Serafín

Autor nás prístupnou formou uvádza do veľmi dôverného priateľstva s Máriou pomocou originálneho a zaujímavého textu podobenstva o desiatich pannách.

Popredný poľský teológ a filozof 20. storočia a významná postava niekdajšej Solidarity, používa slovo „dráma“ ako metaforu na ozrejmenie existenciálnych filozofických otázok. Podľa neho prameň ľudskej otvorenosti i ľudských konfliktov v konečnom dôsledku korení v napätí medzi sacrum a profanum. Odtiaľto nadobúda význam všetko, čo nazývame drámou. Podľa Tischnera v dráme ľudského bytia sú obsiahnuté tri základné komponenty javiskovej drámy: „scéna“ (t. j. svet), druhý človek a čas.

Prologus et liber primus. Diskusia o nevyhnutnosti, predmete a vedeckom chápaní teológie bola v dobe Dunsa Scota aktuálna. Scotus proti mienke filozofov zastáva tézu, že nadprirodzená náuka je nevyhnutná a potrebná. Chápaním teológie ako praktickej vedy prispieva k jej novému ponímaniu.

Pútavý životopis významnej postavy v dejinách františkánskeho rádu.„Na ceste medzi Benátkami a Veronou pozoroval brat Vincent spoločníka, aby mu mohol v potrebnej chvíli povedať slovko, ktoré by ho vytrhlo z vyčerpávajúcich myšlienok. V tomto prípade však mal dôvod na zádumčivosť. Blížili sa totiž k prahu učencov a štúdií. Aj starý žiak Giovanniho di Buccio vedel, aký ťažký oriešok je kázať učeným ľuďom. Tí sa vo Verone zhormaždili okolo Guarina Guariniho, vodcu humanistov, a i sám Giovanni di Buccio by sa pred nimi cítil ako polobarbar. Brat Vincent pripomenul Bernardínovi, že do Verony ide kázať v mene „toho, od ktorého, pochádza aj veda“. Nezostávalo iné, iba v neho dôverovať."

De cognoscibilitate Dei. Predkladaný Scotov text sa explicitne nevenuje metafyzike - zaoberá sa prirodzenou poznateľnosťou Boha, no predsa sa v ňom nachádzajú miesta, ktoré majú filozofickú relevanciu. Centrálnou pre Scotovo chápanie metafyziky je jeho náuka o jednoznačnosti pojmu "súcna ako súcna", ktoré je zároveň predmetom metafyziky a adekvátnym predmetom ľudského rozumu. V rámci teologického kontextu, ktorým je prirodzená poznateľnosť Boha, Scotus najprv "zostupuje" k metafyzike a určeniu jej predmetu, čo je identické s určením adekvátneho predmetu ľudského rozumu, a potom "vystupuje" k teológii. Teológia teda predpokladá poznanie metafyziky, lebo pojmy "súcno" (ens) a "nekonečný" (infinitum) sú poznateľné v rámci metafyziky. Metafyzické poznanie tu slúži ako báza zmysluplnosti teologického diskurzu.

Básnici a svätí. Známy slovenský literárny kritik a spisovateľ Ján Elen Bor (vlastným menom Ernest Žatko, 1907 - 1991) tvoril najprv na Slovensku a potom aj v emigrácii. V texte o Augustínovi, ktorý sa nachádza v prvej autorovej knihe s názvom "Návraty k minulosti", díva sa na Augustína predovšetkým ako na literáta, ktorého "Vyznania" sú aj literárnym dielom.

Životopis úkladne zavraždeného františkánskeho pátra Emanuela Cubínka. Kniha je spomienkou žiaka na svojho učiteľa.

Izaiáš hovoril: „Bolo to jednej noci v chráme. Videl som zrakom srdca a počul sluchom vnútra. Bolo to ako mäkké svetlo, rozlievajúce sa za svitania a zároveň ako mocný požiar slnečných lúčov. Ako mĺkvy šelest vánku a zároveň ako hrmenie búrky! Zatváral som oči, aby som nevidel to svetlo, ktoré som každou čiastočkou tela cítil horieť okolo seba. Ucítil som blízkosť kohosi, akoby sa ktosi dotkol žeravým uhlíkom mojich perí. Pocítil som prenikavú bolesť a hneď po nej slasť a oslobodenie. A keď som otvoril oči, chrám bol zahalený do šera a horeli už iba svetlá na svietniku a blkotali už len uhlíky na kadidlovom oltári. Odvtedy nosím v sebe akúsi páľavu, z ktorej prýštia slová, ktoré som hovoril vám i všetkým ostatným…“ Ondrej Lucký v osemdesiatych rokoch 20. storočia napísal podľa biblických dejín románovú trilógiu, ktorú však počas komunistického režimu nemohol publikovať. V tejto trilógii, ktorá svedčí o veľkom vzdelaní autora a o jeho literárnom nadaní, k nám prichádza závan dávnej kultúry, dávnych dejín a príbehov.

