Petit Press

Literárny historik a bibliograf Michal Chrástek vydal v roku 1870 vo Viedni Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier. Zlatý fond SME prináša čitateľom povesti z tohto Zborníka.

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský — prozaik, publicista, autor najmä krátkych humoristických žánrov a cestopisov — písal často i pod pseudonymom Dr. Lesebuch. Listy sú výpoveďou o autorovi i o dobe, v ktorej vznikli. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Autobiografické dielo najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenského literárneho realizmu. Odohráva sa počas jeho štúdia na lekárskej fakulte v Prahe. Nebolo to veru ľahké obdobie… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ukážka z humoristickej tvorby spisovateľa, kňaza, osvetového pracovníka Ľudovíta Gašpara (pseud. Zaosek). Klasika zo Zlatého fondu SME.

Balady s prírodnými a vidieckymi motívmi. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Súbor článkov o slovenskom literárnom a kultúrnom živote z pera literárneho kritika, historika, redaktora a vydavateľa Jaroslava Vlčka. História zo Zlatého fondu SME.

Pavol Odorik Silaši — kňaz, misionár a autor cestopisov v 2. polovici 19. storočia. Svoju cestu na misie v Indii opísal a v troch pokračovaniach uverejnil v roku 1876 v časopise Orol. Načrtáva svoju cestu do Terstu a do Ríma. Okrem osobných pocitov a dojmov podáva i historické a zemepisné zvláštnosti, stretnutia a rozhovory s ľuďmi a porovnáva so situáciou vo vtedajšom Uhorsku.

Stesky sú štvordielnym lyrickým cyklom, v ktorom Hviezdoslav spomína, hodnotí, dumá nad svojím životom a zamýšľa sa nad blížiacou sa smrťou. Trápi ho osud vlastného národa i Slovanstva. Verí, že tak, ako smrť je počiatok nového života, tak z úpadku vychodí preporodenie… Spolieha sa na mládež a jej energiu: Sme ubití, rozprášení, zotročení, ale máme ešte mladý dorast, s veľkou chuťou a s novými hesly hlásiaci sa k životu — čakáme len jeho skutky. „K ľudu, k ľudu, mládež moja, hodno mu byť apoštolom!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Stesky sú štvordielnym lyrickým cyklom, v ktorom Hviezdoslav spomína, hodnotí, dumá nad svojím životom a zamýšľa sa nad blížiacou sa smrťou. Trápi ho osud vlastného národa i Slovanstva. Verí, že tak, ako smrť je počiatok nového života, tak z úpadku vychodí preporodenie… Spolieha sa na mládež a jej energiu: Sme ubití, rozprášení, zotročení, ale máme ešte mladý dorast, s veľkou chuťou a s novými hesly hlásiaci sa k životu — čakáme len jeho skutky. „K ľudu, k ľudu, mládež moja, hodno mu byť apoštolom!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Novela postavená na konfrontácii dravého podnikateľského elementu so silou tradície. Sleduje vzostup a pád Daniela Chlebíka — ambiciózneho podnikateľa, predstaviteľa novej generácie. Jeho vypočítavé konanie, intrigy a machinácie, motivované egoizmom, žiadostivosťou a biologickými pudmi, fatálne zasahujú životy okolia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Spoločenská satira klasika slovenskej drámy o šibalskom študentovi, ktorý demaskuje meštiacke maniere vo svojom najbližšom okolí. Táto divadelná hra sa objavila v repertoári mnohých súborov a bol podľa nej natočený aj televízny film. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Poučno-zábavné rozprávky, príbehy, verše, články a rozličné drobnosti, čiastočne svoje, ale aj z diela ďalších autorov, zostavil a vydal Ľudovít V. Rizner. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Lieska je všeobecne známy ker, ktorý sa často nachádza u nás divo po krovinatých kopcoch a v horách, a je rozkošou a postrachom školskej mládeže; rozkošou pre chutné lieskovce, ktoré koncom mesiaca augusta zrejú a veľmi chutné jadrá obsahujú, ale aj postrachom: lebo z lieskových výhonkov sa obyčajne rezávajú prúty, ktorými neposedným a neposlušným chlapcom bývajú vyprašované nohavice, ale len vtedy, keď ich majú na sebe oblečené.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Martin Rázus bol skromným a otvoreným človekom, ľudomilom. Nesmierne rád navštevoval príbytky svojich spoluobčanov, zaujímal sa o ich život, nešetril radami či útechou, keď bolo treba. Život v moravskolieskovskom kraji v období mnohých spoločenských i politických zmien opísal v tomto rozsiahlom štvorzväzkovom románe. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Čim čam, sem tam, bolo žitko, už ho nieto, čim čam, sem tam. — Takto smutno si čvirikal mladý vrabčiak Ťulko… Od jesene, keď mu jeho mamku chytil ten krvilačný kršiak Chňap, bol celkom opustený. A veru je mladému vrabčiakovi, ktorý prežíva ešte len prvú zimu, bez dobrej rady zle…“

