom denníku. Aj v ďalekej cudzine bol verný Slovensku, myslel naň a usiloval sa byť mu užitočným.

Hlad a láska (Svätojánske dobrodružstvo) je humoristicky ladená próza — epizóda zo života s autobiografickými črtami. Základom konfliktu je zmätočná situácia, ktorá spôsobí, že protagonista cestujúci za svojou snúbenicou si doma zabudne peňaženku, čo vyvolá sled trápnych situácií. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Počas svojho života trávil Kukučín Vianoce na viacerých miestach zemegule — v rodnej Jasenovej, počas štúdií v Prahe, neskôr v Chorvátsku i v Južnej Amerike. Na rôznych miestach sa odohrávajú i jeho vianočné príbehy. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Knihu Maroško, a neskôr aj Maroško študuje, napísal Martin Rázus pre detských čitateľov a čitateľky. Pri písaní oboch diel vychádzal z vlastných spomienok a zážitkov. V prvej z nich zachytil svoje detstvo, v druhej študentské roky. Dvojica kníh je považovaná za vyvrcholenie jeho tvorby. Obe autobiografické diela v šesťdesiatych rokoch sfilmovali, výsledkom je trojdielny televízny film. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Poučno-zábavné rozprávky, príbehy, verše, články a rozličné drobnosti, čiastočne svoje, ale aj z diela ďalších autorov, zostavil a vydal Ľudovít V. Rizner. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Valaská škola“ — je to životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši, „mravúv stodola“ — sú zasa mravné ponaučenia a praktické rady o rozmanitých veciach a životných otázkach na základe náboženských, svetských a občianskych morálnych zásad. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Reminiscencia autora na vlastnú mladosť. „… Veru svätá pravda. Ten je nie súci za gazdu, len za dákeho hvezdára. Čo len má z toho? Iní chlapci potriznia si na ceste, zabavia sa alebo si pospia a on sa len večne v tých knihách prehrebá…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Národ tak považuj jediné jako nádobu lidství, / A vždy volášli: Slovan! nechť se ti ozve: člověk.“ Poézia zo Zlatého fondu SME.

„Som dvadsaťročná a veľmi pekná podľa seba, zrkadla i ulovených poznámok. Hlava moja zato je plná blúznenín o skvelej budúcnosti, ktorá sa mi chystá pri boku vysokopostaveného muža, krásneho, ktorý má z neznámej diaľky prísť pre mňa…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Už dva roky pominuli, ako vojna trvala. Ľudia ani nerozprávali už o nej; privykli čajsi na ňu. Ženičky sa uspokojili, vžili a privykli, i že im chybujú synovia a mužovia. — Paľo Sekan len po dvoch rokoch, keď mu syna vzali, zbadal, že je vojna…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Človek je iba uzlík z miliónov uzlíkov, ktoré spolu tvoria nejaký hlúpy a nepotrebný gobelín. Nemá možnosti vystúpiť zo svojho uzlíčieho sveta, podívať sa na gobelín z odstupu a nájsť v ňom svoje určenie. Tým menej, pravda, nájsť určenie celého gobelínu. Predsa však — predsa nám čosi bráni postaviť rovnicu: človek = uzlík v gobelíne. Čosi nám šeptá, že človek nie je obyčajný uzlík, že má možnosť i keď nie poznať, ale aspoň tušiť kľúč životného diania.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.