Arcibiskup Oscar Romero (1917 – 1980) stál tri roky na čele sansalvadorskej arcidiecézy. Jeho pôsobenie je príkladom solidárnej a angažovanej autority. Aj po jeho zavraždení jeho osobnosť i slová zostávajú v pamäti i v srdci tisícov Salvadorčanov. Kniha približuje osobnosť, myslenie, angažovanosť i pastoračný prístup tohto arcibiskupa.

Breviloquium, krátke slovo, ako by znel doslovný preklad, základný kurz dogmatickej teológie, určený Bonaventúrovým študentom ako učebnica, sa prinajmenšom vyrovná veľkej Sume teologickej Tomáša Akvinského. Na rozdiel od nej sa nezaoberá vysporadúvaním sa s inými mienkami, ale uvádza len pozitívne názory. Nie je teda pravda, ako sa bežne tvrdí, že Bonaventúra nezanechal po sebe taký súhrn ako Tomáš vo svojej Sume, keďže jeho vedeckú dráhu prerušilo zvolenie za generálneho ministra - veď ešte aj v tomto úrade veľa prednášal na parížskej Sorbonne -, ale svoje hlavné teologické dedičstvo uložil okrem ďalších spisov aj do tohto logos brevis.Jeho doslova zabudnutie tak v odborných kruhoch, ako aj v samotnom františkánskom ráde - s výnimkou neskorších, často protichodných prúdov medzi menšími bratmi - spôsobilo skôr to, že nevytvoril školu, alebo presnejšie, v ráde sa nenašli jeho pokračovatelia, ktorí by sa mu vyrovnali alebo ho aj prevýšili. Až s Jánom Dunsom Scotom sa františkánska teológia vydala odlišným smerom. Bonaventúra svoj základný kurz rozvádza v siedmich krokoch, do ktorých člení klasickú dogmatickú teológiu: Boh, stvorenie, hriech, vtelené Slovo, milosti Ducha Svätého, sviatosti, posledné veci. Týchto sedem častí sa ďalej rozdeľuje na sedemdesiatdva hláv - vidno, ako je autor verný augustínovským číselným schémam Písma, ktoré je pre neho základom celej teológie, čiže vedy o Bohu.Tento kurz dogmatickej teológie pritom nie je úzko oddelený od ostatných odborov teológie, ale skôr ich zahŕňa či pohlcuje: vieru nemožno oddeliť od mravov; dnešnú fundamentálnu teológiu nájdeme v častiach o hriechu a milosti; cirkevnoprávne a liturgické hľadiská sú premietnuté do náuky o sviatostiach: teológia sa tak javí ako jediná veda, hoci zahŕňa viaceré odbory. V diele je zrejmý ešte jeden moment: vychádzajúc z modelu choroby, lekára a uzdravenia, Bonaventúra rozvíja teológiu dejín spásy. Každá hlava obsahuje najskôr stručnú tézu v štýle katechizmu (tenendum est), ktorú potom obšírne odôvodňuje a objasňuje (ratio ad praedictorum intelligentiam).

Život a dielo. Kniha oboznamuje čitateľov so životom a teologickým dielom Dunsa Scota, jedného z najväčších františkánskych teológov. Duns Scotus bol verným nasledovateľom a duchovným synom sv. Františka z Assisi. Bol vzorným kňazom, filozofom, majstrom teológie, obľúbeným profesorom, ktorý mal na prednáškach vždy veľa poslucháčov. Preslávil sa ako obranca práv Svätej stolice, oddaný a poslušný syn Cirkvi, ktorej slúžil oddane celou svojou mysľou a srdcom. Celý život obetoval službe Bohu, Cirkvi, Nepoškrvnenej a blížnemu, sústrediac svoje úsilie najmä na hľadanie a obranu pravdy.

Táto kniha vznikla na základe prednášok, ktoré mávam už niekoľko rokov pod názvom „filozofická teológia“ na Hochschule für Philosophie v Mníchove. Otázka Boha patrí už od antických čias k najvýznamnejším systematickým oblastiam filozofie. S touto otázkou nevstupuje do filozofie neznáma téma. Filozofia je na základe kontaktu s náboženskou tradíciou a teológiou stimulovaná k rozsiahlejšiemu záberu a k radikálnejším otázkam. Podľa svojej vlastnej štruktúry vyvíja filozofia argumentáciu, ktorej sa nemôže zrieknuť ani teológia, ak nechce „logos“ ako pojem brať naľahko. V tomto zmysle je teda filozofia podnetom pre teológiu. Užitočnosť tejto vzájomnosti dnes akoby na oboch stranách upadla do zabudnutia. Treba sa nad ňou znova zamyslieť a opäť sa ju snažiť oživiť.

