Petit Press

Zlatovláska, Laktibrada, Mahuliena či Jelenček. Až 36 klasických slovenských rozprávok v jednej knihe vytvorí vám a vašim ratolestiam zo spoločných chvíľ pred spaním nezabudnuteľné zážitky. Slovenskí rodičia tieto rozprávky čítajú svojim deťom už od roku 1880. Obálku knihy navrhol grafik Martin Melicherčík.

O troch grošoch, Janko Hraško, O dvanástich mesiačikoch, Plavčík a Vratko, Laktibrada, Zlatý kľúč. Až 51 klasických slovenských rozprávok v jednej knihe vytvorí vám a vašim ratolestiam zo spoločných chvíľ pred spaním nezabudnuteľné zážitky. Slovenskí rodičia tieto rozprávky čítajú svojim deťom už od roku 1880. Obálku knihy navrhol grafik Martin Melicherčík.

Rozprávky z ríše zvierat zozbierané slavistom, folkloristom a etnografom Jiřím Polívkom. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Prijmite teda, bratia, tento výťah z môjho cestovného denníka a presvedčení buďte o tom, že všade, kdekoľvek som prišiel, vítala ma srdečná bratská láska, objímalo ma cnostné a šľachetné srdce… Vy, ktorí ste so mnou v duchu cestovali, buďte spokojní s tým, čo a kde ste skúsili, a ja poďakujem sa vám s najhlbšou úctou.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ja som sa podobral spotrebovať mnoho papieru a veľmi dlho krtušiť naše obecenstvo predmety, ktoré sa ho netýkajú. Bol by radšej ho unúval s našimi malými domácimi vecmi, ale tie sú odtiaľto už ďaleko a ja som stratil s nimi kontakt.“ Druhá časť cestopisu zo Zlatého fondu SME.

Výlety na Kriváň majú mnohoročnú tradíciu. Daniel Bachát rozpráva o jednom takomto výlete, ktorý sa uskutočnil ešte v roku 1861. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Cestopisné črty z Dalmácie a Čiernej Hory sú zápismi z cesty troch mužov, ktorí sa počas svojho putovania zastavili v Splite, Šibeniku, Dubrovniku a Boke Kotorskej, odkiaľ sa dostali až do Čiernej Hory. Kukučín sa v nich zmieňuje aj o historických osobnostiach, politickej a celkovej spoločenskej situácii. Snaží sa pozrieť na problém ľudu, jeho kultúry a prostredia z viacerých uhlov pohľadu — nie je to len za pohľad turistu na navštívenú krajinu. Snaží sa krajine porozumieť, aby sa mohol stať jej súčasťou. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Na salaši, Na Kriváni, Za živa pochovaný, Biela ruža a ďalšie príbehy vyrozprávané spisovateľom, básnikom a dramatikom Rehorom Uramom-Podtatranským. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Romanticky ladená dráma v piatich dejstvách. Podhradský sa v nej osobitne venujel predovšetkým osudom dvoch hurbanistov, zápalisto bojujúcich za spisovnú kodifikovanú slovenčinu, a to Karola Holubyho a Viliama Šuleka. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

„… Kapitán rečnil, že ako tú hrudku vo vrecku, tak i lásku našu v srdci k našej drahej, milovanej vlasti nesieme so sebou. Opúšťame síce našu milú zem, ale v duši, v srdci, v mysli ju nikdy neopustíme, a i vtedy, keď budeme musieť za ňu umierať, umreme vďačne, len aby ona neumrela. Keby sa tak bol ten pán kapitán opýtal, kto chce ísť domov žať a kto chce ísť do Ruska ľudí strieľať, som presvedčený, že by sa bol celý vlak vrátil.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Miško, malý, belasooký, kučeravý chlapec bol neposedný ani živé striebro. Nebol veľmi oduševnený matkinou žiadosťou. Nehľadel práve láskave na kolísku, kde ležaly asi polročné dvojčatá. Zvážnel. Rozmýšľal akoby sa mohol vykĺznuť, veď počul štebot lastovičiek pod strechou a veselý krik a shon ihrajúcich sa detí na ulici... Klasika zo Zlatého fondu SME.

Povesti slovenské, Povesť Maginhradu, Povesť bez konca. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Počas hovoru mal som čas pozorovať ho s napnutou zvedavosťou. Bol som veľmi rád, že som i osobne poznal vzácneho muža-spisovateľa, ktorý nám svojimi dramatickými dielami a dejepisnými článkami dával podnet k študovaniu dejín Uhorska… Z veľkých belasých očú hovorila akási melanchólia, ale i umnosť, inteligentnosť a noblesa. Na prvý pohľad bolo v ňom vidieť typ pravého uhorského zemana, hoci bolo o ňom známe, že je rýdzeho demokratického zmýšľania. No z jeho očí ľahko bolo vyčítať i duševnú bolesť, ktorá šľachetným, citlivým dušiam zostane z ich trpkých sklamaní a zo zmarených nádejí…“ Životopisné dielo zo Zlatého fondu SME.

