Zo zjavení svätej Gertrúdy: O rane Božej lásky a o tom, ako ju umývať, ošetrovať hojivými masťami a obväzovať

Sedem rokov po opísaných udalostiach, krátko pred Adventom, som, na nariadenie tvojej nekonečnej múdrosti, ktorá je prameňom všetkého dobra, poverila istú osobu, aby každý deň pokľakla pred krížom a pomodlila sa za mňa túto modlitbu: „Najmilostivejší Pane, mocou svojho prebodnutého srdca prebodni jej srdce šípom svojej lásky, aby v ňom nezostalo nič pozemské a aby bolo až po okraj naplnené silou tvojho božstva.“ Som hlboko presvedčená, že jej modlitby dojali tvoju nezmernú veľkodušnosť a pohli ju k činu – keď som pri svätej omši slávenej na Tretiu adventnú nedeľu prijímala tvoje presväté telo a krv, vzbudil si v mojom srdci takú mocnú túžbu, že ju v sebe nedokázalo zadržiavať, nuž z neho vytryskla v podobe slov: „Pane, nie som hodna prijať ani ten najmenší z tvojich darov, no pre zásluhy a modlitby všetkých tu prítomných ťa prosím, prenikni moje srdce šípom svojej lásky.“ Hneď som pochopila, že moje slová sa dostali k tvojmu božskému srdcu – po krátkej chvíli som zažila vnútorné vyliatie milosti a pozoruhodný zázrak, ktorý si pred mojimi očami vykonal na podobizni svojho ukrižovania.

Keď som prijala sviatosť života a vrátila sa na miesto, kde som sa predtým modlila, uvidela som lúč svetla, čo vystreľoval sťaby šíp z rany na pravej strane kríža, ktorý bol umiestnený na vyvýšenom mieste, nežne rozohrievajúc moje chladné city. Moja túžba však ani po tomto podivuhodnom videní nenašla úplné uspokojenie, ktorého sa jej dostalo až nasledujúcu stredu, keď po skončení svätej omše veriaci rozjímali o tvojom zvestovaní a presvätom vtelení a ja som sa k nim, hoci veľmi nedokonalým spôsobom, s radosťou pripojila. A hľa, znenazdajky si prišiel ku mne a vtlačil mi do srdca ranu, hovoriac: „Nechaj mocný príval tvojich citov, nech prúdi sem, aby všetko tvoje potešenie, nádej, radosť, smútok, strach i všetky ostatné hnutia tvojej duše boli nesené mojou láskou!“ Tu som si spomenula, že čerstvú ranu je potrebné umyť, ošetriť hojivými masťami a obviazať, ale zatiaľ si mi neukázal, ako to mám urobiť. Hoci si oddialil svoje poučenie, napokon si mi ho veľmi jasne podal ústami jedného človeka, ktorý lepšie ako ja navykol uši svojej duše, aby pozorne načúvali nežnému šepotu tvojej lásky.

Poradil mi, aby som v duchu premýšľala o vrúcnej láske, ktorá planula v tvojom srdci, keď si visel na kríži, a aby som z nej ako z prameňa čerpala živú vodu pravej nábožnosti, schopnú zmyť všetky urážky, ktorými som ťa kedy zarmútila; ďalej mi odporučil, aby som si pomazala srdce olejom vďačnosti, ktorý sa rinie z lisu tvojej nevýslovnej lásky a lieči všetky naše neduhy, a poslúžila si tvojou neúnavnou dobročinnosťou a silou tvojej stravujúcej nehy ako obväzom ospravedlnenia, ktorý mocne a nerozlučne pripúta k tebe všetky moje myšlienky, slová a skutky.

Kiež mi všetko, o čo ma pripravila moja zloba a bezbožnosť, prinavráti láska, ktorej plnosť prebýva v ňom, ktorý sedí po tvojej pravici, veď on sa stal „kosťou z mojich kostí a telom z môjho tela“! Veď on skrze pôsobenie Ducha Svätého vlial do môjho srdca vznešené čnosti súcitu, pokory a bohabojnosti, ktoré mi umožňujú prihovárať sa ti ako priateľovi, a v jeho mene k tebe dvíham svoj nárek nad svojou biedou. Tá je vskutku priepastná a nespočetne veľa ráz spôsobila, že som mnohorakými spôsobmi urazila tvoju božskú dobrotu svojimi myšlienkami, slovami a skutkami, no najmä nehodným nakladaním so spomínanými milosťami, ktoré plynulo z mojej nevernosti, nedbanlivosti a neúcty k tebe. Pokiaľ by si totiž niekomu takému úbohému, ako som ja, daroval čo i len kúsok ľanovej nite ako pripomienku tvojej dobroty a lásky, úcta, ktorú by si zasluhovala, ďaleko prevyšuje moju vlažnú vďačnosť a úctu, ktorú prechovávam k nesmiernym darom, čo si mi udelil.

Pán môj a Boh môj, pred tebou nie je nič skryté a poznáš i dôvod, prečo som – nie z vlastnej vôle, ale premáhajúc svoju neochotu – zapísala tvoje tajomstvá: vieš, že som si z tvojej štedrej ruky vzala len nepatrnú časť zo všetkého, čo si mi ponúkol, a tak nemôžem uveriť, že mi boli oznámené len pre moje dobro; veď tvoju večnú múdrosť nemožno oklamať. Preto ťa, Darca darov, ktorý si ma nimi tak veľkodušne a bezvýhradne zahrnul, prosím, aby každého, kto číta tieto riadky, prenikol nežný súcit s tvojím utrpením. Daj, aby uvidel tvoju horlivosť za spásu našich duší, ktorá ťa podnietila uložiť tvoje kráľovské klenoty do môjho poškvrneného srdca, a aby z hĺbky duše chválil, uctieval a velebil tvoje milosrdenstvo, prespevujúc svojimi perami i srdcom: „Chvála, česť, sláva a dobrorečenie tebe, Bože, Otče, Pôvodca všetkých vecí“, a tak vynahradil moje nedostatky.

Tento úryvok pochádza z knihy Život a zjavenia svätej Gertrúdy, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk, kde okrem životopisu nájdete aj 23 zjavení, ktoré mystičke vyjavil Pán Ježiš, napríklad:

• Gertrúde sa dostáva dar sĺz a varovanie pred úkladmi, ktoré jej strojí diabol
• O tom, ako dobrotivo Boh znáša naše nedostatky
• O tom, ako sa svätej Gertrúde zjavil Boh
• O tom, ako Boh trpí naše nedostatky, a o životodarnej sile pokory
• O podivuhodnom spojení Gertrúdinej duše s Bohom