Obidve časti tejto knihy — homilia o Márii a denník z púte Henriho Nouwena do Lúrd — obsahujú úvahy o jeho vzťahu s Ježišom a Máriou. Mária je jeho „nežnou sprievodkyňou", ktorá ho drží za ruku a vedie k hlbšej jednote so svojím Synom. V Lurdoch autor nanovo objavuje v sebe „sväté miesto". Pozýva nás k tomu, aby sme objavili dieťa vo svojom vnútri a zbavili sa „falošnej dospelosti" našej doby. Bolesť definuje ako „prerušenú lásku" a prihovára sa k „trpiacej generácii".

Úvod a komentáre. Ďalšia knižka poľského biblistu podáva úvod do Evanjelií Marka, Matúša a Lukáša, oboznamuje s ich vznikom, s metódami skúmania, porovnáva tieto synoptické evanjeliá a podáva aj niekoľko exegeticko-teologických komentárov k vybraným textom. Knižka môže byť praktickou pomôckou pre štúdium prvých troch evanjelií.Prof. Hugolin Langkammer (1930) sa venuje exegéze a biblickej teológii. V roku 1946 vstúpil do rehole františkánov a roku 1955 bol vysvätený za kňaza. Študoval vo Vroclave a v Kłodzku (1949 - 1955) a potom v Lubline na Katolíckej univerzite (1955 - 1961), kde získal doktorát teológie. V rokoch 1963 - 1966 študoval biblistiku a orientalistiku na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Roku 1967 nastúpil na Katedru Nového zákona na Katolíckej univerzite v Lubline. Prednášal aj na Pápežskej teologickej fakulte vo Vroclave a na Teologickej fakulte Univerzity Opolského, kde bol vedúcim Katedry biblickej homiletiky.

Ikona a slovo priateľstva. Štúdia je rozčlenená na dve časti. V prvej časti autor hovorí o biblickom zjavaní priateľstva medzi mužom a ženou. V druhej časti rozvíja zjavenie prateľstva v dejinách, t. j. „výpoveď“ o Bohu v príbehu Františka a Kláry.

Táto kniha je zbierkou myšlienok ľudí, ktorí žijú s diagnózou rakoviny a ktorých autor stretával na onkologickom oddelení viedenskej nemocnice. Autor k týmto výpovediam prikladá fotografie pacientov a pripája aj svoju vlastnú skúsenosť zo stretnutí s týmito ľuďmi. Čitatelia môžu nájsť v tejto vzácnej publikácii silu k nádeji, k zvládnutiu svojich vlastných utrpení i k porozumeniu utrpenia druhých.

Konkrétne uplatnenie radistézie a magnetizmuAko definujú radistéziu a magnetizmus ich praktici?Najpodstatnejšie protirečenia radistézie a magnetizmuVedecké hľadiskoDôsledky radistézie

Autor sprevádza čitateľa ako pútnika po miestach spätých so svätým Františkom z Assisi a uvádza príbehy z jeho života, ktoré sa na ne viažu. Kniha je vhodná pre tých, ktorí chcú tieto vzácne miesta navštíviť.

Autor v tejto knihe čerpá zo svojej bohatej skúsenosti psychológa a liečiteľa duší a spracúva problematiku slobodného života a celibátu na základe zlúčenia psychologického a duchovného hľadiska.

Liturgia hodín - breviár obsahuje: Vlastné časti na sviatky svätých, Spoločné časti na sviatky svätých, Ofícium za zosnulých a Dodatok.Odporúčame tieto tituly:Liturgia hodín na posvätenie času (kompletný laický breviár, r. vydania 2015);Liturgia hodín na posvätenie času II. (laický breviár: ordinárium, žaltár, kompletórium).