Východofranská ríša sa snaží podmaniť si slovanské kmene na území Veľkej Moravy a zajmú knieža Svätopluka. Prvý slovenský národný bohatiersky epos v v dvanástich spevoch končí veľkou bitkou a Svätopluk nakoniec zakladá „Veľké kráľovstvo Slovákov“. Svätopluk vyvolal búrlivú, nadšenú odozvu, najmä zo strany mladej generácie.

Deň škaredý a Deň pekný. Dve časti prózy predstavujú dvojobraz reality a ideálu, úbohý stav slovenskej dediny roku 1865 a jej utopickej premeny. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Román o alkoholizme, jednej z najboľavejších rán slovenskej dediny pred 1. svetovou vojnou. Príčinu autor nachádza v zaostalosti, biede, tupej závislosti na krčmárovi Gáblikovi s rozvetveným vplyvom v celej pohronskej doline. Bohatstvo Gáblika sa rozrastá úmerne s nešťastím občanov. „Čím je obrat väčší, tým je viac i samopaše a hriechu v dome. Čím je viac kapitálu a bohatstva, tým viac kliatby sa rúti na celú rodinu.“ „Ryžovať zlato možno z piesku i z vody, ale nemožno zo sĺz tisícov…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Poučno-zábavné rozprávky, príbehy, verše, články a rozličné zaujímavosti, čiastočne svoje, ale aj z diela ďalších autorov, zostavil a vydal Ľudovít V. Rizner. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Humoristicky ladené prózy, pôvodne uverejnené v časopisoch Černokňažník, Sokol a v Národných novinách. Politickou satirou sú najmä listy Štefana Pinku z rôznych vojenských výprav rakúsko-uhorskej armády. Listy zviazané s domácim kontextom zasa prinášajú humoristický pohľad na aktivity národného hnutia. Zábavná je typická Laskomerského jazyková komika, najmä slovné hry s inojazyčnými prvkami. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Príbeh ľudovej povesti o skamenelom mníchovi stvárnil Ján Kalinčiak na postave francúzskeho mnícha Gilberta hľadajúceho útočisko na Liptove. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Martin Rázus bol skromným a otvoreným človekom, ľudomilom. Nesmierne rád navštevoval príbytky svojich spoluobčanov, zaujímal sa o ich život, nešetril radami či útechou, keď bolo treba. Život v moravskolieskovskom kraji v období mnohých spoločenských i politických zmien opísal v tomto rozsiahlom štvorzväzkovom románe. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Mariška Kremenákovie a Paľko Lieskovan sú deti, radosť na ne pozreť. Akoby pre seba súdené. Tešia sa tomu i oni, i rodičia, ktorí už ohľadom svadby všetko dojednali. Nie je to však po vôli mlynárke Šulíčke, ktorá by Paľka radšej ulovila pre svoju chovanicu Evušu…“ Nastupuje spleť intríg a ako to všetko dopadne? Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

Stesky sú štvordielnym lyrickým cyklom, v ktorom Hviezdoslav spomína, hodnotí, dumá nad svojím životom a zamýšľa sa nad blížiacou sa smrťou. Trápi ho osud vlastného národa i Slovanstva. Verí, že tak, ako smrť je počiatok nového života, tak z úpadku vychodí preporodenie… Spolieha sa na mládež a jej energiu: Sme ubití, rozprášení, zotročení, ale máme ešte mladý dorast, s veľkou chuťou a s novými hesly hlásiaci sa k životu — čakáme len jeho skutky. „K ľudu, k ľudu, mládež moja, hodno mu byť apoštolom!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Očarujúce dievča Júlia, jej gavalier a „dobrý duch“ Gašpar a príbeh odohrávajúci sa v historickom Brezne. Román o krivde a pravde, bezpráví a práve. Proti intrigám moci a ľudskej zlovôli, ale pravda predsa len zvíťazí. Nejde to ale bez odvahy, vzájomnej solidarity a mravného odhodlania. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Staniša je zavŕšením románovej tvorby Kristíny Royovej. „Velice sa mi žiada prehovoriť s niekým, kto by mi rozumel, súcitil so mnou a potešil ma. Nemám však priateľku, som teraz tak sama, budem teda aspoň písať to, s čím by som sa rada zdôverila. Písanie je síce jednostranná dôvernosť, papier neodpovie, ale ani nezradí, s čím sa mu zverím…“

E. M. Šoltésová sa venovala aj literárnej kritike. V časopisoch Živena a Slovenské pohľady publikovala články, v ktorých vyjadrovala svoje názory na Timravu, Kukučína, Tajovského, Jesenského, Vajanského, Záborského, Sama Chalupku a ďalších autorov. Sebakriticky prehodnotila aj svoju vlastnú beletristickú tvorbu.