Nie je ľahký život mladého ovčiarskeho psíka Burka. Ako šteňa príde o svoju mamičku. Nájde si priateľov medzi ostatnými zvieratami? Budú ho poslúchať ovce? A pochopí valach Mišo, že Burko nie je otrokom, ale spoľahlivým strážcom a verným spoločníkom? Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Prosím vás, odpusťte mi, že moje básne majú taký temný, smutný ráz. Rád by som písal i veselé…, ale cítim, že také nie sú ani len ozvenou srdca a znejú mi jaksi prázdno. Bieda a zloba ma naučili milovať búrlivosť, temnotu, čiernu noc… Preto milujem noc tú tmavú / i ruže čierne, ruže vonné — / ony ma tešia, pejú mi, hrajú, / či v radosti žijem alebo bôľne.“ Poézia zo Zlatého fondu SME.

Paľko a Ondrej Murtinovci žili v nádhernej zhode a šťastí, hoci už rodičov nemali. Stalo sa však, že jedného z nich odviedli k vojsku a druhý zostal sám doma. Za tri roky, v ktorých každý mnoho prežil, sa veľmi zmenili. Ondrej sa snažil celý čas niečo doma vylepšovať, ale aj tak sa Paľkovi, ktorý videl vo svete ako ľudia žijú, zdalo všetko iné. Po čase sa stalo, že obaja bratia sa zaľúbili do jednej dievčiny… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Július Botto zhrnul výsledky svojich historických výskumov v dvojzväzkovom diele Slováci — vývin ich národného povedomia. Podáva široký obraz politického, hospodárskeho a kultúrneho života na Slovensku od Samovej ríše až do prelomu 19. a 20. storočia. Slovenská história zo Zlatého fondu SME.

Július Botto zhrnul výsledky svojich historických výskumov v dvojzväzkovom diele Slováci — vývin ich národného povedomia. Podáva široký obraz politického, hospodárskeho a kultúrneho života na Slovensku od Samovej ríše až do prelomu 19. a 20. storočia. Slovenská história zo Zlatého fondu SME.

Pod pseudonymami Strýčko Slavoš, Šeršelín, Šperifangulín, Števo Frčka, Vrzalovský a i. publikoval Ľ. V. Rizner krátke prózy, žartovné obrázky zo života, upravené i preložené ľudové rozprávky, básne a veršíky. V zime pri plápolajúcom kozúbku, ale i v lete na lavičke pod lipou obveselia i poučia nejedného čitateľa. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Kratšia Vajanského novela, jediná, ktorá končí happy endom. Starý pán Čaranský chce prekvapiť svojho synovca, ktorý je zaľúbený do chudobnej krajčíročky Marienky Vítovskej. Káže Marienke šiť výbavu pre nevestu. Tá však netuší, že tou nevestou je ona sama… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Vzrušujúce dobrodružstvo, ktoré autor zažil v detstve so starým otcom. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Nesúďte ľudia prísne o mne, aj do ľalie padne prach,“ prosí básnik, literárny kritik a prekladateľ, ktorý sa ukrýva pod pseudonymom Tichomír Milkin. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Život pozostáva zo samého zhliadania a lúčenia. Radosť a žalosť hýbe dušami milujúcich ľudí, nič nie je stále — všetko len na čas a všetko ako vlna na vode.“ Spoločenský román Terézie Vansovej. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„No keďže už chcete, tak poďte hádati, / ale sa musíte skôr čosi spýtati…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Konštantín a Metód, aľe v patnástém stoľeťú Crha a Strachota rečení, v Solúňe (v Tessalonice) ze šlachteckého a vzňešeného rodu sa naroďiľi. Podla Diokleasa, kterí okolo roku 1161 písal, oťec jejích bol Leo patricius, v ruskéj Nestorovéj kronice Lev nazvaní…“ História zo Zlatého fondu SME.

V „najpesimistickejšom diele slovenskej literatúry“ rozohráva Jégé príbeh odrodilého Slováka Józsefa Szvorényiho alias Jozefa Svoreňa. Pre kariéru zapredá otca i matku, lásku, národ, vlasť, pre spoločenský prospech sa ochotne pokorí až do prachu, využíva každú situáciu na svoje egoistické ciele.