Na Tel Abib v regióne Nippur znova zostupuje noc. Ako každý večer, aj teraz sa judskí zajatci zhromažďujú okolo ohňa. Celý deň pracovali na kanáloch tejto rozľahlej nížiny zvlažovanej Eufratom. Teraz sú spolu, ďaleko od svojich strážcov, ďaleko od ľudí „s rečou nejasnou… a brblavým jazykom“ (Iz 33, 19). Je to čas úľavy a spolupatričnosti. Sedia v kruhu a dívajú sa do ohňa. Mlčia. Všetko majú spoločné: únavu, hanbu, nenávisť, nádej. Najmä nádej. Ich život je teraz tragicky zjednodušený – ostáva im len čakať…

V línií františkánskeho súladu medzi teóriou a praxou môžeme uvažovať o Scotovej progamovej téze, podľa ktorej teológiu chápe ako praxis.V úvode spisu Ordinatio jednoznačne tvrdí, že o Bohu " nie je možná špekulatívna veda", t.j. poznanie, ktoré si neuchováva podstatný vzťah k vôli, ktorej predkladá božské dobro a volá ju k láskyplnej odpovedi na toto nekonečné dobro.

Šiesti uznávaní majstri v modlitbe; šesť prístupov pre jednoduchú adaptáciu: František – modlitba chvály Klára – modlitba dňa Ingác – modlitba zmyslov Terezka – nesebecká modlitba Terézia – modlitba familiárnych slov Ján – modlitba odlúčenia

„Duchovný je povolaný zakúsiť vo vlastnom srdci utrpenia svojej doby a z tohto poznania vychádzať pri svojej službe. Či už sa snaží vstúpiť do vykoľajeného sveta, chápať a spolucítiť s kŕčovitou generáciou, alebo sa zhovárať s umierajúcim človekom, jeho službu nebudú vnímať ako opravdivú , ak nebude vychádzať zo srdca zraneného utrpením, o ktorom hovorí. Duchovný môže ponúknuť svoje vlastné rany ako zdroj uzdravenia." (autor)

Kniha napísaná podľa duchovných cvičení pre sestry dominikánky o tom, ako zavrieť zadné vrátka a odovzdať sa milosrdnej láske.

Misie menších bratov vo svete. Rád menších bratov je „kontemplatívne bratstvo v misii“, pretože Pán nás všetkých povolal, aby sme žili z Boha, svedčili o ňom a ohlasovali ho druhým. Menší bratia sú misionári svojím povolaním: nie sú tu sami pre seba, ale pre druhých. Misia pre františkána predstavuje dôvod jeho existencie, tvorí jeho základnú identitu, jeho spôsob prežívania evanjelia. Plnofarebná pútavá kniha s množstvom fotografií.

Ustanovenie juhoafrickej Komisie pre pravdu a zmierenie bolo priekopníckou medzinárodnou udalosťou. Ešte nikdy predtým žiadna krajina nevykročila od útlaku k demokracii odhalením krutostí, ktoré sa páchali v minulosti, a dosiahnutím zmierenia s bývalými utláčateľmi. V centre tohto výnimočného úsilia o uzdravenie národa stál anglikánsky arcibiskup Desmond Tutu, ktorého prezident Nelson Mandela vymenoval za predsedu Komisie pre pravdu a zmierenie. V knihe Niet budúcnosti bez odpustenia Desmond Tutu ponúka svoje úvahy prameniace z hĺbky múdrosti, získanej pri pomoci Južnej Afrike, ktorú previedol cez túto bolestnú skúsenosť. Dokazuje, že skutočné zmierenie nemožno dosiahnuť, keď sa popiera minulosť. Namiesto opakovania fráz o zmierení prezentuje odvážnu spiritualitu nezatvárajúcu si oči pred hrôzami, ktoré človek môže spôsobiť inému človeku, no ponecháva si svoj idealistický pohľad na zmierenie. Desmond Tutu čitateľovi ukazuje, ako sa dá postupovať pri budovaní novšieho a ľudskejšieho sveta čestne a súcitne.

Konečne svitol najväčší deň v jeho živote. Bolo to 10. augusta 1910, deň, keď mal byť Pio vysvätený za kňaza. Slnko pálilo na všetko, čoho sa dotklo a obloha bola bez jediného mráčika, takže nebolo žiadne útočište pred neúprosnou horúčosťou.Nič však nedokázalo zmenšiť Piovu radosť. Biskup položil ruky na hlavu mladučkého brata a vzýval Ducha Svätého v majestátnej katedrále v Benevento. Pio sa odvtedy stal kňazom naveky! Od tej chvíle ho budú nazývať otec Pio - po taliansky "padre" Pio.