Ján Čaplovič sa zaslúžil o založenie etnografie ako nezávislého vedného odboru. Je autorom početných vlastivedných a národopisných prác. Zlatý fond denníka SME ponúka niektoré z nich v tomto výbere.

„Ja som sa podobral spotrebovať mnoho papieru a veľmi dlho krtušiť naše obecenstvo predmety, ktoré sa ho netýkajú. Bol by radšej ho unúval s našimi malými domácimi vecmi, ale tie sú odtiaľto už ďaleko a ja som stratil s nimi kontakt.“ Cestopis zo Zlatého fondu SME.

Jakub Grajchman je známy predovšetkým ako autor balád a veršovaných povestí. Okrem nich písal i divadelné hry. Veselohra Kto zaplatí nohavice? upútala natoľko, že ju hrali nielen ochotníci, ale dočkala sa i rozhlasového a televízneho spracovania. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Opismi slovenských krajov obohatil K. A. Modrányi vlastivedno-cestopisnú literatúru na Slovensku. Je to cenný dokument snáh štúrovskej mládeže poznať Slovensko, jeho minulosť a súčasnosť a prehĺbiť svoj citový vzťah k nemu. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Spoločenský lexikon má byť vhodnou príručkou pre každého, kto chce poznať všetky pravidlá vhodného spoločenského chovania, kto sa chce chrániť hrubých spoločenských chýb, alebo chce nadobudnúť istoty, ako si počínať v nevšedných spoločenských a životných situáciách.“ Tento pochádza ešte z roku 1941 a poskytuje aj obraz doby, v ktorej bol napísaný. Kniha zo Zlatého fondu SME.

Martin Rázus bol skromným a otvoreným človekom, ľudomilom. Nesmierne rád navštevoval príbytky svojich spoluobčanov, zaujímal sa o ich život, nešetril radami či útechou, keď bolo treba. Život v moravskolieskovskom kraji v období mnohých spoločenských i politických zmien opísal v tomto rozsiahlom štvorzväzkovom románe. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Kto by nepoznal Kuba? Veselohra Jozefa Hollého z roku 1904 ukazuje život chamtivých rodičov, ktorí sú pri honbe za majetkom schopní zničiť šťastie svojich detí. Kuba, ale aj ďalšiu Hollého hru Geľo Sebechlebský, si v čase svojho vzniku obľúbili predovšetkým ochotníci. Na profesionálnu scénu však prenikli až asi 40 rokov po jeho smrti. Kubo sa stal ľudovým hitom najmä vďaka televíznemu spracovaniu.

Okrem toho, že bol Rizner etnograf a jazykovedec, pracoval aj ako učiteľ. Jeho práca bola príkladná. Obohacoval žiakov novými poznatkami, sám si vyrábal pomôcky, ba pre deti a mládež písal zábavné a poučné príbehy a skladal básne. Kytka z Tatier je výberom z básnickej tvorby Riznera i ďalších autorov. Klasika pre deti zo Zlatého fondu SME.

„Do sýrskeho Bejrutu dostal sa Šustek 21. marca 1871 loďou, na ktorej ho v spánku okradli do posledného groša. Jeho položenie nebolo na závidenie. Našiel si však prácu, hoci spočiatku iba za byt a stravu, ktorá veru nebola chýrna. Lež neskoršie, keď dokázal, že je vo svojom remesle naozaj dobrým odborníkom, dostal prácu u talianskeho majstra, u ktorého zostal až do svojho odchodu do Ameriky.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Vyše tridsať humoresiek s autobiografickými črtami, vychádzajúcich z detstva, štúdií i lekárskej praxe Zechentera-Laskomerského. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Knihu Maroško, a neskôr aj Maroško študuje, napísal Martin Rázus pre detských čitateľov a čitateľky. Pri písaní oboch diel vychádzal z vlastných spomienok a zážitkov. V prvej z nich zachytil svoje detstvo, v druhej študentské roky. Dvojica kníh je považovaná za vyvrcholenie jeho tvorby. Obe autobiografické diela v šesťdesiatych rokoch sfilmovali, výsledkom je trojdielny televízny film. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Pani Rafiková, Maškarný ples, Koketka a ďalších pätnásť krátkych proz, to je celá škála komiky, od situačnej až po majstrovskú grotesku. Zároveň ale tiež kritika spôsobu života, morálky a duševnej prázdnoty predstaviteľov slovenského malomesta. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Humoristicky ladené poviedky a novely z feudálno-buržoázneho prostredia zaniknutej monarchie. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dvadsaťjeden idylických básní zo života ľudu, oslava pokojného života v prírode, symbiózy človeka s prírodou, magické prvky.. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Faustiádu literárna veda dlho obchádzala. Bála sa jej. Samotný Záborský sebaironicky napísal, že si ňou pripravuje miesto v literárnom blázninci, lebo „väčšieho blázna vo svete niet, ako kto bláznom nedá byť bláznami a všetko smiešne obracia na smiech”. Klasika zo Zlatého fondu SME.