Gymnázium v Revúcej v čase mladosti Martina Kukučína a láska dvoch mládencov k jednej dievčine, to je ústrednou témou novely Mladé letá. Z referátu jednej súčasnej študentky: „Niektorí sa veľmi často ku knihám, ktoré máme za povinnosť prečítať, staviame s akýmsi odporom. Na tejto knihe som sa presvedčila, že dospelí zrejme vedia, prečo nám tieto knihy čítať dávajú. Táto poviedka sa mi veľmi zapáčila a základom jej deja je problém, ktorých trápi viacerých aj v súčasnosti.“ Povinné čítanie. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Prierez bohatou literárnou činnosťou dramatika, básnika, vedca a literárneho kritika Mikuláša Dohnányho. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Moje dojmy z ciest sú také silné, že ich musím oznámiť aj iným. Už som odbavila niekoľko návštev a od rozprávania som zachrípla ako starý hrniec. Už aj na ceste začala som kašlať ako... A že to, čo som rozprávala a ešte viac ako som to rozprávala, došlo medzi paniami toľkej obľuby, zaumienila som si, že tentoraz sa Ti zamiešam do remesla a opíšem našu cestu ja,“ píše pani Georgiadesová Terézii Vansovej. A tá to ochotne a s radosťou spisuje v diele Pani Georgiadesová na cestách (1896).

Vďaka filmu Jánošík (1921) sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 bol zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Predlohou k filmu bol román „Jánošík, kapitán horských chlapcov“ Gustáva Maršalla-Petrovského. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Martin Braxatoris-Sládkovičov je synom Andreja Sládkoviča. Ako redaktor mesačníka Noviny malých nielen sám písal poéziu pre deti, ale podnecoval k tvorbe i svojho detského čitateľa. Jeho básničky sú z reálneho života detí, opisujú hry a zábavy detí, mnohé sú postavené na situačnej komike. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Snáď neexistuje dieťa, ktoré by nepoznalo rozprávky o Medovníkovej chalúpke, Dlhom, Širokom a Bystrozrakom, či o Hlúpom Janovi. Tieto i niekoľko ďalších vám ponúkame v prebásnenej podobe od vydavateľa, kníhkupca a autora tvorby pre deti Jozefa Gašparíka-Leštinského. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„… Radšej si trúchlú pred seba vezmi peseň. / Neb vác máš smutních ve slovenském nároďe príhod / Než veselích; vác bíd nežľi dobrého zažil.“ Poézia zo Zlatého fondu SME.

Aj J. G. Tajovský bol počas 1. svetovej vojny povolaný k vojsku. Bol odvelený na ruský front, dostal sa do ruského zajatia. V roku 1917 vstúpil do česko-slovenských légií a bojoval s nimi proti nastupujúcej moci sovietov. Na tieto udalosti spomína v „Rozprávkach“. Klasika zo Zlatého fondu SME.

V slovenských národných dejinách 19. storočia významné miesto zaujíma historik, archivár, pedagóg a spisovateľ Pavel Križko. V cestopisných poznámkach Cesta do Sedmohradska dokumentárne zachytáva svoje zážitky, ale sa aj zamýšľa nad zaostalosťou priemyselnej výroby a stavia sa za technický pokrok. Cestopis zo Zlatého fondu SME.

Všetci túžime po šťastí, ale každý si pod šťastím predstavuje niečo iné. Aký sen o šťastí sníva básnik Tatranský? A aký jeho žena? O tom napísal Ferko Urbánek túto jednoaktovku. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

„Naši gazdovia lásku veľmi nepestujú. Ženia sa bez nej a žijú poväčšine celkom dobrý manželský život bez nej a pánboh ich pritom požehnáva i hojnosťou detí. Kdeže, keď od včasného rána do neskorého večera drhneš, veru nemáš času na kadejaké fígle. To je len pre pánov. Lenže Kozinčania, to vám je iná fajta. Tí si vedia oceniť boží dar a neodhadzujú sa od hodnej ženičky, a najmä nie od cudzej. A šumné Kozinčianky tiež vedia pozrieť na človeka, že veru i svätý príde na hriešne myšlienky…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ak pôjde Magda za Lesárskeho, dostane ten krásny kredenc s tými hviezdičkami. Ak pôjde Magda za Egona Beugnita, dostane ten lacnejší kredenc z orechového dreva. Tak!“ — Čo myslíte, koho si vyberie Magduša? Klasika zo Zlatého fondu SME.