Každé rehoľné spoločenstvo určujú a poznamenávajú historické okolnosti jeho vzniku a počiatkov. Ďalej však prechádza niekoľkými etapami vývoja a formovania: Od spontánnej formy života s určitou víziou cez formovani, hľadanie a nachádzanie v kontakte s okolím, jeho nárokmi, potrebami a reakciami, ale aj v kontakte s vnútornýmireakciami a víziami rozrastajúcej sa skupiny a jej jednotlivcou, až po trvalejšiu a organizovanejšiu formu usporiadania a činnosti. Celý tento vývojový proces spojený s vnútorným duchovným vývojom napokon vytvorí akúsi stabilnejšiu formu skupjny, spoločenstva či hnutia so svojimi vnútornými aj vonkajšími charakteristickými črtami. Táto kniha uvádza črty vývoja, ktorým prešla Františkova skupina bratov a Klárina skupina sestier.

Kríza stredného veku obráti naruby všetky súčasti ľudského života, aby ich od seba oddelila a znovu usporiadala. Z pohľadu viery koná v tejto kríze sám Boh. On prináša do ľudského srdca pohyb, aby si ho otvoril pre seba a oslobodil ho od všetkých sebaklamov.

Krátke inšpiratívne myšlienky pre prežívanie hlbšieho rozmeru života.

Úvaha o pokoji srdca. Titul je dostupný v novšom vydaní: Hľadaj pokoj a zotrvaj v ňom (2011).

Sviatosti predstavené ako zdroj sily, milostí a plnšej lásky. 

"Doteraz sme si aj my kresťania v ohlasovaní Ježiša Krista viac-menej konkurovali, čím sme — ak sa na to pozeráme z vonkajšej perspektívy — konali v rozpore so svojím svedectvom. Prečo teda nevyužiť epochálnu príležitosť prelomu storočia i tisícročia a nezačať spoločne ohlasovať evanjelium? Prečo by sme nemohli v bratskej svornosti šíriť to, čo z viery v Krista vnímame rovnako a čo je oveľa dôležitejšie než to, čo nás ešte rozdeľuje? Nikto z nás by sa pritom nemusel prehrešiť proti úcte k svojej vlastnej tradícii. Ján Pavol II. v Liste k jubilejnému roku 2000 Tertio millennio adveniente vyjadril želanie, aby sa toto jubileum stalo pre všetkých kresťanov príležitosťou zamerať sa »na toľké veci, ktoré nás spájajú a ktorých je určite viac než tých, ktoré nás rozdeľujú«. Táto kniha chce aspoň sčasti prispieť k uskutočneniu tohto projektu. Pavlov List Rimanom tento účel plní vynikajúcim spôsobom, pretože sa venuje hlavnej línii viery a kresťanského tajomstva. Je ideálnym základom pre »spoločné svedectvo« všetkých veriacich, o ktorom sa v ekumenických kruhoch hovorí čoraz naliehavejšie." (Raniero Cantalamessa)

Vynikajúce dielko o duchovnom vedení u otcov púšte. Ich prístup a spôsob duchovného vedenia a sprevádzania je v mnohom inšpirujúci aj v súčasnosti, keď nanovo objavujeme múdrosť týchto duchovných majstrov.

Mlčanie je viac než len neprítomnosť slov. Je to predpoklad vnútornej cesty osobnej premeny a zároveň jej prvý a základný krok. V mlčaní nachádzame seba samých a objavujeme håbku modlitby. Autor pri spracovaní tejto témy predkladá a rozoberá aj myšlienky otcov púšte a iných majstrov duchovného života.

Psychológia ľudského, náboženského a duchovného vývoja. Vhodné pre kresťanov, ktorí sa snažia brať svoj duchovný vývoj vážne, ako aj pre tých, čo im na tejto ceste pomáhajú. 

Ak ešte nie si manželom, dúfam, že táto kniha usmerní tvoje zmýšľanie o stave, do ktorého ťa Boh jedného dňa môže povolať. Ak si už prijal úlohu manžela, je tvojou povinnosťou zaujať k tomuto poslaniu vo svojom svedomí pravdivý postoj. Väčšina mužov z Písma vie, že manžel je povolaný milovať svoju manželku tak, ako Kristus miloval Cirkev.Autor sústreďuje svoje myšlienky a slová na to, čo o manželstve hovorí Boh. Poukazuje na posväcujúcu úlohu, ktorú má napĺňať manžel v živote svojej manželky a čo pre neho znamená udržiavať svoju nevestu bez poškvrny. Boh jednotlivo pozýva mužov k ich celoživotnej úlohe — k osobitnej milosti stať sa manželom."Ak by som chcel zistiť, či je muž kresťanom, nepýtal by som sa jeho duchovného radcu. Spýtal by som sa jeho manželky. Ak sa muž nespráva k svojej žene dobre, nechcem, aby mi rozprával o kresťanstve. Zbytočne bude hovoriť o spáse pre budúci, večný život, keď ju nepozná v tomto pozemskom."